Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/379/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118235663
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118235663.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, právne zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, konajúca
konateľkou JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, proti povinnému C.. U.. L. F., P.., nar. XX.X.XXXX,
C.: XX XXX XXX, miesto podnikania M. nábrežie XXX/X, XXX XX K., o vymoženie 1.726,20,-EUR s

prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom exekútorského úradu
Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 19EX 130/18, rozhodujúc o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/379/2018 zo dňa 31. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/379/2018
zo dňa 31. júla 2018 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v anáhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/379/2018 zo dňa 31. júla 2018, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 59,86,-EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 16.2.2018 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného

exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 3Zm
571/2013-12 zo dňa 13.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2016 a vykonateľnosť dňa
19.11.2016 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 3CbZm 39/2014-90 zo dňa
5.10.2016 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/379/2018 dňa 1.3.2018 súdneho

exekútora JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01
Rimavská Sobota. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 20.4.2018 sa začala exekúcia
vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 23.6.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 1.6.2018, ktorý mu bol doručený povinným dňa 4.6.2018 spolu s vyjadrením

oprávneného zo dňa 22.6.2018.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že predložený exekučný
titul je materiálne nevykonateľný. Oprávnený neopísal pravdivo rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného právneho vzťahu zabezpečeného zmenkou, pričom vlastným právnym vzťahom bola zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Povinný nepoprel, že v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy podnikal Úver si

alebralnaosobnúspotrebuatentonijakonesúviselsjehopodnikanímIšlooklasickýspotrebiteľskýúver.
Aj skutočnosť, že exekučný titul priznáva oprávnenému plnenie zákonom zakázané, t.j. zabezpečenézmenkou v spotrebiteľskom vzťahu, povinný považuje za skutočnosť, ktorá bráni vykonateľnosti
exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm.d/ Exekučného poriadku). Zneužívanie spotrebiteľských zmeniek
viedlo aj k vydaniu spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky R 93/2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol aby súd exekúciu zastavil.
Súčasne, v súlade s 61g Exekučného poriadku, požiadal aj o povolenie splácania dlhu v splátkach.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že v rámci exekučného

konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré
existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového
vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu
mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom. Okresný súd
Bratislava V. sa s námietkami povinného o spotrebiteľskom postavení v konaní vysporiadal. Návrh
na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a možnosť

namietať skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v základnom konaní. Povinný nepreukázal súdu žiadnu
skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jeho tvrdení. Oprávnený považuje za zavádzajúce a
nesprávnesadomnievať,žeprávnyporiadokvakomkoľvekvzťahuumožňujezmeniťpovahuzmluvného
vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Z obsahu zmluvy uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci

pod obchodným menom Jozef Strigáč FinTel, UNIVERSUM SK MEDEM STYL. Pri označení dlžníka sa
v zmluve uvádza aj jeho IČO. Úver mu bol poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Aj sám
povinný vyplnil žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky tak, že vyplnil všetky údaje ako podnikateľsky
subjekt a ako účel čerpania uviedol „rozvoj podnikania“. K uvedenej otázke oprávnený poukázal na to, že
ajSúdnydvorEurópskejúniepririešenívýkladuúnijnéhopráva(smernica93/13/EHS)vovzťahuktomu,

aképostaveniemábyťpriznanéosobevystupujúcejodzačiatkuvovzťahukdodávateľoviakopodnikateľ
a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, uviedol, že: „Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá
strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. (ESD,
C-464/01,voveciJohannGruberprotiBayWaAG).Vzhľadomnauvedenéskutočnostimáoprávnenýza
to, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu na zastavenie exekúcie a navrhol, aby exekučný

súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil vo výške 119,70,-EUR vrátane DPH, za 2 úkony
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia, zo sumy 1.726,20,-EUR vo výške
48,80,-EUR vrátane DPH /40,67,-EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05,-
EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH/).

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 65Ek/379/2018 zo dňa
31.7.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods.
3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že exekučný

súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na
vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ďalej vyšší súdny úradník poukázal na to, že exekučný súd
niejepríslušnýskúmaťhmotnoprávnusprávnosťexekučnéhotitulu,resp.preskúmavaťvecnúsprávnosť

rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť).
Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného
konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že povinným
vytýkané nedostatky, ktoré mali vzniknúť v základnom konaní, sú pre exekučné konanie bez právneho
významu (NS CR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by v opačnom prípade

znamenalo „neprípustnú nápravu" vykonávaného rozhodnutia. Návrh na zastavenie exekúcie nie je
opravným prostriedkom proti vykonateľnému exekučnému titulu a povinný už nemá možnosť namietať
skutočnosti, ktoré neuplatnil v základnom konaní. Vyšší súdny úradník preto dospel k záveru, že návrhu
nazastavenieexekúcienemožnovyhovieť.PovinnýprejavilvôľuuzavrieťZmluvuoúverevlastnoručným
podpisom, čím súhlasil s jej obsahom a teda aj s tým že ju uzatvára ako podnikateľský subjekt, ktorý

koná pod v nej uvedeným obchodným menom a IČO-m. Vyšší súdny úradník preto návrh povinného
na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol a oprávnenému priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 119,70,-EUR za dva úkony právnej služby.7.Protitakémutouzneseniuvyššiehosúdnehoúradníka,ktorébolopovinnémudoručenédňa17.8.2018,
podal povinný dňa 3.9.2018, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že si
uplatňuje svoje práva ako spotrebiteľ. Pôžičku si bral ako fyzická osoba (nie podnikateľ). Požadovaným

daňovým priznaním preukázal iba výšku svojho príjmu, nakoľko je živnostník. Podľa názoru povinného,
exekučný súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (v každom štádiu konania
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Vyšší súdny úradník
nesprávne právne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom) tak,

že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto žiadam súd, aby mu poskytol ochranu podľa noriem
spotrebiteľského práva. Nie je totiž dôležité, či je držiteľom živnostenského listu, ale to na aký účel mu
bol úver poskytnutý. V danom prípade to bolo na spotrebu a nie na podnikanie. Oprávnený mu aj pôžičku
zaslal na jeho súkromný účet, nie podnikateľský. Pôžičku ani nezahrnul do účtovníctva. Poukázal na
to, že ide o prax oprávneného ktorá je taká, že ako náhle ide o živnostníka, tak oprávnený pripraví
zmluvu pre dlžníka s obchodným menom, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Spotrebitelia, ktorí

sú držiteľmi živnostenského oprávnenia sú tak diskriminovaní, pretože kvôli ich živnostenskému listu ich
veriteľ zbavuje spotrebiteľskej právnej ochrany. V tejto súvislosti povinný poukázal na rozhodnutie ÚS
ČR zo dňa 10.1.2012, č.k. I.ÚS 1930/2011, v zmysle ktorého: „Nesprávna interpretácia spotrebiteľskej
zmluvy = porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje
taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to vo vzťahoch podriadených režimu obeh.

zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá
má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nespráva. Nie je totiž dôležité,
či je žalobkyňa držiteľkou živnostenského listu ale dôležité je, na aký účel sa úver poskytol. Žalobkyňa
potrebovala úver na spotrebu a nie na podnikanie. To, že žalovaný má prax, že ako náhle ide o
živnostníka, tak musí sa vyznačiť účel úveru na „podnikanie", predstavuje nekalú obchodnú praktiku.“

Povinný ďalej zdôraznil, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský
právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ
(v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade

s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Pokiaľ ide o zmluvu o poskytnutí pôžičky, túto podľa názoru povinného nemožno bezpečne a spoľahlivo
ustáliť tak, že povinný zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej,
podnikateľskej činnosti, vzhľadom na „dvojaké" označenie povinného v tejto žiadosti (tak osobnými

údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú
osobu podnikateľa).. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ. Zo žiadosti o úver je zrejmé, že verejná listina (napr.
občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby,
či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu

zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že v uvedenom vzťahu
vystupoval ako spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto povinný navrhol, aby súd exekúciu
zastavil a oprávnenému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia.

8. Súd dňa 12.9.2018 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa prostredníctvom

právneho zástupcu k sťažnosti vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.10.2018. Oprávnený k sťažnosti
povinného uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu považuje za vecne správne a súhlasil s tým, že
exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu tak, ako to uviedol
vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný opakovane popiera
svoj vlastné konanie pri uzatvorení zmluvy s oprávneným. To, na aký účel v skutočnosti povinný použil

poskytnuté finančné prostriedky je podľa názoru oprávneného irelevantné, pretože povaha zmluvného
vzťahu sa nemôže určovať podľa skutočnosti, ktorá nastala až po uzatvorení zmluvného vzťahu.
Oprávnený tým navyše sám porušil zmluvu a tohto porušenia sa teraz nemôže dovolávať vo svoj
prospech.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 179,55,-EUR
vrátane DPH, pozostávajúce z 3 úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia k návrhu
na zastavenie exekúcie a vyjadrenie k sťažnosti, vypočítané zo sumy 1.726,20,-EUR vo výške 48,80,-EUR vrátane DPH /143,57,-EUR + 20 % DPH/ + 3x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR
vrátane DPH /9,21,-EUR + 20% DPH/).

10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho
úradníka.

11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14.Vzmysle§202ods.2Exekučnéhoporiadku,písomnévyhotovenieuznesenia,ktorýmsudcazamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Po preskúmaní veci, sudca k tvrdeniam povinného v sťažnosti a v doplnení sťažnosti uvádza, že

sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka a sťažnosť povinného je
potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

16. K tvrdeniam povinného v podanej sťažnosti sudca uvádza, že povinný uvádza a bráni sa takými
právnymi argumentmi a tvrdeniami, ktoré majú byť (a v danom prípade aj boli), predmetom konania, v

ktorom bol vydaný exekučný titul a nie až predmetom exekučného konania. Iné skutočnosti, t.j. také,
ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu, povinný v podanej sťažnosti neuviedol. Z predloženého
exekučného titulu mal súd preukázané, že rovnakými skutočnosťami sa povinný bránil aj v tzv.
základnom súdnom konaní, tieto boli príslušným súdom posudzované a súd sa s nimi vysporiadal vo
svojom rozhodnutí (exekučnom titule). Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný

17. K povahe právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, súd ďalej z návrhu na vykonanie
exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový
platobný rozkaz v spojení s rozsudkom všeobecného súdu Slovenskej republiky. Medzi oprávneným
a povinným bola 28.2.2013 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 166397-37042, uzatvorená

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej bol oprávnený označený ako podnikateľ zapísaný
v obchodnom registri a povinný ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. O
poskytnutie úveru požiadal povinný písomne žiadosťou, v ktorej uviedol svoje osobné (meno, priezvisko,
rodné číslo a bydlisko) aj podnikateľské identifikačné údaje (obchodné meno, IČO, miesto podnikania,
predmetpodnikania),pričomakoúčelčerpaniapôžičkyuviedol„rozvojpodnikania“.Zadanýchokolností,

sudca konštatuje, že z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise súd nemal pochybnosti o
tom, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym. Na základe uvedených
skutočností, nebolo preto dôvodné poskytnúť povinnému ako podnikateľskému subjektu ochranu
spotrebiteľa a aplikovať na obchodnoprávny vzťah zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, Smernicu
Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia

Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa tak, ako na to poukazoval povinný. Vyšší súdny úradník
pretovzťahmedzioprávnenýmapovinnýmsprávneprávneposúdilakoobchodnoprávny,keďpovinného
považoval za osobu podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia a nie za spotrebiteľa.

18. Vyšší súdny úradník správne poukázal aj na to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať

hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie
postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Nemožno preto
prisvedčiť obrane povinného (ani v prípade ak je dôvodná), ktorý sa v zásade bráni tým, že v konaní,
v ktorom bol vydaný exekučný titul súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď mu nepriznalprávne postavenie spotrebiteľa a neposkytol mu ochranu, ktorú právny poriadok spotrebiteľom priznáva
a žiada, aby tak urobil exekučný súd. K uvedenému považuje sudca za potrebné uviesť, že pokiaľ
povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu a považoval nárok oprávneného za nedôvodný,

mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote opravný
prostriedok (čo neurobil), kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu na
ktoré v podanej sťažnosti poukazuje. Skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje so závermi
a právnou argumentáciou súdu, ktorý vydal exekučný titul, neznamená že jeho tvrdenia bude opätovne
preskúmavať aj exekučný súd. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Vo vykonávacom

konaní exekučný súd nemôže zmeniť právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré je exekučným
titulom. Exekučný súd len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nijakým spôsobom
nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému
v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych
vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho

štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v
ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a
to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie -
exekučné,ktoréhozmyselspočívavuskutočnenínútenéhovýkonusubjektívnehoprávazprávoplatného
a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje

zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne
zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených
záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním
porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv
subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu

príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov
účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či
je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

19. Sudca považuje za potrebné poukázať aj na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza
zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len
bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane
využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Sžf 65/2011).

20. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne
skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca
podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na

zastavenie exekúcie.

21.Vzmysleust.§199aods.1Exekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom
oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení otarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny

za dva úkony právnej služby.

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal
oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Sudca konštatuje, že oprávnený má, v konaní o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/169/2017 zo dňa 5.3.2018, nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.726,20,-
EUR, za tri úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 40,67,-EUR a
režijný paušál 9,21,-EUR, čo je spolu za tri úkony právnej služby vo výške 149,67,-EUR. Po zvýšení
o DPH vo výške 29,93,-EUR, má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

179,57,-EUR. Keďže náhradu trov za dva, z uvedených troch úkonov právnej služby, oprávnenému
priznal súd v uznesení sp. zn. 65Ek/379/2018 zo dňa 31.7.2018, sudca oprávnenému v konaní o
sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/379/2018 zo dňa 31. júla 2018,
priznal náhradu trov právneho zastúpenia za zostávajúci jeden úkon právnej služby vo výške 1x 40,67,-
EUR + 1x 9,21,-EUR režijný paušál, spolu 49,88,-EUR + DPH (9,98,-EUR), čo spolu predstavuje sumu

59,86,-EUR. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného
poriadku.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.