Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204608
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3617204608.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcov: 1/ M. M.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXXX/XX, 2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXXX/XX, v
konaní zastúpení JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti
žalovanému: M.V.K. reality, s.r.o., IČO: 36 665 185, so sídlom Nitra, Štúrova 11, zast. JUDr. Petrom
Križanom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Partizánske dňa 20.12.2018, domáhali voči

žalovanému zaplatenia sumy 72.205,12 € a náhrady trov konania z titulu náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia dňa 05.10.2007 uzatvorili s Československou obchodní bankou,
a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXX na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 2.350.000 Sk
(78.005,71 €). Zároveň bola medzi spomenutými stranami uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam. Pôvodný veriteľ k 23.10.2013 úver zosplatnil a žalobcom písomne dňa
21.01.2014 oznámil začatie výkonu záložného práva. Pohľadávka voči žalobcom bola postúpená

spoločnosti Univestgroup s.r.o., o čom pôvodný veriteľ upovedomil žalobcov dňa 06.11.2015. Dňa
24.01.2016 bolo žalobcom doručené Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. UG004/15 zo dňa 07.01.2016,
ktorým spoločnosť Univestgroup s.r.o. vyhlásil termín dobrovoľnej dražby na 15.02.2016 o 11:00
hod. Najnižšie podanie bolo určené na 140.000 € a všeobecná cena odhadu vyplýva zo znaleckého
posudkuč.126/2015vypracovanéhoMgr.JanouPecníkovouzodňa16.11.2015(113.000€).Predmetné
nehnuteľnosti boli z časti vo vlastníctve žalobcu 1./ a z časti vo vlastníctve žalobkyne 2./. Aktuálne sú
nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom

na LV č. XXXX, pričom vlastníkom je Občianske združenie PUBLICUM IUVENE. Žalobcom bol dňa
17.12.2015 doručený vyššie spomenutý znalecký posudok, pričom proti určeniu všeobecnej hodnoty
vzniesli žalobcovia písomne námietku dňa 22.12.2015. Nový znalecký posudok bol vypracovaný dňa
18.01.2016 znalkyňou Ing. Martinou Grexovou, pod č. 15/2016, pričom všeobecná hodnota bola určená
na 111.000 €. Žalobcovia disponujú štyrmi ďalšími znaleckými posudkami, pričom všeobecné hodnota
nehnuteľností je určená nasledovne: 1. Znalecký posudok č. 171/2015 - 152.000 €; 2. Znalecký posudok
č. 51/2015 - 138.000 €; 3. Znalecký posudok č. 104/2011 - 169.000 € a 4. Znalecký posudok č. 48/2007

- 162.500 €. Preto neuznávajú všeobecnú hodnotu určenú znaleckými posudkami v rámci vykonávania
dražby. Prvé kolo dražby bolo neúspešné a neúspešná bola aj opakovaná dražba. Dňa 14.07.2016 bolo
žalobcom doručené oznámenie žalovaného, že dôjde k zmene spôsobu výkonu záložného práva a to
tak, že pristúpi k realizácií záložného práva priamym predajom nehnuteľností. Dňa 10.10.2016 bolažalobcom doručená výzva od spoločnosti Univestgroup, s.r.o., obsahom ktorej je výzva na vypratanie
nehnuteľností, z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností sa stalo Občianske združenie PUBLICUM
IUVENE. Výkon záložného práva bol teda vykonaný priamym predajom uvedenému občianskemu

združeniu na základe kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodnutá na 80.000 €. Žalovaný pri predaji
zálohu podľa ich názoru nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami § 151 ods. 8 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože kúpna cena je nižšia ako najnižšie určená všeobecná hodnota
znaleckými posudkami. Žalobcovia vychádzali z posudku č. 171/2015 kde je všeobecná hodnota
nehnuteľností vyššia o 72.205,12 € ako kúpna cena. Svoje tvrdenia opierajú aj o rozsudok Najvyššieho

súdu sp. zn. 7 Cdo 222/2012 zo dňa 30.09.2012. Žalobcovia sú toho názoru, že v prípade ak záložný
veriteľsvojímpostupomporušísvojuzákonnúpovinnosť,môžezodpovedaťzavzniknutúškoduvzmysle
§ 420 a nasl. OZ.

3. Ako dôkazy žalobcovia navrhli vykonať: znalecké posudky, oznámenie o postúpení pohľadávky,
výzva na úhradu dlhu, oznámenie o zmene spôsobu výkonu záložného práva, výpisy z listu vlastníctva,

oznámenie o začatí výkonu záložného práva, zmluva o poskytnutí úveru, zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, notárska zápisnica o vykonaní dražby.

4. Súd žalobu doručil žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré
chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k

žalobe písomne vyjadril a toto vyjadrenie doručil tunajšiemu súdu dňa 07.05.2018. Uviedol, že žalovaný
nárok žalobcov uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznáva. S poukazom na uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5Co/80/2017-105 zo dňa 20.09.2017 namieta pasívnu legitimáciu žalovaného,
pretože úkony záložného veriteľa sa pri výkone záložného práva v zmysle § 151m ods. 6 OZ považujú
za úkony záložcu. Z toho dôvodu žalovaný nemôže byť pasívne legitimovaný. Pri výkone záložného

práva však ani žalovaný žiadne úkony v mene žalobcov nevykonával, nakoľko plnomocenstvom zo
dňa 09.08.2016 splnomocnil v plnom rozsahu k výkonu záložného práva spoločnosť k nehnuteľnostiam
formou priameho predaja spoločnosť Univestgroup, s.r.o. Žalovaný zároveň namieta zodpovednosť za
škodu, keď absentuje už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a to protiprávne konanie. Postup pri
výkone záložného práva bol podľa jeho názoru v súlade s postupom dohodnutým v zmluve o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05.10.2007. K výkonu došlo tak ako uviedli žalobcovia, avšak
obe kolá dražby boli neúspešné aj z dôvodov zavinených žalobcami, ktorí sa v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 5C/30/2016 o nariadenie neodkladného opatrenia domohli, aby navrhovateľ
dražby a dražobník nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami. Takisto sa v konaní na tunajšom
súde pod sp. zn. 3C/186/2016 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Kúpna cena

zároveň bola vyššia ako 70% ceny stanovenej v oboch znaleckých posudkoch. Keby bol právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom Okresný úrad Partizánske by nebol zapísal
vlastníctvo kupujúceho do katastra nehnuteľností. Žalobcovia nepreukázali ani vznik škody, pričom
poukazuje na to, že vo všetkých znaleckých posudkoch je technická hodnota stavby určená približne
rovnako, všeobecná hodnota sa líši len z dôvodu rozdielnych koeficientov diferenciácie, ktoré závisia

od posúdenia znalca vzhľadom na lokalitu a dopyt. Žalobcovia však nepreukázali podobnými ponukami
realitných kancelárií, že by sa nehnuteľnosti v rovnakej lokalite predávali za nimi uvádzanú sumu.

5. Ako dôkazy žiadal vykonať: plnomocenstvo, znalecké posudky, rozhodnutie Okresného úradu
Partizánske, výpis z obchodného vestníka.

6. Dňa 08.06.2018 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili tunajšiemu súdu
vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedli, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z ustanovenia
§ 151m ods. 8 OZ. V znaleckých posudkoch je podľa ich názoru dôležitá všeobecná hodnota a nie
jednotlivé položky. V ostatnom zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe.

7. Dňa 10.07.2018 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcov. Uviedol, že žalobcovia nijakým spôsobom nevyvrátili tvrdenia žalovaného a zotrval na
tvrdeniach uvedených v vyjadrení k žalobe.

8.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,oboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmi
a zistil tento skutkový stav:9. Na pojednávaní dňa 16.10.2018 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalovaný bol veriteľom
žalobcov 1/, 2/ titulom zmluvy o postúpení pohľadávok, pôvodne bol záväzok medzi žalobcami a
ČSOB na základe zmluvy o úvere. Pohľadávka zo žalovaného bola zabezpečená záložným právom k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Partizánske na LV č. XXXX a č. XXXX. Žalovaný realizoval
výkon záložného práva formou predaja tretej osobe, pričom v procese tejto formy výkonu záložného
práva došlo k porušeniu § 151m ods. 8 OZ, kde došlo podľa názoru žalobcov k vzniku nároku na náhradu
škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi skutočnou hodnotou nehnuteľnosti v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy s OZ PUBLICUM IUVENE a kúpnou cenou, ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným a

daným občianskym združením. Porušenie právnej povinnosti vidíme v porušení § 151m ods. 8 OZ,
nakoľko žalovaný ako záložný veriteľ pri predaji zálohu nepostupoval s náležitou starostlivosťou tak,
ako konkrétne uvádza citované zákonné ustanovenie. Príčinná súvislosť vlastne predstavuje porušenie
citovaného § zo strany žalovaného. V ostatnom poukazuje na všetky písomné prednesy založené v
spise. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, tak navrhuje zabezpečiť spis OÚ Partizánske,
katastrálny odbor č. Z a nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností

na určenie hodnoty nehnuteľnosti - zálohu ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy s PUBLICUM IUVENE.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že považuje za najhodnovernejší znalecký posudok
č. 171/2015 nakoľko ustanovenie § 151m ods. 8 OZ uvádza, že záloh sa má predať za cenu, za
ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase
a mieste predaja zálohu, tak tento znalecký posudok je časovo najbližšie ku dňu uzatvorenia kúpnej

zmluvy, nakoľko žalobcovia znalecké posudky č. 126/2015 a 15/2016 považujú za neobjektívne a tieto
znalecké posudky aj namietali spôsobom uvedeným v zákone o dobrovoľných dražbách, takže tento
znaleckýposudokječasovonajbližšiekurčeniureálnejhodnotynehnuteľností.Sozreteľomnamnožstvo
posudkov v danej veci doposiaľ, žiada určiť znalecky hodnoty nehnuteľnosti ku dňu uzavretia kúpnej
zmluvy, ktorej nehnuteľnosti žalovaný odpredal tretiemu subjektu - občianskemu združeniu.

10. Na pojednávaní dňa 09.10.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých
svojich doterajších písomných prednesov a namieta námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
s tým, že pokiaľ ide o právny titul ohľadom náhrady škody, tak vo vyjadrení k žalobe v bode II. toto
detailne rozoberá a venuje sa tam aj jednotlivým predpokladom zodpovednosti za škodu. Čo sa týka k

navrhovaným dôkazom, ďalšie znalecké dokazovanie by bolo podľa ich názoru len navyšovaním trov
konania, bolo tam vypracovaných 6 znaleckých posudkov, 4 posudky boli vypracované ešte bankou
a 2 dala urobiť dražobná spoločnosť, ktorá pripravovala dražby. Žalovaný neobjednával ani jeden
zo znaleckých posudkov. Vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku považuje za navyšovanie trov
konania. Aj pokiaľ ide o vkladový spis OÚ Partizánske, tak tento tiež nie je v celosti potrebný ako

vykonanie dôkazu. Tiež ani žalobcovia nepreukázali, z akého dôvodu, pokiaľ ide o spis, navrhujú
vykonanie tohto dôkazu. V ostatnom sa pridržiava našich doterajších písomných prednesov.

11. Na pojednávaní dňa 09.10.2016 konateľ žalovaného M.. T. C., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že žalobu
pokladá za bezpredmetnú. K žiadnej škode ani len nedošlo a nie, že by ju spôsobil žalovaný. V procese

výkonu záložného práva nedošlo k žiadnemu porušeniu výkonu záložného práva s poukazom na
ustanovenia§151mods.8,9OZ.Ktomutoprávnemuzáverudošielajtunajšísúdvkonaní3C/186/2016.

12. Súd nenariadil žalobcami navrhnuté dokazovanie - vykonaním znaleckého dokazovania za účelom
ocenenia nehnuteľností a vyžiadanie si spisu Okresného úradu Partizánske z dôvodu, že skutkový

stav mal za dostatočne preukázaný, a vykonanie navrhnutých dôkazov nepovažoval za potrebné pre
rozhodnutie vo vec samej.

13. Podľa § 151m ods. 6 OZ, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

14. Podľa § 151m ods. 8 OZ, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný
veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji
zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Žalobcovia s pôvodným
veriteľom uzatvorili zmluvu o úvere. Zároveň uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam. Vzhľadom na neplnenie si povinností zo zmluvy o úvere zo strany žalobcov pôvodný
veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Následne bola pohľadávka pôvodného
veriteľa postúpená na spoločnosť Univestgroup s.r.o. a následne na žalovaného. Záložné právo bolo

dvakrát vykonané formou dobrovoľnej dražby, avšak neúspešne. Preto žalovaný pristúpil k výkonu
záložného práva formou priameho predaja, pričom na tento výkon splnomocnil spoločnosť Univestgroup
s.r.o. splnomocnením udeleným dňa 09.08.2016. Priamym predajom boli predmetné nehnuteľnosti
predané občianskemu združeniu PUBLICUM IUVENE za kúpnu cenu 80.000 €. Tento skutkový stav
žiadna zo strán nesporovala.

20. Žalobcovia sa domáhajú náhrady škody z dôvodu, že žalovaný, ako záložný veriteľ nepostupoval
pri výkone záložného práva v zmysle ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a vzhľadom na takéto konanie
žalovaného im vznikla škoda vo výške 72.205,12 €.

21. Žalovaný sa bránil tým, že namietal pasívnu legitimáciu žalovaného a zároveň tvrdil, že neboli

splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody.

22. Porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m ods. 8 OZ postupovať pri predaji zálohu s
náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet
zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok

neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 OZ, môže však - ak sú splnené ostatné predpoklady -
viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ.

23. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok:
protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu,

ktoré sa podľa § 420 Občianskeho zákonníka prezumuje. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosťzaškoduniejedaná.Protiprávnekonaniejetaké,ktoréjevrozporesobjektívnymprávom
a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je
potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z
právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je

vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza.
Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik
zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú
ujmu,tedaoujmu,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodeného.Pritommajetkováujmamôžeexistovať
len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná

a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti
znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky,
ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v

zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami
môžebyťprotiprávnyúkon,úmyselnékonanieprotipravidlámobčianskehospolužitia,určitýmspôsobom
kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe
skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou
Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom

vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah
škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah
musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za

predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k
porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak,
dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť
musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.24. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k záveru,
že nie sú splnené všetky uvedené podmienky a tak nie je daná ani zodpovednosť žalovaného za

škodu, ktorú si uplatňujú žalobcovia v tomto konaní. Žalovaný výkon záložného práva formou priameho
predaja nevykonával. Týmto výkonom splnomocnil predchádzajúceho veriteľa spoločnosť Univestgroup
s.r.o., ktorý reálne vykonal priamy predaj nehnuteľností. To vyplýva aj z rozhodnutia Okresného
úradu Partizánske zo dňa 21.09.2016, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené, žalovaný v rámci výkonu záložného práva priamym

predajom nevykonal žiadne úkony, a teda nemohol sa dopustiť protiprávneho konania (úkonu) a porušiť
povinnosť v zmysle ustanovenia § 151m ods. 8 OZ tak, ako uvádzajú žalobcovia. Keďže teda nie je
splnený už prvý predpoklad zodpovednosti za prípadne vzniknutú škodu žalovaným, súd už ďalšie
predpoklady zodpovednosti za škodu neskúmal z dôvodu, že pre vznik zodpovednosti za škodu musia
byť splnené všetky podmienky kumulatívne. Žalovaný za prípadne vzniknutú škodu žalobcom teda
nenesie zodpovednosť. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.