Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 32 320 155, právne zastúpenej Advokátska kancelária Gallo,
s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX,
v konaní o zaplatenie 988,82 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 6Csp/7/2018-47 zo dňa 18. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 107,72 € s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 107,72 € od 31. 01. 2015 do zaplatenia.

II. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu zamietol, zrušuje v časti o zaplatenie
107,72 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 31. 03. 2015 do zaplatenia a
konanie v tejto časti zastavuje.

III. Vo zvyšnom rozsahu rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

IV. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
988,82 € s príslušenstvom titulom nesplatenia pôžičky, a to zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27. 06. 2014
medzi žalobcom a žalovaným (č. 6180519), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo
výške 900,- € a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v mesačných splátkach po 26,93 € (ďalej v texte
„zmluva o pôžičke“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko

považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania za dôvodnú. Aplikujúc ust. § 100 ods. 1, § 101 a §
103 Občianskeho zákonníka konštatoval, že „premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalobcu začala plynúť
od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiadalo, nie od okamihu predčasnej splatnosti,
a uplynula pred podaním žaloby.“

3. Prioritne okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke medzi stranami sporu bola
uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vrátane ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zák. č. 129/2010
Z. z.“), preto zmluva o pôžičke je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. d/ tohto zákona
a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany podľa okresného súdu splnili
definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a zmluva o pôžičkeje spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa
aplikujú aj v obchodno-právnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne
neupravuje.

4. Zo zmluvných podmienok, konkrétne článku VIII. ods. 9 bod 9.2. vyplynulo, že účastníci zmluvy
o pôžičke sa dohodli na tom, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace je spoločnosť oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd nemal pochybnosti o tom, že
žalovaný vykonal poslednú úhradu, ako splátku úveru, dňa 21. 08. 2014. Keďže žalovaný nezaplatil tri po

sebe nasledujúce splátky, žalobca využil svoje právo a upozornil žalovaného listom zo dňa 27. 01. 2015
na nedoplatok a zároveň ho upozornil, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy pristúpi k zosplatneniu
celého úveru. Žalovaný nevykonal následne žiadnu úhradu, ani v dodatočne stanovenej lehote, preto
žalobca oprávnene pristúpil k zosplatneniu celého úveru, ktoré bolo oznámené žalovanému listom zo
dňa 25. 03. 2015.

5. K plynutiu premlčacej lehoty okresný súd zdôraznil, že splatnosť úveru nenastáva uplynutím troch
mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane
splatným celý dlh. Tento názor podľa okresného súdu zastáva i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 1MobdoV 15/2006. Prvou nezaplatenou splátkou, od ktorej sa odvíjalo aj
zosplatnenie celého úveru bola splátka zo dňa 20. 09. 2014, a teda od tejto doby podľa okresného súdu

začína plynúť aj premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Premlčacia lehota v zmysle ust. §
103 tak uplynula dňa 20. 09. 2017 a nárok žalobcu sa premlčal dňa 21. 09. 2017. Žalobca uplatnil svoj
nárok až dňa 19. 01. 2018, preto je celý nárok žalobcu premlčaný. Súd prihliadol na premlčanie nároku
žalobcu vzhľadom na námietku žalovaného prednesenú na pojednávaní.

6. K námietke žalobcu (vo vzťahu k určeniu počiatku plynutia premlčacej lehoty), že v zákone nie
je stanovené, pre ktorú konkrétnu splátku sa viaže možnosť zosplatnenia, pričom žalobca môže
kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre ktorúkoľvek nesplnenú splátku, okresný súd uviedol,
že uznáva, že žalobca môže zosplatniť svoju pohľadávku kedykoľvek, keď je dlžník v omeškaní aspoň
s tromi splátkami. To však nemá vplyv na to, kedy začne plynúť premlčacia doba. Premlčacia doba bez

ohľadu na to, kedy dôjde k zosplatneniu na strane žalobcu, „začína plynúť vždy od splátky, pre ktorú sa
stane zročný celý dlh, t. j. od prvej nesplatenej splátky.“ Súd preto neakceptoval tvrdenie žalobcu, že
splatnosť by mala nastať až dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko by potom nerešpektoval
zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je brániť vyčkávaniu veriteľa s
využitímprávapodľa§565Občianskehozákonníka,atedasvojvoľnémupredlžovaniupremlčacejlehoty.

7. V súvislosti s tvrdením žalobcu v odvolaní, že súd je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke
jednotlivo, okresný súd uviedol, že takúto povinnosť má súd len v konaniach, kedy nedošlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Z daného dôvodu súd nepristúpil ku skúmaniu splatnosti jednotlivých
splátok.

8. Na záver okresný súd doplnil, že pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, a teda
premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie úrokov z omeškania.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte „CSP“).

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok okresného súdu
napadol v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepovažoval za správne, zdôrazňujúc, že ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo
odkazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto
právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, táto splátka sa premlčuje
podľa jej pôvodnej splatnosti. Zdôraznil, že listom zo dňa 27. 01. 2015 bol žalovaný upozornený na

omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia úveru v prípade nezaplatenia dlžných splátok
úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k
19. 03. 2015 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 02. 2015. Žaloba bola na súde podaná dňa
19. 01. 2018, preto nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20. 01. 2015 a časť zosplatneného úverupozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 02. 2015 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde
uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť od 21. 02. 2015.

11. Zároveň žalobca poukázal na to, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok
plynutia premlčacej doby. Z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa na
uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie
splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá

žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od
splatnosti prvej omeškanej splátky, ako to ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom
k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok
nasledujúcich po splatnosti prvej z nich.

12. Na záver žalobca v odvolaní skonštatoval, že vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku

premlčania berie žalobu späť čo do zaplatenia sumy 107,72 € s príslušenstvom, navrhol, aby v tejto
časti súd konanie o zaplatenie sumy 107,72 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
107,72 € od 31. 03. 2015 do zaplatenia zastavil.

13. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

14. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v odvolacom konaní pristúpil odvolací súd v prvom rade
k rozhodnutiu o tomto dispozičnom úkone žalobcu.

15. Podľa § 370 ods. 1 CSP Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

16. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (odsek 2 § 370
CSP).

17. Podľa odseku 3 § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

18. Žalobu možno účinne zobrať späť za predpokladu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo

právoplatnosť. Žalobca v danom prípade dispozičným úkonom vzal svoju žalobu v časti späť po
vyhlásení rozsudku okresného súdu, avšak skôr, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť v dôsledku ním
podaného odvolnia.

19. Odvolací súd preto v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu pripustil čiastočné späťvzatie žaloby

v časti o zaplatenie 107,72 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 31. 03.
2015 do zaplatenia, keď nezistil zákonné prekážky, ktoré by tomuto procesnému postupu súdu bránili,
keďže žalovaný z vážnych dôvodov nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom,
hoci mu bolo odvolanie, ktorého súčasťou je i čiastočné späťvzatie žaloby, riadne doručené. Zároveň
odvolací súd pristúpil k čiastočnému zrušeniu výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd

žalobu zamietol, a to v časti o zaplatenie 107,72 € s príslušenstvom a konanie v tejto časti zastavil.

20. Následne krajský súd prejednal ako súd odvolací ( § 34 CSP ) odvolanie žalobcu a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných § 379 a § 380 CSP v rozsahu, v ktorom tento nebol
zrušený pre čiastočné späťvzatie žaloby, a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á

contrario) CSP rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom a
stotožňuje sa s jeho právnym záverom, že nárok žalobcu je premlčaný.

22. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27. 01. 2015 (č. l. 15 spisu) jednoznačne vyplýva, že právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatniť úver v prípade, „ak nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci november 2014 do 05. 03. 2015.“ Uvedené je súladné aj s prehľadom splátok
a úhrad a bodom III. zmluvy o pôžičke, podľa ktorej je žalovaný povinný zaplatiť pôžičku žalobcovi vmesačných splátkach o počte 60 s tým, že prvá splátka je splatná dňa 20. 07. 2014 a všetky ďalšie
splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Do zaslania predžalobnej upomienky zo dňa 27. 01. 2015
došlo zo strany žalovaného k poslednej úhrade mesačnej splátky dňa 21. 08. 2014.

23. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25. 03. 2015 (č. l. 9 spisu ) právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru s tým, že na svoje
právo zosplatniť úver žalovaného upozornil už v predžalobnej upomienke, v ktorej ho vyzval na
doplatenie dovtedy splatných splátok, napriek tomu žalovaný dovtedy dlžné splátky v lehote stanovenej

v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil. Z predžalobnej upomienky a ani z oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 25.03.2015 nevyplýva, že by k zosplatneniu zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo v dôsledku omeškania sa so splátkou splatnou v mesiaci február 2015, ako to
tvrdí žalobca v odvolaní, a v dôsledku čoho by mala začala plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle §
103 veta druhá Občianskeho zákonníka až dňa 21. 02. 2015. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27. 01.
2015 možno vyvodiť len toľko, že žalovaný bol na možnosť zosplatnenia úveru upozornený, v prípade,

ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2014 ako aj splatných splátok do 05.03.2015.
Následne k zosplatneniu pristúpil veriteľ dňa 25.03.2015 ( a nie dňa 19.03.2015, ako to mylne uvádza
žalobca v odvolaní).

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

26. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je upravené v prvej hlave všeobecných ustanovení
záväzkového práva, šiestom oddieli - zánik záväzkov a upravuje tzv. stratu výhody splátok. Pri plnení

záväzku v splátkach dohodou účastníkov alebo rozhodnutím súdu môže byť určené, že ak dlžník
niektorú splátku nezaplatí, má veriteľ právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak pri nezaplatení
niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr
do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu
splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať

lennezaplatenúsplátku.Právožiadaťzaplatiťcelúpohľadávkubyveriteľovivznikloopäť,akdlžníkznova
porušil svoju povinnosť.

27. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje spresňuje tzv. stratu výhody splátok v
prípade plnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Občianskoprávna

úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ( teda aj § 53 ods. 9 )
vrátane osobitných zákonov predstavujú vo svojej celistvosti právne normy na ochranu spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je z tohto hľadiska
výhodnejším právnym režimom oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, ak právo podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty ( 3

mesiace ), a omeškanie s plnením nesplnenej splátky stále trvá a súčasne ak upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28.Odvolacísúdpoukazujevtejtosúvislostinakomentárvpublikácii:Števček,Dulák,Bajánková,Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), prvé vydanie, 2017, Nakladatelství

C.H.Beck:, ktorý vyslovene uvádza, že možnosť „zosplatniť“ celú pohľadávku sa vzťahuje na prvú
splátku,sktoroujespotrebiteľvomeškaníviacakotrimesiace: „Vovzťahuksamotnejdikciiustanovenia
odseku 8 (v súčasnosti odsek 9 - poznámka), zákonodarca hypotézu právnej normy ustálil s ohľadom
na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a teda je zrejmé, že spravidla
pôjde o peňažné plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa dohody s dodávateľom.

Podstatné je však to, že ide o prípad plnenia v splátkach ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri
plnení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť
splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil
kumulatívne zákonné podmienky, pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jehopozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na
jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky. Možno považovať za pozitívne, že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými
má byť spotrebiteľ v omeškaní a podmienku koncipoval vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času
od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým
omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom
na povahu dikcie treba podľa našej mienky odsek 8 (v súčasnej dobe ods. 9) vykladať spôsobom,

že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa
na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu
§ 565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové
zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie odseku 8 ( v súčasnej dobe ods. 9 ) malo predstavovať
výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku
8 ( v súčasnej dobe ods. 9 ) môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno

skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku, máme
tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka napr. v prípade,
ak sa spotrebiteľ omešká s tromi po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná
splátka“.

29. Uvedený komentár je celkom logický, nakoľko sa prieči základom formálnej logiky, že v prípade, ak
by bol spotrebiteľ v omeškaní s piatimi splátkami, pristúpil by dodávateľ k zosplatneniu kvôli omeškaniu
spotrebiteľa s poslednou, či predposlednou, alebo predpredposlednou z nich, a to v čase, keď spotrebiteľ
s týmito splátkami nebol v omeškaní ešte tri mesiace.

30. V publikácii Fekete: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex 2011 na strane
1654jeuvedené,že„ustanovenie§565Občianskehozákonníkaostratevýhodysplátokjemodifikované
vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Podľa ust. § 53 ods.
8 (poznámka: v súčasnosti ide o odsek 9 § 53 OZ), platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej
splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej,
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.

31. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že veriteľ - právny predchodca
žalobcu pristúpilkzosplatneniuvsúlades§53ods.9Občianskehozákonníka,akjezrejmé,žežalovaný

sa dostal do omeškania so splátkou za mesiac november 2014 (splatnou dňa 20.11.), a súčasne dlžníka
- žalovaného na možnosť zosplatnenia pôžičky (vo vzťahu k tejto splátke) výslovne upozornil v lehote
nie kratšej ako 15 dní, s ktorou bol žalovaný v omeškaní v čase zosplatnenia pôžičky ( 25.03.2015 )
viac ako tri mesiace v omeškaní.

32. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým
na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne zákonné podmienky,
pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho
k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka v jeho druhej vete časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové

zosplatnenie pohľadávky. Uvedená limitácia však v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka absentuje.
Aj v zmysle komentára ASPI k uvedenému je uvedené, že „zákonodarca sa však v tejto súvislosti
dostatočnenevysporiadalskogentnouúpravouzakotvenouvposlednejvete§565,podľaktorejprávona
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta v § 565

sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť.

33. Keďže zákonná úprava nie je dôsledná, je nevyhnuté vychádzať z účelu ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ak považujeme za správny právny
záver, že len za splnenia podmienok uvedených v § 565 Občianskeho zákonníka (dodávateľ môže

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené), a súčasne
za splnenia podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k oddialeniu
výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu
na uplatnenie svojho práva, dôjde k zosplatneniu celej pohľadávky v súlade so zákonom, potom ajdruhá veta § 565 Občianskeho zákonníka, je aplikovateľnou a umožňuje zodpovedať otázku dokedy
je dodávateľ oprávnený toto právo uplatniť tak, aby nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu času,
resp. lehoty na uplatnenie tohto páva dodávateľom po tom, ako bol dlžník - spotrebiteľ v omeškaní s

plnením splátky, s ktorou je v omeškaní tri mesiace.

34. Odvolací súd uznáva, že ustanovenie odseku 9 §-u 53 neupravuje lehotu, v ktorej musí dodávateľ
toto právo uplatniť najneskôr. Vyplýva to však zo všeobecnej právnej normy ust. § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ uplatniť

najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Môže však tak urobiť až po uplynutí lehoty
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),
teda najneskôr môže veriteľ toto právo uplatniť do splatnosti tej splátky, ktorej splatnosť nastala po
uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo a s ktorou bol spotrebiteľ
v omeškaní v čase, keď svoje právo uplatnil. Ak toto právo neuplatní do splatnosti splátky, ktorá
bezprostredne nasleduje po uplynutí 3 mesiacov po splatnosti splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní

3 mesiace, toto právo pre túto zmeškanú splátku zaniká. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
však veriteľ opätovne získava za rovnakých podmienok vtedy, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania
s nezaplatením ďalšej splátky úveru. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť úver nevyužije, alebo uplynie
lehota na zaplatenie ďalšej splátky úveru, nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné
dojednanie strán, že dlh bude platený v splátkach.

35. Ak však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky skôr, ako veriteľ uplatnil právo, prípadné uplatnenie
po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Na druhej strane zaplatenie zmeškanej
splátky potom, čo veriteľ za podmienok stanovených zákonom uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemá vplyv na splatnosť celej pohľadávky.

36. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty a aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k
námietke žalobcu v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

37. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach a ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať

vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov, alebo na základe
rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú
z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Ustanovenie § 565 umožňuje, aby sa
veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak v rozhodnutí určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka,
stane sa zročným celý dlh. Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná

premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej zo splátok, ale môže tak urobiť najskôr po uplynutí lehoty troch mesiacov od
omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), a najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, s ktorou je dlžník 3 mesiace v omeškaní, a pre ktorú

k zosplatneniu došlo. Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu,
premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a
to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v
určenom termíne ani ďalšiu splátku. Z uvedeného je preto možné vyvodiť, že ak ust. § 565 Občianskeho
zákonníka predpokladá v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že dodávateľ môže uplatniť

právopodľa§565najskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky,začínaplynúť
premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa splatnosti tej splátky, pre ktorú sa
stal zročným celý dlh.

38. Nie je preto správna argumentácia žalobcu, že úver právny predchodca žalobcu zosplatnil pre

nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 02. 2015, nakoľko v čase, kedy uplatnil toto právo, a to dňa 25.
03. 2015, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nebol spotrebiteľ v omeškaní so splátkou splatnou
dňa 20. 02. 2015 tri mesiace, (ale iba mesiac), v dôsledku čoho pre uvedenú splátku nemohlo dôjsť k
zosplatneniu celého dlhu v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

39. Účelom ust. § 103 OZ je potom brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu
svojej pohľadávky. Tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, ktorá bola obsiahnutá v zmluvnýchdojednaniach zmluvy o pôžičke. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súlade i so zmluvou
o pôžičke umožňuje vykonať právo na zosplatnenie až po trojmesačnom omeškaní so splatením
niektorej splátky. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého

zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti, ani odo dňa,
kedy veriteľ určil ako deň mimoriadnej splatnosti, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila
právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. To isté v podstate vyplývalo aj z § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka, použiteľného do 31. 03. 2015. Ak teda v prejednávanej veci išlo o splátku splatnú 20.
11. 2014, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného.

Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka tak
uplynula 20. 11. 2017.

40. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou
splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť obmedzenie § 565
druhej vety Občianskeho zákonníka, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť

právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade
spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí
trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie
splátky. To však, ako už bolo uvedené, nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka sa totiž nijako nenovelizovalo ust. § 103 Občianskeho zákonníka, preto aj v
prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej
sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou,
je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní 3 mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej

sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.

41. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po
trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, a práve táto splátka je tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej
sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie

až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou
bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a
od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 Občianskeho zákonníka.

42. S poukazom na vyššie uvedené v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala
plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky za mesiaci november 2014, teda dňa 20. 11. 2014 ( deň
zročnosti nesplnenej splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace ) a uplynula dňa 20. 11. 2017,
zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 19. 01. 2018, t. j. až po jej uplynutí. Napriek tomu, že okresný súd
ustálil, že k premlčaniu nároku žalobcu došlo ku dňu 21. 09. 2017 a odvolací súd dospel k záveru, že k

premlčaniu nároku došlo ku dňu 21. 11. 2017, právny záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu
je vecne správny, preto v napadnutom rozsahu rozsudok okresného súdu potvrdil.

43. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne
správne, v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorú skutočnosť odvolací súd

konštatuje napriek tomu, že odvolaním nebol konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania
napadnutý odvolaním, avšak ide o výrok závislý v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
vrátane časti konania, v ktorom rozsahu bolo konanie zastavené. K zastaveniu konania došlo zavinením
žalobcu, ktorý vzal sčasti späť žalobu z dôvodu premlčania časti jeho nároku, teda v tomto rozsahu
by nebol úspešným. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalovanému, ako v plnom
rozsahu úspešnému v odvolacom konaní, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane

podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu
trovkonanianepriznáva(viďuznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/14/2018zodňa28.02.2018).45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).