Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/544/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311212830
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1311212830.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: D. C., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, Q. proti žalovanému: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266,
so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpenému: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.3.2015, č.k. 44C/133/2011-377, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o úvere
Expres pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.1.2008, návrh na určenie, že úver poskytnutý na základe
zmluvy o úvere Expres pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.1.2008 je bezúročný a bez poplatkov a návrh
na zaplatenie primeraného zadosťučinenia 1 000 eur. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 53 ods. 1, 5 a 10, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a § 2 písm. c) bod 5, § 4 ods. 1,
2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a vecne tým, že mal za to, že v danom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobcu na požadovaných určeniach vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi
nedošlo zo strany žalobcu k plneniu v plnom rozsahu. Uviedol, že žalovaný nesporoval skutočnosť,

že zmluvné dojednania označené žalobcom v žalobe sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
zároveň sa však na ich základe nedomáhal od žalobcu žiadneho plnenia; z uvedeného vyvodil,
že týmto žalovaný splnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 53a Občianskeho zákonníka, zdržať
sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Konštatoval, že dôkazom neuplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok je aj
skutočnosť, že napriek rozhodcovskej doložke sa žalobca obrátil na všeobecný súd. Vo vzťahu k
postúpeniu pohľadávky, ktoré pôvodný žalovaný uplatnil voči žalobcovi, vyvodil, že túto zmluvnú

podmienku nepovažoval za neprijateľnú, nakoľko nespôsobila žalobcovi zhoršenie vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva
o úvere spolu s predloženým formulárom zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý
žalovaný vypracoval k zmluve o úvere v súlade s novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od1.1.2008, ktorá novelizovala zákon č. 251/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ktorá bola uzavretá
dňa 7.1.2008, obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 251/2001 Z.z.. Konštatoval, že
zo zmluvy vyplýva, že žalobcovi bola schválená celková výška úveru 130 000 Sk, splatnosť úveru

72 mesiacov, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - 2 826 Sk mesačne,
dátum prvej splátky do 4.2.2008, 72 splátok, dátum každej ďalšej platby k 4. dňu v mesiaci, ročná
percentuálnamieranákladovnaúver-15,56%,predávajúceho,uktoréhojemožnéuplatniťsireklamáciu
alebo sťažnosť - adresa pôvodného žalovaného, údaj, že poistenie k úveru nie je povinné, celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere-203472Sk,ročnáúrokovásadzba-7,75%p.a.,priemerná
hodnota RPMN - 18,60%, náklady nezahrnuté do výpočtu polročnej percentuálnej miery nákladov -
nepovinné poistné 109,06 Sk. Vo vzťahu k určeniu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov
mal preukázané, že výpočet RPMN uvedený v zmluve bol v súlade so znením zákona č. 258/2001
Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko poistenie, ktoré si žalobca pri uzatváraní zmluvy o
úvere vybral, nebolo podmienkou poskytnutia úveru, a teda nemuselo byť zahrnuté do výpočtu RPNM,

pričom zmluva o úvere obsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. platného v
čase uzatvorenia zmluvy, preto nebolo možné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
V súvislosti s nárokom žalobcu na primerané zadosťučinenie zhodnotil žalobcu ako priemerného
spotrebiteľa, ktorý mal dostatok informácií, keďže sám uviedol, že zvažoval aj úver od bankového
poskytovateľa úverov. Zohľadnil, že z predmetnej zmluvy jasne vyplýva údaj o celkových nákladoch

spotrebiteľa, preto tvrdenia žalobcu o veľkosti písma zmluvy považoval za účelové s poukazom na
skutočnosť, že žalobca mal už v minulosti úver od spoločnosti Y. L. a ďalšie úvery od iných spoločností.
Keďže nezistil porušenie práv a povinností žalobcu zo strany žalovaného, ktoré by mu zakladali právo
na primerané finančné zadosťučinenie, žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len

„O.s.p.“), nakoľko si však úspešný žalovaný nevyčíslil trovy konania, rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
a v písomnom vyhotovení rozsudku mu náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu mu
nevyplývali iné trovy ako trovy právneho zastúpenia.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.

d), f) O.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako
aj z dôvodu, že porušuje normy európskeho práva na ochranu spotrebiteľa a je v rozpore so záväzným
retrospektívnym výkladom Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že je jednoznačne spotrebiteľom a dopadá
na neho v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001

Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z., pričom je nepredstaviteľné, aby zmluva o úvere a všeobecné obchodné
podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a je povinnosťou členských štátov EÚ a ich
orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 smernice, t.j. aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali,
to osobitne platí, ak zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich
existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Poukázal na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v
prospech spotrebiteľa a čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, v zmysle ktorého neprijateľnosť zmluvných
podmienok a jeho dôsledky musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, t.j. tak, že
bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí. Vyjadril presvedčenie, že právny predchodca žalovaného mal postupovať s
odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi a mal by ustáliť hranicu pokiaľ ide o čestné
podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že text uvedený v zmluve a
všeobecných zmluvných podmienkach je voľným okom nečitateľný, veľkosť písma je tak minimálna, že

je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom,
nieto mu ešte porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na spotrebiteľa. Podľa jeho názoru
mal byť odkaz na úverové zmluvné podmienky uvedený zvýrazneným písmom. Ďalej namietal, že v
zmluve o úvere absentujú údaje ako celkové náklady poskytnutého úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S odkazom na § 4 ods. 2

písm. e), i) zákona č. 258/2001 Z.z. konštatoval, že v predmetnej zmluve absentuje konečná splatnosť
úveru, rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia, ktorý nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako
bezúročný a bezpoplatkový. Poukázal na to, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverovépodmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je bez osobitného vyjednania
neprijateľná. V súvislosti s ročnou úrokovou sadzbou uviedol, že jej neuvedenie znamená konanie
bez odbornej starostlivosti a takéto konanie bolo spôsobilé skôr dosiahnuť ekonomické rozhodnutie

spotrebiteľa (s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, sp.zn. 17C/165/2013, rozhodnutie
Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, sp.zn. 6C/56/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre,
sp.zn. 25Co/396/2013). Dohodu o voľbe Obchodného zákonníka tiež považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko je spôsobilá v spojení s inými ustanoveniami zmluvy založiť zjavný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a znevýhodňuje spotrebiteľa, čo sa prejavuje v značnej

časti zmluvných podmienok a v nich zakomponovaných inštitútoch, ktorých režim sa odchyľuje od
ochrany spotrebiteľa poskytnutej mu Občianskym zákonníkom. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke
uviedol, že ustanovenie síce umožňuje obrátiť sa na všeobecný súd, ale zároveň je nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, ak toto konanie vyvolá veriteľ, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS
60/2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Trval na tom, že zmluva obsahuje početné neprijateľné zmluvné

podmienky a je ako celok neplatná (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 18Co/109/2011).
Odvolaciemu súdu dal do pozornosti záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. V súvislosti s ujmou spotrebiteľa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
6Obo 302/2006. Namietal, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom porušil aj európske právo -
smernicu98/7/ES,resp.smernicu2008/48ospotrebiteľskýchúverocharozhodolvrozporesjudikatúrou

Súdneho dvora EÚ, pričom vychádzal z rozhodnutia vo veci C 76/10 Pohotovosť s.r.o. proti I. B.. Zároveň
podľa jeho názoru súd porušil práva žalobcu podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní EÚ a záväzok lojality k EÚ a smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu

vyhovie a prizná žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania, eventuálne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
26.6.2015, v ktorom uviedol, že je zrejmé, že v predmetnom prípade nejde o spotrebiteľa, ktorý by bol

slabšou stranou zmluvného vzťahu, nakoľko žalobca má dostatok vedomostí a z viacerých úverových
vzťahov aj dostatok skúseností na to, aby vedel posúdiť zmluvný vzťah, do ktorého vstupuje. Tvrdenia
žalobcu považoval za irelevantné a účelové. Konštatoval, že ochrana spotrebiteľa nie je bezvýnimočná
a súd prvej inštancie správne posúdil prípad z hľadiska individuálnych charakteristík. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o úvere, eventuálne, že úver je bezúročný a bez poplatkov; zároveň žiadal
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 000 eur titulom primeraného zadosťučinenia.9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.,

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

15. Podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa § 2 písm. c), bod 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
naúčelytohtozákonasarozumiecelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúverom
všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s
výnimkou poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie

platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
posudzoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský a
z toho dôvodu skúmal nárok žalobcu z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Predovšetkým správne vychádzal

zo znenia § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka a posúdil neprijateľnosť zmluvných podmienok so
zreteľom na povahu poskytnutej služby a na okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy ako aj na ostatné
podmienky zmluvy. K veľkosti písma a čitateľnosti zmluvy súd prvej inštancie správne poukázal na
skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným už v minulosti úverovú zmluvu, rovnako
mal uzavreté aj úvery z iných spoločností, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva údaj o celkových

nákladoch spotrebiteľa. Odvolací súd dodáva, že nielen údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, ale aj
ostatné údaje o hlavnom predmete plnenia sú v zmluve (a vo formulári zmluvných podmienok) uvedené
väčším typom písma. Pri zohľadnení uvedených okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, ako aj
skutočnosti, že podstatné zmluvné podmienky, týkajúce sa splácania úveru sú v zmluve o úvere ako
aj vo formulári zmluvných podmienok uvedené dostatočne veľkým písmom, nemožno vyvodiť záver, že

žalobca ako spotrebiteľ sa nemohol oboznámiť s podmienkami čerpania a splácania úveru, porozumieť
im a vyhodnotiť ich dôsledky.

21. V súvislosti so zmluvnými podmienkami, ktoré žalobca označil v odvolaní, odvolací súd dáva do
pozornosti, že údaj o konečnej splatnosti úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj

o ročnej úrokovej sadzbe sú v predmetnej zmluve uvedené (resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú
súčasťou zmluvy a žalobca ich prevzal, zároveň prehlásil, že sa oboznámil s výškou úrokovej sadzby z
čerpaných finančných prostriedkov), a túto skutočnosť správne konštatoval aj súd prvej inštancie.22. Vo vzťahu k deklarovanej absencii údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, odvolací súd odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú možno aplikovať aj na
danú vec, hoci riešila otázku výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Je

zrejmé, že v prejednávanej veci strany sporu uzavreli úverovú zmluvu dňa 7.1.2008, preto bolo potrebné
pri rozhodovaní aplikovať na danú vec ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom k tomu, že
právna úprava obligatórnych náležitostí zmluvy pokiaľ ide o údaj ohľadom splátky úveru bola upravená
v zákone č. 258/2001 Z.z. [v § 4 ods. 2 písm. i)] totožne ako v zákone č. 129/2010 Z.z. [v § 9
ods. 2 písm. k)], možno závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v tejto otázke vztiahnuť aj na daný

prípad (uznesenie zo dňa 30.1.2019, sp.zn. 7Cdo/98/2018, zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017,
zo dňa 17.4.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018, zo dňa 23.4.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017). Najvyšší súd SR
skonštatoval, že vychádzajúc z účelu Smernice 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v rozsudku
Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti B.
Q. a účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je
potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné

vyjadrenietoho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Eurokonformnýmvýkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.
v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,

počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Na základe uvedeného
možno konštatovať, že predmetná úverová zmluva obsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

23. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, odvolací súd upriamuje pozornosť na obsah uzavretej zmluvy.

Vúverovejzmluvejeuvedenávýškamesačnejsplátky(2826Sk),početpravidelnýchmesačnýchsplátok
(72), dátum prvej splátky (4.2.2008), dátum každej ďalšej platby (k 4. dňu v mesiaci) Podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné prijať záver, že konečnú splatnosť úveru možno nepochybne určiť na
základe uvedených údajov v úverovej zmluve, a to z údaja o počte splátok a dátumu prvej splátky.
Rovnako tak celkové náklady spotrebiteľa vyplývajú z údaja o cene úveru (203 472 Sk).

24. Vzhľadom na záver, že zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené údaje, nemožno
deklarovať, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

25. V súvislosti s ostatnými v odvolaní namietanými zmluvnými podmienkami (dohoda o zrážkach

zo mzdy, rozhodcovská doložka a dohoda o voľbe Obchodného zákonníka), je zrejmé, že uvedené
dojednania neboli zo strany žalovaného ako dodávateľa služby voči žalobcovi ako spotrebiteľovi
uplatnené, rovnako tak podmienky, ktoré žalobca namietal v prvoinštančnom konaní (zápočtové právo,
predčasné splatenie úveru zo strany spotrebiteľa, revolvingový úver). Súd prvej inštancie správne
upriamil pozornosť na to, že základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby

sa spotrebiteľ mohol s úspechom voči dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka
bránila.Vkonanínebolopreukázané,vuplatneníčohoboložalobcovibránenévsúvislostisnamietanými
podmienkami, ktoré naviac neboli zo strany žalovaného ako dodávateľa voči nemu uplatnené. Neobstojí
ani prípadná hrozba použitia uvedených zmluvných podmienok, keďže v konaní vyšlo najavo, že v roku
2012 bola zmluva o úvere ukončená zo strany žalovaného pre neplnenie zmluvných podmienok (z

výpovede samotného žalobcu vyplynulo, že úver prestal splácať).

26. Ohľadom posúdenia zmluvnej podmienky, týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, sa odvolací súd
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.

27. V kontexte vyššie uvedeného potom nemožno vyvodiť, že aj prípadná neplatnosť niektorých
zmluvných podmienok v danom úverovom vzťahu by spôsobila neplatnosť zmluvy ako celku. Ak sa
teda žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere, nebolo možné takémuto žalobnému nároku
vyhovieť.28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne a právne správny potvrdil.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396
ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).