Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010438
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5917010438.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana ŠTEPITU a prísediacich: Mgr.

Břetislava VOZNÍKA a Gabriela ULIČNÉHO, v trestnej veci proti obžalovanému E. M. a spol., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2018 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní

E. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom T. XXX, okres A. E., na slobode,

ml. S. W., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., D. U.
XXXX/XX, t.č. v N. a N. O.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

E. M. a ml. S. W. dňa 25.06.2016 v čase okolo 04.00 h na autobusovom nástupišti na ulici Kačkovej
v Likavke, okres Ružomberok, pod vplyvom alkoholu pristúpili k E. U. spiacemu na lavičke, a z

vrecka odevu, ktorý mal oblečený na sebe, mu odcudzili mobilný telefón zn. iPhone 5S, IMEI:
352019069211575, z prednej strany čiernej farby a zo zadnej strany sivej farby, v ktorom bola vložená
SIM karta spol. Orange, a. s. s užívateľským číslom XXXX/XXXXXX, čím spôsobili poškodenému E. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. E. č. XXX, okres S. škodu odcudzením vo výške 200 eur,

t e d a

obžalovaní E. M. a ml. S. W.

spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný
na sebe,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní E. M. a ml. S. W.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona.

Za to sa

o d s u d z u j úobžalovaný E. M.

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods.

3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

obžalovaný ml. S. W.

Súd podľa § 44 Trestného zákona u obžalovaného ml. S. W., u p ú š ť a od uloženia súhrnného
trestu,nakoľkopokladátrestuloženýmurozsudkomOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.4T/61/2017zodňa
08.06.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/81/2017 zo dňa 09.10.2017,
vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia a vo výmere 3 (tri) mesiace, so zaradením do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
z a d o s t a t o č n ý .

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obžalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne poškodenému E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E.. XXX, škodu vo výške 200,- euro.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný ml. S. W. pred súdom vyhlásil, že je nevinný, na mieste činu síce bol, ale samotný skutok
nespáchal. Potvrdil, že v telefóne, ktorý bol odcudzený poškodenému, sa nachádzala jeho SIM - karta,
ale tento telefón požičal M.. Výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, považoval za
nedôveryhodné, ovplyvnené voči jeho osobe. Potvrdil, že čakali na vlak, on bol ovplyvnený alkoholom,

avšak bol to M., ktorý poškodenému zobral telefón, on sa na to pozeral, ale nezasiahol. Pred samotným
skutkom sa spoluobžalovaným nerozprával, že idú niečo ukradnúť, on však nevedel, o čo sa jedná a o
tejto krádeži sa s M. rozprával až po skutku.

Obžalovaný M. pred súdom vyhlásil, že je nevinný, zároveň na pojednávaní konanom dňa 11.12.2017

požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku.

Obhajca bol obžalovanému M. ustanovený opatrením zo dňa 13.12.2017. Zároveň bol vyzvaný na
preukázanie majetkových pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného poriadku.
Napriek riadnemu poučeniu, ktoré bolo menovanému doručené, obžalovaný nepredložil v zákonnej

lehote potvrdenie o nemajetnosti, preto opatrením zo dňa 29.01.2018 bol ustanovený obhajca zrušený.

Následne bol nariadený termín pojednávania na deň 25.06.2018, na ktorom obžalovaný M. opätovne
požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu nemajetnosti. Uviedol, že predchádzajúcu výzvu na
preukázanie majetkových pomerov „stratil“, v čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný a živí ho jeho

stará mama. Aj na pojednávaní bol poučený o povinnosti v lehote 30 dní preukázať splnenie podmienok
pre nemajetnosť a následné ustanovenie obhajcu, ktoré poučenie vzal na vedomie.

Súd obžalovanému M. dňa 28.06.2018 ustanovil obhajcu, avšak z dôvodu nesplnenia podmienok
následne dňa 05.09.2018 bol ustanovený obhajca zrušený.

Na pojednávanie nariadené na deň 01.10.2018 sa obžalovaný nedostavil, predvolanie na hlavné
pojednávanie bolo uložené na poštovom úrade.

Súd opätovne nariadil termín pojednávania na deň 31.10.2018, pričom požiadal aj orgány polície o jeho

predvedenie na termín pojednávania.

Napriek tomu, že obžalovaný bol poučený o povinnosti preberať doporučované zásielky na adrese, ktorú
uviedol ako adresu na doručovanie, na tejto adrese zásielku neprevzal, pričom z oznámenia OOPZ
Liptovská Teplá vyplynulo, že nebude menovaný predvedený na hlavné pojednávanie, nakoľko sa v

mieste trvalého bydliska aktuálne nezdržiava.Keďže boli splnené všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon, obžaloba bola E. M. doručená, mal
možnosť sa k nej vyjadriť, na adrese, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie, zásielky neprevzal, bolo

hlavné pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti.

Nanávrhprokurátorabolaprečítanávýpoveďobžalovanéhozprípravnéhokonania,ktorábolavykonaná
kontradiktórnym spôsobom.

Obžalovaný M. v zásade nepoprel prítomnosť pri skutku, ktorý mu bol kladený za vinu obžalobou,
bol to však obžalovaný W., ktorý uviedol, vidiac poškodeného U. pod vplyvom alkoholu, s možnosťou
tohto muža okradnúť. Bol to W., ktorý pristúpil k spiacemu poškodenému, ktorého začal prehľadávať po
vreckách a z jedného z vreciek vytiahol mobil, pričom následne odišli do stanice si sadnúť a počkať na
vlak. Potom, ako prišli k jeho starej mame, kde sa vyspali, tak ráno už mal spoluobžalovaný W. mobil
poškodeného v ruke a snažil sa ho resetovať, o čo sa snažil asi dva dni, tento mobil W. celý čas nosil so

sebou a tváril sa, že je funkčný. Potom, ako sa opíjal, telefón stihol rozbiť. To, že W. mal mobil pri sebe,
mohli vidieť aj ďalšie osoby, ktoré následne v prípravnom konaní túto skutočnosť potvrdili.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov vypočutých v
prípravnom konaní, a to konkrétne prečítal výpovede svedkov poškodeného U., svedkyne W., svedka H.

B. a C. R., zároveň prečítal aj zápisnicu o konfrontácií medzi oboma obžalovanými, ktorá bola vykonaná
dňa 24.05.2017.

Súd vykonal aj ďalšie dôkazy, ktorými boli najmä listinné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a na
základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i
v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán, dospel k záveru, že obaja obžalovaní svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.
Z výpovede poškodeného E. U. jednoznačne vyplynulo, že došlo u neho k odcudzeniu mobilného

telefónu značky iPhone 5S.

Z výpovede oboch obžalovaných, ako aj z výpovedí svedkov a z listinných dôkazov je nepochybné, že
uvedený mobilný telefón bol k dispozícii obžalovaného ml. S. W., ktorý sa ho snažil odblokovať, „tváril
sa“, že je funkčný a napokon ho v stave opilosti rozbil. Neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný ml. W.

už v minulosti bol odsúdený o.i. aj za krádež mobilného telefónu. Hodnota mobilného telefónu bola
stanovená odborným vyjadrením na sumu 200,- euro.

Obajaobžalovanízvaľovalivinuzkrádežejedennadruhého.Vzhľadomnavyššieuvedenésasúdpotom
priklonil k výpovedi obžalovaného Čestického v tom smere, že to bol obž. Zelezka, ktorý MT patriaci U.

odcudzil. Sám však neurobil nič, čím by spoluobžalovanému v takomto konaní zabránil.

Obaja obžalovaní porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb.

Z hľadiska subjektívnej stránky u obž. W. ide o úmysel priamy v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,

u obž. M. minimálne o zavinenie v zmysle písm. b) citovaného ustanovenia.

Motívom trestnej činnosti oboch obžalovaných bola snaha získať majetkový prospech.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaných súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konania
každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

V rámci skúmania trestnej zodpovednosti sa súd zaoberal aj materiálnym korektívom vyjadreným v
ustanovení § 10 ods. 1, 2 Trestného zákona.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že v súdenej veci nie je naplnený materiálny korektív,
a to s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, predchádzajúci spôsob života najmä u ml. S. W. a v
prípade obžalovaného M. aj na okolnosti, ktoré vyplynuli z jeho konania v čase spáchania skutku.

Obžalovaný E. M. v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je, v čase rozhodovania bol
nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu a živila ho jeho stará matka. Doposiaľ nemá záznam v registri
trestov. Uvedenú skutočnosť súd potom u obžalovaného M. vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona.

Obžalovaný ml. S. W. už v minulosti bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, aktuálne vykonáva
trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne, ako aj ďalší trest vo výmere 3 mesiace
nepodmienečne. Je dlhodobo evidovaný úradom práce z dôvodu páchania majetkovej trestnej činnosti,
bola mu nariadená ústavná výchova, z ktorého ústavu sústavne utekal; pričom v rámci pobytu mimo
ústavu páchal trestnú činnosť.

Na základe vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli ustanovenie § 31 ods. 1 a 34 ods. 1
Trestného zákona dospel k záveru, že v prípade obžalovaného E. M. je na neho potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody, ktorý mu súd ukladal aj pri aplikácii ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona.
Hrozba trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka, je podľa

názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovanému zabránila v páchaní trestnej činnosti. V prípade, že
takémutobenefitudobudúcnanevyhovie,resp.tentobenefitporuší,vystavísanebezpečenstvuďalšieho
trestného stíhania.

Pokiaľ sa týka obžalovaného ml. S. W., tohto súd odsudzoval na trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako

bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania iného trestného činu. Týmto iným trestným
činom bol rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/61/2017 zo dňa 08.06.2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/81/2017 zo dňa 09.10.2017. týmto rozhodnutím bol
obžalovanému ml. W. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do
ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,akoajsamostatnýtrestodňatia

slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením do rovnakého ústavu na výkon trestu. Vychádzajúc z výšky
spôsobenej škody, ako aj z trestnej sadzby, ktorú zákon spája s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. c) Trestného zákona (v prípade obž. ml. Zelezku sa tieto sadzby znižujú o jednu polovicu), súd
dospel k záveru, že vyššie uvedený trest je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný,
a preto u obžalovaného ml. S. W. upustil od uloženia súhrnného trestu.

Poškodený E. U. si škodu uplatnil včas a riadne, súd nemal pochybnosti, čo do výšky takto uplatneného
nároku na náhradu škody, preto obom obžalovaným uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
poškodenému E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E.. XXX, škodu vo výške 200,- euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do
15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.