Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104126910
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4104126910.13

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v právnej veci žalobkyne: O. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, D. D. zastúpená: JUDr. Ján Krnáč, advokát, so sídlom Nám. SNP 70/36, Zvolen, proti
žalovanej: K., miesto podnikania: W. IČO: 40 233 022 zastúpená: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so
sídlom Mostná 29, Nitra, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa,

a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 58.491,- eur s príslušenstvom, o
odvolaniach žalobkyne, žalovanej a intervenienta na strane žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 28. marca 2017 č.k. 14C/259/2004-1205 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 14. marca 2018 č.k. 14C/259/2004-1247, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28. marca 2017 č.k.
14C/259/2004-1205 m e n í v časti I. výroku tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

II.Napadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezodňa28.marca2017 č.k.14C/259/2004-1205
m e n í v časti II. výroku tak, že žalobkyňa má voči intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobkyňa má voči intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.
V. Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 14. marca 2018

č.k. 14C/259/2004-1247 o d m i e t a .

VI. O výške náhrady trov konania, ako aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 28. marca 2017 č.k. 14C/259/2004-1205 priznal žalovanej právo na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 15 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom

na ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP).
Zúčastnenej osobe rovnako priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 15 %. V
danej právnej veci rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 16.03.2015 č.k. 14C/259/2004-1095 tak, že
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6.384,44 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.029,42 eura odo dňa 01.01.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 433,-

eur na účet súdu prvej inštancie a trov konania štátu vo výške 338,59 eura, taktiež na účet súdu. Trovy
konania štátu v sume 1.946,09 eura znášal štát. O trovách konania rozhodol po právoplatnosti rozsudkunapadnutým uznesením. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok rozsudkom zo dňa 23.11.2016 č.k. 25Co/829/2015-1167 tak, že
žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobkynisumu6.284,87euradotrochdníodprávoplatnostirozsudku

a vo zvyšku (aj v časti úrokov z omeškania) žalobu zamietol. V napadnutej časti týkajúcej sa uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 344,50 eura a trovy konania štátu vo výške 293,32
eura rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala zaplatenie
peňažnej sumy vo výške 58.491,- eur s príslušenstvom vo výške 708,69 eura, čo predstavovalo
vyčíslené úroky z omeškania ku dňu vydania rozsudku odvolacieho súdu. Mal za to, že v konaní mala

úspech žalovaná, nakoľko jej úspech predstavoval 89,38 % a úspech žalobkyne prestavoval 10,62 %,
čo v konečnom dôsledku znamenalo čistý úspech žalovanej 78,76 %. Prihliadol však na charakter sporu
a skutočnosť, že rozhodnutie o výške nároku záviselo aj od znaleckého posudku a uplatnil na danú vec
ustanovenie § 257 CSP. Žalovaná mala vyčíslené trovy konania vo výške 13.860,83 eura, čo bola výška
trovzjavneneprimeranávýškenároku,ktorýbolpriznanýžalobkyni.Prihliadolnatietoskutočnostiaurčil,
že spravodlivé a zákonné je určenie výšky nároku náhrady pre úspešnejšiu žalovanú vo výške 15 %.

Uvedenú výšku nároku považoval za dostatočnú náhradu trov konania vzhľadom na charakteru sporu,
spôsob, akým sa v ňom ustálila výška nároku (znalecký posudok), zmenu právneho predpisu, ktorý už
s osobitným prístupom pre určenie výšky náhrady trov konania nepočíta a v konečnom dôsledku aj
priznaná výška nároku proporcionálne k výške trov konania, ktoré vzhľadom na mnohosť úkonov právnej
služby úspešnej strane inak prináležia. Priznanie práva zúčastnenej osobe na náhradu trov konania voči

žalobkyni oprel o rovnaké dôvody, pre aké priznal žalovanej náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmenil tak, že žalobkyni prizná náhradu trov prvostupňového a druhostupňového
konania, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. Dôvodila

ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Mala za to, že zákonné a spravodlivé
rozhodnutie o trovách konania by bolo rozhodnutie, ktorým by jej bola priznaná náhrada trov konania
s prihliadnutím na povahu a okolnosti sporu, osobné a sociálne pomery a situáciu strán sporu, jej
zdravotné postihnutie, neprimeranosť, neúplnosť a nekomplexnosť právnej úpravy týkajúcej sa náhrady
trov konania od 01.07.2016 a s tým spojenú nepredvídateľnosť rozhodnutia o otázke trov konania,

neprimeranú tvrdosť CSP, podiel a postoje strán na vzniku a priebehu sporu. Opísala genézu jej zranenia
pri dopravnej nehode z 31.10.2002 spočívajúcu v jej zraneniach, poukázala na 19 položiek bolestného
ustálených znalcom a poukázala na skutočnosti v súvislosti so sťažením jej spoločenského uplatnenia.
Poznamenala, že mala bezosporu plný úspech v časti konania týkajúcom sa skutkového a právneho
základu sporu a v otázke rozsahu náhrady základnej výmery bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, ktoré boli žalobkyni žalovanou poskytnuté až v priebehu súdneho konania. Poukázala na
jej nepriaznivé majetkové pomery a sociálnu situáciu, a to aj v porovnaní s pomermi žalovanej a
vedľajšieho účastníka (pozn. intervenienta). K odvolaniu pripojila vyčíslenie trov právneho zastúpenia
v sume 9.670,24 eura s DPH.

3. Uznesenie napadla odvolaním podaným v zákonnej lehote v časti I. výroku žalovaná. Ako odvolací
dôvod uviedla ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V danom prípade nebolo možné pri aplikácii
ustanovenia § 257 CSP ani per analogiam prihliadať na skutočnosť, že rozhodnutie o výške nároku na
náhradu trov konania záviselo aj od znaleckého dokazovania. Uplatnenie spomínaného ustanovenia

CSPnemoholsúdodôvodniťvysokouvýškouvyčíslenýchtrovkonaniaprávnehozástupcužalovanejbez
uvedeniakonkrétnychdôkaznýchprostriedkov,zktorýchčerpalsvojezistenieprezáveroodôvodnenosti
použitia § 257 CSP. Keďže mala vo veci samej úspech 89,38 %, považovala priznanie práva na
náhradu trov konania len v rozsahu 15 % za neadekvátne s poukazom na nedostatočné uvedenie
dôvodov pre aplikáciu § 257 CSP. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a priznal jej právo

na náhradu trov konania v nižšom rozsahu, ako jej skutočne podľa jej úspechu v spore prináležalo.
Napadnuté uznesenie sa javilo ako nepresvedčivo a nedostatočné odôvodnené vo vzťahu k nej,
čo mohlo zapríčiniť nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že jej prizná právo na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci od žalobkyne, resp. uznesenie v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti II. výroku napadol podaním odvolania v zákonnej lehote aj
intervenient na strane žalovanej, ktorý ho podal so súhlasom žalovanej v zmysle § 360 ods. 2 CSP.Dôvodil odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Uviedol, že mu nebolo jasné, prečo
ho súd prvej inštancie v jeho záhlaví a vo výroku označil ako „zúčastnenú osobu“ a nie „intervenienta“,
keď ako s intervenientom s ním konal už odvolací súd v zmysle jeho rozsudku č.k. 25Co/829/2015-1167.

Navrhol, aby bol na základe opravného uznesenia označený v záhlaví napadnutého uznesenia, ako aj
v jeho výrokovej časti ako intervenient. Z opatrnosti žiadal, aby súd toto podanie považoval súčasne za
oznámenie o vstupe intervenienta do konania na strane žalovaného. Upozornil aj na to, že v záhlaví
napadnutého uznesenia nebolo uvedené jeho správne a úplné označenie, pokiaľ ide o IČO a sídlo. Vo
vzťahu k samotnej náhrade trov konania uviedol, že priznanie náhrady trov konania v rozsahu 15 %

vzhľadom na čistý úspech žalovanej vo výške 78,76 % považoval za neprimerane nízke a v rozpore
so zásadou úspechu stanovenou § 255 ods. 1 CSP. Nebolo zrejmé, čo okrem výšky trov vyčíslených
žalobkyňou viedlo súd k zníženiu náhrady trov úspešnej strane a intervenientovi na 15 %, a prečo práve
v takej výške. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že mu voči žalobkyni prizná
právo na náhradu trov konania vo výške 78,76 %.

5. K odvolaniu žalovanej a k odvolaniu intervenienta sa písomným podaním vyjadrila žalobkyňa.
Uviedla, že sa pridržiava skutočností uvedených v ňou podanom odvolaní. Poukázala na skutočnosť,
že intervenient podal odvolanie dňa 21.04.2017, pričom právny zástupca žalovanej súhlas k podaniu
odvolania udelil až dňa 25.04.2017. Podľa jej poznatkov, spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
v konaní po nadobudnutí CSP neurobila potrebné procesné úkony pre priznanie procesného postavenia

intervenienta v konaní. Zároveň poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS
350/03, v ktorom súd konštatoval, že aj pri interpretácii právnych predpisov upravujúcich odškodňovanie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa má aplikovať princíp proporcionality vo vzťahu k bolesti
a následkom. Za príznačný argument o neproporcionálnej výške priznanej náhrady považoval situáciu,
keď priznaná výška odškodnenia bola nižšia než trovy právneho zastúpenia vzniknuté poškodenému

subjektu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu
a intervenientom na strane žalovanej v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní

(§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie z 28.03.2017 č.k. 14C/259/2004-1205 je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
29.10.2004 domáhala zaplatenia náhrady majetkovej (536,74 eura) a nemajetkovej ujmy (57.954,25
eura) v dôsledku poškodenia jej zdravia vplyvom dopravnej nehody. Nemajetková ujma pozostávala
z bolestného v sume 6.729,40 eura a zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 51.224,85 eura.

V zmysle zmeňujúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu jej bola priznaná
náhrada v sume 6.284,87 eura, na ktorej zaplatenie zaviazal súd žalovanú. Následne, po právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu a po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2015 č.k.
14C/259/2004-1095 v jeho nezmenenej časti, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením
o náhrade trov konania. Keďže však nesprávne v záhlaví a vo výrokovej časti označil intervenienta

ako „zúčastnenú osobu“ a na toto pochybenie ho v odvolaní upozornil samotný intervenient, vydal
dňa 23.05.2017 opravné uznesenie č.k. 14C/259/2004-1235, ktorým opravil záhlavie napadnutého
uznesenia tak, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. označil správne ako intervenienta a
uviedol jej správnu adresu sídla a IČO. Následne, po nadobudnutí právoplatnosti opravného uznesenia,
predložil súd prvej inštancie vec odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach.

Nakoľko však opravným uznesením neopravil aj nesprávny výrok napadnutého uznesenia, odvolací
súd spis vrátil súdu prvej inštancie s tým, že tento nedostatok je potrebné odstrániť a až následne
predložiť vec opätovne odvolaciemu súdu. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 14.03.2018
č.k. 14C/259/2004-1247 neprávoplatne opravil II. výrok napadnutého uznesenia tak, že spoločnosť
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. správne označil za intervenienta na strane žalovanej. Predmetné

opravné uznesenie bolo napadnuté odvolaním žalobkyne. Následne súd prvej inštancie opätovne
predložil vec odvolaciemu súdu.7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Odvolací súd dospel po oboznámení sa s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
28.03.2017 č.k. 14C/259/2004-1205 k záveru, že je potrebné ho zmeniť v celom rozsahu (I. a II. výrok)
tak, že žalobkyňa má voči žalovanej a voči intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (100 %). Výška trov konania sa bude počítať zo žalobkyni priznanej sumy
6.284,87 eura. Konanie o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy je typickým konaním, v ktorom výška
priznaného plnenia žalobkyni závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého dokazovania, čo platí aj pre

daný prípad. Pri rozhodovaní o výške náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia, vychádzal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, zo
znaleckého posudku Prof. MUDr. S. C., CSc. a MUDr. J. W.. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov
konania podľa pomeru strany k jej úspechu vo veci samej je potrebné aplikovať aj na takéto konania.
Ak je žalobkyňa úspešná z pohľadu otázky, či bolo zasiahnuté do jej práva, výška priznanej ujmy je

druhotná a nadväzujúca. Nemožno preto hovoriť o neúspechu žalobkyne, ak jej súdom priznaný nárok je
nižší ako ňou v žalobe požadovaný. V danom konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím
súdom, neboli spochybnené samotné aspekty konania, ako utrpené zranenia žalobkyne v dôsledku
dopravnej nehody, existencia nároku na náhradu škody a bolestného. Táto otázka, ktorá zakladá nárok
žalobkyne na náhradu trov konania, bola nesporná a žalobkyňa bola plne úspešná čo do základu

uplatneného nároku. V konaní sa tak rozhodovalo v zásade iba o výške uplatňovaného nároku závislej
na znaleckom dokazovaní a na úvahe súdu. Nemožno zaťažiť žalobkyňu procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti alebo úvahy súdu. Žalobkyňa nemohla sama o
sebe presne stanoviť výšku ňou uplatňovaného nároku. To však nič nemení na jej plnom úspechu čo do
uplatňovaného nároku z pohľadu jeho právneho základu, ktorý zakladá jej právny nárok na náhradu trov

konania tak voči žalovanej, ako aj voči intervenientovi, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovanej.

11. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142
ods. 2 OSP, podľa ktorého bolo možné priznať účastníkovi vo veci aj keď mal len čiastočný úspech,

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Nepatrný neúspech CSP nepozná.
Zásadu úspechu vo veci však treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu
(sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešnú
žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum

zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Žalobkyňu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú v prípade, ak mala plný
úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného
úspechu závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku (pozri Civilný sporový poriadok,
komentár Prof. JUDr. K. C., PhD. a kolektív, R. CH D. v N., 2016, strana 926 - 927).

12. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že žalovaná udelila intervenientovi súhlas na podanie
odvolania v zmysle § 360 ods. 2 CSP oneskorene, odvolací súd sa s ňou nestotožnil. Intervenient podal
svoje odvolanie na poštovú prepravu dňa 25.04.2017, k rovnakému dňu bol datovaný súhlas žalovanej
udelený intervenientovi na podanie odvolania. To znamená, že k podaniu odvolania na poštovú prepravu

prišlo až po udelení súhlasu. Na tom nič nemení skutočnosť, že samotné odvolanie intervenienta je
datované ku dňu 21.04.2017. Súdu prvej inštancie bolo doručené dňa 26.04.2017. So spoločnosťou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. konal ako s intervenientom už odvolací súd pri rozhodovaní vo veci
samej a následne aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

13. Vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci samej pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči žalovanej a zároveň v rovnakom rozsahu aj voči intervenientovi na stranežalovanej, v zmysle čoho napadnuté uznesenie zo dňa 28.03.2017 č.k. 14C/259/2004-1205 podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni voči žalovanej a aj
voči intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná.

15. Súd prvej inštancie už spomínaným opravným uznesením zo dňa 14.03.2018 č.k.
14C/259/2004-1247 opravil II. výrok svojho uznesenia zo dňa 28.03.2017 č.k.
14C/259/2004-1205 tak, že správne znel: „Intervenient na strane žalovaného má právo na náhradu trov
konania v rozsahu 15 % od žalobkyne“. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 224 CSP.

16. Žalobkyňa napadla predmetné uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej
lehote. Odvolanie však svojim obsahom smerovalo k pôvodnému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým
bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Opravného uznesenia sa týkal v zásade len bod 15.
odvolania, v ktorom žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého opravného uznesenia.

17. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho
konania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP
odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v

dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
preskúmavať nemohol.

19. Podľa § 357 CSP, Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu
chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo

veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu
trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu
cudzieho rozhodnutia.

20. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a pripojeného spisu dospel k záveru, že je
potrebné v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť odvolanie žalobkyne z dôvodu, že smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Predmetným opravným uznesením opravil súd
prvej inštancie chybu v písaní v pôvodnom (t.j. opravovanom) uznesení zo dňa 28.03.2017 č.k.
14C/259/2004-1205, na ktorú ho dňa 06.03.2018 upozornil odvolací súd, keď mu vec po tom, ako
bola predložená odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaniach podaných proti pôvodnému
uzneseniu, z tohto dôvodu vrátil. Nejednalo sa teda o prípad, keď by súd vydal opravné uznesenie v

dôsledku návrhu niektorej zo strán, ako to predpokladá § 357 písm. f) CSP, avšak k jeho vydaniu prišlo v
dôsledku činnosti súdov. Navyše, ani samotné odvolanie žalobkyne nijako nespochybňovalo túto opravu
a smerovalo svojim obsahom k pôvodnému uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o nároku na náhradu trov
konania. Žalobkyňa sa v podanom odvolaní domáhala priznania plnej náhrady trov konania. Navrhla
však aj zrušiť napadnuté uznesenie, čo ale nedávalo žiaden zmysel, nakoľko napadnuté opravné

uznesenie nemalo žiaden vplyv na rozsah nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd v zmysle §
381 CSP nie je viazaný odvolacím návrhom strany sporu, ktorá podala odvolanie. Žalobkyňa nijakým
spôsobom nespochybnila opravu výrazu „zúčastnená osoba“ na výraz „intervenient“, o čo v danom
prípade išlo.22.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdodvolaniežalobkynesmerujúceprotiopravnémuuzneseniusúdu
prvej inštancie zo dňa 14.03.2018 č.k. 14C/259/2004-1247 v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).