Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118012013.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2019 v trestnej
veci odsúdeného F. W. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Pp/42/2018 zo dňa 03.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. F. W..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného F.
W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v trvaní štyroch rokov
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/25/2016 zo dňa 06.04.2016.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V nej poukázal na to,
že okresný súd zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, na základe jeho
podmienečnýchtrestov,ktorésiriadnevytrpel.Mázato,žesúdmáhodnotiťjehosúčasnýstavvovýkone
trestu a nie to, za čo bol podmienečne odsúdený v minulosti. Vo výkone trestu si svoje povinnosti plní, je
aj disciplinárne odmenený, svoj trestný čin úprimne oľutoval a má za to, že jeho výkon trestu splní svoj
účel. Ďalším podaním potom ešte doplnil, že žiada, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil,

a keďže sa vo výkone trestu prevychoval a chce viesť riadny život a venovať sa rodine, žiada, aby ho
podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu, ale aj dôvodov napadnutého rozhodnutia plynie, že
odsúdený F. W. vykonáva v súčasnej dobe trest odňatia slobody, ktorý mu bol v trvaní štyroch rokov
uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/25/2016 zo dňa 06.04.2016, ktorým
bol uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona. Pre výkon uvedeného trestu

bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bolo uložené
tak ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ako aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou.

Výkon trestu nastúpil odsúdený dňa 06.04.2016 z väzby, ktorú vykonával od 15.10.2015, a ktorá mu
bola do výkonu trestu započítaná, takže začiatok trestu sa odsúdenému počíta od 15.10.2015.Prvostupňový súd konal na základe žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, pričom vo svojom rozhodnutí správne poukázal na znenie ustanovenia § 66 Tr. zákona,
ktoré stanovuje podmienky, za ktorých môže (nie musí) byť odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody

podmienečne prepustený.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,

a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Prvou a základnou podmienkou, ktorú teda musí súd preskúmať je to, či odsúdený už vykonal zákonom
požadovanú časť uloženého trestu. Touto otázkou sa okresný súd zaoberal a správne skonštatoval, že
odsúdený uvedenú podmienku spĺňa, pretože doposiaľ vykonal (keďže ide o osobu odsúdenú za zločin)
viac, než dve tretiny z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vykonanie zákonom stanovenej časti uloženého trestu však neznamená, že odsúdenému vzniká nárok
na to, aby bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený (a to dokonca ani vtedy nie,
ak sa počas výkonu trestu správa v súlade s ústavným poriadkom). Ďalšou z podmienok, ktorú zákon
pre možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu vyžaduje, je požiadavka, aby vo

výkone trestu jednak plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a jednak, aby
vzhľadom na tieto skutočnosti, osobu odsúdeného, aj jeho predošlý spôsob života bolo možné v súhrne
po zvážení všetkých týchto skutočností dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Všetkým uvedeným skutočnostiam okresný súd venoval pozornosť a so závermi, ku ktorými dospel, sa

krajský súd bezo zvyšku stotožňuje.

Nemožno súhlasiť s námietkami odsúdeného v tom smere, že pri rozhodovaní o tom, či odsúdený
spĺňa všetky zákonné podmienky pre to, aby mohol byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustený, nemožno resp. nemá sa prihliadať na jeho predchádzajúce odsúdenia, či predošlý spôsob

života. Práve naopak, komplexné posúdenie osoby odsúdeného je z uvedeného pohľadu nevyhnutné.
Pri rozhodovaní o tom, či môže alebo nemá byť odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustený, totiž nemožno izolovane od všetkých ostatných skutočností posudzovať len jeho správanie
sa počas výkonu trestu. Uvedená skutočnosť napokon plynie aj zo samotného znenia ustanovenia §
66 ods. 1 Tr. zákona.

Prvostupňový súd veľmi podrobne poukázal v dôvodoch svojho rozhodnutia na hodnotenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, jeho správanie, postoj k plneniu povinností vyplývajúcich mu z
ústavného poriadku, vzťah k dodržiavaniu disciplíny, postoj k spoluodsúdeným aj príslušníkom ústavu na
výkon trestu, i plnenie pracovných povinností v čase, keď bol do tejto činnosti zaradený, ako aj prístup k

plneniu programu zaobchádzania. Vzhľadom na podrobné rozvedenie obsahu hodnotenia odsúdeného
nepovažuje krajský súd za potrebné to znova opakovať.

Je pravdou, že odsúdenému boli v priebehu doterajšieho výkonu trestu udelené dve disciplinárne
odmeny. Prvá v auguste 2017 za dlhodobo aktívny prístup k činnostiam pre všeobecný rozvoj

odsúdeného a druhá v septembri 2018 takisto za dlhodobé plnenie úloh vyplývajúcich z ustanoveného
programu zaobchádzania a aktívne venovanie sa činnostiam pre všeobecný rozvoj formou čistiacich a
upratovacích prác, no počas doterajšieho výkonu trestu sa u odsúdeného vyskytli aj nedostatky, ktoré
boli riešené pohovormi. V júni 2017 to bolo pre verbálny konflikt s iným odsúdeným, vo februári 2018
pre snahu o vynášanie stravy z jedálne pre odsúdených a v marci 2018 za porušenie zásad slušného

správania. Z hodnotenia ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody je tiež zrejmé, že
resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá, vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie,
dlhodobú nezamestnanosť pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody, povahu trestnej činnosti a
predchádzajúce odsúdenia, preto je riziko sociálneho zlyhania do budúcnosti stredné.S poukazom na konštatované riziko sociálneho zlyhania, ale naviac zdôrazňujúc aj skutočnosť, že
trestný čin znásilnenia, pre ktorý odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v posudzovanom prípade,

je už tretím takýmto trestným činom, ktorého sa odsúdený dopustil, nehovoriac o tom, že mimo týchto
trestných činov sa dopustil aj ďalších dvoch úmyselných trestných činov, za ktoré bol súdený v rokoch
2006 a 2009, naozaj nie je možné konštatovať, že by bola splnená aj tá z podmienok, ktorú zákon
vyžaduje pre podmienečné prepustenie, teda že by bolo možné v tomto štádiu dôvodne očakávať, že
v budúcnosti odsúdený povedie riadny život. Odsúdený síce slovne takúto snahu resp. presvedčenie

deklaroval, treba však súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že na odsúdeného už v minulosti
bolo opakovane pôsobené hrozbami výkonom trestu odňatia slobody (teda trestami, ktoré mu boli
podmienečne odkladané), čiže mal možnosť preukázať, že sa trestnej činnosti dopúšťať nebude. Túto
šancu však nevyužil a aj keď sa vo všetkých prípadoch v skúšobnej dobe osvedčil (on to dokonca v
sťažnosti označil, že podmienečné tresty si pretrpel) a hľadí sa neho, ako keby odsúdený nebol, nič to
nemení na fakte, že v osobe odsúdeného ide o páchateľa, ktorý sa trestnej činnosti dopustil opakovane

a s prihliadnutím na tie skutočnosti i samotnú resocializačnú prognózu považuje krajský súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa za správne, a keďže ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo
nezistil žiadne pochybenia, pre ktoré by bolo nutné napadnuté uznesenie zrušiť, sťažnosť odsúdeného
ako nedôvodnú podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.