Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Pc/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207553
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118207553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľky: P. E.O.E.,

nar. XX.X.XXXX, bytom T. Q. XXX, proti osobe povinnej platiť výživné - matke: X. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom X.Í. XXX/X, U. W., zastúpená advokátkou: JUDr. Viera Caková, Rázusova 6, Trnava, o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na navrhovateľku zo sumy 40,- € na sumu 50,- € mesačne s
účinnosťou od 13.9.2018 splatné k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

II. Súd určuje nedoplatok na zročnom výživnom osobe povinnej platiť výživné za obdobie od 13.9.2018

do 31.1.2019 vo výške 46,- €, ktorý súd povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 11,50 € splatných
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV.TýmsamenírozsudokOkresnéhosúduTrnavač.k.37P/60/2013-169zodňa22.6.2015včastivýroku
o výživnom na navrhovateľku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným dňa 13.9.2018 na tunajšom súde domáha, aby súd zvýšil
osobe povinnej platiť výživné - ďalej len „matke“ výživné zo sumy 40,- € na sumu 150,- € mesačne.
Návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že nastupuje do 1. ročníka Q. J. S. Q. W., čím jej vzrástli
výdavky. Ďalším dôvodom je, že matka darovala svoj podiel z rodinného domu po rodičoch v 1/4-ine
svojej sestre, pričom v súčasnosti po smrti starej matky sa vzdala svojho podielu na rodičovskom dome
opätovne v prospech sestry. Matka mohla vlastniť podiel 1/3-iny domu, ktorý sa v súčasnosti predáva

za 62.000,- €. Okrem toho si matka kúpila motorové vozidlo na jeseň 2017, Peugot 206A.

2. Matka so zvýšením výživného nesúhlasila, nakoľko má i naďalej vyživovaciu povinnosť k mladšej
dcére, a má nízky príjem. Z príjmu zo zamestnania 400,- € a výživného 100,- € nevyžijú, a preto jej
od rozvodu pomáha sestra s úhradou výdavkov. Sestra jej peniaze nemohla darovať, len požičať. Táto
suma prekročila hodnotu podielu na rodičovskom dome. nehnuteľnosti. Sestra jej požičala sumu 1.500,-
€ aj na kúpu auta, ktoré potrebuje z dôvodu, že mladšia dcéra F. má veľa zdravotných problémov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky, svedkyne U. D.Š., oboznámením
sa s návrhom a listinnými dôkazmi zo spisu, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:4. Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
20P/373/2011-21 zo dňa 5.3.2012 rozvedené a navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti

matky. Následne rozsudkom č.k. 37P/60/2013-169 zo dňa 22.6.2015 s právoplatnosťou 7.8.2015 zveril
maloletú do osobnej starostlivosti otca a matke určil výživné 40,- € mesačne. Obaja rodičia mali i naďalej
vyživovaciupovinnosťkmaloletejF.,nar.X.X.XXXX,otecurčenúvovýške100,-€.Matkamalapriemerný
čistý mesačný príjem 403,- €, otec mal príjem zo živnosti v čistom priemerne 517,- €. Navrhovateľka
mala v čase rozhodnutia súdu 16 rokov a bola v tom čase študentkou 5. ročníka 8. ročného gymnázia.

5. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 26CoP/1/021013-111 zo dňa 1.10.2013 zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava č.k. 20P/343/2012-70 zo dňa 20.5.2013 a zamietol návrh matky na zvýšenie
výživného na maloletú F.. Matka mala príjem 425,- € a otec 522,- € mesačne. Rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 27P/23/20169-103 zo dňa 15.6.2016 súd zamietol návrh otca na zvýšenie výživného
na maloletú navrhovateľku. Súd vychádzal z príjmu matky 406,- € a príjmu otca, ktorý po ukončení

pracovného pomeru z organizačných dôvodov začal podnikať od 1.2.2016 a bol v strate. Otec býval
s dcérou v rodinnom dome, ktorý v celosti daroval bratovi, pretože si od neho požičal peniaze na
vyrovnanie dlhov z predchádzajúceho podnikania, aby predišiel exekúcii. V dome býval na základe
zriadeného vecného bremena. Plyn v dome hradil vlastník nehnuteľnosti.

6. Navrhovateľka s matkou nekomunikujú. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou 1. ročníka Q. J.
S. Q. W.. Býva na internáte, zaplatila vstupný poplatok za ubytovanie 84,61 € a zálohu na prípadné
poškodenie izby a zariadenia 192,30 €. Mesačne platí ubytovanie 144,20 €, električenku 9,- €, za jednu
cestu z bydliska do školy platí 6,20 € pri ceste každý víkend mesačne 49,60 €.

7. Otec podľa daňového priznania za rok 2017 mal príjem 38.535,43 € a výdavky 25.194,52 €, priemerný
čistý mesačný príjem 982,- €. Mesačne platí elektrinu 63,- €, internet a káblovku 26,16 €, plyn 141,- €,
vodné a stočné 33,66 €. Poistku navrhovateľke 35,23 € a F. 33,67 €. Spláca úver 20,67 €. Vlastní staršie
vozidlo Peugeot od roku 2006. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom.

8. Matka má priemerný čistý mesačný príjem 469,- €, pracuje za minimálnu mzdu od roku 2010 ako
vrátnička. Má naďalej vyživovaciu povinnosť k F., nar. X.X.XXXX, t. č. už plnoletej, preto otec už neplatí
výživné 100,- € k rukám matky, ale priamo dcére. Je študentkou III. ročníka gymnázia v S., do školy
dochádza. Od novembra 2018 býva F. vždy 2 týždne u matky a 2 týždne u otca. Matka platí výživné na
navrhovateľku 40,- € mesačne, výživné má vyrovnané. Býva v dvojizbovom nájomnom byte, za ktorý

mesačne platí 200,- €, elektrinu preddavkovo 50,- €, internet 8,50 € a inkaso 4,64 €. Do práce dochádza
autobusom denne 1,66 €. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom.

9. Matka v roku 1991 zdedila po otcovi 1/4-inu rodinného domu v U. W.. Svoj podiel na rodinnom
dome darovala sestre W.. U. D. dňa 1.2.2018. Jeho hodnotu strany zmluvy určili vo výške 9.500,- €. V

dedičskom konaní sa svojho podielu vzdala v prospech sestry, čiže celkovo od nej sestra nadobudla
1/3-inu nehnuteľnosti. Rodičovský dom matky jej dve sestry predali za 62.000,- € v 10/2018, z toho
2.000,- € bola sprostredkovateľská provízia. Po matke zdedila vozidlo, ktoré odpredala asi za cenu
150,- € a druhé auto si kúpila v októbri 2017, peniaze na jeho kúpu jej poskytla sestra. Vozidlo používa
na cesty s mladšou dcérou na rôzne vyšetrenia a to do gastro-hepatologického centra, na reumatológiu

a endokrinológiu. Matka i otec po rozvode si nechali vyplatiť svoje poistky každý okolo 6.000,- €, ktoré
nevyporiadavali v rámci BSM.

10. Svedkyňa U. D.O., sestra matky uviedla, že matke finančne vypomáha od jej rozvodu, mesačne od
100,- € do 200,- €, niekedy aj viac. Spočiatku jej požičiavala peniaze na prispôsobenie rodinného domu,

v ktorom bývala a to na výmenu bojlera, opravu plafónu, výmenu sporáka, postele, prietokový ohrievač a
mnohé iné veci. Neskôr po presťahovaní sa do nájomného bytu jej vypomáha aj s úhradou nájomného.
Každý mesiac jej dáva sumu 250,- € v hotovosti. Požičala jej aj sumu 1.800,- € na kúpu auta. Celkovo
odhadla dlh matky na 20.000,- €, zapisovať požičané čiastky začala až po podaní návrhu na zvýšenie
výživného. Požičané peniaze si započítala v rámci prevodu podielu na rodičovskom dome. Neskôr dom

predali za kúpnu cenu 60.000,- €. Dcéry už má samostatné, sama má príjem okolo 1.100,- € v hrubom
a manžel 1.000,- € až 1.100,- € v čistom.11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa§62ods.3Zákonaorodine,každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (zákon č. 601/2003 Z.z.), t.j. vo výške 27,13 € mesačne.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

12. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
výživného, pričom zmena rozsudku je prípustná od podania návrhu, keďže navrhovateľka je plnoletá.

Pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je nevyhnutná zmena pomerov, ktorá
musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia (tzv. hmotnoprávna podmienka pre zmenu rozhodnutia o výživnom).
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, t. j. okolnosťami na strane povinného,

resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, t. j. vývojom životných nákladov.

13. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že od posledného určenia výživného sa
výrazne zmenili pomery na strane navrhovateľky, v čase posledného rozhodovania mala 16 rokov, bola
študentkou strednej školy a v súčasnosti je študentkou 1. ročníka vysokej školy. Býva na internáte v W.,

má aj primerane zvýšené výdavky v súvislosti s jej vekom. Jej príjmom sú rodinné prídavky 23,68 €, od
1.1.2019 vo výške 24,34 € a výživné od matky zatiaľ 40,- €, všetky ostatné potreby jej hradí otec. Obaja
rodičia majú vyživovaciu povinnosť naďalej aj voči mladšej dcére F.. Matke bola uložená povinnosť platiť
nízke výživné, pretože jej príjem bol v čase rozhodovania 404,- € a v súčasnosti vzrástol na 469,- €.
Príjem otca sa podarilo zistiť zo živnosti len za rok 2017 vo výške 982,- € čistého mesačne pri obrate

38.5358,- €, nakoľko daňové priznanie za rok 2018 ešte nepodal. Matka mala nízky príjem od určenia
výživného počas celého obdobia, a z neho musela živiť aj mladšiu dcéru, ich príjem sa pohyboval okolo
530,- € (príjem zo zamestnania 404,- €, výživné 100,- € a rodinné prídavky 23,68 €). Od plnoletosti
mladšej dcéry má matka príjem už len zo zamestnania 469,- €, nakoľko výživné a rodinné prídavky
sú príjmom plnoletej dcéry. Z uvedeného príjmu okolo 530,- €, po zaplatení nevyhnutných výdavkov

spojených s bývaním 263,- € a určeným výživným 40,- €, matke zostala na všetky ostatné výdavky, svoje
i dcéry, už len nízka suma, t. j. okolo 227,- € a v súčasnosti od plnoletosti od 6.4.2018 už len suma 206,-
€ (469,- € - 263,- €), z ktorej matka musí hradiť výživné na dve deti a tiež všetky ostatné výdavky.

14. Z vyššie uvedených dôvodov, súd považuje za preukázané, že matke svedkyňa od rozvodu

manželstva požičiavala každý mesiac určitú sumu, inak by nemohla uhradiť svoje mesačné výdavky.
Požičanú sumu svedkyňa vyčíslila v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, ktorého
sa matka v jej prospech vzdala, resp. jej darovala. Svedkyňa uviedla, že započítala požičané peniaze
na nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. Takýto prevod spoluvlastníckeho podielu nemožno posúdiť ako
vzdanie sa majetkového prospechu, najmä ak svedkyňa i naďalej matke poskytuje mesačne pôžičky na

úhradu výdavkov. Matka aj otec vlastnia staré vozidlo. Obaja sa vzdali svojich nehnuteľností (otec bol
vlastníkom výlučným a matka podielovým) za účelom úhrady dlhov voči príbuzným (otec voči bratovi a
matka voči sestre), pričom súd v minulosti takýto úkon otca nevyhodnotil ako vzdanie sa majetkového
prospechu.15. Na základe uvedeného súd považuje za primerané zvýšiť výživné aspoň o 10,- € mesačne, t. j. na
sumu 50,- € mesačne od podania návrhu, pričom zohľadnil príjem matky 469,- € a skutočnosť, že má

dve vyživovacie povinnosti, pričom navrhovateľka je od sestry staršia iba o 10 mesiacov. Vo zvyšku súd
návrh zamietol, t. j. v časti výživného nad sumu 50,- €.

16. Nedoplatok na zročnom výživnom od podania návrhu 13.9.2018 do 31.1.2019 súd určil vo výške 46,-
€, t. j pomerná časť výživného za september 2018 vo výške 6,- € (10,- € : 30 dní x 18 dní), za 4 mesiace

od 10/2018 do 1/2019 vo výške 40,- € (10,- € x 4 mesiace). Súd povolil matke zaplatiť nedoplatok
v splátkach po 11,50 € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo
znamená, že ak sa omešká čo i len s jednou splátkou, stane sa splatným celý dlh.

17. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradutrovkonania,nakoľkonezistildôvodprepostuppodľa§55CMPpreabsenciuokolnostíprípadu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).