Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114203599.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. W. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G., P. W. XX, zastúpenej ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina,
Vojtecha Spanyola 1726/13 proti odporcovi: JUDr. Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., O. XXXX/XX,
zastúpenému JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou so sídlom Žilina, Veľká okružná 17, IČO: 51 407

442,zaúčastimaloletýchdetí:J.B.,nar.XX.XX.XXXXaJ.B.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýchkolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 20P/275/2014-1548 zo dňa 22. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým súd stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým
deťom na čas po rozvode, p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozhodoval o rozvode manželstva účastníkov a o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode, resp. o
úprave styku s deťmi do rozvodu manželstva. Súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti J. a J.

zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať, ako
aj spravovať ich majetok. Odporcovi - otcovi uložil súd povinnosť platiť výživné na maloletú J. vo výške
310,- eur mesačne, z čoho sumu 260,- eur bude poukazovať k rukám matky a sumu 50,- eur na osobitný
účet zriadený matkou na tvorbu úspor pre maloletú a na J. výživné vo výške 270,- eur mesačne, z čoho
sumu 220,- eur bude poukazovať k rukám matky a sumu 50,- eur bude poukazovať na osobitný účet
zriadený matkou na tvorbu úspor pre maloletú, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode
manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ďalej súd upravil stretávanie sa otca

s maloletými deťmi v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina. Rodičom
uložil výchovné opatrenie podrobiť sa poradenstvu v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie v Žiline. Uvedenému centru uložil povinnosť predložiť súdu správu o priebehu výkonu
výchovného opatrenia každé 3 mesiace. Konanie v časti úpravy styku do rozvodu manželstva zastavil.
Návrh matky v ostatnej časti zamietol, taktiež aj návrh otca v ostatnej časti zamietol. Účastníkov zaviazal
uhradiť trovy štátu, matku vo výške 58,07 eur, otca vo výške 232,26 eur na účet Okresného súdu Martin,

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nároknaichnáhradu.Svojerozhodnutiezdôvodnilsúdspoukazomnaust.§23,§24,§62a§75Zákona
o rodine s prihliadnutím na ust. § 100 CMP, pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnymspôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil práva a
povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, ako aj možnosti a
schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. O povinnosti nahradiť trovy konania

štátu rozhodol s poukazom na ust. § 57 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
navrhovateľka - matka maloletých detí, a to do výroku III., ktorým súd rozhodol o povinnosti otca platiť
výživné na maloleté deti. V tejto časti považuje výrok rozsudku za nepreskúmateľný a rozhodnutie

neodôvodnené, keď určené výživné nezodpovedá odôvodneným nákladom na maloleté deti, ani
majetkovým a zárobkovým možnostiam rodičov, resp. pomerom povinného rodiča, a to otca detí.
Súd neodôvodnil, prečo nezobral do úvahy všetky matkou vyčíslené náklady na maloleté deti. Tiež
nezdôvodnil, prečo určil výživné na jednotlivé deti s takou veľkou diferenciou (50,- eur), hoci výdavky na
detisúvpodstaterovnaké,obidvesúžiačkamizákladnejškoly,vniektorýchmesiacochdokoncavýdavky
na maloletú J. boli vyššie ako u maloletej J.. Súd tiež nezdôvodnil, akým spôsobom sa dopracoval k

určeniuvýškymesačnéhovýživnéhonatvorbuúspor,keďpríjemotcaniekoľkonásobneprevyšujepríjem
matky a matke potom ponechal „možnosť“ podieľať sa finančne na pokrytí mesačných nákladov na deti
vo vyššej sume ako otcovi. Súd konštatoval, že sa jedná o nadštandardné výživné, avšak nezdôvodnil,
v čom nadštandardnosť vidí, keď odôvodnené reálne mesačné výdavky na jedno dieťa prevyšujú sumu
500,- eur a otec sa má podľa súdu podieľať len sumou 260,- eur a 220,- eur. Súd určil výšku mesačného

výživného u otca v percentuálnom vyjadrení cca 17 % z jeho príjmu, s tvorbou úspor je to 21 % z jeho
príjmu. Pokiaľ má otec nadštandardný príjem, maloleté deti majú nesporné právo sa podieľať na tejto
životnej úrovni svojho otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľka žiadala, aby odvolací súd
zmenil v napadnutej časti rozsudok okresného súdu a určil otcovi maloletých detí vyživovaciu povinnosť
vo výške 450,- eur mesačne na maloletú J., z čoho sumu 100,- eur bude poukazovať na osobitný účet

na tvorbu úspor a na maloletú J. výživné v sume 450,- eur mesačne, taktiež sumu 100,- eur bude
poukazovať na osobitný účet zriadený matkou na tvorbu úspor.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletých detí, ktorý uviedol, že
s dôvodmi podaného odvolania nemôže súhlasiť, najmä s tvrdením, že určené výživné nezodpovedá

odôvodneným nákladom na maloleté deti, ani majetkovým a zárobkovým možnostiam rodičov. Súd prvej
inštancie z vlastných poznatkov posúdil opodstatnenosť výdavkov a korigoval ich tak, aby zodpovedali
sociálnym pomerom účastníkov konania. Z praxe je zrejmé, že každé dieťa je iné a má iné potreby,
avšak vo všeobecnosti je možné vzhľadom na vek a sociálnu skupinu vyčísliť približne opodstatnené
výživné. Výnimka môže byť za situácie, ak deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, zvýšené nároky

na stravu, prípadne ostatných výdavkov, ktoré sa odlišujú od bežných výdavkov vynakladaných na
deti. V prejednávanej veci okresný súd pri posudzovaní potrieb detí zobral do úvahy, že sú na prvom
stupni základnej školy a zohľadnil ich potreby z hľadiska veku, primeraných mimoškolských aktivít a
primeraného zdravotného stavu. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď matkou vyčíslené náklady
nepovažoval za primerané, opodstatnené a uvedené premietol do výroku rozhodnutia ohľadom určenia

výživného. Matkou vyčíslené výdavky, presahujúce 500,- až 600,- eur mesačne nemôžu predstavovať
odôvodnené potreby detí na prvom stupni základnej školy. Ďaleko presahujú príjem garantovaný štátom
dospelému človeku, či už s minimálnou mzdou alebo životným minimom, pritom pravidelnú výšku
platieb, týkajúcu sa školskej jedálne, základnej umeleckej školy, prípadne nevyhnutné platby v škole
otec nenamietal. Za nepovšimnuté by nemalo ostať ani to, akým spôsobom deklaruje príjem matka,

ktorá pôsobí na presne nešpecifikovanej pracovnej pozícii v spoločnosti, kde jediným konateľom a
spoločníkom je jej otec Ing. B. Q.. Uvádzaný údaj o čistom mesačnom príjme nezodpovedá realite a
je prezentovaný účelovo pre konanie o rozvode. Navyše z hľadiska prezentovaných nákladov matky je
podstatné aj to, že v súčasnosti zdieľa spoločnú domácnosť so svojím priateľom aj s maloletými deťmi,
a teda je dôvodné predpokladať, že aj tento ďalší člen jej domácnosti sa určitým spôsobom podieľa na

úhrade jej mesačných výdavkov minimálne na bývanie a stravu. V súvislosti s príjmami matky poukázal
na to, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore prekladateľstvo, tlmočníctvo. Pre
posúdenie jej možností a schopností teda nie sú rozhodujúce jej skutočné zárobkové pomery, ale jej
reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného jej fyzickým stavom, nadaním,
množstvom získaných vedomostí (navrhovateľkou absolvované aj postgraduálne štúdium minimálnej

pedagogiky po ukončení vysokoškolského štúdia) a pracovných skúseností. Súd podľa otca správne
postupoval pri stanovení výšky výživného, resp. tzv. spotrebného výživného a časti ukladaného ako
sporenie. Pokiaľ poukazovala v odvolaní matka detí na diferenciáciu, vekový rozdiel medzi J. a J. je
bezmála 3 roky, čomu samozrejme zodpovedajú ich rozdielne odôvodnené potreby detí s prihliadnutímna ich vek. Podľa názoru otca súd prvej inštancie riadnym spôsobom zdôvodnil svoje úvahy o výške
výživného, pričom rozsudok je nutné posudzovať v celom jeho kontexte, nielen vytrhávať jednotlivé vety
a slová. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku potvrdil ako vecne správny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 CMP
a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil. V ostatných častiach ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom
konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o
právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní
o odvolaní mal súd druhej inštancie posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti
rozhodné pre vydanie rozhodnutia o určení výšky výživného, resp. či v tomto smere pochybil, tak ako to

tvrdila odvolateľka. Pri určovaní výšky výživného prvoinštančný súd prihliadal na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Matka detí žiadala v odvolaní, aby súd
vyššej inštancie prehodnotil výšku výživného a zaviazal otca k povinnosti platiť vyššie výživné oproti
povinnosti, na ktorú ho zaviazal okresný súd. Zo spisu mal aj odvolací súd preukázané, že otec pracuje
ako sudca Okresného súdu Žilina, jeho príjem je stabilný a v priemere mesačne dosiahol v čistom 2

764,- eur. Matka pracuje v spoločnosti SPEKTRUM, s.r.o. a priemerný čistý príjem mesačne dosiahla
451,- eur. Poberá tiež prídavky na deti vo výške 47,04 eur. Spolu s deťmi býva v byte, s čím sú spojené
výdavky na bývanie, telefón, pohonné hmoty v sume 336,- eur mesačne. Potreby maloletých detí sú
spojené najmä s návštevou školy a s bežným zabezpečením mimoškolskej činnosti, resp. kultúrnych
a športových vyžití.

6. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje
požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa,
od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a

celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné
pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na
ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú

mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a
schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní
výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch
rodičov.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd správne a s jeho závermi, keď určil otcovi
vyživovaciu povinnosť vo výške 310,- eur na J. a 270,- eur na J. mesačne, z toho po 50,- eur na tvorbu
úspor pre maloleté, sa odvolací súd zhoduje. V tomto prípade súd vychádzal z listinných dôkazov, kde

má preukázaný pravidelný príjem oboch rodičov, ako aj deklarované ostatné majetkové pomery. Súd
určoval výživné k deťom vo veku 8 a 11 rokov (v čase rozvodu manželstva) navštevujúcim základnú
školu. Odvolací súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania vychádzal prvoinštančný súd správne
a v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a
detí a s jeho závermi sa plne stotožnil a na tieto poukazuje. Vo svojom odvolaní matka maloletých detí

neuviedla žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp.
s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že stanovené výživné je primerané vzhľadom na vek a potreby
dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).