Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/3/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409200054
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4409200054.3

Uznesenie

OkresnýsúdNovéZámkyvoveciexekúcieoprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Bratislava, Pribinova 25,
proti povinnému: W. J., R..: XX.XX.XXXX, D. V. X, XXX XX V., o vymoženie 505,87 Eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n úa z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie vo forme notárskej zápisnice zo dňa 17.12.2008
domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 505,87 Eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka: SR 09443/08 zo
dňa 09.10.2008, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 27.10.2008 a vykonateľnosť dňa 30.10.2008
(ďalej len rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť

zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 15 240 Sk (505,87 Eur), spolu s úrokmi z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 15 000 Sk od 17.06.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 4 675,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere číslo 4740001 uzatvorená medzi
účastníkmi dňa 18.04.2008, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému

ako dlžníkovi úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok a to
v 5 mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde
článok 17 obsahuje rozhodcovskú doložku, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov Stáleho
rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku).

Zmluvné strany sa podľa tohto článku ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie špecifikovaných právnych vzťahov,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.3. Súd dňa 15.01.2009 vydal na základe návrhu oprávneného a žiadosti exekútora poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava,

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len „exekútor“).

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

5. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.3.2017, ďalej aj „ExP“) exekúciu
súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

6. Podľa § 58 ods. 1 ExP (účinný do 31.3.2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O.Z.“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka).

9. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v znení
účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

12. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre

účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

13. Ako je už vyššie uvedené, obsahom zmluvy bol záväzok oprávneného poskytnúť povinnému úver vo
výške 10 000 Sk a súčasne záväzok povinného nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom a to formou 5 mesačných splátok vo výške 3 000 Sk, t.j. celkovo 15 000 Sk. Oprávnený v

tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy
vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký
oprávnený používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli pripravené
oprávneným vopred a to pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah

a zmluvné dojednania.

14. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.15. V predmetnej exekúcii primárnym právnym vzťahom je vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol
na základe už hore citovanej zmluvy. Citovaná zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou
používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov. Na túto zmluvu je potrebné aplikovať

režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko
sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
poskytuje úvery a naopak povinný nie je podnikateľským subjektom, je označený menom priezviskom,
bydliskom, dátumom narodenia, ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri
uzatváraní zmluvy o úvere preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného.

16. Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázané, že úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy, na základe toho predmetný právny vzťah súd posúdil ako spotrebiteľský vzťah s poukazom na
znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje základnú charakteristiku spotrebiteľských
zmlúv.

17. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v
ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere bola bez akýchkoľvek pochybností aj rozhodcovská doložka obsiahnutá vo

všeobecných podmienkach, vopred pripravená teda formulárová zmluva a povinný jej obsah ovplyvniť
nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).

V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie

- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.

18. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka).

21. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a viedli súd k tomu,
že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len

OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach vspotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08
ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť

také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku.

23. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6
ods. 1 smernice 93/13 - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nezaväzovali.

24. Cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát
takáto rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože

v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje
v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom
o výkon verejnej moci. V danom prípade, rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru v bode 17. Dlžník nemohol ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky,
pretože je inkorporovaná do všeobecných podmienok a v prípade, ak chcel uzavrieť zmluvu , musel
ju akceptovať. Takto dojednaná rozhodcovská doložka, je neplatná, pretože nespĺňa podmienku
individuálneho dojednania. Dojednanie rozhodcovskej doložky treba považovať za individuálne vtedy,
ak mu predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky so

zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľ musí mať reálnu možnosť voľby. Veriteľ musí splnenie uvedených podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky v prípade pochybností preukázať, inak sa nepovažuje rozhodcovská
doložka za individuálne dojednanú.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Každá
neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode

spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993).

26. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ani predošlé vydanie poverenia na vykonanieexekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre
súdnehoexekútoranemácharaktersúdnehorozhodnutia.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp.zn. 3Cdo/164/1996
z 27.1.2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.R58/19977 uviedol, že „ súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Otázkou, či exekučný súd

má právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal aj
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení uznesenia, sp. zn. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa
23.11.2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený , ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť.“

27. Obdobne sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2011
z 13.10.2011 uviedol, že „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. (...) Ak v určitej veci

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom

konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.“

28. Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade

rozhodcovského rozsudku, súd ex offo skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie,
ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. O
objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek
dlžníka. Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného

ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje
dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v
spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

29. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012

sp. zn. 6Cdo 1/2012).

30. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé
podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov.

31. Súd zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky je teda nulitným právnym aktom a ako je vyššie uvedené nie je spôsobilým exekučným
titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa
mohol v danej exekúcii domáhať.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská doložka k zmluve
o poskytnutí úveru bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od
počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy.Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho
zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť
riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za

materiálne nevykonateľný, za nespôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a
absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe
toho súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú
a v celosti zastavil.

33. Pokiaľ ide o vzniknuté trovy exekúcie, súd o týchto rozhodne osobitným uznesením po predložení
vyúčtovania súdnym exekútorom, ktorý ich predloží v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.