Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816203186
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5816203186.12

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/ U. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. R.,
Š. I. XXX/XX, 2/ nesvojprávny I. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 7, F., t.č. bytom F. Y. A./
XX, F., 3/ nesvojprávna S. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 7, F., žalovaní v 2/ a 3/ rade
zastúpení opatrovníkom: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: ul. G. č.XX, F., t.č. bytom: F. Y. XXX/XX,
F., žalovaní v 1/ až 3/ rade právne zast. Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka, Žiar nad Hronom, Pod

Donátom 5, zapísaná v zozname advokátov SAK pod č. 6350, proti žalovanému: V.. Y. Y., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX., 02X XX T., právne zast. JUDr. Lucia Krausová, advokátka so sídlom
Bernolákova 403/50, 029 01 Námestovo, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcom p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2016 v spojení s uzneseniami tunajšieho súdu č.k.
1C/142/2016-50 zo dňa 27.6.2017, ktorým uznesením súd pripustil zmenu žaloby ako aj vstup žalobcov
v 2/ a 3/ rade do konania a ktorým uznesením č.k. 1C/142/2016-146 zo dňa 24.10.2018 súd pripustil
ďalšiu zmenu žaloby, žalobcovia žiadali, aby súd určil, že každý z nich je podielovým spoluvlastníkom

o veľkosti X/XX- ina spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre obec
a k.ú. T., a to:
- rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parcely reg. „X.“ parc. č. XXX/X o výmere XXX
m2
-pozemku parc. reg. „X.“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2- zastavené plochy a nádvoria - pozemku
parcely reg. „X.“ parc. č. XXX/X- záhrada o výmere XX m2.

2. Svoju žalobu odôvodňovali tým, že potom ako v predchádzajúcom období vykonávali revíziu svojho
nehnuteľného majetku zistili, že v katastri nehnuteľností nie je evidované ich vlastnícke právo k vyššie
špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktoré v danom spoluvlastníckom podiele nadobudli okrem iného
dedičstva v rámci dedičského konania po ich matke, ktoré konanie sa viedlo ešte na Okresnom
súde Dolný Kubín pod sp. zn. 1D/64/2008, Dnot 42/2007. Zistili, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú

zapísané v celosti na žalovaného, a to na základe Zaopatrovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX uzavretej
medzi ich otcom M. D., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom T., ul. Q. Z. XXX/X a
žalovaným. I. za to, že predmetná zaopatrovacia zmluva je v časti prevodu X/XX rodinného domu
ako aj ostatných vyššie uvedených pozemkov neplatným právnym úkonom, ktorého neplatnosť je
absolútna, a to preto lebo ich otec nebol nikdy vlastníkom špecifikovaného spoluvlastníckeho podielu
na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, a teda nemohol previesť svoj podiel v celosti, keďže ho celý

nevlastnil. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v ich prípade daný, keďže v ich prípadeexistuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia, ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril viacerými podaniami / čl. 32, čl. 92, čl. 164 spisu/, v ktorých
okrem iného uviedol, že otec žalobcov bol jeho ujo a krstný otec. Žalobcovia o neho už počas jeho života
neprejavovali žiadny záujem a starostlivosť, pričom on sa o neho staral už od roku 2007, kedy sa u
neho začali prejavovať ťažké zdravotné problémy, a to až jeho smrti, v tomto období mu zabezpečoval
pravidelnú osobnú opateru aj hygienu a postaral sa aj o jeho pohreb, ktorý celý zaplatil. Žalobcov a

ani ich opatrovníčku osobne nepozná, na pohrebe svojho otca sa zúčastnili na základe podnetu zo
strany jeho rodiny. S podanou žalobou nesúhlasí a nárok žalobcov neuznáva v celom rozsahu, nakoľko
zaopatrovaciu zmluvu uzavretú medzi ním a otcom žalobcov považuje v celom rozsahu za platný právny
úkon, keďže túto navyše spisoval notár, ktorý tiež vychádzal z údajov v katastri, a z ktorých údajov
bolo zrejmé, že neb. M. D. bol zapísaný na príslušnom liste vlastníctva ako jediný vlastník a nikto okrem
neho tam už zapísaný nebol, keďže matka žalobcov po ktorej by mali žalobcovia nadobudnúť X/XX

spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach nikdy žiadny spoluvlastnícky podiel na nich
nevlastnila, nakoľko aj z Kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XX, Nz XXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že otec žalobcov neb. M. D. sporné nehnuteľnosti získal úsporami
za slobodna, a preto ani jeho manželka a teda matka žalobcov nebola účastníčkou tejto kúpnej zmluvy,
ktorou sa zároveň otec žalobcov zaviazal poskytnúť svojej matke /v zmluve prevodkyni/ doživotné

bývanie v spornom rodinnom dome.

4. Na pojednávaniach nariadených vo veci v dňoch 22.11.2018 a 31.1.2019 žalobcovia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zotrvali na podanej žalobe, pričom ich právny zástupca vo svojich
vyjadreniach k veci poukazoval na to, že otec žalobcov neb. M. D. v rámci dedičského konania po

neb. I. D. uznal, t.j. prejavil vôľu, aby sporné nehnuteľnosti patrili do BSM s neb. I. D.. Majú teda
za to, že všetok majetok vrátane sporných nehnuteľností bol medzi M. D. a neb. I. D. vyporiadaný
riadne v súlade z toho času platných ustanovení § 175 l) ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý predpokladá vyporiadanie medzi pozostalými do zápisnice, resp. dohodou. Navyše, že zo strany
žalovaného nebolo preukázané, že by sporné nehnuteľnosti M. D. nadobudol z finančných prostriedkov

patriacich výlučne jeho osobe, a celá procesná obrana žalovaného v predmetnom konaní je v priamom
rozpore s prejavom vôle M. D., ktorý v uznesení, ktoré upravuje vlastne vyporiadanie pozostalostí po
I. D., uznal, t.j. prejavil vôľu svojej osoby, že predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM manželov. Čo
sa týka nálezu Ústavného súdu, na ktorý poukazuje žalovaný, predmetný nález vychádza zo stavu od
platného prevodu práv k nehnuteľnostiam, čiže ide o absolútne inú situáciu, a taktiež predmetný nález

vychádza aj zo stavu, kedy bolo vlastnícke právo priznané nevlastníkovi aj z dôvodu, že toto malo byť
odvodené aj od individuálnych správnych aktov vydaných stranami príslušných štátnych orgánov. Majú
za to, že v slovenskom právnom poriadku platí stará rímska zásada, na základe ktorej „nikto nemôže
na iného previesť viac, ako sám má“, kde v tomto smere poukazujú na rozsudok Krajského súdu Nitra,
č.k. 8Co/124/2016 zo dňa 2.3.2017, rozsudok NS SR č.k. 3Cdo 223/2016 zo dňa 21.1.2017, ale aj o

nález vydaný zo strany ÚS SR sp.zn. I. ÚS 239/2016 zo dňa 20.4.2016 / POZNAMKA súdu- tu však ide
o iné skutkové okolnosti z ktorých vyplýva, že u žalovaných absentovala podmienka dobromyseľnosti,
a teda týmto nemohla byť poskytnutá adekvátna ochrana, keďže ich dobrá viera nebola takej intenzity,
aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo), kde podľa jeho
názoru zo všetkých predmetných rozsudkov jednoznačne vyplýva, že ani existencia platnej zmluvy

medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak
prevodca nebol sám vlastníkom, ak tak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie. Taktiež zo všetkých
predmetných rozsudkov vyplýva, že dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva k veci od nevlastníka, by
malo byť iba výnimkou, a nie pravidlom, a samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa nemôže nahradiť
absentujúce vecné oprávnenie prevodcu. Podľa ich názoru žalovaný v tomto prípade nepreukázal, že by

bol dobromyseľný pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností, pričom jeho dobromyseľnosť nemožno
odvodzovať len od zápisu učineného v katastri nehnuteľností, ale ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe,
dobromyseľnosť treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska, a treba brať vždy
do úvahy, či držiteľ eventuálny pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu, mal resp. nemal. Žalovaný tvrdil, že o M. D. sa staral od roku 2007, a teda podľa ich

názoru je objektívne vylúčené, aby nemal vedomosť o dedičskom konaní po I. D..

5. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedi na pojednávaniach okrem iného uviedla, že až po smrti ich
otca M. D. sa dozvedeli, že nie sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na sporných nehnuteľnostiach,pričom pred tým ju nenapadlo pozerať sa na kataster v T., keďže ostatné nehnuteľnosti, ktoré zdedili po
matke v F., boli všetky riadne zavkladované a na ňu a na jej súrodencov prevedené. Na pohrebe otca
boli, so žalovaným sa nerozprávali, pričom na kare jej niekto z rodiny oznámil, že otec prepísal dom

na Y., takto sa to po 1.krát dozvedela. Potom ako prišla domov sa pozrela do katastrálneho portálu, a
takto sa jej to potvrdilo. Ona sa so žalovaným nikdy nerozprávala, tento na kare nebol. Potom ako sa
dozvedela, že nie sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci po matke, podali žalobu na súd. Žalobkyňa v
1/ rade ďalej uviedla, že s otcom sa pri dedičskom konaní po matke dohodli, že tento sa vzdá nejakého
podielu na dome, ktorý mala matka v F. a oni nebudú požadovať podiel na autách, účtoch a ešte na

niečom, už si presne nepamätá na čom. O rodinný dom v T. sa nestarala, keďže matka ani otec sa
rovnako nestarali o rodinný dom, na ktorom mali podiely v F.. S otcom neboli v žiadnom kontakte po
smrti matky. Otec ju nikdy nevyzval, aby zaplatili daň za svoj podiel na rodinnom dome v T., rovnako
jej neprišlo divné, že im neprišiel žiaden daňový výmer, oni si platili to, čo mali v F. a rodičia si platili
to, čo mali v T.. Tiež si nepamätá, žeby jej pani Y. niečo hovorila o tom, že prišlo niečo z katastra,
čo by sa týkalo dedičských listín po nebohej matke, a teda po dedičskom konaní po nej, muselo niečo

prísť aj jej, keďže ona zastupovala jej nesvojprávnych súrodencov. Od malička sa o nich starali ich starí
rodičia, a teda rodičia ich matky. Rodičia sa o nich nezaujímali, týchto vídali dvakrát do roka, keď prišli
cez prázdniny. Rodičia o nich nemali záujem, po ich smrti zostali bez peňazí, pomohla im vtedy p. Y.,
ktorá je ich krstná mama a nie je ich žiadna blízka príbuzná. Ona musela dať rodičov na súd, aby jej
platili výživné, keď študovala vysokú školu, otec im dokonca ani nedal vedieť, že matka zomrela, takže

jej nemohli prísť ani na jej pohreb, o tom, že zomrela sa dozvedeli, až po jej smrti a po pohrebe, kedy
im to znova oznámila nejaká rodinná známa.

6. Žalovaný vo svojich výpovediach na pojednávaniach dňa 22.11.2018 a 31.1.2019 uviedol, že otec
žalobcov bol jeho krstný otec a brat jeho nebohej matky. O tohto sa staral od roku 2007, keď sa u neho

začali ťažké zdravotné problémy až do jeho smrti, pričom asi rok pred smrťou ho museli umiestniť do
domovadôchodcov. Predtýmmuzabezpečovalpravidelnústravu,pravidelnúosobnúhygienuaopateru,
postaral sa o jeho dožitie a nakoniec aj o dôstojný pohreb, ktorý celý zaplatil. Až do momentu podania
žaloby nemal ani len tušenie, že si niekto uplatňuje nárok na spornú nehnuteľnosť. Listinné doklady ktoré
predložil a ktoré sa týkali rodinných vzťahov medzi neb. M. D. a žalobcami našiel až po jeho smrti.

7. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávaní vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že
žalovaný nemôže byť zodpovedný za konanie otca žalobcov. Tento ku dňu uzatvorenia zaopatrovacej
zmluvy nemal absolútny dôvod pochybovať o tom, že otec žalobcov bol vlastníkom jemu prevádzanej
nehnuteľnosti v celom rozsahu, a to aj vzhľadom na to, že po náležitom zistení právneho stavu

nehnuteľnosti zistil, že otec žalobcov - M. D. je ako vlastník zapísaný od roku 1974 a jeho vlastníctvo od
tohto momentu nebolo nijakým spôsobom napadnuté. Táto skutočnosť bola hodnoverne zapísaná do
príslušného registra nehnuteľnosti. Ak žalovaný poskytoval otcovi žalobcov bežnú dennú starostlivosť-
typu kúpanie a informovanie sa o jeho stave, prípadne zabezpečovanie povinnosti s pohrebom, nemusel
mať absolútne žiadnu vedomosť o právnych veciach týkajúcich sa otca žalobcov. Naopak, majú za to,

že žalobcovia svojou pasivitou a nezáujmom o svoje vlastnícke právo od roku 2009 až do podania tejto
žaloby, vytvárali priestor pre žalovaného, aby 7 rokov bol utvrdzovaný v tom, že nie je absolútne žiaden
dôvod rozporovať jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

8. V danom prípade súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1/ rade, ako aj výsluchom

žalovaného, tiež oboznámením sa s obsahom listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise, ako
aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1D/64/2008 a 1D/5/2016, tiež s obsahom
pripojeného spisu vtedajšieho štátneho notárstva v Dolnom Kubíne N XXX/XX, NZ XXX/XX, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. Z LV č. XXX pre obec a k.ú. T. mal súd preukázané, že ako vlastník sporných nehnuteľností ku ktorým
žalobcovia požadujú určiť spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX úč. z celku je zapísaný žalovaný, a
to v podiele X/X z celku, titulom Zaopatrovacej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice sp. zn. N
XXX/XXXX zo dňa 17.9.2013, na základe ktorej vtedajší Okresný úrad T., katastrálny odbor povolil vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam pod číslom V XXXX/XX dňa X.XX.XXXX / viď čl. 6 a

126 spisu/. Z predmetnej Zaopatrovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX - viď čl. 127 vyplýva, že táto bola
uzavretá bezodplatne medzi otcom žalobcov M. D., nar. X.XX.XXXX ako prevodcom a žalovaným ako
nadobúdateľom, prevodca M. D. bol v tej dobe zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v celosti, a
to na LV č. XXX pre obec a k.ú. T., titulom Kúpnej a Darovacej zmluvy č. RI XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX.10. Z obsahu pripojeného spisu vtedajšieho štátneho notárstva v Dolnom Kubíne č. N XXX/XX, NZ
XXX/XX, a to osobitne z Notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX súd ďalej zistil, že otec žalobcov

bol podielovým spoluvlastníkom sporného rodinného domu vtedy súp. č. XXX /teraz súp. č. XXX/
postaveného na parc. vtedy reg. „J.“ č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v
podiele X úč. z celku , zvyšný podiel o veľkosti X úč. z celku vlastnila jeho sestra I. Y., rod. D. a matka
I. D., rod. Y.- táto podiel o veľkosti X úč. z celku. Pokiaľ ide o ďalšie nehnuteľnosti- pozemok vtedy
označený v reg. „J.“ pod č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a záhrada XX m2,

tieto boli vo výlučnom vlastníctve matky otca žalobcov I. D., rod. Y.. Títo medzi sebou dňa 7.10.1980
uzavreli formou notárskej zápisnice tak kúpnu ako aj darovaciu zmluvu v jednom, ktorou I. Y., rod. D. /
sestra otca žalobcov/ predala svojmu bratovi - otcovi žalobcov X svojho podielu na rodinnom dome
súp. č. XXX a I. D., rod. Y. /matka otca žalobcov/ predala svojmu synovi - otcovi žalobcov X svojho
podielu tak na rodinnom dome súp. č. XXX, ako aj na pozemku reg. „J.“ parc. č. XXX- zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX mX a záhrada XX m2- viď čl. II zmluvy. Zároveň matka otca žalobcov I. D.,

rod. Y. svojmu synovi darovala aj X svojho podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach- viď čl. V.
zmluvy. M. D. tak získal celý podiel na rodinnom dome súp. č. XXX, keďže podiel o veľkosti X úč. z
celku mal v podielovom spoluvlastníctve pred uzavretím zmluvy, X mu darovala matka a spolu X/X kúpil
od matky a sestry. Pokiaľ však ide o pozemok pod domom a záhradu, tak ako vyplýva z čl. I./ zmluvy
tieto boli vo výlučnom vlastníctve jeho matky a táto mu z nich zmluvou predala len podiel o veľkosti X

úč. a podiel o veľkosti X úč. mu darovala, tak to vyplýva z čl. IV./ zmluvy. Ako už súd vyššie uvádzal z
čl. I./ zmluvy vyplývalo, že matka M. D. bola zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísanej
v pozemnoknižnom protokole č. XXX ako parc. č. XXX/X, ktorá parcela bola totožná s J. parc. č. XXX
zast. plocha o výmere XXX mX a záhrady o výmere XX m2. ako stavebný pozemok. Z čl. IV./ zmluvy
ďalej vyplývalo, že „predmetom prevodu kúpy poťažne daru sú aj príslušné účasti zo zastaveného

stavebného pozemku a menovite z parcely J.. XXX podľa ich vlastníckych podielov uvedených v bode I./
tejto zmluvy“. X.. však v čl. VI./ zmluvy bolo uvedené, že „ predmetom prevodu sú aj X úč. zastavaného
stavebného pozemku pod domom a prísl., tak v tejto časti je zmluva zmätočná, keďže z čl. I./ zmluvy
vyplýva ohľadne pozemku parc. č. XXX opak a teda, že jeho výlučnou vlastníčkou bola ešte v
pozemnoknižnom stave matka M. D., čo inak vyplýva aj z pozemnoknižného výpisu z protokolu č. XXX

pre k.ú. T.- viď čl. XXX spisu. Súd tak mal za to, že predmetom prevodu pokiaľ ide o tieto pozemky teraz
označené ako X. č. XXX/X a č. XXX/X tak bol len podiel o veľkosti X týchto pozemkov ( podiel o veľkosti
X získal otec žalobcov od matky ako dar a podiel o veľkosti X nadobudol od matky kúpou), keďže
otcovi žalobcov M. D. ani jeho sestre pred uzavretím tejto zmluvy nepatrili na týchto pozemkoch žiadne
podiely lebo pozemok v celosti bol zapísaný na ich matku I. D., rod. Y.. /POZNAMKA súdu: z uvedeného

by tak súdu vyplýval záver, že pokiaľ ide o pozemky v súčasnom stave označené ako parcely reg. „X.“
parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X- záhrada o výmere
XX m2, tak tieto boli sčasti predané a sčasti darované matkou otca žalobcov tomuto spolu len v podiele
X - úč. z celku, X - úč. z celku tak zostala vo vlastníctve matky otca žalobcov, a teda podľa názoru
súdu v súčasnosti neprededená./

11. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1D/64/2008 mal súd preukázané, že matka
žalobcov zomrela dňa X.X.XXXX, pričom v rámci dedičského konania po nej ako dedičia vystupovali jej
deti, a teda žalobcovia v 1/ až 3/ rade a ich otec, a teda manžel zomrelej M. D.. Na pojednávaní v rámci
dedičského konania dňa 13.5.2008 bol na základe obsahu spisu a zhodného konštatovania účastníkov,

a teda tak žalobcov ako aj manžela nebohej určený okruh majetku spadajúceho do BSM, kde okrem
iného bola zahrnutá aj X- . ica sporných nehnuteľností ako odkúpená počas trvania manželstva poz.
manželom. Žalobcovia spolu so svojím otcom M. D. na tomto pojednávaní uzavreli dohodu o vyporiadaní
dedičstva v zmysle ktorej sa dohodli, že žalobcovia nadobúdajú z nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX, k.ú. T., a teda z rodinného domu súp. č. XXX, ako aj z pozemku na ktorom je dom postavený

a zo záhrady spolu zapísaných ako Y. parc. č. XXX v časti zastavaná plocha a nádvorie a v časti
ako záhrada, každý jeden z nich podiel o veľkosti X/XX- ina vzhľadom k celku bez povinnosti výplaty
dedičského podielu ustupujúcemu spoludedičovi M. D.- viď čl. X až XX spisu, inak čl. XXX pripojeného
spisu. Žalobcovia okrem podielu na sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX nadobudli v
tomto dedičskom konaní po svojej matke aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. F. a žalobkyňa

v 1/ rade do podielu poručiteľky aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX - k.ú. F. a
ďalšienehnuteľnosti zapísanéspolunaXXlistochvlastníctvavk.ú.D..Predmetnéuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 11.2.2009, pričom z obsahu dedičského spisu ďalej vyplýva, že toto uznesenie bolo
doručované tak žalobkyni v 1/ rade ako aj opatrovníčke žalobcov v 2/ a 3/ rade, ako aj M. D. , notárkeJUDr. Klinovskej, mestu F. a po vyznačení právoplatnosti aj vtedajšej Správe katastra F.. Z obsahu
dedičského spisu súd nezistil, žeby predmetné uznesenie bolo doručované príslušnému katastrálnemu
orgánu v T., a to ani neskôr.

12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu F., katastrálny odbor - viď čl. 186 až 202 spisu súd
ďalej zistil, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudli žalobcovia v dedičskom konaní po svojej matke boli
zapísané na príslušné LV záznamom pod F., kde zároveň z oznámenia príslušného orgánu z čl. 201
spisuvyplýva,že vprípadeakokresnýúradoznamujevykonaniezápisuprávadokatastranehnuteľností

podľa § 37 katastrálneho zákona oznámenie zasiela formou obyčajnej poštovej zásielky, pričom z Knihy
došlej pošty z čl. 202 vyplýva, že predmetná záznamová listina bola zaslaná žalobkyni v 1/ rade dňa
30.12.2009.

XX. M.U.- otec žalobcov zomrel dňa X.X.XXXX, kde túto skutočnosť mal súd preukázanú z pripojeného
spisu tunajšieho súd sp. zn. 1D/5/2016.

Žalobcovia podali žalobu dňa 21.6.2016 teda až 8 rokov potom ako prebehlo dedičské konanie po
ich matke, v rámci ktorého nadobudli vedomosť o tom, že sú podielový spoluvlastníci sporných
nehnuteľností, resp. 7 rokov potom ako bola týmto doručovaná vtedajšou Správou katastra F.
záznamová listina o zapísaní nadobudnutých nehnuteľností aj v k.ú. F. po ich matke v rámci vyššie
uvedeného dedičského konania.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal

vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 195 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

Podľa § 195 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a
dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k

dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

Podľa § 195 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku
Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.

15. V prvom rade, keďže predmetom konania bola žaloba o určenie, že žalobcovia sú podieloví
spoluvlastníci sporných nehnuteľností každí z nich o veľkosti X/XX úč. z celku sa súd zaoberal otázkou,
či majú žalobcovia na požadovanom určení naliehavý právny záujem s poukazom na vyššie citovanéust. § 137 písm. c/ CSP, a teda, či žalobcovia môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či len zbytočne nevyvolávajú konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie
súdne, prípadne iné konanie, a teda či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany

ich práva. V danom prípade, nakoľko ako výlučný vlastník tak rodinného domu, ako aj pozemkov
- zastavenej plochy a nádvoria a záhrady je zapísaný žalovaný, súd dospel k záveru, že prípadným
pozitívnym výrokom vo veci by sa právne postavenie žalobcov zmenilo. Teda títo majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, a to tak v časti pokiaľ žiadali určiť, že každý z nich je podielový
spoluvlastník sporných nehnuteľností, v podiele o veľkosti X/XX úč. z celku na rodinnom dome súp. č.

teraz XXX /predtým č. XXX/ v T., ako aj v časti o určenie, že každý z nich je podielový spoluvlastník
na pozemkoch parcely reg. „X.“ parc. č. XXX/X o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X o výmere XX m2,
k.ú. T., v podiele o veľkosti X/XX úč. podielu z celku.

16. Následne potom ako sa súd vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení po vykonanom dokazovaní vo veci po zistení vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu

veci, súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

17. V danom konaní medzi účastníkmi existovalo viacero sporov, ktoré bolo potrebné vyriešiť v
tomto konaní. Jednak spor pokiaľ ide o skutočnosť, či podiel na sporných nehnuteľnostiach patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj spor, či Zaopatrovacia zmluva zo dňa 17.9.2013

spísaná vo forme Notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom
a v kontexte s tým aj spor o tej skutočnosti, či žalovaný bol dobromyseľným nadobúdateľom sporných
nehnuteľností na základe vyššie uvedenej Zaopatrovacej zmluvy.

18. Pokiaľ ide o spor, či podiel na sporných nehnuteľnostiach patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, a teda právnych predchodcov žalobcov a žalovaného, tak v tomto prípade sa súd stotožnil
s vyjadrením právneho zástupcu žalobcov, ktorý poukazoval na to, že táto otázka bola medzi právnym
predchodcom žalovaného, a teda manželom matky žalobcov a žalobcami vyriešená v rámci dedičského
konania, ktoré prebehlo po neb. matke žalobcov I. D., rod. I., zomr. X.X.XXXX, a v ktorom dedičskom
konaní sa pozostalý manžel M. D. a žalobcovia ako ostatní dedičia dohodli o rozsahu majetku patriaceho

do BSM s poukazom na ust. 195 ods. 2 CMP. V zmysle tejto dohody žalobcovia ako dedičia po svojej
matke nadobudli každý z nich podiel o veľkosti X/XX -ina úč., keďže ich otec, inak pozostalý manžel M.
D. sa v konaní vzdal svojho podielu po nebohej manželke o veľkosti X/XX- ina- viď bod X dedičského
uznesenia sp. zn. 1D/64/2008. Súd tak mal za to, že do BSM po matke žalobcov ako neb. manželke M.
D. patrí podiel na sporných nehnuteľnostiach, a to o veľkosti X/XX úč. z celku, keďže dedičia a pozostalý

manžel sa na tom dohodli. Touto dohodou tak bola odstránená prípadná spornosť ohľadne majetku
patriaceho do BSM, ktorá spornosť mohla vyvstať práve s ohľadom na obsah Kúpnej a Darovacej
zmluvy uzavretej vo forme Notárskej zápisnice č. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 18.10.1974, a to tak
vzhľadom na rozsah prevodu jednak formou kúpy a jednak formou daru, ako aj vzhľadom na čl. IX./
zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že „podiely na sporných nehnuteľnostiach mali byť vyplatené M. D. z

úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstva a preto jeho manželka I. D. nebola účastníčkou tejto
zmluvy, o ktorej skutočnosti mala podpísať tzv. „ Zvláštne prehlásenie o jej súhlase s prevodom tejto
nehnuteľnosti““.
Keďže však žalovaný súdu vyššie zmienené „Zvláštne prehlásenie“ I. D. nepredložil, ani súdu inak
nepreukázal, žeby podiel na sporných nehnuteľnostiach nepatril do masy BSM, ako žalovaný tvrdil, súd

mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo.

19. V ďalšom tak bolo potrebné sa zaoberať tou skutočnosťou, že sporné nehnuteľnosti, včítane
spoluvlastníckych podielov o veľkosti spolu X/XX ku ktorým žalobcovia žiadali určiť spoluvlastníctvo, sú
v celosti zapísané na žalovaného, keďže tomuto zase svedčila ako titul nadobudnutia Zaopatrovacia

zmluva spísaná formou Notárskej zápisnice zo dňa 17.9.2013 pod sp. zn. N XXX/XXXX, na
základe ktorej vtedajší Okresný úrad T., katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam pod číslom V XXXX/XX dňa X.XX.XXXX v prospech žalovaného.
Žalobcovia v tomto smere tvrdili, že vyššie uvedená Zaopatrovacia zmluva zo dňa 17.9.2013 je
absolútne neplatným právnym úkonom, a to v časti prevodu podielov o veľkosti X/XX na predmetných

nehnuteľnostiach, keďže tieto podiely boli práve vo vyššie uvedenom dedičskom konaní po matke
žalobcov vyporiadané ako majetok patriaci do BSM a následne boli predmetom dedenia v prospech
žalobcov. Právny predchodca žalovaného tak nemohol previesť spoluvlastnícky podiel o veľkosti spolu
X/XX, keďže tento mu vzhľadom na vyššie uvedené v bode 11. v čase uzavretia Zaopatrovacej zmluvynepatril, kde zároveň poukazovali na starú rímsku zásadu, v zmysle ktorej „nikto nemôže previesť na
iného viac práv ako sám má“.

20. Z právnej teórie vyplýva, že vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech
vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus") a zodpovedajúci právny titul („titulus"),
napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus" preukazuje právo inej osoby než „modus", je potrebné určiť, kto
je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí
nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na

jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu
o prevode nehnuteľnosti „prevedených" ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších
nadobúdateľov „modus", chýba im „titulus". Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len
potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. O.z.). Dobrej
viere, ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje
nadobúdateľovi, nie je takej intenzity.

21. Z vyššie uvedeného v bode 20. by vyplýval záver, že keďže podiel o veľkosti X na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach bol prvotne dohodou dedičov zahrnutý do masy BSM určenej na vyporiadanie a
následne ako podiel prejednaný v dedičskom konaní po neb. matke žalobcov, v ktorom konaní došlo
k jeho nadobudnutiu o veľkosti X/XX-iny z celku v prospech každého zo žalobcov v 1/ až 3/ rade, a

to právoplatne dňa 11.2.2009, právny predchodca žalovaného M. D. tak skutočne nemohol previesť na
žalovaného vyššie uvedené nehnuteľnosti, keďže tomuto spoluvlastnícky podiel o veľkosti X- ina v čase
uzavretia Zaopatrovacej zmluvy dňa 17.9.2013 nepatril. Zaopatrovaciu zmluvu zo dňa 17.9.2013 tak je
možné v tomto smere považovať za absolútne neplatný právny úkon.

22. V konaní však žalovaný argumentoval tvrdením, že bol pri nadobúdaní nehnuteľností od ich
predchádzajúceho vlastníka dobromyseľný a vôbec nevedel o okolnostiach, ktoré predchádzali
nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti spolu X
žalobcami, keďže predchádzajúci vlastník M. D. bol v čase prevodu zapísaný ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností, a to dokonca od roku 1974, pričom jeho vlastníctvo od tohto momentu

nebolo nijakým spôsobom napadnuté a bolo aj v čase prevodu riadne zapísané v príslušnom registri,
rovnako, že on nemal žiadnu vedomosť o právnych veciach týkajúcich sa predchádzajúceho vlastníka
M. D., kde v tomto smere poukazoval na právny názor obsiahnutý v Náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2013, ktorý rozsiahlym spôsobom rozvádza princíp ochrany
dobrej viery nadobúdateľa z hľadiska posunu v doterajšej judikatúre.

23. Zo záverov vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 549/2015-33 zo
dňa 16.3.2013 vyplýva, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť
viac práv než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa ale len celkom výnimočne,
pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva

nadobudol. Nevyhnutným predpokladom pre originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je tak
dobrá viera nadobúdateľa, ktorú je súd povinný dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu a potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej
vlastníckemu právu. Inak povedané, za výnimočných okolností, dobromyseľnému nadobúdateľovi treba
poskytnúť ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri

nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.

24. V kontexte tohto právneho názoru, aj keď v našom konaní ide o konanie o určenie
vlastníctva by podľa názoru súdu mala byť otázka dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa chránená
rovnakým spôsobom. Súd sa tak priklonil k vyššie uvedenému názoru prezentovanému v predmetnom

Náleze I. ÚS SR č. 549/2015-33 zo dňa 16.3.2013, potom ako vykonal dokazovanie zamerané na
zistenie, či žalovaný bol pri nadobúdaní vlastníckeho práva dobromyseľný. Dobromyseľnosť žalovaného
spochybňovali žalobcovia, ktorí tvrdili, že žalovaný nepreukázal, žeby bol pri nadobudnutí predmetných
nehnuteľností dobromyseľný, pretože jeho dobromyseľnosť nemožno odvodzovať iba zo zápisu
učineného v katastri nehnuteľností, tiež tvrdili, že žalovaný musel mať vedomosť o dedičskom konaní

po I. D., keďže sa o M. D. staral od roku 2007 a zároveň vo svojej výpovedi potvrdil, že vybavoval veci
spojené s pohrebom I. D..25. V rámci dokazovania pri otázke dobrej viery žalovaného súd preto zisťoval, či tento bol nejakým
spôsobom schopný sa dozvedieť, čo bolo predmetom dedičského konania po neb. I. D. v roku XXXX,
ppl. skončeného v roku 2009, keďže žalovaný pri uzatváraní Zaopatrovacej zmluvy v roku 2013

vychádzal z údajov zapísaných v katastri, ktoré v tej dobe nikto nerozporoval, a podľa ktorých predmetné
nehnuteľnostiboli zapísanéna prevodcuM.D.vcelosti. Súdpooboznámenísasobsahompripojeného
spisu Okresného úradu T., katastrálny odbor- viď čl. 124 až 131 + výpisu z LV č. XXX , k.ú. T. zo dňa
XX.X.XXXXzčl.38,39spisuapovýsluchužalovanéhodospelkzáveru,ževkonanínebolopreukázané,
žeby žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o smrti manželky M. D., mal aj vedomosť o obsahu a

priebehu dedičského konania po nej. V konaní nebola sporná tá skutočnosť, že žalovaný sa o M. D.
staral od roku 2007 v tej podobe, že mu do jeho umiestnenia do domova dôchodcov zhruba rok pred
jeho smrťou, teda do roku 2015, poskytoval dennú starostlivosť /tohto navštevoval, staral sa o jeho
životné potreby, hygienu, ako aj zdravotnú starostlivosť/. Žalovaný však nebol účastníkom dedičského
konania po neb. I. D.. Skutočnosť, že po jej smrti bol v intenzívnom styku s jej manželom M. D. ešte
nepreukazuje, žeby mal aj vedomosť o obsahu dedičskej dohody uzavretej medzi M. D. a ostatnými

dedičmi v dedičskom konaní po nebohej. V tomto smere ide len o dohady a subjektívne pocity žalobcov,
ktoré bolo potrebné aj preukázať, keďže v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno už žalobcov a
nie žalovaného. Žalobcovia tak boli povinní preukázať, príp. navrhnúť dôkaz, ktorý by preukázal, že
žalovaný skutočne vedel o obsahu dedičskej dohody uzavretej v dedičskom konaní po nebohej. F. však
súdu žiadny dôkaz nenavrhli a ani inak nepreukázali nedostatok dobrej viery na strane žalovaného,

súd tak mal za to, že ohľadne tohto svojho tvrdenia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich v tomto smere
zaťažovalo.

26. Ako správne poukazovali žalobcovia len samotná skutočnosť, že M. D. bol zapísaný ako vlastník
nehnuteľností prevádzaných na žalovaného, nemohla sama o sebe založiť dobrú vieru (presvedčenie)

žalovaného, že tomuto svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v
evidencii nehnuteľností zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné
zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej
obozretnosti) k presvedčeniu, že M. D. v čase prevodu disponoval platným nadobúdacím vlastníckym
titulom. Na strane druhej však súd mal za to, že pokiaľ žalovaný mal vedomosť, že nadobúdací

titul pre M. D. bol založený ešte v roku 1974, ako by to vyplývalo aj z prísl. LV č. XX , k.ú. T., z
ktorého vychádzal pri uzatváraní zaopatrovacej zmluvy v roku 2013, mohla byť pre neho táto informácia
ohľadne vlastníckeho práva M. D. dostatočne zrozumiteľná a jasná, a to aj vzhľadom na charakter
tohto nadobúdacieho titulu a preto už potom nebol povinný oboznamovať sa s jeho obsahom. Inak,
ak by sa aj s jeho obsahom oboznámil, z obsahu kúpnej a darovacej zmluvy z roku 1974, presnejšie

z čl. IX./ zmluvy by mohol nadobudnúť pocit, že prevádzané nehnuteľnosti nepatria do majetku v
BSM, keďže v predmetnom článku bolo uvedené, že „podiely na sporných nehnuteľnostiach mali byť
vyplatené M. D. z úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstva a preto jeho manželka I. D. nebola
účastníčkou tejto zmluvy, o ktorej skutočnosti mala podpísať tzv. „ Zvláštne prehlásenie o jej súhlase s
prevodom tejto nehnuteľnosti““. Bez skúmania ďalších skutkových okolností, ktoré inak boli predmetom

dokazovania iba v tomto konaní, by žalovaný k inému záveru nemusel dospieť. Súd tak mal za to, že
žalovaný nemohol mať pochybnosti o platnom nadobúdacom vlastníckom titule M. D.. V tomto smere
súd poukazuje aj na závery vyslovené v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011 zo
dňa 27. 02. 2013.
Keďže tak nedostatok dobrej viery žalovaného preukázaný žalobcami nebol a naopak z vyššie

uvedených listinných dokladov z čl. 38, 39 a čl. 124 až 131 ako aj z výpovede žalovaného bolo
preukázané, že tento, ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú bolo možné od neho požadovať,
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že
subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto
právo nesvedčí, súd mal za to, že žalovaný bol pri nadobúdaní vyššie popísaných nehnuteľností

dobromyseľným nadobúdateľom.

27. Keďže súd mal vyriešenú aj otázku dobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní predmetných
nehnuteľností v prospech žalovaného, v ďalšom tak bolo potrebné ešte posúdiť otázku, či na tento
prípad možno aplikovať vyššie spomínané rozhodnutie Ústavného súdu I. US 549/2015, keďže toto

rozhodnutie zakladá svoje racio na tom. že „vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v
dobrej viere“, a teda či tu existujú také skutkové okolnosti prípadu, ktoré by jeho využitie odôvodňovali.
Súd mal za to, že závery Ústavného súdu z predmetného nálezu je možné aplikovať aj na skutkové
okolnosti tohto prípadu, a to z nasledovných dôvodov:28. Po výsluchu tak žalobkyne v 1/ rade ako aj žalovaného, ktorí obaja sú inak príbuzný je zrejmé, že
život žalobcov v 1/ až 3/ rade bol určite poznačený nezáujmom ich rodičov o nich, títo sa spoločne,

pravidelne nekontaktovali, ani inak o seba nezaujímali. Zisťovanie dôvodov, ktoré k tomuto stavu viedli
neboli a nemohli byť predmetom tohto konania. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že tieto
vzťahy boli vážne narušené, a tak sa niet čo čudovať žalobkyni v 1/ rade, že táto nemala potrebu
ani po smrti svojej matky a následne uzavretom dedičskom konaní po nej kontaktovať svojho otca a
zaujímať sa o neho a o jeho potreby.

Na strane druhej však žalobcovia mali vedomosť o výsledku dedičského konania po svojej matke,
keďže v rámci dedičského konania po nej so svojím otcom ako pozostalým manželom matky uzavreli
dedičskú dohodu ohľadne podielu na sporných nehnuteľnostiach, tak ako to bolo popisované vyššie.
Predmetom tohto dedičského konania po matke žalobcov však bol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
X na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. (a teda podiely na nehnuteľnostiach-
rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria, ako aj

parc. č. XXXX/X a XXXX/X- záhrady) a iné nehnuteľnosti v k.ú. F. a k.ú. D.- viď čl. 186 až 199 spisu.
Žalobcovia tak ako vlastníci nejakého majetku mali mať potrebu zaujímať sa o stav svojho majetku
obzvlášť za situácie, že neboli úplne nemajetní vzhľadom na vyššie uvedené. Museli tak mať aspoň
predstavu, čo existencia majetku v ich vlastníctve obnáša.
Podľa § 47 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

podľa stavu k 31.8.2008 „ Správa katastra oznámi účastníkom konania a tým fyzickým alebo právnickým
osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra, a to do 15
dní odo dňa zápisu, právnickým osobám, oznámi, že vykonala zápis, ak to ustanovuje osobitný predpis.“
V konaní mal súd z oznámenia terajšieho Okresného úradu F., katastrálny odbor zo dňa 29.11.2018
preukázané,že vykonaniezápisu právadoKN bolo žalobcompokiaľišloopodielynanehnuteľnostiach

nadobudnutých v dedičskom konaní po matke v k.ú. F. a k.ú. D. zasielané formou obyčajnej zásielky-
viď čl. 201 spisu, kde táto skutočnosť bola preukázaná aj z Knihy došlej pošty z čl. 202 spisu, z ktorej
vyplýva, že toto oznámenie bolo žalobcom zasielané dňa 30.12. 2009 pod por. č. 1116.
Žalobkyňa v 1/ rade síce tvrdila, že žiadne takéto oznámenie zo strany vtedajšej Správy katastra F.
neobdržala, keďže v období rokov 2008 až 2009 mala pracovať v zahraničí, o tejto skutočnosti však súdu

nepredložila žiadny dôkaz, pričom z jej výpovede tiež vyplynulo, že daňové priznanie za nehnuteľnosti
nadobudnuté v k.ú. F. podávali každoročne.
M. D.- otec žalobcov zomrel dňa X.X.XXXX. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 21.6.2016, teda až 8
rokovpotomakoprebehlodedičskékonaniepoichmatke,vrámciktoréhonadobudlivedomosťotom,že
každý z nich nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX-úč. z celku na sporných nehnuteľností,

resp. 7 rokov potom ako im bola zasielaná záznamová listina o zapísaní nadobudnutých nehnuteľností
po ich matke v rámci vyššie uvedeného dedičského konania aj v k.ú. F..

29. V kontexte na vyššie zistený skutkový stav súd poukazuje na aj na aplikáciu všeobecne uznávanej
právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt". Ako v tejto súvislosti konštatoval napríklad Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5 Sžf 65/2011, podľa uvedenej právnej zásady, ktorá platila už
v rímskom práve, „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním mô-

žu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

30. Vzhľadom k uvedenému odôvodeniu rozhodnutia vyplývajúcemu z bodu 28., keďže súd dospel k
záveru, že žalobcovia neboli vo svojom správaní ohľadne svojho majetku dostatočne bdelí a starostliví,
poskytol vyššiu ochranu žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi sporných nehnuteľností,

a to v zmysle právnych záverov vyplývajúcich z nálezu Ústavného súdu I. ÚS SR č. 549/2015-33
zo dňa 16.3.2013, ktoré právne závery Ústavný súd Slovenskej republiky konzistentne potvrdzuje aj vo
svojich ďalších rozhodnutiach (napr. I ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017, I. ÚS 92/2018), v je otázka dobrej
viery dobromyseľného nadobúdateľa chránená rovnakým spôsobom.

31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak
že žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, keďže žaloba žalobcov bola zamietnutá, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnostitohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.