Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2516200364.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o G. Š., B..

XX.XX.XXXX, v konaní zast. do dovŕšenia plnoletosti opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa rodičov: Y. Š., C. U., O. X. P., V.Á. XXXX/XX H. Y. Š., C. U., X. X., I. XX o zníženie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Otcovi dieťaťa sa znižuje výživné k G., B.. XX.XX.XXXX z doterajších 130 eur mesačne na sumu 40
eur mesačne za obdobie od 16.03.2017 do 10.06.2018 a s účinnosťou od 11.06.2018 sa výživné otca
k G. zvyšuje na sumu 130 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám G. vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Vo zvyšnej časti sa návrh otca zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/65/2010-33 zo dňa 22.11.2010 v časti o
výživnom pre G..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec dieťaťa svojím návrhom doručeným súdu 25.01.2016 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu

povinnosť k G. na sumu 40 ,- eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2016 otec dieťaťa
žiadal o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k G. na sumu 40 ,- eur mesačne od podania
návrhu. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2019 otec dieťaťa žiadal o zníženie jeho vyživovacej
povinnosti k Radke na sumu 40 ,- eur mesačne od 26.02.2017, odkedy G. nadobudla plnoletosť.

2. Matka s návrhom otca nesúhlasila.

3. Radka po dosiahnutí plnoletosti uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil pracovné ponuky, skončenie
pracovného pomeru, rodný list mal. P. J. H. I. Y.Ú., potvrdenia o príjme matky a otca dieťaťa, správy od
ÚPSVaR Piešťany, správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava a pobočka Trnava, vyjadrenie matky
a otca, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, potvrdenia o dočasnej PN, lekárske správy,
potvrdenia o príjme T. C.C., ako i ostatný obsah spisu.

5. Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k G. upravovaná
rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/65/2010-33 zo dňa 22.11.2010.6. Z výpovede otca vyplynulo, že je rozvedený, býva s L. T. C., s ktorou aj spoločne hospodária
v prenajatom byte, kde náklady na bývanie uhrádzali do 31.01.2019 vo výške 480 eur mesačne v
prenajatom 4-izbovom byte a od 01.02.2019 tieto uhrádzajú vo výške 550 eur mesačne v prenajatom 3-

izbovom byte. Otec uviedol, že jeho priateľka bola od 01-07/2016 na MD, poberala v tom čase rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 47,04 eur mesačne, od 07/2016
do konca 11/2016 pracovala s minimálnou mzdou, z dôvodu, že priateľka sa zamestnala a I. Y. začala
chodiť do detského centra, priateľka začala poberať príspevok od štátu vo výške 280 eur mesačne s tým,
že rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne jej odňali, príspevok od štátu 280 eur mesačne

už priateľka nepoberá od 02/2019. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že I. Y. sa do detského centra platila
celková suma 330 eur mesačne, ešte 50 eur doplácali, P. J. uhrádzali do MŠ mesačne sumu cca 40
eur. Od 27.11.2016 do konca 08/2017 priateľka pracovala v Okay s priemerným mesačným zárobkom
v čistom cca 576 eur a od 09/2017 stále až doposiaľ pracuje v dopravnom podniku Bratislava, v prvých
dvoch mesiacoch mala len minimálnu mzdu, od 11/2017 dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom
vo výške cca 700 eur, priateľka má dve vyživovacie povinnosti k ich dvom deťom I. Y., B.. XX.XX.XXXX

a P. J., B.. XX.XX.XXXX. Otec ďalej uviedol, že od roku 2012 do 18.04.2016 pracoval u pána G. Y.
ako vodič, mal uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú, pracoval tu s príjmom cca 450 eur netto
mesačne, poberal aj daňový bonus v tom čase na dve deti, tu sa skončil pracovný pomer dohodou z
jeho strany, nakoľko chcel tu už skončiť pracovný pomer, lebo chodil často do zahraničia a mal dve
deti, zamestnávateľ mu poskytoval diéty, keďže chodil do zahraničia vo výške 500-600 eur mesačne.

Od 18.04.2016 pracoval v Mäso a údeniny Achbergerová, s.r.o. ako vodič, zásobovač, pracovný pomer
mal uzatvorený na dobu neurčitú s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 420 eur, ukončil tu
pracovný pomer v skúšobnej dobe z jeho strany, chodil len po Slovensku, v tejto firme nemal diéty.
Od 10.05.2016 do 31.12.2016 bol PN, mal problémy s chrbticou a kĺbmi, od 10.05.2016 do 31.12.2016
poberal nemocenské. Od 02.01.2017 do 03/2017 pracoval ako vodič, prácu ktorej sa vyučil by nemohol

vykonávať, nakoľko má problémy s krížami. Od 16.03.2017 bol PN, od 29.11.2017 mu bol priznaný
invalidný dôchodok, toto mu spätne vyplatili, tiež mu bol priznaný vianočný príspevok za rok 2017 v sume
99,98 eur a za rok 2018 v sume 100 eur. Ďalej otec uviedol, že si hľadá aj prácu pokladníka prípadne
vrátnika, ale je to obmedzené tým, že priateľka pracuje na zmeny a on musí voziť deti do škôlky a preto
by mu vyhovovala práca od 09:00 hod. do 15:00 hod. Ďalej otec uviedol, že naposledy mu bolo vyplatené

nemocenské v 07/2017 vo výške 143,10 eur, odvtedy už nemal žiaden príjem až do kedy mu neprišiel
vyplatený invalidný dôchodok a to aj spätne, nebol evidovaný na úrade práce, bol aj brigádovať v roku
2018 sporadicky, dohromady za celý rok si privyrobil asi 1 000 eur, je t.č. nezamestnaný, nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, bol sa aj pýtať na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, ale táto mu nebola
priznaná, poberá len invalidný dôchodok, je stále nezamestnaný od 06/2018 odkedy mu skončila PN až

doposiaľ. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Dlhy má, ale nespláca ich,
nemá z čoho. Uviedol, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravovaná v rozvodovom konaní, jemu
exekútor zráža riadne výživné. Má ukončené SOU s maturitou, odbor mechanik strojov a zariadení, v
takomto odbore aj pracoval 12 rokov, má tri vyživovacie povinnosti k deťom G.W., I. Y., B.. XX.XX.XXXX
H. P. J., B.. XX.XX.XXXX.

7. Z výpovede matky vyplynulo, že je rozvedená, býva sama s dcérou v nájomnom byte, za náklady
na bývanie uhrádza mesačne sumu cca 160 eur, do konca 02/2016 pracovala pre Mesto Piešťany, s
mesačným príjmom v čistom cca 330-360 eur, v čom už bol zahrnutý aj daňový bonus, ktorý v tom čase
poberala na dcéru. Potom nastúpila od 01.03.2016 k zamestnávateľovi obec Krakovany, kde pracovala

do 03/2018 s priemerným mesačným zárobkom cca 420-450 eur v čistom, od 03/2018 sa zamestnala vo
firme Semikron z dôvodu dosahovania vyššieho príjmu, s tým, že od 01.04.2019 bude nezamestnaná,
keďže v Semikrone mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú a zmluvu jej nepredĺžili, poberá
daňový bonus na dcéru aj prídavok na dcéru. Čo sa majetkov týka, vlastní osobné motorové vozidlo
značky Ford Escort, rok výroby 1996, ďalej má v podiele 1/3 vo vlastníctve nehnuteľnosť, ktorú zdedila

z rodičovského domu, v tomto rodinnom dome býva brat so synom a jej matka. Dlhy nemá žiadne, nič
nespláca. Otec si riadne neplní výživné tak ako má súdom stanovené, má dlh na výživnom. Iné deti
okrem G. nemá žiadne.

X. G. dňa 26.02.2017 nadobudla plnoletosť, t.č. má 20 rokov, do 06/2018 navštevovala SŠ v

Rakoviciach, ŠJ v tom čase nenavštevovala, rovnako nenavštevovala ani krúžky, za ktoré by sa platilo,
mala v tom čase výdavky na cestovné cca 10 eur mesačne, za stužkovú uhradila cca 275,- eur.
Má oslabenú imunitu, navštevuje imunológa a endokrinológa, s čím sú spojené zvýšené výdavky, berie
lieky, má tiež výdavky na okuliare. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, je slobodná, býva vbyte s matkou. Od 09/2018 G. navštevuje SPŠ elektrotechnickú, pomaturitné štúdium trojročné, kde
uhrádza za internát mesačne 60 eur, za ŠJ 20-30 eur mesačne, za električenku 13,45 eur mesačne,
matka jej dáva vreckové cca 30 eur týždenne.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12.Podľa§78ods.1Zák.orodinedohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov
alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.

14. Podľa § 78 ods. 2 Zák. o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

15. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. V danom prípade bolo súdom zistené, že G. v čase posledného rozhodovania o výživnom

navštevovala 6. ročník ZŠ.

17. G. dňa 26.02.2017 nadobudla plnoletosť, t.č. má 20 rokov, do 06/2018 navštevovala SŠ v
Rakoviciach, ŠJ v tom čase nenavštevovala, rovnako nenavštevovala ani krúžky, za ktoré by sa platilo,
mala v tom čase výdavky na cestovné cca 10 eur mesačne, za stužkovú uhradila cca 275,- eur.

Má oslabenú imunitu, navštevuje imunológa a endokrinológa, s čím sú spojené zvýšené výdavky, berie
lieky, má tiež výdavky na okuliare. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, je slobodná, býva v
byte s matkou. Od 09/2018 G. navštevuje SPŠ elektrotechnickú, pomaturitné štúdium trojročné, kde
uhrádza za internát mesačne 60 eur, za ŠJ 20-30 eur mesačne, za električenku 13,45 eur mesačne,
matka jej dáva vreckové cca 30 eur týždenne.

18. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná s príjmom cca 360,- eur
mesačne netto, v tom čase okrem G. iné vyživovacie povinnosti nemala žiadne.

19. T. č. matka okrem G. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, pracovala u zamestnávateľa Mesto
Piešťany od 01.06.2012 do 29.02.2016 s priemerným mesačným príjmom v čistom za obdobie
od 3/2015 do 02/2016 vo výške 379,07 eur vrátane daňového bonusu na dcéru, od 03/2016 do
konca 02/2018 pracovala u zamestnávateľa Obec Krakovany s priemerným mesačným príjmom
v čistom za rok 2016 vo výške cca 502,- eur vrátane daňového bonusu na dcéru, za rok

2017 vo výške cca 596,- eur vrátane daňového bonusu na dcéru, a za 01,02/2018 vo výške
cca 496 ,- eur vrátane daňového bonusu na dcéru, od 19.03.2018 pracovala u zamestnávateľa
Semikron s priemerným mesačným príjmom v čistom vo výške 741,- eur vrátane daňového bonusu
na dcéru, ako vyplynulo zo skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.03.2019 pracovný pomer
mala dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2019, z dôvodu uplynutia doby jej pracovný pomer

končí dňom 31.03.2019, poberala a poberá tiež prídavok na dcéru cca 23- 24 eur mesačne. Z
výpovede matky vyplynulo, že vlastní osobné motorové vozidlo značky Ford Escort, rok výroby
1996, ďalej má v podiele 1/3 vo vlastníctve nehnuteľnosť, ktorú zdedila z rodičovského domu, v tomtorodinnom dome býva brat so synom a jej matka. Z výpovede matky ďalej vyplynulo, že býva s
dcérou v nájomnom byte, náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 160,- eur.

20. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem G. iné vyživovacie povinnosti nemal
žiadne, bol zamestnaný s príjmom cca 270,- eur mesačne netto.

21. T. č. otec okrem G. má ešte vyživovaciu povinnosť k I. Y.I., B.. XX.XX.XXXX a P. J., B..
XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa od roku 2012 do 18.04.2016 pracoval u zamestnávateľa G. Y. s

priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 430,- eur, zamestnávateľ mu poskytoval diéty vo
výške cca 668,- eur mesačne, pracovný pomer tu mal otec dojednaný na dobu neurčitú, bol
skončený z jeho strany, ako vyplynulo z výpovede otca pracoval u G. Y. ako vodič, poberal v
tom čase aj daňový bonus na dve deti, tu sa skončil pracovný pomer dohodou z jeho strany, nakoľko
chcel tu už skončiť pracovný pomer, lebo chodil často do zahraničia a mal dve deti. Od 18.04.2016 do
31.12.2016 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa Mäso- údeniny Achbergerová, za 04/2016 mal

čistú mzdu 142,48 eur, dňom 31.12.2016 požiadal otec o ukončenie pracovného pomeru dohodou
podľa § 60 ZP, za 05/2016 mu bola z dôvodu PN vyplatená suma 61,20 eur, od 02.05.2016 do
31.12.2016 bol otec PN, poberal nemocenské vo výške cca 170 eur mesačne. Od 02.01.2017
do 15.03.2017 pracoval otec u zamestnávateľa POP palivo ako šofér s priemerným mesačným
zárobkom v čistom cca 365,- eur, bol prepustený v skúšobnej dobe, z vyjadrenia zamestnávateľa

vyplynulo, že sa dopustil hrubého porušenia voči zamestnávateľovi, kradol naftu a hrubo porušoval
bezpečnosť pri práci, do práce brával mal. deti, tieto nechával bez dozoru na nebezpečných
miestach až niekoľko hodín, zistili, že otec dieťaťa je nielen zlodej, klamár a podvodník, ale
nemá ani základný zmysel pre zodpovednosť a povinnosť voči svojim deťom, myslí len na
seba a svoje osobné potreby. Vyššie uvedené konanie otca - čo sa týka dôvodu skončenia

pracovného pomeru otca u zamestnávateľa G. Y., kde otec pracoval s priemerným mesačným
zárobkom v čistom cca 430,- eur, zamestnávateľ mu poskytoval diéty vo výške cca 668,- eur
mesačne, pričom následne sa zamestnal u zamestnávateľov Mäso- údeniny Achbergerová a
POP palivo s nižším zárobkom - súd posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez
dôležitého dôvodu, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri

rozhodovaní za obdobie od 26.02.2017 do 16.03.2017, odkedy otec bol dlhodobo PN, vychádzal
z príjmu otca, ktorý by tento dosahoval, keby bol zamestnaný u vyššie uvedeného zamestnávateľa
G. Y., a to výške cca 430,- eur netto mesačne + zohľadnenie poskytovaných diét vo výške
cca 668,- eur mesačne. Od 16.03.2017 do 10.06.2018 bol otec PN, poberal nemocenské
od 03/2017 do konca 07/2017 vo výške cca 257 ,- eur mesačne, z výpovede otca vyplynulo,

že od 08/2017 do 11/2017 už nepoberal nemocenské a od 29.11.2017 bol otcovi priznaný
invalidný dôchodok v roku 2017 mesačne vo výške 199,60 eur a bol mu vyplatený vianočný
príspevok v sume 99,98 eur, v roku 2018 mesačne vo výške 203,70 eur a bol mu vyplatený vianočný
príspevok v sume 100,- eur, od 01.01.2019 otec poberá invalidný dôchodok vo výške 209,- eur
mesačne. Z Odborného posudku o invalidite zo dňa 08.10.2018 vyplynulo, že otec nemôže pracovať

na pôvodnom pracovisku, na trhu práce áno, môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej
fyzickej záťaže, môže vykonávať prácu vrátnika, má mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 04.02.2019 vyplynulo,
že čo sa otca dieťaťa týka, ide o polymorbídneho pacienta, ktorý môže vykonávať prácu v prostredí
bez nadmernej fyzickej záťaže, práca vrátnika bola uvedená ako vhodný druh zamestnania vzhľadom

na ťažkú obezitu, ale nie je jediným vhodným zamestnaním, otec môže vykonávať prácu akéhokoľvek
druhu bez nadmernej fyzickej záťaže. Od 11.06.2018 stále až doposiaľ je otec nezamestnaný,
neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá len invalidný dôchodok, z výpovede otca
vyplynulo, že v roku 2018 sporadicky brigádoval, dohromady za celý rok si privyrobil asi 1 000 eur.
Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec vyvinul väčšie úsilie, mohol by sa zamestnať,

a to i ako vrátnik - informátor v zmysle Odborného posudku o invalidite zo dňa 08.10.2018, ako i
vyššie uvedeného vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 04.02.2019, pričom
voľné pracovné miesta sú, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú/ ponuky práce
vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise/, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade
s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní za obdobie od 11.06.2018, t.j. odkedy otec ukončil

dlhodobú PN a je práceschopný, vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a
to vo výške min. cca 500 ,- eur mesačne netto /vychádzajúc z ponúk práce vytlačených z internetu
nachádzajúcich sa v spise, ako i zo súdnej praxe/ + k tomu poberanie invalidného dôchodku
otcom počas predmetného obdobia ako je vyššie podrobne uvedené. Vyjadrenia otca, že prihľadaní práce je obmedzený tým, že priateľka pracuje na zmeny a on musí voziť deti do škôlky a
preto by mu vyhovovala práca od 09:00 hod. do 15:00 hod., súd otcovi nezohľadnil. Z výpovede
otca vyplynulo, že majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, býva s priateľkou T. C., s ktorou aj

spoločne hospodária v prenajatom byte, kde náklady na bývanie uhrádzali do 31.01.2019 vo výške 480
eur mesačne v prenajatom 4-izbovom byte a od 01.02.2019 tieto uhrádzajú vo výške 550 eur mesačne
v prenajatom 3-izbovom byte. Z výpovede otca vyplynulo, že jeho priateľka bola od 01-07/2016 na
MD, poberala v tom čase rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo
výške 47,04 eur mesačne, od 07/2016 do konca 11/2016 pracovala s minimálnou mzdou, z dôvodu, že

priateľka sa zamestnala a I. Y. začala chodiť do detského centra, priateľka začala poberať príspevok
od štátu vo výške 280 eur mesačne s tým, že rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne jej
odňali, príspevok od štátu 280 eur mesačne už priateľka nepoberá od 02/2019. Z výpovede otca ďalej
vyplynulo, že I. Y. sa do detského centra platila celková suma 330 eur mesačne, ešte 50 eur doplácali,
P. J. uhrádzali do MŠ mesačne sumu cca 40 eur. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že od 27.11.2016
do konca 08/2017 priateľka pracovala v Okay s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 576

eur a od 09/2017 stále až doposiaľ pracuje v dopravnom podniku Bratislava, v prvých dvoch mesiacoch
mala len minimálnu mzdu, od 11/2017 dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške cca
700 eur, priateľka má dve vyživovacie povinnosti k ich dvom deťom I. Y., B.. XX.XX.XXXX H. P. J., B..
XX.XX.XXXX.

22. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. Výdavky
uhrádzané otcom a jeho priateľkou za bývanie a to vo výške 480 eur mesačne a následne vo výške
550 eur mesačne za prenájom 3 a 4 izbového bytu, súd vyhodnotil ako nadštandardné, toto nemôže
byť na úkor vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, je potrebné poukázať na to, že prvoradou

povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby
rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne
má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje,
či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby . Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča,
aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej

úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť
všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli
plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch
rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé

a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a
schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených detí, aby tieto mali zabezpečenú
dôstojnú životnú úroveň. Ako vyplýva napr. z rozsudku KS Trenčín 6Co/1162/2015, pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča

je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov
rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z
rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát
totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady

na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič
zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.

23.Súd dospelvdanomprípadekzáveru,ževzhľadomnavyššieuvedené skutočnosti od posledného

rozhodovania o výživnom k dieťaťu došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca dieťaťa-
čo sa týka počtu vyživovacích povinností otca došlo u neho k zvýšeniu počtu vyživovacích
povinností, a to o dve - W. I. Y. H. W. P. J., príjem otca počas predmetného obdobia sa od
posledného rozhodovania o výživnom poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti zvýšil, prechodne
i znížil, pričom príjmy otca počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené. Ďalej je potrebné

uviesť, že došlo tiež k výraznej zmene pomerov na strane G. od posledného rozhodovania o výživnom,
ktorá v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 6. ročník na ZŠ, počas predmetného
obdobia navštevovala SŠ a následne od 09/2018 navštevuje SPŠ elektrotechnickú, pomaturitné štúdium
trojročné. Otcovi dieťaťa súd neznížil výživné za obdobie od 26.02.2017 do 16.03.2017 v zmyslejeho návrhu z dôvodu, že poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom možného príjmu otca
počas predmetného obdobia - bližšie uvedené v bode 21 odôvodnenia tohto rozsudku, prihliadnuc tiež
na pribudnutie ďalších dvoch vyživovacích povinností na strane otca od posledného rozhodovania o

výživnom a to W. I. Y. H. P. J., dospel k záveru, že bolo i naďalej v možnostiach a schopnostiach otca
počas predmetného obdobia plniť si vyživovaciu povinnosť k G. sumou ako bolo naposledy súdom
stanovené a to vo výške 130 eur mesačne, poukazujúc pritom na všetky vyššie uvedené skutočnosti,
keď na strane G. od posledného rozhodovania došlo k výraznej zmene pomerov, táto už navštevovala
SŠ, a preto aj súd návrh otca v tejto časti zamietol. Následne súd otcovi dieťaťa znížil výživné k

G. z doterajších 130 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne v zmysle jeho návrhu za obdobie od
16.03.2017 do 10.06.2018, keď počas predmetného obdobia bol otec dlhodobo PN, poberal v tom čase
len nemocenské a následne invalidný dôchodok, na čo súd otcovi dieťaťa vzhľadom na vyše 1 rok
trvajúcu PN prihliadol, prihliadol tiež na výšku nemocenského a invalidného dôchodku poberaného
v predmetnom období otcom - bližšie uvedené v bode 21 odôvodnenia tohto rozsudku a prihliadol
tiež na pribudnutie ďalších dvoch vyživovacích povinností na strane otca od posledného rozhodovania

o výživnom a to k I. Y. H. P. J., v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o
rodine. Následne s účinnosťou od 11.06.2018 súd otcovi výživné k G. zvýšil na sumu 130 eur mesačne,
poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom možného príjmu otca počas predmetného
obdobia - bližšie uvedené v bode 21 odôvodnenia tohto rozsudku, prihliadnuc tiež na pribudnutie ďalších
dvoch vyživovacích povinností na strane otca od posledného rozhodovania o výživnom a to k I. Y.

H. P. J., keď dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca počas predmetného
obdobia plniť si vyživovaciu povinnosť k G. sumou vo výške 130 eur mesačne, poukazujúc pritom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď na strane G. od posledného rozhodovania došlo k výraznej
zmene pomerov, G. počas predmetného obdobia navštevovala SŠ, následne od 09/2018 navštevuje
SPŠ elektrotechnickú, pomaturitné štúdium trojročné, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75

ods. l Zákona o rodine. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že bolo a je v
možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu G. vyššie uvedenými sumami.

24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom

znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.