Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200745
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818200745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16 proti žalovanému D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XXX/
XX, o zaplatenie 1.823,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 14Csp/13/2018-39 zo dňa 17. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku
III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.412,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.412,76 eur od
6.9.2015 do zaplatenia v splátkach po 30,- eur mesačne tak, že prvá splátka bude splatná do konca
mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do konca príslušného mesiaca
stým,ženeuhradenímčoajjednejsplátkysastávazročnýmcelýdlh,vovýrokuII.vozvyšnejčastižalobu
zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu 54 % trov konania.

Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenie sumy 1.823,64 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne zo sumy
1.823,64 eur od 6.9.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.823,64
eur od 6.9.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,-eur a
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne
sumu 1.500,- eur len 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.823,64 eur. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo

výške 1.500,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných
splátkach vo výške 53,08 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v
zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 a vzhľadom k tomu
žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa
6.9.2015. Žalovaná suma predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na
úrok z omeškania. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 16.3.2015 uzavrel žalobca
ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500107163. Z textu zmluvy

vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému čiastku úveru (úverový limit) vo výške 1.500,- eur. V zmluve
je údaj „Splatnosť úveru (počet splátok) 36“. Mesačná splátka vrátane úrokov bola 53,08 eur. Celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 2.060,88 eur, predpokladaná RPMN za úver 27,03 %, ročná
úroková sadzba 17,77%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka revolvingu, ktorúmusí dlžník zaplatiť bola 2.060,88 eur, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu 27,03%,
ročná úroková sadzba revolvingu 17,77%. poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Z poskytnutej sumy
uhradil žalovaný do dňa podania žaloby len sumu 87,24 eur. Žalobca vyhlásil dňa 6.9.2015 okamžitú

splatnosť úveru s tým, že úver sa stane splatným, pokiaľ žalovaný neuhradí sumu omeškanej splátky do
15 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené dňa 20.8.2015.
Žalovaný po doručení oznámenia už žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Uvedené skutočnosti súd posúdil
podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom
formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaná) je potrebné aplikovať
ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver.

Poskytnuté peňažné prostriedky bol žalovaný povinný v stanovenej dobe vrátiť v splátkach a zaplatiť z
nich zmluvný úrok. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať náležitosti
ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Okrem všeobecných náležitostí sú to náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z.. Absencia niektorých týchto náležitostí má za následok to, že spotrebiteľský úver sa v zmysle
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takouto obligatórnou
náležitosťou sú okrem iného aj údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania podľa
názoru súdu uvedené údaje neobsahuje, konkrétne neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zo

znenia zmluvy nemá spotrebiteľ presnú a jednoznačnú informáciu o konečnej splatnosti úveru. Konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľmoholužpredvstupomdoúverovéhovzťahuzohľadniťajdĺžkujehoriadnehotrvania.Zmluva
nespĺňa ani požiadavku zákona o jasnom a určitom vymedzení termínov splatnosti jednotlivých splátok
úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Spotrebiteľovi musí byť daná

presná informácia o termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. Nemožno od neho žiadať, aby
si tieto termíny určoval sám dodatočne vlastným výpočtom. V zmluve však takýto údaj o splatnosti
absentuje. Nenahrádza ho ani formulácia v zmluve, v znení: „Splatnosť úveru (počet splátok) 36“. Ďalej
súd konštatoval, že žalobca vyhotovil listinu, označenú ako: „Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500107163“ a túto listinu pravdepodobne aj doručoval

žalovanému. Uvedená listina je datovaná dňom 16.3.2018 a obsahuje náležitosti, ktoré súd uvádza
vyššie a ktoré v samotnej zmluve chýbajú. Súd však uvedenú listinu nepovažuje za súčasť zmluvy o
úvere, keďže na nej chýba podpis žalovaného ako dlžníka. Súd teda nepovažoval za preukázané, že
dlžník poznal všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere už v čase jej uzavretia. Na
základe uvedeného súd konštatuje, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f)

a l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade je teda splnená podmienka
ustanovená v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a poskytnutý úver je preto potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by si teda v celom rozsahu bol splnil svoju povinnosť voči žalobcovi
už uhradením samotnej istiny úveru bez úroku a poplatkov. Z dokazovania vyplynulo, že žalovanému
bola poskytnutá suma 1.500,- eur a doposiaľ z nej žalobcovi uhradil len 87,24 eur. Je teda povinný

uhradiť mu aj zvyšnú časť poskytnutej istiny v sume 1.412,76 eur. V tejto časti považoval súd žalobu
za dôvodnú a zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy a vo zvyšnej časti žalovaného nároku
žalobu zamietol. Súd zároveň vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu splátky v sume 30,- eur mesačne
a to z dôvodu, že majetkové a osobné pomery mu momentálne neumožňujú uhradiť žalovanú sumu
naraz. Súd určil, že omeškanie s plnením čo aj jednej splátky má za následok splatnosť celej žalovanej

sumy. Žalovaný bol povinný uhradiť dlžnú sumu v lehote, ktorú mu určil žalobca. Keďže žalovaný je od
6.9.2015,tedaododňanasledujúcehopodnimimoriadnejsplatnostiúveru,vomeškanísúhradousvojho
peňažného záväzku, vznikol žalobcovi od tohto dňa aj nárok na úrok z omeškania zo súdom priznanej
sumy. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.412,76 eur od 6.9.2015 do zaplatenia. Žalobca si v žalobe uplatnil aj náhradu nákladov spočívajúcich

v odmene za právnu službu, poskytnutú v súvislosti s písomným uplatnením nárokov voči žalovanému
a to zaslaním Pokusu o zmier, pred začatím konania. Súdu však nebol žiadny pokus o zmier predložený
a tak nemal preukázané zaslanie uvedenej listiny žalovanému a teda ani vynaloženie nákladov, ktoré si
žalobca uplatnil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s poukazom na skutočnosť,
že čistý úspech žalobcu v konaní je 54 %.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti svojej žaloby a výroku III. o náhrade
trov konania podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal
zo záveru, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých
splátok. V zmysle článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere sa však strany dojednali,
že „Dlžník podpisom a odovzdaním Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru Veriteľovi súhlasí s

tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti stanovený na konkrétny deň
medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V nadväznosti na
Deň poskytnutia úveru (ods. 2.3.) bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí
prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru
tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za
sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych

dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po
splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa
splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“. Ďalej žalobca poukázal
aj na to, že v zmysle záverov vyslovených Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp.zn.
3Cdo/146/2017 nemožno vychádzať z toho, že termín splatnosti splátky je dôvod, pre ktorý súd môže

prijať záver o bezúročnosti úveru. V zmysle tohto rozhodnutia podľa Smernice číslo 2008/48/ES o
zmluve o spotrebiteľskom úvere je v právnom poriadku Slovenskej republiky implementovaná dnes
platným zákonom č. 129/2010 Z.z. má zmluva obsahovať len frekvenciu splátok, teda údaj či je splácanie
mesačné, polročné, týždenné a pod. Len pri nedodržaní tejto požiadavky je možné prijať záver o
bezúročnosti, nie s inými údajmi, ktoré by si členský štát stanovil. Nielen že to vyplýva z citovaného

článku 25 smernice, ale potvrdil to aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15. Na základe uvedeného žalobca
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj v časti, ktorá
bola zamietnutá a žalobcovi ďalej prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby
žalobcu a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Čo sa týka výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
na zaplatenie peňažného dlhu žalobcovi, tu odvolanie strán sporu podané nebolo a preto je v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367
CSP/.

6. Pokiaľ ide o odvolaním žalobcu napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí
zvyšnej časti žaloby žalobcu a výrok III. o náhrade trov konania, tu odvolací súd preskúmaním veci
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov

zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o zamietnutí zvyšnej časti
žaloby žalobcu ako i o náhrade trov konania, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods.

2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
7. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu postavil na závere, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. a preto je úver, ktorý žalobca na jej základe žalovanému poskytol bezúročný a
bezpoplatkový a žalobca tak má nárok len na vrátenie doposiaľ nesplatenej časti poskytnutého úveru.

Konkrétne súd prvej inštancie prijal záver, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili,
absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona/ a údaj o termínoch
splatnosti splátok úveru /§ 9 ods. 2 písm. l) uvedeného zákona/.8. Žalobca vo svojom odvolaní brojí iba proti záveru súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o termíne splatnosti splátky úveru a proti záveru, že prípadná
absencia tejto náležitosti môže byť sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. K záveru

súdu prvej inštancie o absencii údaju o konečnej splatnosti úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) uvedeného
zákona/ a z tohto vyplývajúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa žalobca vo svojom odvolaní
nijako nevyjadruje. Absencia uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. už sama osebe /bez toho, aby musela byť sprevádzaná absenciou niektorej
ďalšej zákonom predpísanej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ spôsobuje bezúročnosť a

bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
9. Keďže žalobca vo svojom odvolaní proti záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) uvedeného
zákona/ a z tohto vyplývajúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nič nenamieta, neostávalo
odvolaciemu súdu nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí
zvyšnej časti žaloby žalobcu potvrdiť ako vecne správny, a to bez potreby zaoberať sa meritórne

uplatnenými odvolacími dôvodmi žalobcu.
10. Za rovnako vecne správny považuje odvolací súd po preskúmaní veci aj odvolaním žalobcu
napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súdu prvej
inštancie správne vychádza z pomeru úspechu strán v spore a je správne po vecnej i právnej stránke
odôvodnené.

11.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§262ods.1
a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto by mu patril nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Keďže mu však v odvolacom konaní žiadne trovy preukázane nevznikli, odvolací
súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).