Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209125
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717209125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: B.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I., I. XXXX/XX, o zaplatenie 145,80 € s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin z 11. októbra 2018 sp. zn.
7Csp/123/2017-130, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
145,80 € s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 20.8.2014 do zaplatenia (výrok I.). Vzájomný návrh
žalovanej na určenie, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7110091 zo dňa 18.6.2012 je bezúročná
a bez poplatkov, zamietol (výrok II.). Vzájomný návrh žalovanej, aby súd zaviazal žalobcu vydať jej
bezdôvodné obohatenie vo výške 195,54 € s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietol (výrok III.). Podľa
§ 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu (výrok IV.). Po zrušení predchádzajúceho rozsudku uznesením odvolacieho súdu z 25.7.2018
sp. zn. 7Co/151/2018-107 vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba žalobcu
na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 145,80 € s príslušenstvom je dôvodná; vzájomnú
žalobu žalovanej na určenie, že zmluva o poskytnutí pôžičky je bezúročná a bez poplatkov a na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že nárok žalobcu vznikol na základe uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. 7110091 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. na strane jednej a

žalovanou na strane druhej. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 € s
ďalšími dohodnutými podmienkami v zmluve. Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že zmluva o úvere
(pôžičke) neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - termín, výšku a
počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a že neobsahuje konečný termín splatnosti. Odvolací súd v
dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vo vyhodnocovaní
podmienok uzavretého zmluvného vzťahu podľa § 9 ods. 2 písm. k) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a na
základe zmluvy poskytnutý úver nie je možné z uvedených dôvodov považovať za bezúročný a bez

poplatkov podľa § 11 citovaného zákona. V zmysle intencií odvolacieho súdu skúmal, či zmluvu o úvere
(pôžičke) je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na namietanú veľkosť písma
zo strany žalovanej. Bolo možné konštatovať, že úverová zmluva zo dňa 18.3.2012 je čitateľná, veľkosť
písma zodpovedá požiadavkám novej právnej úpravy uvedenej v § 53c Občianskeho zákonníka, ako ajust. § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2015, teda dva a pol roka
po uzatvorení spornej zmluvy o pôžičke. Z uvedených dôvodov preto vzájomnú žalobu žalovanej ako
nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla,
že nemohli nastať podmienky okamžitej splatnosti úveru na základe oznámenia z 19.8.2014 v zmysle §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v § 565 Občianskeho zákonníka.
Podmienky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu mohli nastať len po splnení

podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia,
teda k 21.9.2017. Uvedené postúpenie považuje v zmysle citovaného zákona o bankách v spojení s §
17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. za neplatné. Nestotožnila sa taktiež so záverom súdu prvej
inštancie,žesporováúverovázmluvazodňa18.6.2012ječitateľná.PoukázalanarozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 320/2013 zverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2016, ktorý sa
vzťahuje aj na okolnosti prejednávanej veci.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania nepovažoval za dôvodné

tvrdenia žalovanej, že uzavretá Zmluva o úvere zo dňa 18.6.2012 neobsahuje náležitosti uvedené v § 9
ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. a že úverová zmluva nebola vyhotovená písomne spôsobom
podľa § 53c Občianskeho zákonníka, je správny.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok

na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí úveru
(pôžičky) medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a
žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 € s ďalšími dohodnutými
podmienkami.Súdprvejinštancievpriebehukonaniavykonalriadnedokazovanievovzťahuktvrdeniam
žalovanej vo vzájomnej žalobe, že zmluva o úvere na základe ňou uvádzaných dôvodov neobsahuje

náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe čoho by bolo dôvodné
považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle podmienok § 11
citovaného zákona. Vyslovené závery k daným skutkovým zisteniam boli uvedené už v rozsudku súdu
prvej inštancie z 6. marca 2018, ktoré na základe podaného odvolania žalovanej posudzoval odvolací
súd v uznesení z 25. júla 2018 sp. zn. 7Co/151/2018-107 a ktoré považoval za správne. Odvolací

súd sa stotožnil aj s ďalším záverom súdu prvej inštancie vyslovený (v poradí druhom) rozsudku v
bodoch 6. a 7., v zmysle ktorých dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy neboli porušené podmienky
uvedené v § 53c Občianskeho zákonníka. Jeho citácia k času uzatvorenia zmluvy sa nachádza v bode
6. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Správne následne súd prvej inštancie konštatoval, že
podmienky uvedené v § 53c Občianskeho zákonníka boli naplnené, pretože predmet a cena uvedené v

zmluve o úvere zo dňa 14.6.2012 tieto atribúty napĺňa a je aj v súlade s následne prijatým ustanovením
§ 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2015. S týmito závermi súdu prvej
inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia v podrobnostiach na ne
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie posúdil podmienky uzavretého
zmluvného vzťahu - Zmluvy o úvere zo dňa 14.6.2012 vo vzťahu k podmienkam zákona č. 129/2010
Z.z. a pokiaľ žalobu žalobcu na plnenie považoval za dôvodnú a vzájomný návrh žalobkyne za
nedôvodnýprenepreukázanietvrdenýchokolnostíonenaplnenípodmienokzmluvnéhovzťahu,odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)