Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011593
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011593.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného V. K., nar. XX.X.XXXX v A. nad A., o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.12.2018, sp.zn. 6Pp/228/2018,
na neverejnom zasadnutí dňa 15. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. K. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 6.12.2018, sp. zn. 6Pp/228/2018 zamietol podľa § 415 ods.1
Tr.por. s použitím § 66 ods.1, 2 Tr. zák. návrh odsúdeného V. K. na jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. zn. 1T/22/2018 zo dňa 18.04.2018, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 18.04.2018 a ktorý po započítaní
doby väzby vykonal dňa 02.07.2018. Následne nastúpil na výkon úhrnného trestu odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, uložený mu
trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/24/2017 zo dňa 24.09.2017 v
spojení s uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/24/2017 zo dňa 28.05.2018

(o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorý má predpokladane po započítaní doby zadržania vykonať dňa
30.10.2019.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený V. K. sťažnosť. V

jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajkyne namietal správnosť napadnutého uznesenia
okresného súdu s poukazom na to, že podľa jeho názoru splnil podmienky pre to, aby o jeho návrhu
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo rozhodnuté kladne. Nesúhlasí s
názorom súdu prvého stupňa, že nesplnil druhú zákonnú podmienku, že počas doterajšieho výkonu
trestu nepreukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, keď v tomto smere
súd prvého stupňa prihliadol na negatívne hodnotenie jeho osoby ústavom v tejto oblasti, keďže mal

povinnosti odsúdeného porušovať opakovane a to aj v čase, keď už bol podaný návrh na jeho
podmienečné prepustenie, keď by sa od odsúdeného očakávalo, že sa bude správať o to obozretnejšie,
aby si nezmaril možnosť pre kladné rozhodnutie o jeho návrhu. Podľa jeho názoru však druhá zákonná
(materiálna) podmienka splnená bola a to vzhľadom k tomu, že jeho správanie a vystupovanie vo výkone
väzby bolo na požadovanej úrovni, z hodnotenia k jeho návrhu na podmienečné prepustenie zo dňa
22.11.2018 vyplýva, že si riadne plní svoje povinnosti, dodržiava zásady hygieny a taktiež má poriadok

aj v osobných veciach. Jeho správanie k personálu je považované za slušné, plní pokyny a nariadenia
a neboli zaregistrované problémy v jeho správaní a vystupovaní. Počas doterajšieho výkonu trestunebol disciplinárne odmenený, ale ani potrestaný. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti podľa jeho
názoru spĺňa teda aj druhú zákonnú podmienku pre kladné rozhodnutie o jeho návrhu a v súvislosti s jej
splnením považuje za splnenú aj zákonnú podmienku tretiu, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho

života na slobode a neexistenciu rizika jeho recidívy. Skutočnosť, že na slobode bude viesť riadny život
dosvedčuje aj fakt, že v prípade prepustenia na slobodu má zabezpečené bývanie a aj prísľub prijatia do
zamestnania.Vsúvislostishodnotenímústavu,podľaktoréhomalnapracoviskuvzťahovéproblémy,tak
k tomu uviedol, že tieto boli iba výsledkom provokácie do hádky núteným spôsobom zo strany ostatných
odsúdených, ktorí mu bezdôvodne nadávali. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd druhého

stupňa napadnuté uznesenie zrušil a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 1. februára
2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 15. februára 2019 v zmysle § 192 ods.1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. K. nie je dôvodná.

Okresný súd vykonal v súlade so zákonom verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného V. K. a
postupoval správne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným

súdom v napadnutom uznesení (z nich negatívne hodnotenie z ústavu na výkon trestu najmä z
dôvodu nedodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody,
keď odsúdený sa porušenia ústavného poriadku dopustil opakovane; z dôvodu veľkého rizika recidívy
- trestnoprávna minulosť odsúdeného, neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
- je len ťažko možno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným na slobode) nemožno dôvodne

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák..

Z ustanovení § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený
vykonaltrestodňatiaslobodyvzodpovedajúcomrozsahu,ževovýkonetrestuplnenímsvojichpovinností

a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu
a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu (doposiaľ
nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný) nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných

podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu
bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale
podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny

život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.
vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,

doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj
na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má
vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa
musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom

vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol
taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho
viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu
spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedieriadny život, a dospel preto k správnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného V. K. riaditeľom Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že podmienečné prepustenie odsúdeného sa

neodporúča, keďže ten preukazuje splnenie podmienok na kladné rozhodnutie o jeho návrhu iba
čiastočne, jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho
zlyhania, keď za rizikové faktory sa považuje najmä opakované páchanie trestnej činnosti, trestný čin
spáchaný pod vplyvom alkoholu a výskyt konfliktov počas výkonu trestu.

Negatívny charakter má aj správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž
zrejmé, že odsúdený V. K. spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
za spáchanie rovnakého trestného činu. Je teda osobou so sklonom k páchaniu trestných činov
obdobnej povahy a z pohľadu predchádzajúceho odsúdenia mal dostatok možností preukázať zmenu
svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenie nesplnilo u neho zákonom
predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z

tohto hľadiska je preto menej priaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z
nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných
činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho
recidívyaznehovyplývajúcizáver,žeuodsúdeného,ajnapriekpriemernémuhodnoteniujehosprávania
a čiastočného plnenia povinností svedčiaceho o jeho polepšení a snahe po náprave, nebol ešte

dosiahnutýtakýstupeňjehonápravy,žebysazbavilprávetýchcharakterovýchvlastnostíanesprávnych
návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestného činu, za ktoré mu bol uložený teraz vykonávaný trest a
nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský

súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne
dôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného V. K. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na
základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.