Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116234435
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116234435.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.:
L., nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: R. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., L. P. XXXX/X, zastúpený: Mgr. Miroslav Pavlík, advokát so sídlom

Nové Mesto nad Váhom, Podjavorinskej XXXX/X, W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., L. XXX/
XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 24P/385/2016-167 zo dňa 26. júla 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na zníženie
výživného zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na citované
ustanovenia § 62 ods.1, 2, 4,5, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine tým, že
návrh otca nebol dôvodne podaný. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa svojím návrhom
zo dňa 28.12.2016 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti dôvodiac tým, že dňa 06.08.2016 uzatvoril

manželstvo s N. M., v dôsledku čoho mu vznikla vyživovacia povinnosť medzi manželmi. V dôsledku
plánovaných zmien u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer formou dohody k
15.06.2016, jeho súčasný mesačný príjem sa pohybuje na úrovni sumy vo výške 800 eur. Spoločne
s manželkou vychovávajú dve maloleté deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Tiež má zvýšené
výdavky v súvislosti so svojim ochorením. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi L., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne. Ďalšie nevyhnutné výdavky má na dochádzku do zamestnania

cca. 200 eur mesačne, musí splácať záväzky voči bankám, úvery v mesačných splátkach po 129,80
eur, 101 eur a 142,20 eur mesačne. Aj jeho manželka má záväzok voči banke s mesačnými splátkami
vo výške 141,51 eur. Navrhol znížiť výživné na maloletú L. na sumu 80 eur, na maloletého O. na sumu
60 eur, na maloletého C. na sumu 50 eur mesačne. Matka maloletých detí nesúhlasila so znížením
výživného. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť,
nakoľko sumy navrhnuté otcom sú nepostačujúce na pokrytie základných potrieb detí a ich životných

nákladov. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 13P/9/2016-38 zo dňa 04.04.2016 bol návrh otca na zníženie výživného na
maloleté deti R. zamietnutý, keď otec maloletých detí bol zamestnaný u zamestnávateľa HOPI SK s.r.o.,
dosahoval PMZ netto1.257,43 eur, býval s priateľkou v 3-izbovom byte spolu s ich dvomi maloletými
deťmi, priateľka otca poberala rodičovský príspevok a PnD na dve maloleté deti spolu vo výške 47,04
eur, otec splácal tri spotrebné úvery v mesačnej výške 372,80 eur, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť

k maloletým deťom L. a L., s ktorými žil v spoločnej domácnosti a k maloletému L. vo výške 100 eur
mesačne. Matka maloletých detí bola zamestnaná v spoločnosti SEC spol. s r.o. s PMZ netto 479,29eur, poberala prídavky na tri maloleté deti spolu vo výške 70,56 eura, bývala v 3-izbovom nájomnom
byte, kde okrem maloletých detí bývala aj plnoletá dcéra rodičov V., ktorá prispievala na bývanie sumou
30 eur mesačne, dosahovala PMZ netto 409,32 eur. V súčasnej dobe býva otec maloletých detí naďalej

spolu s už svojou manželkou a ich spoločnými deťmi L. a L. v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte.
Náklady na bývanie tvoria úhrady spojené s užívaním bytu vo výške 196 eur mesačne, preddavkové
platby za spotrebu elektrickej energie vo výške 51 eur mesačne, preddavkové platby za spotrebu plynu
vo výške 21 eur mesačne. Naďalej spláca úvery tak, ako aj v čase posledného rozhodnutia súdu spolu
vo výške 373 eur. Uzatvoril manželstvo s N. M. dňa XX.XX.XXXX. Manželka otca je aj naďalej na

rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur (v roku 2016 203,20 eur),
prídavkynadvemaloletédetispoluvovýške47,36eur(vroku201647,04eur).Okremuvedenéhopríjmu
manželka otca začala v roku 2017 vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v oblasti maloobchodného
predaja oblečenia. Podľa vyjadrenia otca z uvedeného nemá žiadny zisk, nakoľko oblečenie, ktoré
nakúpila v roku 2017 za 200 eur ešte všetko nepredala, tržby mala vo výške 137 eur. Dňa 19.10.2016
uzatvorila manželka otca zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 10.808,78 eur, mesačné splátky

tohto úveru sú 141,51 eur. Kvôli neplateniu výživného v roku 2014 podala matka návrh na začatie
exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. Ex 3490/15 u súdneho exekútora JUDr. Erika
Tótha. Otec ukončil ku dňu 15.06.2016 pracovný pomer u zamestnávateľa HOPI SK s.r.o. v zmysle § 60
Zákonníka práce dohodou, bez uvedenia dôvodu. U tohto zamestnávateľa otec dosiahol PČMP spolu
s odstupným za prvých šesť mesiacov v roku 2016 vo výške 1.694,515 eur. Ako vyplýva zo správ od

tohto zamestnávateľa, k ukončeniu pracovného pomeru prišlo z dôvodu nedostatočného pracovného
nasadenia a nedostatočnej aktivity. Spoločnosť však k dátumu skončenia neevidovala žiadne písomné
napomenutia uvedeného zamestnanca v súvislosti s plnením si jeho pracovných úloh. Po jeho odchode
jeho pozícia nebola obsadená inou osobou. Predmetnú skutočnosť potvrdil aj svedok Mgr. C. J., ktorý
uviedol, že mal pokyn od nadriadených osloviť k ukončeniu pracovného pomeru dohodou otca detí,

nakoľko na uvedenej pozícii pracovali dvaja zamestnanci. Otec maloletých detí s navrhnutou dohodou
súhlasil. V poslednom čase, približne pol roka, bol jeho pracovný výkon nedostatočný a to hlavne čo
sa týkalo jeho správania voči podriadeným pracovníkom. Následne sa otec zaevidoval na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany dňa 24.06.2016. Od 01.09.2016 sa otec zamestnal v spoločnosti NAY
a.s., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem za odpracované mesiace vo výške 925,08 eur, kde

bol zamestnaný do 30.04.2017. Od 02.03.2017 bol otec práceneschopný, poberal nemocenské dávky
vo výške 648,40 eura až 670 eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci). Otec požiadal o skončenie
pracovného pomeru počas svojej práceneschopnosti. Od 01.08.2017 bol zaradený znovu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Podľa vyjadrenia otca pracovný pomer ukončil počas práceneschopnosti z
tohodôvodu,žemuzdravotnéproblémybránilivykonávaťuvedenúprácu.Od01.08.2017do16.01.2018

poberal znovu dávku v nezamestnanosti vo výške 846,30 eur, resp. 874,50 eur mesačne. Od 15.01.2018
bol otec zamestnaný v spoločnosti TESCO Stores SR a.s. s dohodnutou mzdou brutto 745 eur mesačne,
ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu nájdenia si výhodnejšieho zamestnania. Od
20.03.2018 sa otec zamestnal v spoločnosti Inalfa Roof Systems Slovakia s.r.o., kde dosiahol za necelé
štyri odpracované mesiace priemerný čistý mesačný príjem 655,20 eur. Otec má zvýšené výdavky v

súvislosti so svojim zdravotným stavom vo forme doplatkov za lieky. Čo sa týka diétneho stravovania
odporučeného lekárom, toto finančne náročné nie je, pretože otec musí dodržiavať iba obmedzenia
príjmu stravy alebo vylúčenia niektorých druhov potravín. Podľa vyjadrenia otca maloletých detí nie je v
jeho schopnostiach vykonávať prácu v sede, toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal.
Otec sa stretáva iba s maloletou L. a to sporadicky. Výživné platil v roku 2017 riadne, v januári 2018

zaplatil spolu na všetky deti 50 eur, vo februári výživné nezaplatil, v marci zaplatil 30 eur spolu, v apríli
tiež výživné nezaplatil, v máji uhradil 50 eur spolu a v júni výživné znovu nezaplatil v žiadnej výške.
Matka býva aj naďalej spolu s tromi maloletými deťmi a plnoletou dcérou V. v nájomnom obecnom byte.
Mesačné náklady spojené s bývaním má v istej výške ako v čase posledného rozhodnutia súdu. Matka
mesačne uhrádza nájomné vo výške 191,21 eur, preddavkové platby za spotrebu elektriny 32,40 eur,

za spotrebu plynu 10 eur. Maloletá L. nastúpi od septembra 2018 do 2. ročníka Piaristického gymnázia
v Nitre. Na začiatku predchádzajúceho školského roka matka maloletej zaplatila 20 eur za ISIC kartu,
50 eur za príspevok do ZRŠ, raz mesačne dobíja maloletej kredit na cestovné za cca 20 eur, 25 eur
mesačne má náklady na obedy v školskej jedálni pre maloletú. Maloletá navštevuje rôzne školské akcie
ako sú exkurzie, návštevy divadiel, múzeí a podobne. Za lyžiarsky výcvik maloletej matka uhradila 35

eur, 26 eur za požičanie lyžiarskej výstroje, 10 eur jej dala vreckové, 20 eur mesačne dobíja maloletej
paušál na mobilnom telefóne. Za doučovanie angličtiny matka uhrádza týždenne sumu 7 eur. Maloletá
navštevuje príležitostne plaváreň alebo posilňovňu, za čo matka uhrádza sumu 2 eur raz až dva krát
do týždňa. Od septembra 2016 sa maloletá polročne skladá po 50 eur na stužkovú slávnosť. MaloletýO. začne od septembra 2018 navštevovať 9. ročník ZŠ v Golianove, venuje sa futbalu s čím súvisia
zvýšené výdavky na zakúpenie športových potrieb. Maloletý C. začne od septembra 2018 navštevovať
7. ročník ZŠ v Golianove, hráva futbal, s čím sú spojené výdavky približne v rovnakej výške ako na

maloletého O.. Obaja chlapci tiež navštevujú oddiel aikida, kde matka mesačne platí na jedného 20 eur
a ročne členský príspevok na jedného 10 eur. Aj v súvislosti s návštevou uvedeného športu vznikajú
ďalšie výdavky spojené s účasťami na súťažiach a stážach. Z dôvodu diagnóz oboch maloletých detí
(astma) matka dopláca za lieky a spreje vo výške od 8 do 9 eur na dva mesiace pre každého. Raz
ročne navštevujú maloleté deti kúpele. Naposledy matka uhrádzala spolu za obe deti 98,70 eur. Okrem

toho dala každému vreckové po 30 eur a dobila kredit na telefóny kvôli vzájomnej komunikácii. Matke
v súvislosti s dopravou detí do liečebného zariadenia a z neho vznikajú výdavky na cestovné. V škole
matka uhrádza poplatky za obedy obom deťom, čo je do 50 eur mesačne spolu a na začiatku školského
roka príspevok do ZRŠ. Plnoletá dcéra V. je riadne zamestnaná, dosahuje PMZ netto 441,04 eur. Matke
prispieva na domácnosť sumou 30 eur mesačne. Matka bola zamestnaná v spoločnosti SEC s.r.o. od
06.06.2011 do 30.09.2017. Jej PMZ netto pred ukončením pracovného pomeru bol vo výške 517,91 eur.

Následne sa zamestnala u zamestnávateľa Mesto Nitra, kde dosahuje PMZ netto 418,06 eur. Podľa
vyjadreniamatkyjetátoprácavýhodnejšiaajnapriekzníženémupríjmu,nakoľkonemusícestovaťdenne
druhým autobusom a v priemere tak ušetrí 25 eur mesačne na cestovnom. Tiež sa môže viac venovať
deťom, ísť s nimi k lekárovi s tým, že toto bude mať riadne zaplatené, pričom u predchádzajúceho
zamestnávateľa si musela na tento účel čerpať dovolenku. Predchádzajúcu prácu už zo zdravotných

dôvodov nevládala robiť. Matka túto skutočnosť tiež žiadnym spôsobom nepreukázala, nakoľko kvôli
uvedenému lekára ešte nenavštívila. Tým, že sa môže viac venovať deťom sa zlepšil maloletému C.
prospech a tiež jeho problémy so správaním. Otec požiadal o zníženie výživného aj na maloletého L.
R., nar. X.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12P/116/2016-197 zo dňa 28.2.2017
bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Otec sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/35/2017-249 zo dňa 12.9.2017 bol predmetný
rozsudok prvostupňového súdu potvrdený. Ako vyplýva z odôvodnení oboch rozhodnutí, nebolo možné
prihliadnuť na zmenu pomerov otca spočívajúcu v znížení jeho príjmu, nakoľko k ukončeniu pracovného
pomeru prišlo zo subjektívneho dôvodu a v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať minimálne
taký príjem ako dosahoval u zamestnávateľa HOPI SK s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania

dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti nebol podaný dôvodne,
pretože od poslednej úpravy výživného neprišlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Príjem, ktorý otec dosahoval
u zamestnávateľa HOPI SK s.r.o. v čase ukončenia pracovného pomeru dohodou, tomuto umožňoval
plniť si vyživovaciu povinnosť v naposledy stanovenej výške. Otec u zamestnávateľa HOPI SK s.r.o.

ukončilpracovnýpomerdohodou,toznamená,žeprejavomsvojejvôlesúhlasilsukončenímpracovného
pomeru, v ktorom dosahoval pomerne vysoký príjem, z ktorého si mohol bez problémov plniť vyživovaciu
povinnosť voči všetkým svojim maloletým deťom. U tohto zamestnávateľa otec pracoval od roku 2010.
Vzhľadomnapočetvyživovacíchpovinností,akoajnasvojeďalšievýdavkytýkajúcesanapr.úverov,ako
aj bežných potrieb členov jeho domácnosti, mal otec ku skončeniu tohto pracovného pomeru pristupovať

s väčšou zodpovednosťou. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou
a nie je možné sa jej zbaviť s odkazom na iné finančné záväzky, pretože jej splnenie má prednosť
pred všetkými ostatnými výdavkami. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so
zreteľom na súčasne dosahovaný príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne,
pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti

na trhu práce, ale i vôľu i snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Rodič maloletého
nezaopatreného dieťaťa si musí byť vedomí, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu,
ktoré nemá možnosť, vzhľadom na svoj vek, živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať
snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Pri posudzovaní výšky
vyživovacej povinnosti súd vychádzal z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť.

Keďže otec bol riadne zamestnaný v spoločnosti HOPI SK s.r.o., ak k ukončeniu tohto stabilného a
dlhodobého zamestnania prišlo zo subjektívneho dôvodu, keď otec súhlasil s navrhnutou dohodou
ohľadnejehoukončenia.Jenepochopiteľné,žeotectaktohazardovalsosvojimpríjmom,pričomsimusel
byť vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči šiestim maloletým deťom a tiež voči svojej manželke. Čo
sa týka vyživovacej povinnosti, ktorá mu mala pribudnúť k jeho manželke, tak tu súd podstatnú zmenu

pomerov tiež nevzhliadol, nakoľko sa nachádza v tej istej situácii, ako v čase posledného rozhodnutia
súdu, kedy tiež otec so súčasnou manželkou hospodárili spoločne s finančnými prostriedkami, ktoré
získavali do domácnosti vo forme rodičovského príspevku, prídavkov na deti a mzdy otca. Pokiaľ by bol
otec a jeho súčasná rodina v takej zlej finančnej situácii ako uvádzal, je potom nepochopiteľné, prečofinančné prostriedky získané z dedičstva jeho manželky neboli použité na zabezpečovanie základných
životných potrieb jeho rodiny, ale boli použité na luxusnú dovolenku. Čo sa týka zníženého príjmu matky
detí v dôsledku zmeny jej zamestnania, tak matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým

deťom aj výkonom svojej osobnej starostlivosti, na rozdiel od ich otca a preto musí svoj pracovný pomer
prispôsobovať aj uvedenému. Pokiaľ otec argumentoval tým, že aj matka sa bez náležitého dôvodu
vzdalasvojhovýhodnejšiehozamestnania,taksúdpoukazujenato,ževtomtokonanínatútoskutočnosť
súd neprihliadal, pretože na uvedenú skutočnosť by súd mohol prihliadnuť len v konaní, pokiaľ by sa
matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti. Čo sa týka zvýšených výdavkov otca v súvislosti

s jeho zdravotným stavom, tak uvedené výdavky nie sú v takej výške, aby mohli ovplyvniť plnenie si jeho
vyživovacej povinnosti, pokiaľ by otec dosahoval príjem, ktorého sa bez vážneho dôvodu vzdal v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V závere súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia
povinnosť otca voči týmto trom maloletým deťom bola naposledy určená 06.10.2014. Od uvedenej
doby sú maloleté deti o skoro štyri roky staršie, s čím preukázateľne súvisia zvýšené výdavky matky
na zabezpečovanie ich základných životných potrieb ako aj iných potrieb slúžiacich k ich celkovému

zdravému duševnému a telesnému vývoju, čo by za iných okolností bol dôvod na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia §
52 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.

2. Uvedený rozsudok údu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol otec maloletých detí.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie návrhu otca.
Uviedol, že podáva odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že najzávažnejším pochybením súdu
je záver súdu o subsumovaní skončenia pracovného pomeru otca podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine
teda, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Dôvodom pre toto tvrdenie

podľa súdu je skutočnosť, že otec ako zamestnanec a spoločnosť HOPI SK s.r.o. ako zamestnávateľ
ukončili pracovný pomer dohodou dňa 15.06.2016. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa
15.06.2016 pracuje s termínom odstupné, pričom termín odstupné a jeho vyplatenie v pracovnom
práve je viazané výlučne na skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.
b) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ide

teda výlučne o zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, ide teda o organizačnú zmenu, t. j. od nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách. Za účelom potvrdenia, či došlo u zamestnávateľa k organizačnej zmene, v

dôsledku ktorej došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi spoločnosťou HOPI SK s.r.o. a otcom,
vykonal súd pomerne rozsiahle dokazovanie. Personálne oddelenie zamestnávateľa sa vyjadrilo, že po
skončení pracovného pomeru nebol na pracovné miesto, na ktorom pracoval otec ako zamestnanec
zamestnaný žiadny ďalší nový zamestnanec, pričom na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že po
skončení pracovného pomeru s otcom, nezostalo voľné pracovné miesto, teda zaniklo (pracovné miesto

už nebolo obsadené). Rovnako bol za účelom preskúmania dôvodov skončenia uvedeného pracovného
pomeru vypočutý svedok Mgr. Marek Brňo, ktorý okrem iného uviedol, že pracovný pomer otca v
spoločnosti HOPI SK s.r.o. bol skončený z organizačných dôvodov. Pri porovnaní ustanovení § 75
ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce je zrejmé, že otec uzatvorením dohody neukrátil na príjme seba,
skôr naopak v dôsledku uzavretia dohody mu bolo vyplatené vyššie odstupné. Dal do pozornosti aj

skutočnosť, že v prípade, ak dôjde u zamestnávateľa k organizačnej zmene, je na zamestnávateľovi,
ktorého zamestnanca na dotknutej pracovnej pozícii si vyberie, aby s ním pracovný pomer skončil v
dôsledku organizačnej zmeny a to bez ohľadu na formu, teda či dôjde ku skončeniu formou dohody
alebo výpoveďou. Je teda zrejmé, že sa otec v žiadnom prípade nevzdal výhodnejšieho zamestnania
alebo príjmu. Nejde ani o skončenie pracovného pomeru zo subjektívnych dôvodov, pretože vykonané

dokazovanie jednoznačne preukázalo, že došlo k organizačnej zmene u zamestnávateľa. V nadväznosti
na plnenie vyživovacej povinnosti, bolo povinnosťou súdu vyporiadať najmä s ustanoveniami § 62 ods.
1 až 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Čo sa týka zdravotných ťažkostí a zvýšených výdavkov na
strane otca, účelom ním predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrení z jeho strany v konaní bolo
preukázanie skutočnosti, že fyzické obmedzenia na otcovej strane spôsobujú ťažkosti v zamestnaní,

najmä pri výkone povolania v dôsledku čoho mu v súčasnosti klesá príjem (strata na zárobku, či zvýšené
výdavky na lieky). Toto zdravotné obmedzenie zužuje otcovi aj možnosť výkonu určitých druhov prác,
ktoré by vzhľadom na svoj vek, zdieľanie a doterajšie pracovné skúsenosti mohol vykonávať a možno
aj dosiahnuť lepší príjem. V nadväznosti na použitie finančných prostriedkov manželky otca na luxusnúdovolenku na otca, jeho manželky a ich dvoch detí, považuje za potrebné uviesť, že súd v tejto časti
tvrdením matky nevykonal prakticky žiadne dokazovanie, otec k tejto veci uviedol, že išlo o dedičstvo
manželky, keď v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria

veci získané dedičstvom. Nebolo teda v dispozícii otca, ako bude s týmito prostriedkami naložené.
Rozhodnenešlooluxusnúdovolenku,aleodovolenku,ktoráještandardnedostupnáľuďomzarábajúcim
prostriedky na úrovni príjmu otca. Ak teda v tomto kontexte vníma zmenu pracovného pomeru matky
detí, mal za to, že mal súd prihliadnuť na jej vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania podľa § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Dôvodom pre toto tvrdenie je skutočnosť, že matka sústavne tvrdila, že jej príjem nie je

dostačujúcianipripoužitívýživného,nonadruhejstranesabezproblémovvzdalazamestnaniasvyšším
príjmom a od dcéry V., ktorá je zaopatreným dieťaťom, žiadala z titulu užívania spoločnej domácnosti
len minimálny podiel, teda sumu 30,-Eur mesačne.

3. Matka sa nevyjadrila k podanému odvolaniu otca.

4. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu otca. Uviedol, že v záverečnom návrhu na
pojednávaní uviedol, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2014, došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletých detí a to najmä v tom, že matke sa zvýšili výdavky na cestovné,
taktiež náklady na stravné pre maloleté deti. Aj napriek tomu, že otec sa nevzdal výhodnejšieho
zamestnania alebo príjmu a pracovný pomer s ním bol ukončený z organizačných dôvodov, nemal

žiadne prekážky v hľadaní si obdobného zamestnania. Vzhľadom k tomu, že deti sú vekovo staršie,
od poslednej úpravy výšky výživného uplynula značná doba, kolízny opatrovník v záverečnom návrhu
žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko sumy navrhované otcom sú nepostačujúce
na pokrytie základných potrieb detí a ich životných nákladov. Na základe vykonaného dokazovania mal
za to, že nie je v záujme maloletých detí prihliadať na zmenu pomerov otca v súvislosti so znížením jeho

príjmu, keďže v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať obdobný príjem, ako keď pracoval v
spoločnosti HOPI SK ,s.r.o.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.Z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§

65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP ) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového aleaj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

9. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v
danej právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces
vyžaduje,abyrozhodnutiesúdubolizdôvodnenéapresvedčivé.Prihliadajúcnavyššieuvedenéodvolací
súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá

pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a
právneho základu súdneho rozhodnutia) a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za
nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu
tak z nižšie uvedených dôvodov.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,

schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia
priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade
jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích
povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť

na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce
povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby,
napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností.

17. V § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné
zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom,
za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave
vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania,
prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou

výživného.

18. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto
sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj novéhorozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o

zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho

veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich

subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Odvolací súd dospel v danej právnej veci k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie nevyplýva dostatok skutkových a právnych záverov v tom smere, či a na základe akých

vykonaných dôkazov boli/neboli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom
prejavili v pomeroch účastníkov konania (najmä otca maloletých detí), v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktoré
odôvodňujú/neodôvodňujú zmenu rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti v rozhodnom období
a to z nižšie uvedených dôvodov.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom otec pracoval v spoločnosti HOPI SK s.r.o. S poukazom na obsah dohody otca s
týmto zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru (č.l. 12 spisu) vyplýva, že pracovný pomer bol
skončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce k 15.06.2016 s tým, že účastníci dohody nežiadali uviesť

dôvody skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť otcovi ako zamestnancovi
odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku v najbližšom výplatnom termíne
určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy. Zo správy spoločnosti HOPI SK s.r.o. zo dňa 08.02.2017
(č.l.59 spisu)vyplýva, že otcovi bolo vyplatené v roku 2016 odstupné. Z vykonaného dokazovania
výsluchom svedka Mgr. Mareka Brňa vyplýva, že svedok ako priamy nadriadený otca ako zamestnanca

dostal pokyn od zamestnávateľa v súvislosti so znížením stavu zamestnancov na pracovnej pozícii otca
(vedúci skladu), keď na danej pracovnej pozícii boli v tom čase dvaja zamestnanci, riešiť uzatvorenie
dohody o skončení pracovného pomeru práve s otcom maloletých detí z dôvodu, že otec bol „vyhoretý“
a nepodával také výkony, ako mal podávať. Zo správy spoločnosti HOPI SK s.r.o. zo dňa 08.02.2017 tiež
vyplýva, že s otcom maloletých detí bol skončený pracovný pomer dohodou z dôvodu nedostatočného

pracovného nasadenia a nedostatočnej aktivity. Zo správy spoločnosti HOPI SK s.r.o. zo dňa 24.05.2017
vyplýva, že k dátumu skončenia pracovného pomeru otca neeviduje písomné napomenutia otca ako
zamestnanca v súvislosti s plnením si jeho pracovných úloh. Odvolací súd s poukazom na vykonané
dokazovanie súdom prvej inštancie v súvislosti so skončením pracovného pomeru otca v spoločnosti
HOPI SK s.r.o. dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v tomto smere s vecou dostatočne

nevysporiadal s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie i s ohľadom na ustanovenia § 60, § 63
ods.1 písm. b), § 76 ods.1, ods.2 Zákonníka práce a právne závery súdu prvej inštancie sú v tomto
smere nepreskúmateľné. Odvolací súd uvádza, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že
s otcom maloletých detí bol skončený pracovný pomer dohodou z dôvodu nadbytočnosti a bolo mu
vyplatené odstupné. V prípade, že súd prvej inštancie v danej právnej veci v ďalšom konaní dospeje k

záveru, že otec maloletých detí sa nevzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania a zárobku v spoločnosti
HOPI SK s.r.o., súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zváži, či možno posúdiť vec s ohľadom
na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine v súvislosti s uzatvoreným pracovným pomerom otca v
spoločnosti NAY a.s. na dobu určitú od 01.09.2016 do 31.08.2017, skončeným predčasne dohodou k30.04.2017 s ohľadom na otcom vykonávaný druh práce a otcom tvrdený nepriaznivý zdravotný stav
v tomto období, jeho zdravotnú nespôsobilosť vykonávať prácu v sede s poukazom na tvrdenia otca v
konaní, ako aj na lekárske nálezy MUDr. Kataríny Bordáčovej , MUDr. Mariána Pamulu a MUDr. Miloša

Fačkovca v rokoch 2017, 2018 a dôvod práceneschopnosti otca v roku 2017. Súd prvej inštancie sa
ďalej nevysporiadal dostatočne s vecou z pohľadu zvýšenia počtu vyživovacích povinností otca, najmä
manželky otca v súvislosti s príjmom manželky otca maloletých detí v rozhodnom období i v súvislosti
s živnostenským oprávnením a jej príjmami z podnikania v rozhodnom období, t.j. či bola, resp. nebola
v rozhodnom období výživou odkázaná na otca maloletých detí ako svojho manžela. V prípade, že súd

prvejinštancievdanejprávnejvecivďalšomkonanídospejekzáveru,žeotecmaloletýchdetísanevzdal
bez dôležitého dôvodu zamestnania a zárobku v spoločnosti NAY, a.s. súd prvej inštancie po doplnení
dokazovania zváži, či možno posúdiť vec s ohľadom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine
v súvislosti s uzatvoreným pracovným pomerom otca v spoločnosti TESCO STORES, a.s. na dobu
neurčitú od 15.01.2018, (ohľadne príjmu z ktorého pracovného pomeru súd prvej inštancie dokazovanie
nevykonal) skončeným predčasne dohodou k 16.03.2018 aj s ohľadom na otcom vykonávaný druh práce

a otcom tvrdený nepriaznivý zdravotný stav a zdravotnú nespôsobilosť vykonávať sedaciu prácu v sede
s poukazom na tvrdenia otca v konaní, ako aj na vyššie uvedené lekárske nálezy a tvrdenia otca na
pojednávaní dňa 24.mája 2018.

21. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).