Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917011879
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917011879.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

17.01.2019

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. R. , nar. XX.XX.XXXX v A. nad W., trvale bytom
D. (bez udania ulice a čísla), prechodne bytom
Z. X. T., A. úrad, X.

j e v i n n ý , ž e

bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 7T/130/2016 zo dňa 08.12.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2017, aj napriek tomu, že dňa 13.04.2017 osobne prevzal výzvu na
nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody do 18.04.2017, pričom na základe žiadosti OS Trebišov
pod sp. zn. 7T/130/2016 zo dňa 24.05.2017 bol menovaný dodaný do výkonu trestu odňatia slobody
dňa 08.06.2017,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 54 Tr. zákona trest povinnej práce vo
výmere 150 (jednostopäťdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 7.9.2017 obžalobu na obžalovaného T.
R. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom

skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.Súd vo veci vydal trestný rozkaz dňa 13.4.2017, ktorý uznal obžalovaného vinným z uvedeného prečinu
a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný podal proti tomuto trestnému rozkazu odpor, čím trestný rozkaz bol zrušený.

Rozsudkom zo dňa 10.05.2018 súd opätovne obžalovaného T. R. uznal vinným z uvedeného prečinu
a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
19.9.2018 zrušil citovaný rozsudok Okresného súdu Trebišov, vec mu vrátil, aby ju v rozsahu zrušenia
znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.1.2019 obžalovaný T. R. vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,g/,
h/ Tr. poriadku uviedol:
- že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
- že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a
zároveň rozhodol podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku, že dokazovanie v rozsahu uznania viny obžalovaným
sa nevykoná.

Následne súd oboznámil iba dôkazy súvisiace s uložením trestu.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ trikrát odsúdený, vždy
Okresným súdom Trebišov, a to v rokoch 2011, 2016 a naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu
sp. zn. 7T/130/2016, právoplatným 14.2.2017, kde mu bola pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2

Tr. zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov v ústave s minimálnym
stupňom stráženia.

Z charakteristiky Z. vyplýva, že obžalovaný sa nachádza v ich zariadení od 29.12.2017 nepretržite, čo
je už dosť dlhá doba na zhodnotenie jeho správania a procesu zmeny, od začiatku svojho pobytu je

zaradený do práce na hospodárskom dvore, čo je náročná práca, nie každý z klientov ju chce robiť,
napriek tomu pán R. pri nej vydržal a jeho vedúci ergoterapeut je s ním spokojný, je pravda, že si
prešiel ťažkým obdobím, do ktorého sa dostal aj vlastným pričinením, a to hlavne nadmerným požívaním
alkoholických nápojov, svojim správaním a konaním ublížil hlavne ľudom, ktorí mu boli blízky, napriek
tomu je inštitút presvedčený, že je mu to ľúto, snaží sa napraviť veci, ktoré v minulosti spôsobil. Od

príchodu do ich zariadenia je viditeľný jeho posun k lepšiemu, hlavne po duchovne, ľudskej a pracovnej
stránke, ochotne pristupovať k veciam zodpovedne, v abstinencii od návykových látok, dĺžka jeho
abstinencie k dnešnému dňu je 11 mesiacov. Možno predpokladať, že ponúknutá pomocná ruka v
podobe pobytu v zariadení môže R. pomôcť pri zaradení do bežného života, keďže ide o zariadenie, kde
platia prísne pravidlá a podmienky, musí sa zúčastňovať pracovnej terapie duchovného programu, čo ho

môže správne nasmerovať a pomôcť jednak získať pracovné návyky, rekvalifikáciu a taktiež pochopiť
jeho základné životné priority.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel
k záveru, že obžalovaný svojim konaní naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože bez vážneho dôvodu
nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Súd vychádzal nielen z priznania
sa obžalovaného ale aj z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, kde ho nepochybne usvedčujesvedok M. W., ako aj listinné dôkazy, podľa ktorých prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu, na
ktorú nereagoval.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa priznal k

spáchaniu skutku a tento oľutoval, z jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že v minulosti už bol odsúdený,
vzhľadom k uvedenému súd neupravoval hornú ani dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je za uvedený
trestný čin 0 až 2 roky a dospel k záveru, že účel splní aj iný druh trestu, a to trest povinnej práce, ktorého
výšku určil 150 hodinami.

Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy najmä pracovnú charakteristiku inštitútu, kde momentálne sa

zdržiava a pracuje obžalovaný T. R.. Z charakteristiky Z. X. T. v M. na obžalovaného je zrejmé, že
tento sa nachádza v tomto inštitúte viac než jeden rok, dôvodom príchodu do tohto príchodu bol jeho
prechádzajúci život, keď si prešiel ťažším obdobím, obžalovaný sa po pracovnej, ale aj po ľudskej
a duchovnej stránke posúva k lepšiemu, už 11 mesiacov abstinuje od požívania návykových látok,
pomocná ruka, ktorá mu bola podaná v inštitúte má svoje opodstatnenie a obžalovanému pomáha k

nadobudnutiu lepších ľudských vlastností a rozmerov, zdá sa, že obžalovaný je pripravený zaradiť sa
do bežného života, pretože v zariadení platia prísne pravidla a podmienky, ktoré obžalovaný zvláda a
tieto mu aj pomáhajú ľudsky rásť. Súd pri ukladaní trestu zobral tieto závažné skutočnosti do úvahy,
možnosti jeho nápravy sú zjavne pozitívne, ako aj prognóza jeho budúceho správania sa, preto súd
rozhodol o uložení iného trestu, než trestu odňatia slobody, domnievajúc sa, že pobyt v uvedenom

inštitúte obžalovanému pomôže v jeho resocializácii a v ďalšom riadnom živote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.