Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200030
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6017200030.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľa): SOVEREIGN BRAND
FOOD DISTRIBUTION s.r.o. „v konkurze", so sídlom Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 46 356
495, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.
k. 23S/8/2017-21 z 15. februára 2017, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v konaní o

kasačnej sťažnosti žalobcu, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na finančnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 103642258/2016 zo dňa 02.08.2016 Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca
dane") podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") zriadil záložné
právo k hnuteľným veciam žalobcu na zabezpečenie daňového nedoplatku (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie").

2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č.
104230577/2016 zo dňa 04.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie").

II.

Konanie na správnom súde

3. Žalobou podanou Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") poštou dňa 24.01.2017
prostredníctvom právneho zástupcu AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, Banská Bystrica (ďalej
len „advokát"), žalobca žiadal zrušenie prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že je
nepreskúmateľné kvôli nesprávnemu označeniu daňového nedoplatku a vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, pretože voči žalobcovi bolo vedené konkurzné konanie.

4. Krajský súd zaslal žalobu na vyjadrenie JUDr. Vladimírovi Flíderovi so sídlom Trhová 1, Zvolen,
vtedajšiemu správcovi konkurznej podstaty žalobcu ako úpadcu.

5. Správca vo vyjadrení uviedol, že advokátovi žalobcu vypovedal plnú moc na zastupovanie žalobcu

listom zo dňa 15.11.2016 a preto advokát podľa správcu koná za úpadcu neoprávnene. Preto žiadal,
aby krajský súd žalobu odmietol ako podanú neoprávnenou osobou, alternatívne aby sa v konaní akoprerušenom podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze") nepokračovalo.

6. Krajský súd uznesením č. k. 23S/8/2017-21 zo dňa 15.02.2017 žalobu odmietol podľa § 98 ods.
1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.

7. Krajský súd dospel k záveru, že predmet konania sa dotýka majetku podliehajúceho konkurzu, žaloba

bolapodanápovyhláseníkonkurzu,čiževčase,keďsasúdnekonaniemôžezačaťlennanávrhsprávcu.
V tomto prípade však podal žalobu priamo žalobca - úpadca zastúpený advokátom.
III.
Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
A)
8. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca prostredníctvom advokáta kasačnú sťažnosť, ktorou

žiadal, aby kasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

9. Ako dôvody kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd:
- nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.),

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),
- podanie nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.).

10. Sťažovateľ trval na tom, že konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia nie je konaním, ktoré
by sa týkalo majetku úpadcu. Podľa neho sa má preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, čo

považoval za základnú funkciu správneho súdnictva, teda predmetom konania nie sú majetkové práva
sťažovateľa a nejde ani o incidenčný spor. Podľa neho po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia
bude žalovaný ďalej konať a rozhodovať o daňovom záložnom práve na jeho majetok.

11.Ďalejpoukázalnato,ževinomkonaníkrajskýsúdkonanieneprerušil,hociišlookonaniesrovnakými

účastníkmi a predmetom konania bolo tiež preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V tom,
že krajský súd podľa neho zastáva protichodné právne názory v rovnakých veciach, videl poručenie
princípu právnej istoty a princípu materiálneho právneho štátu.

12. Napokon namietal, že v prípade konania, ktoré sa netýka jeho majetku, správca nie je oprávnený

vypovedať plnú moc, preto je plná moc konajúceho advokáta stále platná a účinná. Naopak správca z
rovnakého dôvodu nie je ani oprávnený konať v mene sťažovateľa.

B)

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že súhlasí so závermi krajského súdu a navrhol
zamietnutie kasačnej sťažnosti ako bezdôvodne podanej.

IV.
Právne názory kasačného súdu

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd" alebo „Najvyšší súd")
preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v
zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1, ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p.
nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

15. Sťažovateľ sa v podstate domáha prístupu k súdu, keď tvrdí, že jeho správna žaloba bola nezákonne

odmietnutá.

16. Podľa kasačného súdu je pre rozhodnutie o kasačnej sťažnosti kľúčová právna otázka, či
sa predmetné konanie pred správnym súdom týka majetku podliehajúceho konkurzu patriacehosťažovateľovi (úpadcovi). V prípade, že ide o takéto konanie, je namieste úvaha krajského súdu o
nutnosti aplikácie § 47 ods. 5 zákona o konkurze, podľa ktorej v čase podania žaloby už bol oprávnený
takúto žalobu podať len správca. Naopak, keby nešlo o konanie, ktoré sa týka majetku sťažovateľa

podliehajúceho konkurzu, sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu bol oprávnený konať
v tejto veci a krajský súd mal riadne konať o žalobe ako podanej účastníkom správneho konania.

Podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom

podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

17. V konaní nebolo sporné, že na majetok sťažovateľa bol vyhlásený konkurz skôr, ako bolo vydané
napadnuté rozhodnutie, a tento konkurz trvá.

18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdí, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom by sa mal predmet
tohto konania dotýkať majetku podliehajúceho konkurzu, keď výsledkom súdneho konania môže byť
len zamietnutie žaloby alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie. Ďalej tvrdil, že meritórne súdne rozhodnutie nebude mať vplyv na existenciu daňového
záložnéhoprávazriadenéhosprávcomdane,pretožesaskúmalenzákonnosťnapadnutéhorozhodnutia

a po jeho prípadnom zrušením bude žalovaný ďalej konať a rozhodovať o zriadenom daňovom záložnom
práve.

19.Kasačnýsúddávasťažovateľovizapravduvtom,žeaniprípadnézrušenienapadnutéhorozhodnutia
by bezprostredne neznamenalo zánik záložného práva zriadeného prvostupňovým rozhodnutím,

pretože podľa ustanovenia § 81 ods. 1 deviatej vety Daňového poriadku odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

20. Avšak kasačný súd dospel rovnako ako krajský súd k záveru, že aj napadnuté rozhodnutie,
keďže potvrdzuje výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo na majetok sťažovateľa podliehajúci

konkurzu zriadené záložné právo, sa týka tohto majetku. Od rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré je
výrokom napadnutého rozhodnutia, totiž závisí výrok prvostupňového rozhodnutia, a teda aj existencia
záložného práva, proti ktorému sťažovateľ v konečnom dôsledku brojí.

21. Ak sa administratívnym rozhodnutím zriaďuje záložné právo ako vecné právo k určitému majetku,

z čoho vyplýva aj možnosť jeho speňaženia a právo na výťažok, nepochybne ide o rozhodnutie,
ktoré sa týka tohto majetku. Potom z povahy veci sa tohto majetku týka aj konanie, v ktorom sa
takéto rozhodnutie preskúmava (či v administratívnom konaní alebo súdnom konaní), pretože prípadné
zrušenie rozhodnutia o zriadení záložného práva by viedlo k zániku tohto práva, ktoré nepochybne
zásadne obmedzuje majetkové práva sťažovateľa.

22. Kasačný súd ďalej poukazuje na účel správneho súdnictva, ktoré pri navrhovanom type prieskumu
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemá slúžiť iba na samoúčelnú kontrolu zákonnosti
určitého správneho aktu, ale má slúžiť na ochranu subjektívnych práv a právom chránených záujmov
osôb.

23. Práva sťažovateľa, ktoré boli dotknuté prvostupňovým rozhodnutím ako i potvrdzujúcim napadnutým
rozhodnutím, majú nepochybne majetkový charakter.

24. Kasačný súd netvrdí, že tieto práva si po nastúpení účinkov vyhlásenia konkurzu nezasluhujú

ochranu, ale zákon o konkurze zveruje správu majetku úpadcu vrátane vedenia sporov týkajúcich
sa majetku podliehajúcemu konkurzu výlučne správcovi, a naopak túto správu odníma samotnému
úpadcovi.

25. Preto odmietnutie žaloby sťažovateľa krajským súdom z dôvodu, že bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou, nepredstavuje porušenie práv sťažovateľa, ktorému zákon o konkurze odňal
aktívnu legitimáciu na iniciáciu súdneho sporu.26. Zodpovednosť za správu konkurzného majetku, nakladanie s ním, ako i za vedenie príslušných
konaní pripisuje zákon o konkurze po vyhlásení konkurzu správcovi. Správca sa k správnej žalobe
sťažovateľa vyjadril jednoznačne v tom zmysle, že si neželá, aby správny súd o tejto žalobe konal.

27. S ohľadom na vyššie uvedené preto považuje kasačný súd odmietajúce uznesenie krajského súdu
za zákonné, a nestotožňuje sa s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Rovnako kasačný považuje za nedôvodnú aj osobitnú námietku sťažovateľa o porušení jeho práva

na spravodlivý proces zo strany krajského súdu.

29. Sťažovateľom uvedené konanie na krajskom súde 23S/81/2016 nie je kasačnému súdu známe,
sťažovateľ podrobnosti neuviedol, preto sa kasačný súd nezaoberal námietkou porušenia princípu
právnej istoty.

30. Kasačný súd poznamenáva, že v priebehu kasačného konania mu bolo doručené podanie advokáta,
ktorým oznámil skončenie právneho zastupovania sťažovateľa. S ohľadom na to, že aj samotná
spôsobilosť sťažovateľa udeľovať plnú moc vo veci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia bola
s poukazom na § 52 ods. 1 a § 44 ods. 1 zákona o konkurze a vyššie uvedené úvahy sporná,
v okolnostiach prípadu kasačný súd nepovažoval za zmysluplné a hospodárne ďalej odstraňovať

nedostatok zastúpenia podľa § 449 ods. 1 S.s.p. a pristúpil priamo k rozhodnutiu o kasačnej sťažnosti.

31. O trovách konania kasačný súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.
tak, že sťažovateľovi právo na náhradu trov nepriznal vzhľadom na jeho neúspech v kasačnom konaní,
a na postup podľa § 168 S.s.p. dôvod nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.