Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205780
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717205780.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. G. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 3.145,02 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/87/2017-73 zo dňa 11.12.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie sumy 1.500,- Eur s úrokom z

omeškania nad rámec úroku z omeškania vo výške 8,15 % p. a. zo sumy 3.145,02 Eur od 20.07.2014 do
21.09.2017, zo sumy 3.045,02 Eur od 22.09.2017 do 13.10.2017, zo sumy 2.945,02 Eur od 14.10.2017
do 16.11.2017, zo sumy 2.845,02 Eur od 17.11.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.745,02 Eur od
16.12.2017 do 16.01.2018, zo sumy 2.645,02 Eur od 17.01.2018 do 15.02.2018, zo sumy 2.545,02 Eur
od 16.02.2018 do 12.03.2018, zo sumy 2.445,02 Eur od 13.03.2018 do 11.04.2018, zo sumy 2.345,02
Eur od 12.04.2018 do 14.05.2018, zo sumy 2.245.02 eur od 15.05.2018 do 15.06.2018, zo sumy

2.145,02 Eur od 16.06.2018 do 11.07.2018, zo sumy 2.045,02 Eur od 12.07.2018 do 15.08.2018, zo
sumy 1.945,02 Eur od 16.08.2018 do 12.09.2018, zo sumy 1.845,02 Eur od 13.09.2018 do 12.10.2018,
zo sumy 1.745,02 Eur od 13.10.2018 do 09.11.2018, zo sumy 1.645,02 Eur od 10.11.2018 do zaplatenia
zastavil. II. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.645,02 Eur s 8,15 %-ným p. a.
úrokom z omeškania zo sumy 3.145,02 Eur od 20.07.2014 do 21.09.2017, zo sumy 3.045.02 eur od
22.09.2017 do 13.10.2017, zo sumy 2.945,02 Eur od 14.10.2017 do 16.11.2017, zo sumy 2.845,02 Eur

od 17.11.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.745,02 Eur od 16.12.2017 do 16.01.2018, zo sumy 2.645,02
Eur od 17.01.2018 do 15.02.2018, zo sumy 2.545,02 Eur od 16.02.2018 do 12.03.2018, zo sumy
2.445,02 Eur od 13.03.2018 do 11.04.2018, zo sumy 2.345,02 Eur od 12.04.2018 do 14.05.2018, zo
sumy 2.245,02 Eur od 15.05.2018 do 15.06.2018, zo sumy 2.145,02 Eur od 16.06.2018 do 11.07.2018,
zosumy2.045.02eurod12.07.2018do15.08.2018,zosumy1.945.02eurod16.08.2018do12.09.2018,
zo sumy 1.845,02 Eur od 13.09.2018 do 12.10.2018, zo sumy 1.745,02 Eur od 13.10.2018 do

09.11.2018, zo sumy 1.645,02 Eur od 10.11.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške
100,- Eur splatných do 15. dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až
do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Napokon vyslovil, III. že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní žalobca uplatnil procesný nárok na zaplatenie

sumy 3.145,02 Eur s 8,15 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 20.07.2014 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Procesný nárok žalobca odôvodnil uzatvorenou zmluvou o pôžičke č.6138099 zo dňa 24.01.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a.s.
a žalovaným. Žalovaný riadne nesplácal poskytnutý úver. Právny predchodca žalobcu zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku titulom nesplateného úveru voči žalovanému na žalobcu.

Uznesením z 18.01.2018 súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu na zámenu žalobcu. Súd vo veci vydal
platobný rozkaz dňa 31.05.2018, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor. Uznesením z
17.09.2018 súd zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 267
ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku.Vpodanomodporežalovanýžiadal,abysúdprihliadolnačiastočné
plnenie žalovaného a zostatok nesplateného záväzku povolil žalovanému zaplatiť v splátkach. Podaním

doručeným súdu 10.12.2018 žalobca zobral späť žalobu o zaplatenie sumy 1.500,- Eur s úrokom z
omeškania nad rámec úroku z omeškania vo výške 8,15 % p. a. zo sumy 3.145,02 Eur od 20.07.2014 do
21.09.2017, zo sumy 3.045,02 Eur od 22.09.2017 do 13.10.2017, zo sumy 2.945,02 Eur od 14.10.2017
do 16.11.2017, zo sumy 2.845,02 Eur od 17.11.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.745,02 Eur od
16.12.2017 do 16.01.2018, zo sumy 2.645,02 Eur od 17.01.2018 do 15.02.2018, zo sumy 2.545,02 Eur
od 16.02.2018 do 12.03.2018, zo sumy 2.445,02 Eur od 13.03.2018 do 11.04.2018, zo sumy 2.345,02

Eur od 12.04.2018 do 14.05.2018, zo sumy 2.245,02 Eur od 15.05.2018 do 15.06.2018, zo sumy
2.145,02 Eur od 16.06.2018 do 11.07.2018, zo sumy 2.045,02 Eur od 12.07.2018 do 15.08.2018, zo
sumy 1.945,02 Eur od 16.08.2018 do 12.09.2018, zo sumy 1.845,02 Eur od 13.09.2018 do 12.10.2018,
zo sumy 1.745,02 Eur od 13.10.2018 do 09.11.2018, zo sumy 1.645,02 Eur od 10.11.2018 do zaplatenia.
V zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v tejto časti zastavil. Na pojednávaní

dňa 11.12.2018 žalovaný uznal nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby čo do základu aj čo do
výšky. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žiadal, aby súd povolil splácanie žalovanej sumy v
mesačných splátkach vo výške 100,- Eur. Pretože žalovaný na pojednávaní uznal nárok žalobcu aj čo
do základu aj čo do výšky, súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom

alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

3. Uloženie povinnosti žalovanému plniť v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur odôvodnil súd prvej
inštancie v zmysle ust.§ 232 ods.4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.).
Poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorý je síce zamestnaný a má príjem 500,- Eur

mesačne, je slobodný, býva s rodičmi, ale za bývanie platí 150,- Eur mesačne, spláca hypotekárny úver
vo výške 50,- Eur mesačne. Žalovaný preto nie je schopný uhradiť celú žalovanú sumu jednorázovo bez
toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle ust.§ 257 C.s.p. tak, že nepriznal

stranám náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré
predstavujú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného. Žalovaný z dôvodu nízkeho príjmu (500,- Eur
mesačne) a výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb, napr. bývanie, stravu, nie
je schopný uhradiť žalobcovi ani trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené
zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného. Navyše nepriznaním náhrady trov konania

žalobcovi vzhľadom na predmet podnikania žalobcu, nedôjde k vážnemu zásahu do finančnej situácie
žalobcu.

5. Proti tomuto rozsudku a to iba čo do výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca.
Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.h/ C.s.p. Navrhol, aby odvolací súd na základe

ustanovenia§388C.s.p.rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizmeniltak,žepriznážalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %
v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že žalovaný mimosúdne neuhradil žalovanú
pohľadávku za účelom nepremlčania nároku, ktorého dôvodnosť v celom rozsahu bola potvrdená

napadnutým rozhodnutím, neostávalo žalobcovi nič iné len si uplatniť právo na zaplatenie peňažnej
pohľadávky zákonným spôsobom v súdnom spore. Žalovaný sám svojim správaním dal príčinu na
podanie žaloby voči nemu v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok, vrátane zodpovednosti
za zavinenie v zastavenej časti, preto musí znášať náklady svojho procesného neúspechu v tomto
spore. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanému v celej časti úspešný. Preto považuje nepriznanie náhrady

trov konania za nespravodlivé minimálne čo do náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok,
ktorý z dôvodov vzniku poplatkovej povinnosti musel žalobca v tomto súdnom spore zaplatiť. Poukázal
na judikát a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 34/1982. Žalovaný je zamestnaný s mesačným
príjmom 500,- Eur, slobodný, bývajúci u svojich rodičov. Nejedná sa o osobu v hmotnej núdzi. Nie jedaný výnimočný charakter pre nepriznanie náhrady trov konania, a preto s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti nebol daný dôvod na použitie ust.§ 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, t.j. vo výroku

o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní čo do výroku o trovách konania posúdil relevantnosť konkrétnych

odvolacíchdôvodovvkontextesnamietanýmnesprávnymprávnymposúdením,to,čisúdprvejinštancie
na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie vykonal čo do napadnutej časti dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu

odvolacieho konania.

11. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania a aplikácií
ust.§ 257 C.s.p. a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie
uvedené.

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov odvolateľa bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

14. Podľa ust.§ 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

15. Podľa ust.§ 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

16. Podľa ust.§ 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Súd prvej inštancie mal za to, že na strane žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré predstavujú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného. Žalovaný má príjem 500,- Eur mesačne
a výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb, napríklad bývanie a stravu. Nie je schopný
uhradiť žalobcovi ani trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie jehoživotných potrieb. Zároveň konštatoval, že nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na
predmet podnikania žalobcu nedôjde k vážnemu zásahu do finančnej situácie žalobcu.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu je úvaha súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že ust.§ 257
C.s.p. podľa ustálenej judikatúry má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok vecne správna. Súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný zarába 500,- Eur mesačne, je slobodný, býva s rodičmi. Za bývanie
platí 150,- Eur mesačne a spláca hypotekárny úver 50,- Eur mesačne. Teda jeho základné životné

náklady predstavujú sumu 200,- Eur bez stravy. Zároveň mesačne spláca žalobcovi sumu 100,- Eur, ako
vyplýva z obsahu spisu, kde v odpore žalovaný uviedol, že na základe telefonického dohovoru medzi
ním a zástupcom žalobcu bol dohodnutý spôsob ďalšieho splácania pôžičky v mesačných splátkach
vo výške 100,- Eur. Žalovaný skutočne aj zaplatil sumu 1.500,- Eur s príslušenstvom, o ktorú bolo
konanie vo výroku I. zastavené. Žalobca súhlasil s úhradou dlhu v splátkach vo výške 100,- Eur,
pričom splácanie dlhu hodnotil ako znak dobromyseľnosti a skutočného záujmu žalovaného predmetnú

pohľadávku uhradiť. Zároveň z prehľadu evidovaných platieb v podaní žalobcu, ktoré bolo doručené
súdu prvej inštancie dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalovaný pravidelne od septembra 2017 do novembra
2018 každý mesiac uhrádzal sumu 100,- Eur. Žalobca zároveň na pojednávaní dňa 11.12.2018 vo
zvyšku uznal žalobcu čo do dôvodu a výšky. Žiadal priznať splátky vo výške 100,- Eur s tým, že ich aj
doposiaľ tak realizuje. Súd prvej inštancie vydal rozsudok pre uznanie, pričom z jeho rozhodnutia nie je

možné zistiť, či sa ex offo, tak ako mu to ukladá zákon zaoberal skutočnosťou, či zmluva uzavretá medzi
stranami sporu neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Preto odvolací súd znova poukazuje na
skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie išlo o dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ
ide o vedenie konania a jeho výsledok tak ako to má na mysli ust.§ 257 C.s.p. V neposlednom rade
je potrebné prihliadnuť na charakter tohto konania, ktoré je konaním v spotrebiteľskej veci, ale aj na

charakter procesnej situácie, teda že žalovaný plní žalobcovi splátky pravidelne vo výške 100,- Eur,
tak ako vyplýva z prehľadu, ako to odvolací súd uviedol vyššie, aj keď jeho príjem vzhľadom na jeho
výdavky je nízky, teda 500,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie teda správne nezaviazal neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Možno ich však zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť a povahu a okolnosti sporu, ale

aj osobné pomery strany sporu a nízky príjem. V danej veci i podľa názoru odvolacieho súdu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Ide o
samotné správanie sa žalovaného, ktorý počas konania uznal žalobcom uplatnený nárok a časť tohto
nároku aj v priebehu konania uhradil tak, ako sa zaviazal na základe telefonického dohovoru žalobcovi,
uznal nárok žalobcu čo do zvyšku, nenamietal neprijateľné zmluvné podmienky, čo bolo dôvodom pre

rozhodnutie rozsudkom pre uznanie.

19. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. stotožňujúc
sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 v spojení s ust.§ 255
ods.1 C.s.p. V konaní neúspešnému žalobcovi trovy konania nepatria. Úspešnému žalovanému žiadne
trovy odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a to z dôvodu procesnej ekonomiky.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.