Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231932
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115231932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň

JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667,
zastúpeného advokátskou spoločnosťou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911
01 Trenčín, proti žalovanému: A.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. Z. 2, XXX XX L., o zaplatenie
sumy 892,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
14C/620/2015-69 zo dňa 22.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku v napadnutej časti týkajúcej sa vyhovenia

časti žaloby a trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 815,62
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 22.10.2015 do zaplatenia a vyčíslený úrok z
omeškania vo výške 6,30 eura a trovy konania. Vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka
v sume 815,62 eura na základe úverovej zmluvy zo dňa 08.11.2013, uzatvorenej medzi právnym

predchodcom žalobcu, Home Credit Slovakia, a.s., a žalovaným, ktorému tým bol poskytnutý úver vo
výške 800 eur, splatný v 60 mesačných splátkach po 29,92 eura. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný
zaplatiť, predstavovala 1.582,80 eura, pričom ročná úroková sadzba podľa zmluvy bola 30,47 % a
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola 35,60 %. Súd posúdil úverovú zmluvu ako zmluvu
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, preto došlo dňa 13.08.2015 k jeho zosplatneniu. Dlžná
suma ku dňu podania žaloby bola 892,62 eura a pozostávala z istiny vo výške 34,24 eura, úroku vo výške

87,34 eura, zosplatnenej istiny 674,32 eura, upomienky 1,50 eura, poistenia Bill protection 2,80 eura,
upomienky II. 60 eur, zmluvnej pokuty 17 eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 5,96 eura a poplatku
za možnosť odloženia splátok 5,96 eura. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania v sume 6,30 eura.
Súd mal však nárok žalobcu preukázaný len vo výšky 815,62 eura, pričom za dôvodnú nepovažoval
žalobu čo do nákladov na zaplatenie upomienok v sume 48 eur a 12 eur, pretože si ich žalobca uplatnil
v rozpore s ustanovením hlavy 18, § 1 úverových zmluvných podmienok a vyúčtovanie upomienok
žalovanému nepreukázal. Súd mu tiež nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 eur,

pretože táto sankcia nebola súčasťou úverovej zmluvy, ale bola obsiahnutá len v 18. hlave úverových
podmienok (sankcie).2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že začlenenie zmluvnej pokuty do obchodných podmienok
nemožno považovať za dohodu medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvná pokuta pri splnení podmienok
primeranosti musí byť dohodnutá v samotnej zmluve a musí vyjadrovať vôľu účastníkov (§ 35

Občianskeho zákonníka). Medzi stranami nedošlo k uzavretiu platnej dohody o zmluvnej pokute, preto
žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Keďže žalovaný sa dostal s plnením do
omeškania, súd ho zaviazal uhradiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 815,62 eura
od 22.10.2015 do zaplatenia a do 21.10.2015 aj úrok z omeškania vo výške 6,30 eura, ktorý bol k
tomuto dňu žalobcom vyčíslený. Takýto záver odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 9 ods. 1,

2, § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), §
52 ods. 1 , 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka. K obrane
žalovaného o jeho duševnej poruche, ktorou trpí a ktorá má podstatný vplyv na jeho rozpoznávacie
schopnosti, súd uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal, že jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
boli v čase podpisu zmluvy vymiznuté. Predložil len lekársku správu Univerzitnej nemocnice Bratislava

zo dňa 04.11.2013, v ktorej je opísaná jeho diagnóza. Zo správy však nevyplýva, že táto choroba má
vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, a to práve v čase uzavretia úverovej zmluvy. Výrok
o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) s tým, že žalovaného
zaviazal na ich náhradu, pretože neúspech žalobcu k pomeru veci bol len nepatrný.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý uviedol, že od roku 1992 trpí duševnou poruchou, bipolárnou afektívnou poruchou, zmiešanou
formou rýchlym cyklovaním. Choroba sa prejavuje opakujúcimi sa recidívami chorobných epizód mánie
a depresie s rýchlym cyklovaním. Uvedená porucha má forenzne podstatný vplyv na ovládacie a

rozpoznávacie schopnosti. V čase podpisu zmluvy sa nachádzal vo fáze mánie a jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Ako dôkaz predložil lekársku správu. Medzi hlavné prejavy
tejto choroby patrí nerozpoznávanie nebezpečnosti porušovania zásad osobného hospodárenia a veľké
míňanie finančných prostriedkov. Súd si mal podľa neho vyžiadať odborné stanovisko psychiatra a nie
sa opierať o svoj laický názor.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378
ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o
trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok v zamietajúcom výroku v

dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť. Pri rozhodovaní odvolací súd aplikoval
novýprocesnýpredpis,Civilnýsporovýporiadok,vsúladesustanovením§470ods.1,2prvejvety,podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa obsahu spisu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, a žalovaný uzatvorili dňa 08.11.2013 zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu
o revolvingovom úvere. Nepochybne šlo o úverovú zmluvu upravenú Obchodným zákonníkom, tzv.
absolútny obchod, avšak táto zmluva je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Základ právnej úpravy je v

Obchodnom zákonníku, ale na daný vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými
stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov
a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej je subjekt, t.j.
dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základezmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru ako aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Súd nevytkol žalobcovi žiadny

nedostatok zmluvy, pre ktorý by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy, preto zo
strany veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, ktorý predstavuje 815,62 eura s úrokmi
z omeškania.

7. Podľa § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Žalovaný vo svojom odvolaní
poukázal na duševnú poruchu, ktorou trpí od roku 1992. Uviedol, že v čase podpisu zmluvy sa nachádzal
vo fáze mánie a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Odvolací súd po preskúmaní
prípadu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne posúdil,
že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho choroba by mala vplyv na jeho ovládacie o rozpoznávacie
schopnosti, a už vôbec nepreukázal, že sa tak malo diať v čase podpisu zmluvy. Z doloženej lekárskej

správy vyplýva, že myslenie žalovaného je koherentné, čo znamená, že je súvislé, logické a systémové,
pričom je v tempe pomalšie a bez evidentných bludov. Lekár ho odporučil ponechať na invalidnom
dôchodku a skonštatoval bipolárnu afektívnu poruchu. Z uvedenej správy však nevyplývajú okolnosti
pre prijatie záveru o tom, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy trpel takou duševnou poruchou, ktorá ho
na daný právny úkon robila neschopným. V tomto smere žalovaný nenavrhol žiadny relevantný dôkaz.

Vo všeobecnosti je na strane sporu, aby si splnila nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť.

8. Z výpisu čerpania splátok a úhrad (č. l. 39 spisu) je zrejmé, že žalovaný uhradil žalobcovi 14 splátok
po 29,92 eura, ktoré uhrádzal pravidelne od decembra 2013 do januára 2015. Úhrady začal realizovať
hneď v mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy (08.11.2013). V rozpore s realizovanými splátkami

potom vyznieva tvrdenie žalovaného, že si nebol vedomý toho, akú zmluvu uzatvoril. Žalovaný podľa
zmluvy plnil svoje povinnosti a úver splácal viac ako jeden rok, čo nasvedčuje tomu, že vedel, akú zmluvu
uzatvoril a aké povinnosti mu z nej vyplývali. Z uvedeného dôvodu vyznieva aj obrana žalovaného o jeho
nespôsobilosti na právne úkony v čase uzatvorenia zmluvy ako účelová. Pokiaľ by aj žalovaný nebol v
čase podpísania zmluvy spôsobilý na právne úkony, čo však nepreukázal, neznamená to, že by z jeho

strany nedošlo minimálne k bezdôvodnému obohateniu na základe neplatného právneho úkonu a k jeho
povinnosti zaplatiť žalobcovi poskytnutú sumu (§ 451, § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca
mu totiž poskytol úver vo výške 800 eur, čo žalovaný nikdy nespochybnil. Odvolací súd preto námietku
žalovaného vznesenú v odvolaní považoval za neopodstatnenú a nedôvodnú a z toho dôvodu rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto by mu podľa § 255 CSP patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).