Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011207
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118011207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného H. W., nar. XX.X.XXXX v W., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.10.2018, sp.zn. 6Pp/162/2018, na
neverejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného H. W. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 4.10.2018, sp. zn. 6Pp/162/2018 zamietol podľa § 66 ods.1,
2 Tr. zák. s použitím § 415 ods.1 Tr.por. návrh odsúdeného H. W. na jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/22/2016 zo dňa 15.04.2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.

2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, vo výmere 17 (sedemnásť) mesiacov, so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 05.05.2016 a ktorý po
započítaní doby väzby vykonal dňa 03.10.2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 0T/30/2016 zo dňa 05.05.2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3
písm. b) Tr. zákona, vo výmere 25 (dvadsaťpäť) mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia, ktorý má predpokladane vykonať po započítaní doby zadržania dňa 01.11.2019.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený H. W. sťažnosť, ktorú však do konania
neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 4. decembra
2018, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2018 v zmysle § 192 ods.1 Tr. por.

správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného H. W. nie je dôvodná.

Okresný súd vykonal v súlade so zákonom verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného H. W. a
postupoval správne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre

podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným
súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoké riziko recidívy
a z nich vyplývajúca menej priaznivá resocializačná prognóza na základe stredného rizika sociálneho
zlyhania z dôvodu nízkeho vzdelania, opakovanej trestnej činnosti a dlhoročného konzumu návykových
látok) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak ako predpokladá
ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák..Z ustanovení § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného H. W. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že
odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením

svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne
aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Vykonanie zákonu zodpovedajúcej
časti uloženého trestu a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo
výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné

prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby
za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený
po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku

pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre
podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom
očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a
založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu,
možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je

ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké
sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na
slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých

charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné

prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život a dospel preto k správnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného H. W. riaditeľom Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Ilava, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia
okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný

plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto
správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver,
že odsúdený H. W. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, že
resocializačná prognóza odsúdeného bola vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika sociálneho zlyhania z dôvodu už spomenutého nízkeho vzdelania, opakovania trestnej činnosti,

dlhodobého konzumu návykových látok.

Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na
slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený H. W. bol už 17 krát opakovane odsúdený
na podmienečné a na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným sklonom k

páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať
zmenusvojhosprávania,avšakichnevyužil,keďžepredchádzajúceodsúdenianesplniliunehozákonom
predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z
tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a
z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných

činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho
recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek nie negatívnemu hodnoteniu jeho
správania a čiastočného plnenia povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe po náprave,
nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností
a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu boli uložené teraz

vykonávané tresty a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský
súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správnedôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného H. W. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na
základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.