Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115218352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra

Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., Plynárenská 7/A,
821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, proti žalovanému: Y. Q., W.. X.X.XXXX, F. V. L. M. X, XXX XX T.,
o zaplatenie 925,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp.zn. 13C30/2015-80 zo dňa 31.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie po vydaní platobného rozkazu napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu

trov konania stranám nepriznal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil hlavne tým, že z
predloženej žaloby nemožno zistiť (nedokáže to súd a objektívne zrejme ani iná, odborne spôsobilá
osoba, a nie to ešte priemerný spotrebiteľ) a určite a zrozumiteľne identifikovať všetky také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali celý uplatnený nárok čo do základu a výšky (samotné faktúry
dôvodom dlhu nie sú, keďže iba vystavenie faktúry dlh nezakladá). Celá argumentácia k údajnému
dlhu je v podstate založená len na poukaze na faktúry vypracované žalobcom, resp. jeho právnym
predchodcom bez toho, aby bolo zo žaloby zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tento dlh, vrátane jeho

základu, výšky i času vzniku, odôvodňujú. Ďalej súd svoje rozhodnutie odôvodnil, že v prejednávanej
veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že na základe spotrebiteľskej zmluvy žalovanému poskytol nejaké
konkrétne plnenie so vznikom povinnosti žalovaného zaplatiť mu zaň konkrétne dohodnutú alebo právne
platne inak určenú cenu, eventuálne že na základe nejakých iných konkrétnych skutočností žalovanému
vznikla povinnosť zaplatiť mu v určitom čase nejakú konkrétnu sumu (čo do základu, času aj výšky), a
že ju žalovaný nesplnil. Z ust. § 132 a 294 CSP je pritom zrejmé, že všetky podstatné tvrdenia majú byť
určite a zrozumiteľne uvedené už v žalobe samotnej, a to aj preto, aby už od začiatku súdneho konania

(napr. i s poukazom na prerušenie plynutia premlčacej doby) bolo zrejmé, čo je jeho predmetom, a aby
sa k tomu (ku konkrétnym skutočnostiam) v súlade so zásadou dispozičnou, prejedancou, rýchlosti i
hospodárnosti konania mohla protistrana relevantne vyjadriť, a súd mohol tieto skutočnosti preskúmať
(vrátane okolností týkajúcich sa premlčania) a aj posúdiť. Žalobca však všetky také skutočnosti, ktoré
by konkrétne a komplexne skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanému čo
do základu a výšky, v konaní riadne ani netvrdil, žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne
obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností,

ktoré by ho odôvodňovali, žalobca neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce jeho určenie,
prípadne overenie jeho výpočtu, z jeho tvrdení uplatnené právo nevyplýva, a preto súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil,
prípadne aby rozsudok zmenil a žalobe s návrhom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie v celom
rozsahuvyhovel.Vodvolanípoukázalnabod4napadnutéhorozsudkuvsúvislostisvydanímplatobného

rozkazu pričom poukázal na to, že žalovaný podľa obsahu podaného odporu potvrdil zmluvný vzťah so
žalobcom v dodávke plynu ako aj skutočnosť, že mu boli od žalobcu doručené jednotlivé faktúry, a teda
tieto skutočnosti podľa jeho názoru v konaní sporné neboli. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie
mal jeho ako dodávateľa a žalobcu v zmysle § 129 CSP vyzvať, aby podanie zo dňa 01.02.2016 toto
neúplné podanie doplnil. Poukázal na to, že žaloba obsahovala pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností a v tomto smere s názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Ďalej poukázal na to, že podľa
jeho názoru neboli splnené podmienky na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania, pretože
z obsahu podaného odporu je zrejmé, že skutkové tvrdenia strán sú sporné. Namietal názor súdu
prvej inštancie o vylúčení a nepripustení akéhokoľvek doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe, a to s poukazom na § 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP. Podľa jeho názoru bol uplatnený
nárok v žalobe vymedzený dostatočne, konkrétne, určito a nezameniteľne, pričom je zrejmé, o čom, a

na základe akých skutočností mal súd o nároku na zaplatenie uplatnenej sumy rozhodnúť.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu prechádzajúce, podľa zásad

upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý mal oporu vo vykonanom dokazovaní,
vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné
prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán

sporu, ktoré boli nastolené v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

6. Pokiaľ prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní neunesenia dôkazného bremena
vo vzťahu k uplatnenému nároku, tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje,
že ani odvolaciemu súdu sa nepodarilo určite a zrozumiteľne identifikovať všetky také rozhodujúce

skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali celý uplatnený nárok čo do základu a výšky. V prejednávanej
veci však je dôležité rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetí zo dňa 15.05.2013, ktorý okrem
iného preskúmaval faktúry za dodávku elektriny a plynu za obdobia, ktoré korešpondujú s obdobím
uplatňovaním v tomto súdnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že týmto rozhodnutím
Úradu pre reguláciu sieťových odvetí zo dňa 15.05.2013 bola uložená žalobcovi úhrnne pokuta vo výške

1.000.000 eur (slovom jeden milión eur). Práve za porušenie zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácií v
sieťových odvetviach s tým, že fakturoval niektorým odberateľom elektriny v domácnosti vyššie mesačné
platby za jedno odberné miesto a vyššie za 1 MWH odobratej elektriny. Zároveň bolo zistené, že žalobca
fakturoval niektorým odberateľom plynu v domácnostiach vyššiu fixnú mesačnú sadzbu ako bola úradne
schválená maximálna výška finančnej mesačnej sadzby rozhodnutím úradu.

7. V kontexte s týmto rozhodnutím, ktorého znenie by malo byť žalobcovi známe, žalobca žiadnym
spôsobom pri podaní žaloby nepresvedčil ani nevyvrátil, že uvedené faktúry bez ďalšieho nie sú
faktúrami, na základe ktorých už raz bol sankcionovaný úhrnnou pokutou vo výške 1.000.000 eur.
Odvolací súd konštatuje v súvislosti s uvedeným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,

že prvoradou povinnosťou žalobcu pri podaní žaloby za komodity, za ktoré mu bola uložená pokuta, je
uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že uplatňovaný nárok je v súlade s objektívnym právom, čo sa
mu podľa jeho žaloby nepodarilo.

8. Žalobcovi sa taktiež nepodarilo preukázať odôvodnenosť uplatňovaných poplatkov za upomienky, a

pretoajvtomtosmerejepotrebnépodporiťnázorsúduprvejinštancieoneunesenídôkaznéhobremena.

9. Vo vzťahu ku vystavenej faktúre v zmysle č.l. 10 spisu, faktúra za odpojenie plynu, tak zo znenia
žaloby, nie je zrejmé, za čo bola fakturovaná suma 200 eur. Z vyjadrenia k podanému odporu však
žalobca nerozptýlil pochybnosti odvolacieho súdu ani tým, že uviedol, že 200 eur podľa faktúry

fakturoval za odpojenie elektriny podľa čl. 7 ods. 2, ktorý znie „odberateľ berie na vedomie, že
prerušenie alebo ukončenie dodávky zemného plynu prevedie príslušný PDS na žiadosť dodávateľa
a na náklady odberateľa“. S tým, že vyššie uvedený poplatok zároveň vyplýva z čl. 5 ods. 3 a čl. 5
všeobecných obchodných podmienok. Z čl. 5 ods. 3 a čl. 5 s poukazom na čl. 7 ods. 2 všeobecnýchobchodných podmienok, z ktorých nemožno vyvodiť výšku poplatku 200 eur. Navyše všeobecné
obchodné podmienky sú nečitateľné. Preto aj v tomto smere možno konštatovať neunesenie dôkazného
bremena.

10. Taktiež neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že Okresný súd Prešov rozsudkom 9C/218/2015-153
zo dňa 30.11.2015 judikoval, že zmluvná podmienka, nachádzajúca sa vo všeobecných obchodným
podmienkach dodávky elektriny koncového odberateľovi čl. 6 ods. 2 v znení odberateľ je povinný zaplatiť
dodávateľovi zmluvnú pokutu a.) vo výške stanovenej cenníkom vybraných služieb dodávateľa za každú

písomnú upomienku jednotlivého porušenia povinností, b.) vo výške 100 za porušenie povinností podľa
článku 1 ods. 8 ak je porušujúcim účastníkom spotrebiteľ (odberateľ domácnosti) je neplatná z dôvodu
jej neprijateľnosti.

11. Vo vzťahu ku povinnosti súdu vyzvať žalobcu, aby neúplné podanie doplnil, odvolací súd poukazuje
na množstvo skorších svojich rozhodnutí, v zmysle ktorých taká povinnosť súdu prvej inštancie v konaní

so slabšou zmluvnou stranou vo vzťahu k dodávateľovi zastúpeného advokátom neprináleží a nemožno
ju vyvodiť ani z ust. § 129 CSP vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena.

12. Vo vzťahu k nedodržaniu procesného postupu v zmysle ustanovenia § 297 CSP o rozhodnutí súdu
prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, ktoré je systematicky zaradené

dodruhejhlavyprvéhooddielusporysochranouslabšejstrany.Vspotrebiteľskomspore,pokiaľkonečný
verdikt súdu je na prospech spotrebiteľa, tak v prejednávanej veci možno konštatovať naplnenie dôvodu
podľa § 297 ods. 1 písm. b) CSP, pričom sa jednalo o otázku jednoduchého právneho posúdenia,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresahuje 1.000 eur. Podľa
názoruodvolaciehosúdupostupomsúduprvejinštancievdanejvecinedošlokodňatiumožnostižalobcu

konať,nakoľkouvedenéustanoveniepodľa§297jeustanovením,ktorébysamalouplatňovaťvpríčinnej
súvislosti s uplatňovaným právom žalobcov voči spotrebiteľom, a práve toto ustanovenie bolo zaradené
na ochranu slabšej zmluvnej strany. Napokon označené tvrdenie v odpore proti platobnému rozkazu
nemožno za žiadnych okolností považovať za skutkové tvrdenie žalovaného. Za situácie, ak súd prvej
inštancie vec prejednal bez nariadenia pojednávania v prospech spotrebiteľa, nedošlo k porušeniu

ustanovenia § 297 písm. b) CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).