Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211012
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113211012.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcov: 1. U.. L. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. Š., K. Z. XXXXX/X, 2. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, obaja právne
zast. Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 29, proti žalovanému: L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalovaného k rodinnému domu
so súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele C KN č. XXX/X s príslušenstvom: garáž, sýpka, maštaľ,
sklad, plot predný, studňa, vonkajšie úpravy - prípojka vody, domáca vodáreň, prípojka kanalizácie,
evidovanom na LV č. XXXX v katastrálnom území N. zrušuje,

II.rodinnýdomsosúpisnýmčíslomč.XX,ktorýjepostavenýnaparceleCKNč.XXX/Xspríslušenstvom:
garáž, sýpka, maštaľ, sklad, plot predný, studňa, vonkajšie úpravy - prípojka vody, domáca vodáreň,
prípojka kanalizácie, evidovaný na LV č. XXXX v katastrálnom území N. prikazuje do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiele 43/50 k celku a žalobcovi v 2. rade v podiele 7/50 k celku,

III. žalobkyňa v 1. rade je povinná žalovanému na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu vyplatiť sumu

2.472,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. žalobca v 2. rade je povinný žalovanému na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu vyplatiť sumu
402,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

V. žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobkyne v 1. rade a žalobca v 2. rade podali žalobu na tunajší súd dňa
15.4.2013 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a to rodinného domu

so súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXX/X s príslušenstvom: garáž, sýpka, maštaľ,
sklad, plot predný, studňa, vonkajšie úpravy - prípojka vody, domáca vodáreň, prípojka kanalizácie, sú
žalobkyňa v 1. rade pod B1 v podiele 5/8 k celku a pod B2 v podiele 1/8 k celku, žalobca v 2. rade pod
B3 v podiele 1/8 k celku a žalovaný pod B4 v podiele 1/8 k celku. Uvedený rodinný dom je evidovaný
na LV č. XXXX, kat. úz. N..

2. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v 1. rade, na jej miesto vstúpila dedička U.. L. P..

3. Na návrh žalovaného súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/303/2014.4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom,

spisom tunajšieho súdu 12C/303/2014, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. N..
Žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. N. evidovaných na LV č. XXX parc.
C KN č. XXX/X - záhrady o výmere 1399 m2 a parcela C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 579 m2 v podiele 1/1 celku, teda aj nehnuteľnosti, na ktorej je postavený aj predmetný rodinný
dom, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

7. Žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou k predmetnému rodinnému domu v podiele 6/8,
žalobca v 2. rade v podiele 1/8 a žalovaný v podiele 1/8 k celku. Žalobca v 2. rade potvrdil, že predmetný
dom je po jeho nebohých rodičoch. Keď zomrela mama, tak podedili všetci traja súrodenci, sestra, ktorá

bola žalobkyňou v 1. rade, on a brat - žalovaný. Keď zomrel otec, tak on prepísal ešte pred smrťou svoj
podiel na sestru - pôvodnú žalobkyňu v 1. rade, pretože sestra sa o neho najviac starala a oni s tým
súhlasili. Ten dom postavili v 60-tych rokoch. Býval tam brat - žalovaný, on ako žalobca v 2. rade tam
nebýval. Brat sa v 80-tych rokoch vybudoval a odsťahoval sa z tohto domu. Pár mesiacov pred smrťou
zobrala sestra otca do svojho domu. Dom je v súčasnosti neobývaný a v dezolátnom stave. Návrh podal

ešte so sestrou preto, pretože plánovali po otcovej smrti, že si ho nechajú spolu so sestrou, aby sa
tam mohli ako rodina stretávať. Pôvodne navrhoval, aby sestra mala 42/50 a on 7/50. S bratom, ktorý
je žalovaný, majú nezrovnalosti on aj jeho nebohá sestra, preto sa už nestýkali. Čo sa týka platenia
daní, keď žil otec, tak platil to on, po smrti to už platila sestra. Problémy, ktoré mali so žalovaným, boli,
keď zomrela mama v roku 2005, pretože brat sa vtedy dožadoval, že vrchná časť domu patrí jemu,

keďže mu to mama darovala, ale nemal o tom žiaden doklad. Dedičstvo sa ťahalo, boli tam odvolania,
nakoniec to skončilo tak, že každý dostal tú čiastku po mame, ako aj otec. Následne sa ale vzťahy
naštrbili. Otec nepreviedol tú svoju časť na sestru hneď, ale až po nejakom čase. Stále čakal, že sa
vzťahy nejako urovnajú. Napríklad, keď bol otec v nemocnici, tak žalovaný ho nebol ani raz pozrieť.
Potvrdil, že vzťahy sú zlé. Pred dvoma rokmi žalovaný prišiel do domu, porozbíjal kachličky, poodrezoval

zábradlie, povyhadzoval parkety s tým, že to patrí jemu. Dom sa podľa podielov rozdeliť nedá, preto
trval na vyporiadaní.

8. Žalovaný tvrdil, že brat hovorí samé klamstvá. Žil v dome od roku 1974 do roku 1989, kedy si postavil
rodinný dom. Mal vtedy 39 rokov. Od 23 rokov bol ženatý a s rodinou žili na poschodí tohto rodinného

domu. Keď tam prišiel, tak tam boli holé steny a všetko, čo tam dal - parkety, obkladačky, tak to bolo
za jeho peniaze. Potvrdil problémy pri dedičskom konaní, keď zomrela matka. Žalovaný však tvrdil,
že dom zariadil on, vybudovali ho rodičia, ale on ho zariadil. Chcel od svojich súrodencov 50.000,--
Sk, tak odhadol cenu, ktorú tie veci mali, ale oni s tým nesúhlasili. Potvrdil, že namieta neplatnosť
darovacej zmluvy svojho otca voči sestre a domáha sa právnou cestou. Navrhoval, že ak by súd pristúpil

k vyporiadaniu,, aby dom prešiel do jeho vlastníctva.

9. Žalobkyňa v 1. rade prededila podiel po svojej mame. Mama mala súrodencov, jednak žalobcu v 2.
rade, ako aj žalovaného. Ona je vlastníčkou celého pozemku pod domom, ako aj 6/8 rodinného domu.
Podedila to po mame a chce pokračovať v jej vízii. Mama sa chcela vyporiadať s jedným aj s druhým

bratom, zrekonštruovať dom a zrenovovať ho, pretože dom je vo veľmi zlom stave. Dávali robiť odhady
na ten dom, podľa nich je to okolo 15.000 Eur až 16.000 Eur. Žalobkyňa uviedla, že je nekonfliktný typ
a chcela sa so žalovaným dohodnúť, ale tie vzťahy sú veľmi narušené, trvá teda na podanom návrhu.
Navrhuje, aby dom prešiel tak, ako to uvádzali v návrhu, teda 43./50 jej a žalobcovi v 2. rade 7/50 z domu.

10. Súd vo veci ustanovil znalca C.. U. I., ktorý podal znalecký posudok č. XX/XXXX. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že nehnuteľnosť, o vyporiadanie ktorej ide, má hodnotu 22.500 Eur.
Žalovaný podal voči znaleckému posudku námietky (č.l.169). Uviedol, že v dome sa nachádzajú plynové
kachle, nie v troch ale v piatich kusoch, v kuchyni je kachľová pec s pekárnikom, 6-krát plastové rolety,
nie je zapísaný bočný plot od suseda. Podľa neho znalec podhodnotil aj studňu a taktiež aj životnosť

domu. K týmto námietkam sa vyjadril znalec C.. I. písomne (č.l. 181) s tým, že poukázal na to, že
životnosť stavby je na posúdení znalca, ktorý vychádza z celkového technického stavu stavby, bežnej
údržby, krátkodobej ako aj dlhodobej životnosti. V priebehu desiatich rokov bola stavba zanedbávaná,
takže sa jej životnosť lineárne skracuje. Čo sa týka položky so zanedbávateľným vplyvom na všeobecnúhodnotu, doplnil znalec znalecký posudok o plynové kachle 204 Eur, plastové rolety 186 Eur a studňa
258 Eur. Z tohto dôvodu na základe námietok žalovaného finančný rozdiel je 648 Eur z celkovej hodnoty
domu. Po zaokrúhlení v zmysle vyhlášky je to 500 Eur. Znalec teda po doplnení navýšil hodnotu domu

na 23.000 Eur.

11. V konaní 12C/303/2014 súd na návrh žalovaného rozhodoval o platnosti listiny o vydedení a
platnosti darovacích zmlúv. Súd svojim rozsudkom zo dňa 25.10.2016 rozhodol tak, že žalobu o určenie
neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísané formou notárskej zápisnice č. N 27/2009, Nz 7082/2009

zo dňa 6.3.2009 zamietol. Zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 6.2.2013
uzatvorenejmedziL.M.,nar.XX.X.XXXXaobdarovanýmL.M.-žalobcomv1.rade.Zamietolajžalobuo
určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 6.2.2013 uzatvorenej medzi darcom L. M. nar. XX.X.XXXX
a obdarovanou R. F., rod. M., nar. X.X.XXXX - pôvodnej žalobkyni v 1. rade. Tento rozsudok Krajský
súd Prešov svojim rozsudkom zo dňa 14.3.2018 potvrdil. Rozsudok sa stal právoplatným 30.4.2018. V
rámci tohto konania sa Okresný súd Prešov, ako aj odvolací súd zaoberali námietkami žalovaného, ktoré

vznášal aj v tomto konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to, že je vlastníkom predmetnej
vyporiadanej nehnuteľnosti v inom podiele ako uvádza kataster nehnuteľnosti. Z predmetného konania
12C/303/2014 jednoznačne vyplýva, že vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré je predmetom vyporiadania
v tomto konaní, je zrejmé a dané tak, ako to uvádza kataster nehnuteľnosti v súčasnej dobe. ...
(námietky týkajúcej sa neidentifikácii osoby pri darovacej zmluve, ako aj vôľa matky žalovaného a ďalšia

argumentácia) ..

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

14. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

15. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. Prvým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne

rozdelenie veci podľa výšky podielov a prichádza do úvahy iba tam, keď predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Druhým spôsobom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci. Tretím spôsobom je nariadenie predaja
spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

16. V tomto prípade nemohlo dôjsť k reálnemu deleniu predmetnej nehnuteľnosti z viacerých dôvodov.
Jedná o rodinný dom, kde spoluvlastníci vlastnia rôzne podiely tak, že nie je možné túto nehnuteľnosť
podľa týchto podielov rozdeliť. Ďalšou skutočnosťou sú aj rozvrátené vzťahy medzi žalobcami a
žalovaným. Do úvahy teda pripadal druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a to je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

17. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podala právna predchodkyňa
žalobkyne v 1. rade a žalobca v 2. rade. Oni iniciovali toto konanie a od začiatku prejavovali záujem
stať sa podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný sa vyjadril ku koncu konania,
že chce túto nehnuteľnosť do vlastníctva. Súd však tomuto návrhu nevyhovel a to z viacerých dôvodov.

V prvom rade súd poukazuje na podiel, ktorý žalovaný v danej nehnuteľnosti má, čo je oproti podielu
žalobcov podiel minimálny. Druhou skutočnosťou, ktorú bral súd do úvahy je, že vlastníkom pozemku,
na ktorom stojí rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania, je výlučne žalobkyňa v 1. rade a aj toto
pri vyporiadaní súd musel zohľadniť a teda rozhodol o prikázaní podielu žalovaného práve žalobcom.18. Žalovaný v priebehu celého konania namietal výšku spoluvlastníckych podielov, odvíjajúc to od
darovacích zmlúv jeho otca a jeho sestry, kedy napádal tieto darovacie zmluvy na súde a spochybňoval

platnosti týchto darovacích zmlúv a listiny o vydedení. V tomto konaní a aj po právoplatnom skončení
konania 12C/303/2014 opätovne tieto okolnosti namietal. Súd však plne poukazuje na právoplatne
ukončené konanie 12C/303/2014, ktoré žalobu o platnosť darovacích zmlúv a platnosti listiny o vydedení
zamietli. Súd sa teda touto argumentáciou opätovne už nezaoberal a plne poukazuje na právoplatné
rozsudky v tomto konaní a na právnu argumentáciu tam uvedenú. Z tohto dôvodu súd vychádzal pri

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z aktuálneho listu vlastníctva a podielov, ktoré sa
v liste vlastníctva nachádzajú.

19. Účastníci sa nevedeli dohodnúť ani na cene predmetných nehnuteľností, preto súd nariadil znalecké
dokazovanie vo veci a znalec U. I. určil cenu predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na námietky
žalovaného voči znalcovi a na jeho ďalšie písomné vyjadrenie k námietkam žalovaného súd uzatvára,

že hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je 23.000 Eur (č.l. 150 a č.l. 181). S poukazom na túto hodnotu
nehnuteľnosti a na to, že sa znalec vyporiadal s námietkami žalovaného v plnom rozsahu a navýšil
cenu nehnuteľnosti o 500 Eur, žalobcovia podali návrh na vyporiadanie z hodnoty určenej znalcom, teda
23.000 Eur a podľa podielov navrhovali zaviazať žalobkyňu v 1. rade a žalobcu v 2. rade k vyplateniu
hodnoty podielu žalovaného.

20. Hodnota nehnuteľnosti 23.000 Eur, nadobudnutý podiel žalobkyne 43/50 a žalobcu v 2. rade 7/50,
čo po prepočítaní znamená vyplatiť žalovanému zo strany žalobkyne v 1 rade 2.472,50 Eur a zo strany
žalobcu v 2. rade žalovanému 402,50 Eur.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a priznal žalobcom náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %. Súd chce poukázať na to, že aj keď sa jedná o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, súd pri tomto rozhodovaní zohľadnil správanie sa žalovaného počas celého konania,
podávanie ďalšieho žalobného návrhu a ďalšie formy negatívneho správania sa voči žalobcom bez
ochoty akýmkoľvek spôsobom sa dohodnúť so svojimi vlastnými rodinnými príslušníkmi.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).