Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205679
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5815205679.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. W., narodeného X.
marca XXXX a B. W., narodeného XX. mája XXXX, bývajúce u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so sídlom v Námestove, Námestie A. Bernoláka č. 381/4,
deti matky G. W. bývajúcej v A., zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie č. 25, IČO: 36833533, a otca U. W., bývajúceho v U.,

zastúpeného Mgr. Petrom Studeným, advokátom so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho č. 7, o zvýšenie
výživného na maloletých, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4 P 148/2015, o dovolaní
matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2018 sp.zn. 7 CoP 45/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. februára 2018 sp.zn. 4 P
148/2015-435 návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého C. zo sumy 350 € na sumu 700 €
mesačne a maloletého B. zo sumy 300 € na sumu 650 € mesačne zamietol, a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že doterajšia výška výživného v plnej miere postačuje na pokrytie aj nie bežných

nákladov na maloleté deti a v skutočnosti, že obe maloleté deti sú žiakmi vyššieho stupňa základnej
školy, nevzhľadal dôvod, aby sa matka domáhala viac než dvojnásobného zvýšenia výživného; potreby
maloletých detí nie sú v takej výške, ktoré by zodpovedali matkou navrhovanému výživnému. Otec sa
o maloleté deti dostatočne stará, a to nielen formou platenia výživného, ale aj nad rámec výživného,
pričom nárast jeho mesačnej mzdy neznamená automaticky zvýšenie výživného na maloleté deti, keď
doterajšia výška výživného v plnej miere postačuje na krytie ich potrieb.

2. Na odvolanie matky Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. septembra
2018 sp.zn. 7 CoP 45/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie náležite zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Bol zhodného názoru ako súd prvej inštancie, že aj keď na strane maloletých
od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, nárastu ich potrieb, neboli v konaní preukázané
takéskutočnosti,ktorébyajnapriekevidentnémurozdieluvpríjmochrodičovaichživotnejúrovne,dávali
podklad pre zmenu výšky výživného. Naopak bolo preukázané, že maloleté deti sa podieľajú na životnej

úrovni otca, keď tento si plní vyživovaciu povinnosť formou mesačného výživného v nemalej výške, deti
zabezpečuje aj materiálne, podieľa sa i na úhrade zvýšených výdavkov, ktoré sa náhodne vyskytnú.3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala matka dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala
z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP tvrdiac, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

pri určovaní výšky výživného z hľadiska aplikácie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dovolateľka žiadala
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že doporučuje zvýšenie výživného na
maloleté deti, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

5. Otec maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny
a navrhol dovolanie matky ako neprípustné odmietnuť.

6. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je
vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP,

ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu pre dovolanie
podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania matky bola posudzovaná podľa
ustanovení CSP.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je
prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to

zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

9.1. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
9. 2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní
náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom
neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. V danom prípade dovolateľka vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu. Odklon právnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

odôvodňuje dovolateľka poukázaním na „rozhodnutie I. ÚS 173/2015-15 alebo rozhodnutie IV. ÚS
1181/07 (ÚS ČR)“. Dovolateľka ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 M Cdo 4/2009, ktorý vysvetľuje pojem „nesprávne právne posúdenie veci“.
10.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má osobitný význam korelačný
vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Občianskoprávne kolégium

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí 10. októbra 2018 prijalo ako judikát rozhodnutie
z 24. januára 2018 sp.zn. 6 Cdo 29/2017 (R 71/2018), právna veta ktorého znie: „Do ustálenej
rozhodovacejpraxedovolaciehosúduvzmysle§421ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutrebazahrnúť
aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi

ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.“ Pod
pojem ustálenej súdnej praxe a pod pojem dovolací súd v zmysle § 421 ods. 1 CSP teda nemožnozahrnúť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré
dovolateľka poukazuje vo svojom dovolaní.
10.2. Meritórny dovolací prieskum z hľadiska správnosti odvolacím súdom riešených právnych otázok

nebolo možné v danom prípade uskutočniť z dôvodu, že dovolateľka - vyvodzujúc prípustnosť jej
dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP - neoznačila žiadne rozhodnutie dovolacieho
súdu predstavujúce jeho ustálenú rozhodovaciu prax a riešiace niektorú právnu otázku spôsobom, od
ktorého sa odvolací súd - ako tvrdí dovolateľka - v tomto prípade odklonil. Treba pripomenúť, že sama
polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho

rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo
nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ dovolateľ neoznačí ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd
nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát,
stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo
minúť zákonom určený cieľ. V prípade nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a
hmotnoprávnychotázok,ktoréprednímriešiliprvoinštančnýaodvolacísúdavsúvislostistým„suplovať“
aktivitu dovolateľa, resp. advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa (2 Cdo 167/2017, 3
Cdo 235/2016, 5 Cdo 13/2018, 7 Cdo 114/2018, 8 Cdo 78/2017).

11. V danom prípade sa dovolateľka v dovolaní nestotožnila so skutkovými zisteniami a právnymi
úvahamiodvolaciehosúdu,podalakritikujehoprávnychzáverovapolemizovalasosprávnosťouriešenia
viacerých otázok, ktorými sa odvolací súd - podľa presvedčenia dovolateľky - odklonil od „od ustálenej
rozhodovacej praxe“. Jej dovolacia argumentácia ale v jednotlivostiach a aj komplexne nedáva podklad
pre posúdenie, či skutočne došlo k ňou tvrdenému odklonu, lebo dovolateľka v dovolaní neoznačila

žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, od právnych záverov ktorého sa odvolací súd odklonil.
11.1.Pokiaľ dovolateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 2 MCdo 4/2009, z tohto
rozhodnutia vyplýva, že predmetom konania bola náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka a dovolací súd v súvislosti s posudzovaním tohto uplatneného nároku
podal všeobecnú charakteristiku pojmu „nesprávne právne posúdenie veci“. Uviedol, že „nesprávnym

právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“. Podľa právneho

názoru dovolacieho súdu sa súdy oboch inštancií neodklonili od všeobecnej charakteristiky pojmu
„nesprávne právne posúdenie veci“ vyjadreným v uvedenom rozhodnutí.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania matky
nevyplýva z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Vzhľadom na to jej neprípustné dovolanie odmietol podľa

ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.