Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210099
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117210099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: Dana F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. N. XXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 2 794,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15Csp/83/2017 - 52, zo dňa 6. februára
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5 %-
ný ročný úrok z omeškania zo sumy úrokov 102,50 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku a žalobu do úroku 12 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od
18.03.2017 do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanej povinnosťzaplatiťžalobcovisumunezaplatenej
istiny vo výške 2 794,87 eur, úroky z úveru vo výške 102,50 eur, úroky z omeškania vo výške 1,38
eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017

do zaplatenia, sumu nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,40 eur, všetko na určený účet
žalobcu vedený v Prima banka Slovensko a.s., a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od
žalovanej.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia
nesplatenej istiny úveru vo výške 2794,86 eur, úroku vo výške 102,50 eur (z neuhradených splátok

do dňa predčasnej splatnosti úveru), úrokov z omeškania 1,38 eur (z neuhradených splátok do dňa
predčasnej splatnosti úveru), úroku 12 % ročne z nesplatnej istiny vo výške 2 794,87 eur od 18.03.2017
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatnej istiny 2 794,87 eur a z nesplatených
úrokov 102,50 eur od 18.0.2017 do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,40 eur,
všetko v lehote do 15 dní od právoplatného rozhodnutia súdu. Žiada nahradiť trovy konania.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, bez ospravedlnenia sa nezúčastnila ani súdom vytýčeného

pojednávania, v konaní zostala nečinná. Žalovaná pohľadávku nerozporovala.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - pôžička, uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkomdňa 26.01.2016. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3 000 eur. Úver
bola žalovaná povinná splácať mesačne v 96-tich anuitných splátkach vo výške po 48,84 eur, splatných
vždy k 13-temu dňu v mesiaci, posledná splátka bola splatná dňa 15.01.2024 (konečná splatnosť úveru).

Výška úroku bola dohodnutá na 12 % p. a., RPMN 13,91 %. Žalovaná bola povinná celkovo žalobcovi
zaplatiť sumu4 4 778,64 eur. Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z dôvodu
neplnenia podmienok zmluvy žalovanou vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 17.03.2017 na splatenie
celého úveru do dátumu uvedeného vo výzve t.j. do 27.03.2017- vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Obchodného zákonníka § 506, § 369 ods. 1, 2, 3 a § 261 ods. 6 písm. d).

6. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny úveru 2794,87 eur, nakoľko nebolo sporné čerpanie
úveru ani poskytnutá suma 3000 eur, od ktorej súd odpočítal zaplatené splátky istiny žalovanou do
dňa zosplatnenia úveru vo výške 205,13 eur. Žalobe súd vyhovel aj do nároku o zaplatenie úrokov z

úveru vo výške 102,50 eur, ktoré boli vyčíslené do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a ktoré sú
vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, teda spolu s istinou úveru v zmysle
§ 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Súd žalobe vyhovel aj do nároku o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 1,38 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru a o
zaplatenie neuhradených poplatkov za poistenie vo výške 2,40 eur. Dôvodný je aj nárok žalobcu, pokiaľ

sa žalobca domáhal zaplatenia zákonného úroku z omeškania 5 % p. a. zo sumy 2 794,87 eur od
18.03.2017 do zaplatenia, ako sankcie zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť včas a riadne (§ 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.)

7. Súd ale nepriznal žalobcovi úrok (zmluvný úrok) 12 % ročne z priznanej sumy istiny 2794,87 eur od

18.03.2017 do zaplatenia, ako sa žalobou domáhal. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov
veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy
splatné spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky a doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou
splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku
úveru.Žalobcaneoprávnenežiadazmluvnéúrokyajposplatnostiúverovejistiny.Odsplatnostijedlžníkv

omeškaníamusíplatiťúrokyzomeškaniapodľa§369Obchodnéhozákonníka.Ztohtodôvodupretosúd
v tejto časti nárok zamietol. Aj zo znenia § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že po tzv. zosplatnení
úveru má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi a ďalšie nároky neuvádza.
Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o platení úrokov za úver aj po

splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov
za obdobie od dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus
úrokov z omeškania a dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Dohoda v zmysle ktorej má spotrebiteľ platiť úroky do splatenia úveru
spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

8. Súd žalobu zamietol, aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia zákonného úroku z omeškania
5%p.a.zosumykapitalizovanýchúrokov102,50eur(vyčíslenéúrokyzúverudozosplatneniaúveru)od
18.03.2017 do zaplatenia. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a súd mal zato, že mu neprináleží
úrok z omeškania aj z úrokov (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), lebo vytvoriť novú kategóriu

príslušenstva z príslušenstva, a to ani dohodou účastníkov by znamenalo rozpor so zákonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol o trovách konania a podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči zamietavému výroku II. Tým
je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel (§ 388 CSP). Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške

uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.

11. S argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku sa žalobca nestotožňuje a považuje
napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. „K zamietnutiu zmluvných úrokov po zosplatnení“ v odvolaní v
podrobnostiach vyslovuje svoj názor a rozoberá zákonnú úpravu ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2, 3
Obchodného zákonníka, poukazuje na komentár k Obchodnému zákonníku, aj dôvodovú správu k § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. Namieta, že súd nemal dôvod odchýliť sa od ustanovení Obchodného
zákonníka § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, v ich zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia
úveru a vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky,
t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Obchodný zákonník
priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje

moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie splatnosť, či
už dohodnutá alebo predčasná zo zákona. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, ktoré
upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom, toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku
ex tunc (od počiatku). A naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť
odstúpenímodzmluvynezaniká.Taktiežtýmniejedotknutýnárokveriteľanazákonnýúrokzomeškania.

12. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú nemá oporu v právnych predpisoch.
V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania treba vnímať
ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov,
nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného

zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej
splátky splatné aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil splátku a neuhradil by úroky,
ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní. Sankciou za omeškanie s plnením by potom logicky
boli úroky z omeškania. Samotné zosplatnenie ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k
dispozícii. Veriteľ si musí uplatniť svoj nárok v časti istiny, aj v časti úrokov. Ani záväzná nepriaznivá

situácia v živote dlžníka nemôže znamenať, že dlžník prestane byť zodpovedný za svoje záväzky a
nie je povinný ich plniť.

13. Źalobca v odvolaní odkazuje na viaceré konkrétne rozhodnutia iných súdov a poukazuje na ich
argumentáciu (rozhodnutia KS v Žiline napr. č.k. 11Co/12/2017, tiež KS v Nitre, KS v Banskej Bystrici,

rozhodnutieNSČRč.k.33Cdo212/2014zodňa21.08.2014),ichfotokópiepripájaakoprílohyodvolania.

14. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. podľa § 388 zmenil tak, že priznal žalobcovi 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
102,50 eur nezaplatených úrokov od splatnosti úveru do zaplatenia a vo zvyšku t.j. do úroku 12 % ročne
z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. V ostatnej časti

rozsudok okresného súdu nie je dotknutý.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd žalobe žalobcu vyhovel,
okrem: a) priznania nároku na úroky z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru t.j. do nároku na
zaplatenie úroku 12% ročne z nezaplatenej istiny úveru 2794,86 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, b)
priznania nároku na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej sumy istiny kapitalizovaných
úrokov vo výške 102,50 eur od 18.03.2017 do zaplatenia (teda z nezaplatených úrokov vypočítaných

do predčasnej splatnosti úveru).

18. V danom prípade žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 17.03.2017. V
dôsledku sankcie v podobe predčasnej splatnosti úveru, dlžník stratil výhodu splátok. Tzn., že dlžníkovi
- spotrebiteľovi vznikla voči veriteľovi povinnosť zaplatiť celú pohľadávku, teda nesplatenú istinu a

splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa
zafixuje. Zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši, preto
je nevyhnutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a túto pohľadávku považovať za jednorazovo
splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa. Ak dlžník (spotrebiteľ) svoju peňažnúpovinnosťvrátiťveriteľovinesplatenúistinuasplatnéúroky,výškaktorejbolakudňuúčinnostivyhlásenia
predčasnej splatnosti zafixovaná nesplní riadne a včas, dostáva sa do omeškania s plnením voči
veriteľovi, pričom nastupuje ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Úroky účtované do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa stali splatnými spolu s
poskytnutými finančnými prostriedkami. Potom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania. Z toho vyplýva, že úrok z omeškania prestavuje sankciu za porušenie povinnosti, veriteľ

je oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok. Môže teda požadovať úroky z omeškania
z celej časti záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ust. § 497 Obchodného zákonníka vyplýva,
že dlžník je povinný plniť aj úroky. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nezaplatené
úroky predstavujú zákonom stanovené plnenie zo zmluvy, ktoré má veriteľ právo požadovať a podľa
Občianskeho zákonníka má právo z tohto plnenia požadovať aj úroky z omeškania.

20. Jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných
peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie,
pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy

nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného
držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje
zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne
súladomstave,jetátoprávnaúpravanaškoduspotrebiteľaneprijateľneodchýlnaodzákona,čozmluvnú
podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády 87/1990 Z. z..

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zo sumy 102,50 eur kapitalizovaných úrokov 5
%-ný úrok z omeškania ročne od 18.03.2017 (od prvého dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do
zaplatenia a žalobcu do úroku 12 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017 do
zaplatenia žalobu zamietol (teda do zmluvného úroku vo výške 12 % ročne z nezaplatenej istiny po
splatnosti úveru do zaplatenia). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného

súdu, že dohodnuté zmluvné podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi
len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento
názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
Slovenskej republiky. Napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 a uznesenie NS

SR sp.zn. 4Obo 143/98 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012,
ktoré je založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na
opačný prístup Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/12/2017, ide o názor odlišný, ktorý nekorešponduje
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2

CSP. Odvolací súd tiež poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované
pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba
úroky z omeškania.

22. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť
úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje,
že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie
„záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis

verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva
„v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník
vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka
je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázkusplácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v
prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje

vustanoveniach§503ods.1,2,ktoréveliteľaoprávňujúnariadneúrokylendomomentuvznikuzáväzku
vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.

23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Odvolací súd uložil žalovanej lehotu 15 dní na zaplatenie

ním priznaného plnenia z dôvodu, že aj súd prvej inštancie uložil žalovanej 15 dňovú lehotu na ním
prisúdené plnenie, teda tak, ako žiadal žalobca v žalobnom návrhu.
24. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru vo veci.
V konaní mal žalobca len nepatrný neúspech a to v časti príslušenstva pohľadávky, preto odvolací súd

rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).