Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715211195
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5715211195.13

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: B. R., G.. XX.XX.XXXX,
K. A. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Mario Buksa právne služby s.r.o. Martin, Červenej armády
1, Martin, IČO: 36 862 819 proti žalovanému: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XX, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou BAKO, JANČIAR, Levrinc - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01
Zvolen, IČO: 36 859 842, v konaní o zaplatenie 119.000 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 7.8.2015, žiadal žalovaného zaviazať zaplatiť mu žalovanú sumu

s príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 25.10.2012 uzavrel
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 170.000
euro do 26.10.2013. Žalovanému poskytol pôžičku pri podpise zmluvy o pôžičke, čo žalovaný potvrdil
svojím podpisom tak, ako to vyhlásil v článku II. bod 1.zmluvy o pôžičke a tiež podpisom príjmového
dokladu č.001 zo dňa 26.10.2012. Podľa článku II. bod 3.zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť
žalobcovi peňažnú pôžičku jednorázovo do 26.1.2013 a podľa bodu 4. s dohodnutým úrokom vo výške

0,5% mesačne, splatným k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a úroky z omeškania vo výške
3% mesačne zo sumy, poskytnutej pôžičky a zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo zostatku
nezaplatenej pôžičky. Žalovaný bol podľa článku III. bod 2.zmluvy oprávnený použiť pôžičku podľa
vlastného uváženia. Žalobca uviedol, že žalovaného vyzýval niekoľkokrát k zaplateniu pôžičku, avšak
bezúspešne. Na naliehanie žalobcu žalovaný zaplatil dňa 4.10.2013 sumu 500 euro, dňa 19.12.2014
sumu 7200 euro, dňa 6.2.2015 sumu 35.000 euro, k rukám žalobcu 13.300 euro. Ku dňu podania

žaloby zaplatil žalovaný celkove 56.000 euro. Týmito čiastočnými úhradami žalovaný potvrdil existenciu
pôžičky a uznal svoj dlh, akceptoval svoj záväzok pôžičku vrátiť. Žalovaný bol naposledy upomínaný k
úhrade nezaplatenej pôžičky vo výške 119.000 euro pokusom o pokonávku zo dňa 10.3.2015 formou
doručenej zásielky, ktorú si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, pošta ju vrátila 21.4.2015. pretože
žalobca nepreberal poštové zásielky, urgencie žalobcu ignoroval, žalobca podal žalobu na súd a žiadal
zaviazať žalovaného titulom pôžičky zaplatiť mu sumu 119.000 euro s príslušenstvom, teda s úrokom z

požičanej sumy, s úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke.
Na výzvu súdu žalobca upravil petit žaloby, týkajúcej sa príslušenstva istiny a predovšetkým vo vzťahu
k úroku za požičanie peňazí 0,5% ročne.

2. Následne po tejto úprave bol súdom vydaný dňa 17.12.2015 platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 119.000 euro s úrokom vo výške 0,5% mesačne zo sumy 175.000

euro od 26.10.2012 do 31.7.2015 v sume 28.522,10 eura a následne s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 500 euro od 27.1.2013 do 4.10.2013, vo výške 8,75% ročne zo sumy 7.200 eurood 27.1.2013 do 19.12.2014, zo sumy 35.000 euro od 27.1.2013 do 6.2.2015, zo sumy 13.300 euro od
27.1.2013 do 6.2.2015 a zo sumy 119.000 euro od 27.1.2013 do zaplatenia.

3. Po doručení platobného rozkazu žalovanému, tento proti platobnému rozkazu podal odpor s
odôvodnením. Žalovaný potvrdil, že uzavrel so žalobcom dňa 25.10.2012 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej
mu mal žalobca požičať finančné prostriedky vo výške 175.000 euro. Žalovaný tvrdil, že na základe tejto
zmluvy mu žalobca požičal sumu 65.000 euro a zbytok prisľúbil vyplatiť obratom. Finančné prostriedky
vo výške 65.000 euro mu odovzdal v hotovosti, resp. previedol bezhotovostne do jeho dispozície. V tom

čase mu veril a podpísal príjmový pokladničný doklad na plnú sumu 175.000 euro, aj keď v skutočnosti
prevzal len sumu 65.000 euro. Napriek opakovaným urgenciám mu žalobca zvyšok sumy vo výške
110.000 euro neposkytol. Tieto finančné prostriedky urgentne potreboval, preto bol nútený požičať si ich
a to od B. V. na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 10.11.2012 so splatnosťou do 15.2.2015, zriadil
v jej prospech záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil a to zmluvou zo dňa 18.2.2015. Sumu vo
výške 65.000 euro spolu so sumou 10.000 euro ako úrokom v rozpätí od 18.12.2014 do 6.2.2015 vrátil

žalobcovi a to prostredníctvom vkladu na účet, časť v hotovosti, čím považoval svoj záväzok za splnený.
V januári 2016 sa uskutočnilo osobné stretnutie so žalovaným za účasti jeho právnej zástupkyne, ktorá
mu uviedla, že súdnou cestou žiadajú o zaplatenie sumy 110.000 euro s príslušenstvom na základe
zmluvy o pôžičke z 25.10.2012. Ďalej uviedla, že pokiaľ obratom uhradí sumu 60.000 euro, na celú
záležitosť zabudnú. Žalovaný mal za to, že žalobca chce od neho získať finančné prostriedky vo výške

119.000 euro, ktoré mu nikdy neposkytol. Z uvedených dôvodov podal oznámenie o skutočnostiach,
nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Martine vo
veci pokusu podvodu.

4. Uznesením zo dňa 22.8.2016 bol platobný rozkaz zrušený.

5. Žalobca, podaním zo dňa 5.9.2016 sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu, kde uviedol, že
zotrvávanapodanejžalobe.Poskytolžalovanémupôžičkunazákladezmluvyopôžičke,čotentopotvrdil
podpisom na príjmovom doklade zo dňa 26.10.2012. Svedkom reálneho odovzdania pôžičky bola T.
M., ktorá na zmluvu o pôžičke pripojila svoj podpis. Poprel, že by žalovaný vrátil titulom pôžičky sumu

65.000 euro spolu s úrokom vo výške 10.000 euro. Celkove žalovaný zaplatil 56.000 euro a to 4.10.2013
sumu 500 euro, 19.12.2014 sumu 7200 euro, 6.2.2015 sumu 35000 euro a k rukám žalobcu 13300
euro. K mimosúdnej dohode medzi nimi aj napriek pokusom nedošlo. Žalobca popieral žalovaným
tvrdenú skutočnosť, že poskytol pôžičku 65000 euro. Naopak zotrval na tom, že mu poskytol pôžičku
175.000 euro. Zmluvu o pôžičke od B. V. hodnotil ako tendenčnú, nakoľko táto je dlhoročnou partnerkou

žalovaného. Popieral žalovaným tvrdenú skutočnosť, že od neho žiadal spolu s právnou zástupkyňou
zaplatiť len sumu 60.000 euro.

6. Súdom bolo vo veci vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov - M.. M., T.
M., N. L., B. V., O. O., B. R.I.M. Q. M. M., M.. M. M., T.. B. M., listinnými dôkazmzmluvou o pôžičke,

výpisom z účtu , odporom proti platobnému rozkazu, zmluvou o pôžičke, zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam s návrhom na vklad, potvrdením o úhrade sumy 35000 euro, úhradou sumy
12800 euro a 7200 euro, dokladom o zakúpení 6600 euro, kúpnou zmluvou medzi N. Q. Ľ. M., Y. Č..XX/
XXXX, Z. V. J. V.Q. XX.XX.XXXX Z. A. C. A..P..U.., C. Z. V. A. T., A. C. XX.XX.XXXX A. N. O. A..P..U..,
O. E. K. U. V. A. Ú. A.G. N. O., zmluvou o pôžičke zo dňa 15.5.2012 s dohodou o urovnaní, potvrdením

o úhrade sumy 500 euro 4.10.2013, pripojeným vyšetrovacím spisom č. U.-XXX/X-Z.-M.-XXXX- J. U.
Z. M. K., M.. T. M., B. R., Z. J. Ú. Z. G. M. B. R.P. (Č.. XX-XX), O. U. Z. O. Z. Z. XX.XXX N. Č.. XX, O.
E. G. Ú. Z. G. M. B. R. XX.X.XXXX Č.. XX, O. U. Z. O. XXXX N. Č.. XX, Ž. B. R. U. Z. O. L. Q. G. G.
F. J. U. O. A. Č.. XX-XX, J. U. A. Ú. M. A. Q. B. R. J. V. XX.X.XXXX Č.. XX-XX, J. U. Z. B. V., Z. J. L.
Č..XXX Č..XX Q. zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na pojednávaní, konanom dňa 16.11.2016 žalobca uviedol, že so žalovaným boli bývalí kolegovia,
ktorí dlhodobo spolupracovali, boli dobrí priatelia. Žalovaný začal podnikať a potreboval peniaze, na čo
mu požičal žalobca sumu 175.000 euro. Peniaze potreboval na to, aby preklenul rok. Na zabezpečenie
poskytnutia peňazí získal peniaze od starých rodičov, ktorých doopatroval. Sumu 80.000 euro mu

požičali rodičia, sumu 11.000 euro si požičal v SLSP, zrušil nejaké poistky. Do budúca chcel stavať
rodinný dom a peniaze v tejto výške potreboval. Na základe zmluvy o pôžičke ich požičal žalovanému.
Zmluva o pôžičke bola datovaná 25.10.2012. Na druhý deň peniaze v hotovosti požičal žalovanémua tento pripojil podpis na príjmovom pokladničnom doklade. Podpisy boli overené u notára. Peniaze
vyplatil pred overením podpisu u notárky v aute, kde boli sami dvaja.
Žalovaný na tomto pojednávaní potvrdil, že v minulosti boli so žalobcom kamaráti. Od žalobcu si požičal

65.000 euro, na čo zmluvu nemali. Tieto peniaze mu určitým spôsobom splácal. Potreboval však ešte
100.000 euro na zabezpečenie a chod firmy, tak sa dohodli, že mu žalobca tieto peniaze požičia. Zmluvu,
ktorúpodpisovali25.10.2012podpisovalistým,žetambolazahrnutápôžička65.000euro,ktorádovtedy
na papieri nebola a žalobca mu mal vyplatiť peniaze, ktoré predstavovali rozdiel medzi 175.000 euro a
65.000 euro. Pri podpise zmluvy mu peniaze žiadne vyplatené neboli. Veril, že ich žalobca doplatí. K

tomuto však nedošlo. Žalobcovi vrátil sumu 65.000 euro titulom pôžičky a 10.000 euro ako úrok, celkove
išlo o 75.000 euro. Žalovaný uviedol, že vrátil 35000 euro 6.2.2015, 7200 euro a 12800 euro 18.12.2014,
13300 euro vyplynulo z prevodu prívesného vozíka na žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto
pojednávaní uviedla, že došlo k vráteniu sumy 500 euro 4.10.2013, 19.12.2014 7200 euro, 18.12.2014
12800euro,6.2.20153500euro,13300eurovhotovostia7000eurovhotovostizaprítomnostisvedkyne
N. L..

8. Na pojednávaní konanom dňa 4.5.2017 bola vypočutá svedkyňa M.. T. M., a to na návrh žalobcu.
Potvrdila, že žalobcu pozná, sú známi, žalovaného nepoznala, iba v súvislosti s pôžičkou. Pamätala si,
že štyri - päť rokov dozadu R. požičiaval peniaze K.. Prišiel za ňou, aby podpísala zmluvu o pôžičke ako
nezúčastnená osoba. Malo ísť o vysokú sumu 100.000 alebo 150.000 euro, presne nevedela uviesť.

Ráno prišiel R. za ňou, aby podpísala zmluvu s tým, že mal v taške so sebou peniaze s tým, že K.
žiadal vyplatiť peniaze v hotovosti. Do tašky s peniazmi nahliadla, ale ich neprepočítavala. Zmluvu
podpisovala u nej doma, teda nebola pri odovzdávaní peňazí osobne. Následne sa opýtala R., či je
všetko v poriadku a došlo k odovzdaniu peňazí a podpísaniu zmluvy. Teda nevedela uviesť, aká suma
bola uvedená v zmluve. Vnímala to len tak, že išlo o veľké peniaze. Nemala vedomosť na aký účel mali

byť požičané. Zmluvu si nečítala. Táto svedkyňa bola vypočutá aj v prípravnom konaní, kde v konaní,
vedenom pod č. ORP-222/3-VYS-MT-2016, vo svojej výpovedi uviedla rovnaké skutočnosti vo vzťahu
k zmluve, požičaným peniaze. Teda zásadne z tejto svedeckej výpovede bolo zrejmé, že aj keď M.. M.
bola podpísaná na zmluve o pôžičke, zmluvu si neprečítala, množstvo peňazí nemala ani prepočítané,
ani nebola pri odovzdávaní peňazí. Pokiaľ zmluvu podpisovala, podpisovala ju len v prítomnosti žalobcu.

9. Svedok T. M. na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k stranám sporu je obidvom kamarát. Vedel, že K.
si častejšie požičiaval peniaze. Mal vedomosť, že mu R. požičal peniaze a to aj vyšší obnos, asi 170.000
euro. Malo ísť o peniaze v hotovosti s tým, že K. potreboval niečo kúpiť, alebo prekryť pôžičky. Nebol pri
odovzdávaní peňazí, ani ich zmluvu o pôžičke nepodpisoval. Pokiaľ zmluvu fyzicky videl, bolo to vtedy,

keď mu ju R. ukazoval. S K. sa o pôžičke nerozprával. Svedok ďalej uviedol, že asi v roku 2014 ho R.
zobral k M. na bývalé generálne riaditeľstvo, kde vtedy bol prítomný aj K.. Tento chcel dlh kompenzovať
tým, že by R. bol spoločníkom v jeho firme, takto to svedok vnímal. K dohode však nedošlo. Na stretnutí
sa spomínala vyššia suma, presne uviesť nevedel aká, s tým, že R. sa mal včleniť do firmy, kde by získal
podiel. Nemal vedomosť o tom, že by K. pôžičku spochybňoval.

10. Svedkyňa N. L. na pojednávaní uviedla, že k stranám sporu je vo vzťahu k obidvom kamarátka. Mala
vedomosť o tom, že títo spolu začali pracovať, keď bola založená firma N., ktorú založil K., prispel na
ňu aj R.. O veľkej pôžičke sa dozvedela až v súvislosti s týmto sporom od obidvoch z nich. Osobne pri
odovzdávaní peňazí nebola, ani pri podpisovaní zmluvy. Peniaze si od nich požičiavala, pretože mala

takú situáciu, že kupovala auto na pôžičku a neskoro si uvedomila vysoký úrok, preto ich obidvoch
oslovila, či by jej nepožičali peniaze. Vedela, že K. nebude mať toľko peňazí, preto oslovila obidvoch.
Požičali jej 7000 euro. Peniaze prevzala v hotovosti v kancelárií firmy R.. Pôžičku vrátila následne
takým spôsobom, že nadriadená jej dcéry jej požičala peniaze 24.10.2012 a tieto peniaze na druhý
deň vo výške 7000 euro vrátila zase v kancelárií R.. Obidvaja majú spoločnosti tak, že kancelárie

sa nachádzajú v jednom areály. Pri požičaní aj vrátení peňazí boli R.Ú. A. K.. Obidvoch požiadala o
pomoc. Akým podielom sa oni podieľali na výške 7000 euro, uviesť nevedela. Žiadny doklad o pôžičke
písomne urobený nebol. Následne ako naložili s peniazmi, sa vyjadriť nevedela. Spoločnosť N.z podľa
jej vedomosti fungovala tak, že za chod firmy zodpovedal K. ako majiteľ a štatutárny zástupca, R. mu
pomáhal s faktúrami, bol po ekonomickej stránke šikovný. Pomáhal získavať aj prepravy.

Z tejto svedeckej výpovede vyplynulo pre súd to, že nepreukázala žalovaným tvrdené skutočnosti o
vrátení sumy 7000 euro pre žalobcu, z peňazí, ktoré mala vrátiť svedkyňa.11.Napojednávaní,konanomdňa17.8.2017,bolivypočutísvedkoviaB.V.Q.O.O.nanávrhstránsporu.
B. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v spoločnej domácnosti žije s žalovaným. Žalobcu pozná v
súvislosti len so svojím partnerom. Viem, že si požičiaval od neho peniaze. Nevedela o koľko peňazí išlo,

ale mali byť určené pre firmu žalovaného, ktorý ich potreboval na rozbeh. Keďže si nepožičal toľko, koľko
potreboval,zháňaleštepeniazevbankáchaoslovilajju.ZmluvusR.nevidela.Rozhodlasažalovanému
požičať peniaze na základe zmluvy o pôžičke vo výške 100.000 euro, nakoľko firma žalovaného vtedy
začínala, takto to chápala. Uviedla, že žijú v spoločnej domácnosti. Ich spolužitie nie vždy bolo v
poriadku. Uvedené peniaze boli jej celoživotné úspory, ktoré sporila, kým bývala u svojich rodičov a

zvažovala za ne kúpiť vlastné bývanie. S otcom sa venuje včelárstvu, aj z týchto peňazí bola nasporená
značná časť sumy. Časť peňazí si nechávala bokom v súvislosti s liečbou dcéry. So žalovaným urobili
zmluvu, nedohodli si konkrétne splátky. Vnímala to tak, že peniaze sa jej budú splácať ku koncu roka
pri uzávierke, resp. zo zisku. Aby boli zabezpečené peniaze pre ňu a jej deti, v zmluve bolo urobené
záložné právo na dom vo vlastníctve žalovaného. V čase výsluchu uviedla, že sa jej z peňazí ešte nič
nevrátilo. Zmluva bola uzavretá v roku 2012 a následne až v roku 2015 zmluva o zriadení záložného

práva a to preto, že sa jej peniaze nevracali. V tej dobe mala vážne starosti v súvislosti so zdravím
dcéry. Nemala vedomosť presne čo za peniaze, ktoré požičala žalovanému, zakúpil, predpokladala, že
išlo o autá. Jej partner vracal peniaze žalobcovi na viackrát v hotovosti aj na účet. Podľa nej to bolo
okolo 60.000 euro. M. K. odpredal väčšinový podiel zo svojej spoločnosti, pretože firma bola v dlhoch.
Nadobudol ju pán O. A. O. O.. O iných pôžičkách medzi R. a K. nevedela, iba o jednej, ktorá podľa

vyjadrenia K. mala byť následne vrátená.

12. Súdom bol vypočutý A. O. O., ktorý uviedol, že so žalobcom sa stretával pracovne a K. je jeho
kamarát. Asi štyri roky dozadu sa s K. poznali, chcel vstúpiť do jeho firmy. O pôžičke medzi R.Ú. Q. K.
sa rozprával len s K.. Pokiaľ išlo o vrátenie peňazí R., bolo to 30000 alebo 35000 euro, išli z jeho účtu

R.. Nešlo o firemné peniaze, ale o peniaze svedka na to, aby K. vrátil pôžičku. K pôžičke sa nevedel
vyjadriť k žiadnej konkrétnosti. Na stretnutí medzi stranami sporu nebol, zmluvu nevidel.

13. Na pojednávaní, konanom dňa 1.2.2018 bol vypočutý stranami sporu navrhnutý svedok B. R., vo
vzťahu k žalobcovi bol otcom. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že M. K. dobre pozná, často sa s

nímstretávalunichdoma.Malvedomosť,žejehosynpožičiavalK.peniaze,kedypresneuviesťnevedel.
Potvrdil, že synovi dali koncom jesene 2012 sumu 87.000 euro, ktoré mali doma v hotovosti v trezore
s tým, že peniaze na účte nedržali, ani dôchodok im nechodil na účet. Peniaze dávali synovi s tým, že
išiel ich požičať M. ako dobrému kamarátovi. Doklad o požičaní peňazí synovi nespisovali. Mal za to,
že syn išiel požičať 80.000 euro, ale potom sa dozvedel, že to bolo asi 170.000 euro. Syn im 80.000

euro do toho času nevrátil. K osobným pomerom uviedol, že bývajú v rodinnom dome s manželkou aj so
synom (žalobcom). S manželkou sú obidvaja na dôchodku. Príjmy zo zamestnania pokiaľ mali, z týchto
si našetrili peniaze. Ako dôchodca dostáva 490 euro mesačne. K dôchodku manželky sa presne vyjadriť
nevedel, na dôchodku boli obidvaja asi jeden rok. Tvrdil, že po rodičoch sám zdedil peniaze, ornú pôdu
aj polovicu rodinného domu. Nešlo o dom, v ktorom bývajú. Tak isto manželka dedila po svojich rodičoch.

Pokiaľ synovi požičiaval 80.000 euro, nevedel sa vyjadriť, v akých bankovkách mal tieto peniaze požičať,
resp. ich mal doma. Synovi požičal len uvedené peniaze, pretože iné pôžičky syn od nich nepotreboval.
Z uvedenej svedeckej výpovede mal súd zistené, že svedok ako otec žalobcu mal mať peniaze doma
v hotovosti. Nespísal so synom žiadnu zmluvu o pôžičke a z jeho svedeckej výpovede ani nevyplynulo,
kedy bolo dohodnuté, že mu syn peniaze vráti. Svedok tvrdil, že požičal peniaze usporené, zdedené,

túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.

14. Ďalší svedok, ktorý bol v uvedený deň vypočutý bol T.. M. M., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že žalobcu poznal cez žalovaného, s ktorým si boli blízki priatelia, dlhoroční kamaráti, poznali
sa aj cez rodiny, asi od roku 2015 už nie sú kamaráti. Požičal mu sumu 32.000 euro, z ktorých mu

vrátil 22.000 euro. Vec sa riešila aj prostredníctvom právnika. Vrátená suma bola na základe dohody
o urovnaní. Peniaze požičal v máji 2012 na 60 dní. Vrátené mu boli až v apríli 2015. So žalobcom sa
stretával občas, so žalovaným vôbec. Mal vedomosť o pôžičke, ktorú si zobral žalovaný od žalobcu. Asi
rok potom ako požičal svedok peniaze žalovanému (asi rok 2013) mu bol ponúknutý vstup do spoločnosti
žalovaného. Jednalo sa o spoločnosť N.. K tomuto nedošlo. Vedel, že žalovaný má nejaké dlhy, ukázal

mu aj zmluvu s R., ktorá bola podpísaná u notára. V roku 2014 sa spoločnosť N.z dostala ešte do horšej
situácie. V tej dobe svedok bol poradcom vo vzťahu k spoločnosti. Navštívili V.. M. v Brezne s tým, že
skúmali možnosť likvidácie spoločnosti. Pamätal si, že aj na tomto stretnutí sa spomenula pôžička s R.,
kedy V.. M. mal uviesť, že je možné veci okolo pôžičky naťahovať aj päť rokov. Vtedy si svedok uvedomil,že situácia sa môže týkať aj jeho pôžičky. Ďalej došlo k stretnutiu u svedka v kancelárií, prítomní boli
R., M. Q. B. M. (synovec svedka). Aj tu sa riešila situácia a zvažovali sa aj ponuky, aby R. vstúpil do
spoločnosti žalovaného, tento to však odmietol. Na základe dohody sa mali splácať peniaze po 2000

euro mesačne. Na stretnutí u V.. M. a aj na ďalšom stretnutí sa spomínala pôžička R.. Svedok nevedel
uviesť, v akej konkrétnej výške. Podľa svedka K. si požičiaval peniaze aj od rodičov svojej priateľky, od
svojich rodičov a niekoľkokrát aj z firmy svedka. Z druhého stretnutia mal existovať zápis, ktorý však on
k dispozícií nemal. Svedok mal vedomosť, že K. navštívil právnika v Žiline za účelom riešenia problémov
vo firme, aj riešenia pôžičky od R.. Toto stretnutie malo byť v auguste alebo septembri 2014. Nasledovalo

po stretnutí u V.. M., ktoré bolo asi v polovici roku 2014.
Z tejto svedeckej výpovede bolo možné vyvodiť tú skutočnosť, že svedok mal vedomosť o požičaní
peňazí žalovanému, avšak ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke nemal vedomosti. Zmluvu videl až
potom, keď mu ju R. ukázal. V podstate sa svedok vyjadroval k vráteniu peňazí voči nemu a k finančným
problémom na strane žalovaného.

15. Podaním zo dňa 21.2.2018 právny zástupca žalovaného predložil listinné doklady, ktorými
preukazoval, že v spoločnosti N.J. O. A..P..U.. boli používané finančné prostriedky z cudzích zdrojov - zo
strany spoločníka a zároveň listinné doklady, ktorými bolo preukázané kto disponoval bankovým účtom
spoločnosti N.J. O. A..P..U... Týkalo sa to B. R., E..B.. Ž., T.. M. M., M. M., J. O..

16. Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2018 bol súdom vypočutý svedok M. M., ktorý uviedol, že
podniká v oblasti ekonomického a podnikateľského poradenstva. Toto poskytol aj na začiatku existencie
spoločnosti N. O.. Išlo o spoločnosť p. K.. V roku 2014 alebo 2015, presne si nepamätal, prišli za ním K.
Q. M., ktorý mal úmysel vstúpiť do spoločnosti K.. Vtedy sa zmienili aj o pôžičke, ktorú mal K. vo vzťahu
k R.. Informáciu mu dal M. s tým, že reálna suma bola požičaná iná, ako bola v zmluve. Mal informáciu

aj o tom, že R. Q. K. boli kedysi dobrí kamaráti. Pôžičku riešili preto, aby bol zrejmý dopad pôžičky na
spoločnosť. Bavili sa reálne o sume pod 70.000 euro. Na papieri malo byť zhruba o 100.000 viac. Teda
mali byť poskytnuté iné peniaze, ako boli napísané. Bolo tu vyjadrenie, že R. si môže vymáhať sumu,
ktorá bola uvedená v zmluve. K.Š. sa vyjadril, že bol uvedený do omylu a nebola mu poskytnutá taká
pôžička, aká bola uvedená v zmluve. Uviedol, že videl aj reálne zmluvu o pôžičke medzi R. a K..

17. Ďalší svedok, ktorý bol v konaní vypočutý, bol T.. B. M., ktorý uviedol, že pozná obidve strany sporu
cez strýka M. M.. V období rokov 2012 až 2015 radil svojmu strýkovi, keď požičal peniaze K. vo výške
32000 euro. Mal vedomosť, že strýko chcel vstúpiť do firmy K.. Spomínal si na stretnutie v Martine, kde
bol prítomný K., R., M. M. a s R. prišiel ešte nejaký pán, ktorého nepoznal. Mal vedomosť, že sa snažili

situáciu riešiť, kto je komu dlžný. Hľadali variantné možnosti. On sám nesedel s nimi v jednej miestnosti,
ale vo vedľajšej, kde boli medzi miestnosťami otvorené dvere. Spomenul sa dlh K., ktorý nevedel uviesť
presne, koľko bolo, jemu sa to tak javilo, že mohlo ísť od 150.000 do 200.000 euro. Vedel, že situáciu v
roku 2013 boli riešiť v Brezne. Strýko s K. boli v dobrom vzťahu. K. mu mal uviesť, že musí zaplatiť R. a
zohnať okolo 200.000 euro a potom vysporiada strýka. Pamätal si, že K. sa pýtal, ako môže natiahnuť

splatenie R.. Podnikanie R. Q. K. vnímal tak, že K. bol výlučným spoločníkom spoločnosti N. O. Q. R.
mal v tejto spoločnosti peniaze. Sám svedok R. vnímal ako spoločníka.
Ztejtosvedeckejvýpovedepresúdvyplynulo,žesvedokzmluvuopôžičkemedzistranamisporunevidel.
Nevedel presne, aká mala byť reálne požičaná suma. Vedel sa vyjadriť len k skutočnostiam jednania
ohľadne toho, akým spôsobom by mali byť peniaze vrátené.

18. Do spisu bol pripojený vyšetrovací spis č.ORP-222/3-VYS-MT-2016 proti podozrivému B. R., G..
XX.X.XXXX - pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods.1, § 221 ods.1 ods.3 písm.a/ Tr.zákona. Z obsahu
spisu bolo zrejmé, že vo veci boli vypočutí svedkovia, ktorých súd vypočúval aj v sporovej veci. Jednalo
sa o svedkyňu M.. T. M., B. R., B. V.. Vec bola uzavretá uznesením zo dňa 13.10.2016 tak, že trestné

stíhanie bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z obsahu
tohto uznesenia súd zistil, že preukázaná bola existencia pôžičky medzi R. Q. K., ale nie výška pôžičky.
Nebolo jednoznačne preukázaná reálna dispozícia hotovosti 175.000 euro B. R..

19. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobcu ohľadne získania finančných prostriedkov a zisteného stavu

získania finančných prostriedkov z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že v tomto smere jednoznačne nebolo
žalobcom reálne preukázané, akým spôsobom získal finančné prostriedky vo výške 175.000 euro, ktoré
mal požičať žalovanému. V konaní žalobca uviedol (čl. 113 spisu), že tieto finančné prostriedky získal
tak, že ich mal časť po starých rodičoch, 80.000 euro mu mali požičať rodičia, 11.000 euro mal pôžičkuzo SLSP a zrušil poistky. Vychádzajúc zo zistenia vo vyšetrovacom spise je uvedené, že mal mať úver
zo SLSP 35.000 euro, zrušené poistky vo výške 15.000 euro, ale reálne preukázané 6150 euro, peniaze
po starých rodičoch, sumu 11.000 euro na základe zmluvy o splátkovom kalendári od SLSP (čl. 50

vyšetrovacieho spisu), sumu 19.000 euro potvrdenie o vykonaní prevodu zo dňa 8.6.2012 pre príjemcu
N. (čl. 44 vyšetrovacieho spisu) a suma 7070 euro - potvrdenie o vykonaní prevodu zo dňa 29.10.2012
(prevod na úverový účet čl. 46 vyšetrovacieho spisu). Uvedený údaj nesporne po uzavretí zmluvy o
pôžičke, ktorá bola zo dňa 25.10.2012. Sporné skutočnosti ohľadne získania finančných prostriedkov za
účelom požičania žalobcu žalovanému dňa 26.10.2012 na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2012

žalobca neodstránil. Podľa názoru súdu žalobca v žalobe neuviedol pravdu pokiaľ tvrdil, že žalovanému
poskytol pôžičku pri podpise zmluvy o pôžičke, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Následne uviedol,
že tieto peniaze mu nemali byť zaplatené pri podpise zmluvy o pôžičke viď článok II. ods.1 zmluvy, ale
až na ďalší deň, kedy bol podpísaný príjmový pokladničný doklad. Taktiež žalobca neuviedol pravdu keď
tvrdil, že svedkom reálneho odovzdávania pôžičky bola T. M.Á., P.. A., ktorá na zmluvu o pôžičke pripojila
svoj podpis. K tejto skutočnosti bola menovaná vypočutá a nepotvrdila žalobcom tvrdené skutočnosti

tak, ako je uvedené už v jej svedeckej výpovedi v tomto rozhodnutí.

20. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že žalovaný titulom vrátenia finančných prostriedkov na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2012 vrátil žalobcovi 500 euro 4.10.2013, 7200 euro 19.12.2014,
12.800 euro 19.12.2014, 35.000 euro 6.2.2015, ďalej sumu 13.300 euro, ktorej úhradu potvrdil žalobca

v žalobe zo dňa 6.8.2015. Celkove takto bolo preukázané vrátenie sumy 68.800 euro žalovaným
žalobcovi. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že vrátil žalobcovi sumu 7000 euro v hotovosti a to tým
spôsobom, že N. L. vrátila pôžičku, ktorá suma bola odovzdaná žalobcovi a ten si ju ponechal na úhrady
splátky od žalovaného, k tejto skutočnosti bola N. L. vypočutá tak súdom v sporovom konaní ako aj
na polícií a vo svojich výpovediach žiadnym spôsobom nepotvrdila žalovaným tvrdené skutočnosti.

Svedecká výpoveď je uvedená v rozsudku a z nej nevyplynula žalovaným tvrdená skutočnosť. Svedkyňa
len uviedla, že vrátila peniaze, o ktoré požiadala obidvoch a to R. Q. K. a vrátila ich tak, že ich vracia
R. Q. K. bez toho, aby vedela, akým spôsobom sa na pôžičke vo vzťahu k nej podieľali. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že mu žalovaný vrátil ešte sumu 500 euro, túto skutočnosť žalovaný nepotvrdil a nežiadal, aby
takáto suma bola započítaná na úhradu pôžičky.

21. Z takto vykonaného dokazovania súd nemal preukázané reálne odovzdanie sumy 175.000 euro
žalobcom žalovanému s prihliadnutím aj na obsah zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2012 a následne
vyjadrenie žalobcu o tom, kedy mali byť peniaze žalovanému žalobcom odovzdané, v koho prítomnosti,
nebolo súdu hodnoverným spôsobom preukázané, preto súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovanému požičal a reálne odovzdal sumu 175.000 euro. Je
pravdou však, že ani žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom tú skutočnosť, že si požičal sumu
65.000 euro a túto vrátil vo výške 75.000 euro. Ale preto, že ide o sporové konanie, kedy dôkazné
bremeno je na žalobcovi, ktorý má povinnosť tvrdenia a preukázania pravdivosti svojho tvrdenia, súd
vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho žalobu zamietol. Žalovaný tvrdil, že

od žalobcu si požičal sumu 65.000 euro v priebehu troch až piatich splátok približne počas dvoch rokov
pred podpísaním zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2012 a keďže chcel od žalobcu ešte sumu 100.000
euro, tak bola vyhotovená zmluva o pôžičke na sumu 175.000 euro, kde mala byť zahrnutá už reálna
pôžička vo výške 65.000 euro. V tomto smere tak isto žalovaný nedoložil žiadnym listinným dokladom
ani iným spôsobom nepreukázal kedy si mal tieto finančné prostriedky od žalobcu požičať. Keďže súd

nemal preukázané, kedy by došlo reálne k požičaniu sumy 65.000 euro a nemal preukázané ani to,
kedy by táto suma mala byť vrátená reálne, teda kedy by bola splatnosť tejto pôžičky. Pri rozhodovaní
súd vychádzal potom z toho suma 65.000 euro bola požičaná ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke
a jej vrátenie zo strany žalovaného bolo postupne tak, ako v tomto konaní bolo preukázané, že reálne
zaplatil žalovaný sumu 68.800 euro. Pokiaľ by zmluva o pôžičke na sumu 65.000 euro (peniaze mali

byť požičiavané postupne) bola uzatvorená ústne vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom súd nemal
preukázanú dohodu o splatnosti pôžičky, preto v tomto smere vyhodnotil zmluvu tak, že žalobcovi
nepriznal príslušenstvo k splatenej pôžičke.
Zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzavretá dňa 25.10.2012 súd vyhodnotil tak, že nešlo o reálny kontrakt,
ktorý je podmienkou zmluvy o pôžičke a preto na základe takto uzavretej zmluvy o pôžičke nebol

založený právny vzťah medzi stranami sporu. Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že dňa 26.10.2012
žalobca nevyplatil v hotovosti žalovanému 175.000 euro, pretože žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal hodnoverne tú skutočnosť, že uvedenou finančnou čiastkou disponoval. Nepreukázal to v
tomto sporovom konaní, ani v prípravnom konaní tak, ako to bolo už v rozsudku uvedené.22. Zmluva o pôžičke bola posudzovaná podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a

dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami
zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Forma dvojstranného právneho
úkonu nie je predpísaná, stačí aj ústna dohoda.
Pri rozhodovaní vo veci samej súd vychádzal z preukázaného skutkového stavu tak, ako to bolo
stranami sporu v priebehu konania prezentované. Pokiaľ by aj vzájomný vzťah medzi stranami sporu,

spočívajúci v určitom spôsobe spoločného podnikania tak, ako to bolo uvádzané svedkami, ktorých
strany sporu vnímali ako spoločníkov v spoločnosti a títo by si premietli vzájomné finančné nároky,
resp. dlhy do zmluvy o pôžičke, táto musí byť preukázaná hodnoverným spôsobom. Žalovaný podpísal
príjmový pokladničný doklad dňa 26.10.2012 s tvrdením na jeho strane, že do tejto sumy mali byť
zahrnutévminulostipožičanépeniazeaajdobudúcnostifinančnéprostriedky,ktorépotrebovalpresvoje
podnikanie. Teda v uvedený deň žalovaný tvrdil, že reálne peniaze neboli odovzdané žiadne a žalobca,

ktorý tvrdil, že v skutočnosti odovzdal finančné prostriedky v takejto výške a ešte aj pred svedkami,
podľa názoru súdu v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil ani tvrdenia svedkov, ktorí
sa vyjadrovali k zmluve o pôžičke, pretože svedkovia nevideli finančné prostriedky. Následne im bola
prezentovaná len zmluva o pôžičke, pričom svedkovia v svedeckých výpovediach sa vyjadrovali len k
skutočnostiam, ktoré získali od niektorej strany sporu.

23. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a to po zistení skutkového a právneho stavu vo veci
samej.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku a

žalovanému, ktorý mal v konaní úspech priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.