Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209839
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817209839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., o zaplatenie
900,53 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 15Csp
261/2017-91 z 29.12.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 900,53 eur s prísl., sumy
predstavujúcej nezaplatený zostatok úveru.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu dňa 11.04.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu
o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- EUR a tento mala zaplatiť v 48
mesačných splátkach po 38,50 EUR mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 29,90 %. Dátum prvej platby
bol dohodnutý do 15.05.2014, a dátum každej ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej
splatnosti bol uvedený 15.04.2018. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 34,5 % a priemerná RPMN
vo výške 46,30 %. Celková čiastka úveru podľa zmluvy mala byť vo výške 1.694,48 EUR. Žalovaná
doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu vo výške 1.060,30 EUR. Žalobca listom zo dňa 03.10.2014 oznámil

žalovanej, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto dátumu a požadoval od nej
zaplatenie dlžnej sumy 1.037,31 EUR.

4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 súd zistil, že Poštová banka, a.s. ako postupca postúpila
žalobcovi BENCONT COLLECTION, a.s. pohľadávku voči žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 OZ, § 261 ods. 6

písm. d/, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods.
1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania,
úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou kvalifikoval ako zmluvu o
úvere podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravujeaj ustanoveniami zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že táto úverová zmluva
neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z.z. predpísanú náležitosť a to celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, keď v uzavretej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru v sume 1.694,48

eur, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške, počte a termíne splátok úveru zodpovedá
celková čiastka 1.848,-eur. Dospel k záveru, že údaj o výške nákladov je nepostačujúci, nakoľko podľa
§9 ods. 2 písm. k/ zák.č. 129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a tento údaj musí byť správne vyčíslený. Tento údaj je vyjadrený
v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti

úveru o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože iba súčin počtu splátok
a výšky anuitnej splátky je vo vyššej výške (1.848,-eur) ako reálne uvedená celková čiastka úveru vo
výške 1.694,48 eur. Uzavretá úverová zmluva podľa záveru súdu tak neobsahuje základnú náležitosť
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj nie je správny, pričom z hľadiska
dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 ods. 2 cit. zák.
možno tak stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia

všetkých údajov v správnej hodnote, teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v
hodnote nesprávnej. Mal za to, že veriteľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov,
poplatkov a iných záväzkov, ktoré spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť. Poukázal na to, že už vo viacerých
súdnych rozhodnutiach bol vyslovený názor, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.

nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavrel, že úverová zmluva nemá správny údaj o celkovej čiastke, preto
nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ďalej mal preukázané, že zmluva o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou nebola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme tiež z dôvodu, že v predmetnej
zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť, nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady
použité pre výpočet RPMN. Podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len
hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší

pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí
veriteľovi zaplatiť. Pri kontrole prepočtu RPMN zistil, že táto bola nesprávne uvedená, keď pri použití
hodnôt uvedených v zmluve o úvere je RPMN 42,75 % a nie v zmluve uvedených 34,35 %. Mal za
to, že dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj ten,
že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. V dôsledku chýbajúcich obligatórnych

náležitostí zmluvy, poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 129/2010 Z.z.

6. Keďže úver poskytnutý žalovanej podľa záveru súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná ktorej bol úver poskytnutý vo výške 1.000,-

eur bola povinná tento vrátiť, doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 1.060,30 eur, teda zaplatila viac ako
bol poskytnutý úver, preto žalobu na zaplatenie sumy 900,53 eur s prísl. považoval za nedôvodnú a z
tohto dôvodu ju v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. a § 262 ods. 1,2 C.s.p.. V danom prípade

vo veci v plnom rozsahu bola úspešná žalovaná, tejto však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd
nepriznal stranám náhradu trov konania.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/,b/, d/,
f/, g/, h/ C.s.p., žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne

žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia. Namietal postup súdu prvej inštancie v tom, že ho nevyzval na vyjadrenie k otázke určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti nepostupoval podľa § 129, § 157, § 158 a § 177 ods. 1 C.s.p.. Takýto
postup podľa neho nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania, nastáva situácia keď
jedinou možnosťou je právo podať odvolanie, čím sa prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej

inštancie, čo nie je žiadúce. Namietal, že nie je jasné na základe akých skutočnosti súd uviedol, že
výška RPMN je vypočítaná nesprávne, zdôrazňoval, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 38,50 eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci, pričom mesačná splátka
pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 37,-eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 1,50eur. Keďže v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie, poplatok za poistenie nemá byť započítaný
do celkových nákladov spojených s úverom. Uviedol, že zasiela listinu s výpočtom RPMN, ktorý je
vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento vzorec bol mu

do kalkulačky implementovaný externým dodávateľom, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Ďalej
daldopozornostiskutočnosť,žeposlednétrisplátkyúverumalibyťvnižšejsume,resp.vsume29,48eur
a dve posledné splátky už boli vo výške 0,-eur. Zdôrazňoval, že jeho právny predchodca pred poslednou
splátkou zasiela žalovanému informáciu o výške poslednej splátky, tak banka zašle pred jej splatnosťou
dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú

splátku. Keďže do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru nezapočítava, keďže poistenie
nebolo povinné na získanie úveru, je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1.694,48 eur (45
x 37 + 29,48 = 1.694,48 eur), nie 1.848,-eur ako si to nesprávne ustálil súd. Na základe uvedeného
je zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne. Predmetné rozhodnutie podľa neho
v odôvodnení je nepreskúmateľné. Odôvodnenie má obsahovať „dostatok dôvodov“ a súčasne ich
uvedeniemábyťzrozumiteľné,súdjetedapovinnýformulovaťodôvodneniespôsobom,ktorýzodpovedá

základných pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiska, v tejto súvislosti poukazoval na viacero rozhodnutí ústavného súdu napr. II. ÚS
117/07, III. ÚS 113/01, IV. ÚS 14/07, časť nálezov aj citoval. Ďalej poukazoval na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4Cdo 25/07 z ktorého časť citoval. Poukazujúc na judikatúru napr. rozhodnutie NS ČR uvádzal,
že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako ochranu

proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Podľa neho nemožno spotrebiteľovi poskytovať takú ochranu,
ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolností
uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať
ako obranu proti jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Zdôrazňoval, že žalobca (správne žalovaná
- poznámka odvolacieho súdu) uzavrela zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. V tejto súvislosti

poukazoval na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana
Ľalika.

9. Opis odvolania žalobcu bol žalovanej doručený 31.1.2018.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP
a z hľadiska uplatnených odvolacich dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

11. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. decembra 2018 o 10.00

hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.12.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1,3 CSP.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy hodnotil podľa §
191 a § 192 C.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené

žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v zmysle ktorého úver poskytnutý
žalovanej právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák.č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluva ospotrebiteľskom úvere zo dňa 11.4.2014 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.č. 129/2010
Z.z. a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej
zmluve nie je správny, ani správnu výšku RPMN.

17. Podľa § 2 zák.č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (písm. h/), a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (písm. l/).

18. V uzavretej úverovej zmluve sú uvedené podstatné zákonné náležitosti uvedené v tabuľkovej forme,
je uvedená aj celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť a to suma 1.694,48 eur, pričom výška
schváleného úveru bola 1.000,-eur.

19. Vychádzajúc z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru t.j. 48 mesačných splátok po 38,50
eur celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 1.848,-eur aj v prípade zohľadnenia
žalobcom namietaných skutočností v odvolaní, že posledné tri splátky úveru mali byť v nižšej sume
resp. sume 29,48 eur a dve posledné splátky už boli vo výške 0,-eur. Je zrejmé, že celková čiastka by
bola 1.732,50 eur, teda vyššia než je súčet výšky úveru a celkových nákladov. Navyše uvedené tvrdenie

odvolací súd považuje vzhľadom na tvrdenie, že posledné dve splátky by boli vo výške 0,-eur za účelové.
Zanedôvodnúodvolacísúdpovažujenámietkupodľaktorejprivýpočtecelkovejčiastky,ktorúspotrebiteľ
má zaplatiť bolo potrebné vychádzať z dohodnutej splátky úveru vo výške 37,-eur nie 48,50 eur, lebo
suma 1,50 eur predstavuje poplatok za poistenie, pričom poistenie nebolo povinné na získanie úveru tak,
že do celkových nákladov sa poplatok za poistenie nezapočítava. Ide o novú skutočnosť, ktorú žalobca

v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol a v odvolaní nepreukázal, že ide o skutočnosť, ktorú bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/). V tejto súvislosti si
odvolací súd dovoľuje poukázať na skutočnosť, že výpočet nákladov spojených s poistením schopnosti
splácať úver je súčasťou zmluvy o úvere, vyhotovenej formu predtlače, ktorej v časti 4 označenej ako
zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia, je uvedená výška mesačnej úhrady 38,50

eur a následne je rozčlenená na mesačnú anuitnú splátku a náklady spojené s poistením schopnosti
splácať úver. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť nie je vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti
u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Vzhľadom na rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom číselnom určení
celkovej čiastky (vyčíslení ), ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku absencie tohto údaju je
poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z..

21. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. v súdnej praxi (bolo) je aplikované tak, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemá písomnú formu alebo písomnú
formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

22. Z tohto výkladu vychádzal aj prvoinštančný súd a ani odvolací súd nemá dôvod od tohto výkladu
sa odchýliť.

23. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. g/ zák.č. 129/2010 Z.z. a to celková
čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. a z hľadiska rozhodnutia vo veci prípadná existencia ďalších
dôvodov, pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov nie je relevantná.

24. Nad rámec odvolacieho prieskumu však odvolací súd uvádza, že správny je aj záver súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého je úver bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona
129/2012 Z.z., keďže v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

25. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 1.000 eur, dohodnutých splátok 48 a výšky splátky 38,50
eur, predstavuje RPMN 42,75 %, použijúc kalkulačku pre výpočet RPMN, pričom v zmluve je uvedenánižšiavýška34,35%aspotrebiteľjetakuvedenýdoomyluohľadnevýškycelkovýchnákladovspojených
so spotrebiteľským úverom.

26.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu

trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).