Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204261
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8813204261.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci žalobcu: UniCredit

Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, právne zastúpený
Chochoľák & Česla s.r.o., advokátska kancelária, IČO : 36 857 416, Krmanova 6, 040 01 Košice, proti
žalovanej: N. A., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Z. XXX/XX, XXX XX I. J. Y. právne zastúpená JUDr. Miloš Kaščák,
advokát, Advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, o zaplatenie
12.412,80 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.564,84 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 11.564,84 eur od 15.5.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 86%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 12.412,80 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.412,80 eur od
15.5.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2010 uzatvorili žalobca a žalovaná Kúpnu/Lízingovú zmluvu č.:
5100659 (ďalej len „Leasingová zmluva“). Predmetom leasingu bolo osobné vozidlo ŠKODA Superb
(3U), I.: Y. (ďalej len „Predmet leasingu“). Predbežná kúpna cena Predmetu leasingu predstavovala

16.600,00 eur bez DPH (500.091,60 SKK bez DPH), v tom prvá zvýšená splátka vopred vo výške
4.882,59 eur bez DPH (147.092,90 SKK bez DPH). Neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy
boli Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia- 2010/01/fix/
UCL/FL/OJ§66) (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky"), v znení Dodatku č. 1 k Obchodným
podmienkam prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia- 2010/01/fix/UCL/FL/OJ§66)
(ďalej len „Dodatok“), ako aj Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. 5100659 (Splátkový
kalendár k leasingovej zmluve č. 5100659) (ďalej len „Predpis splátok“), v zmysle ktorého sa žalovaná

zaviazala uhradiť žalobcovi mesačné splátky č. l až č. 36, splátku č. 1 vo výške 473,48 eur a splátky
č. 2 až č. 36 každú vo výške 462,21 eur, splatné vždy k 5.dňu v mesiaci počnúc dňom 05.05.2010.
V dôsledku poistnej udalosti - totálnej havárie v zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobca
predčasne ukončil leasingovú zmluvu. Dňa 23.02.2011 žalobca vyúčtoval svoje nároky voči žalovanejformou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 5100659 z dôvodu odcudzenia (ďalej
len „Finančné vyúčtovanie“). Jednotlivé nároky vyplývali z neuhradených splátok, nesplatenej istiny,
neuhradených penalizačných faktúr, nákladov žalobcu spojených s Predmetom leasingu (označené ako

„iné nedoplatky“), odúročenej prirážky nad vstupnú cenu a poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy.
Celkový nedoplatok žalovanej tak predstavoval sumu 12.412,80 eur. Príslušné dokumenty boli žalovanej
doručené dňa 07.05.2011 v súlade s ustanoveniami bodu 12 písmeno c) Všeobecných zmluvných
podmienok, podľa ktorého, ak sa zásielka vráti ako nedoručená, účinky doručenia nastanú v tretí deň
od uloženia zásielky na pošte. Vzhľadom na uvedené lehota na plnenie uplynula dňa 14.05.2011, keďže

žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa obdržania výzvy. Žalovaná žalobcovi
neuhradila dlžnú sumu vo výške
12.412,80eur.KeďžezmluvnýúrokzomeškanianebolmedzistranamivLeasingovejzmluvedohodnutý,
vznikol Navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12.412,80 eur odo
dňa 15.05.2011 do zaplatenia.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vozidlo je bolo odcudzené, pričom krádež ohlásila. Uviedla, že
predmetné vozidlo bolo poistené, poisťovňa je povinná poistnú sumu vyplatiť jej a ona potom bude
môcť uhradiť dlžnú sumu lízingu žalobcovi. Za uvedeným účelom navrhla konanie prerušiť do skončenia
súdnehokonaniamedzižalovanouapoisťovňou,vktorejbolovozidlopoistené.Súdrozhodolojejnávrhu
uznesením z 23.2.2016, pričom tento návrh zamietol.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to kúpnou/lízingovou zmluvou z
9.4.2010 č. 5100659 a splátkovým kalendárom k tejto zmluve, Obchodnými podmienkami prenajímateľa
pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia - 2010fix/UCL/FL/OJ§66) spolu s Dodatkom č. l k
Obchodným podmienkam prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, Dohodou o platbách

nájomného k leasingovej zmluve č. 5100659, Protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej
zmluvy č. 5100659 z dôvodu odcudzenia s kópiou obálky s doručenkou, Vyúčtovaním zmluvných
pokút z 30.6.2010 a z 30.9.2010, faktúrou č. 107022, úhradou nedoplatkov po fin. vysporiadaní LZ:
5100659 (výzva), predčasným ukončením zmluvy z 15.11.2010 s kópiou doručenky. Ďalej súd vykonal
dokazovanie odporom žalovanej zo dňa 28.6.2013, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 3.3.2013,

špecifikáciou vzniku nárokov žalobcu z 30.1.2015, Uzneseniami OO PZ Vranov nad Topľou z 29.3.2011,
26.11.2010 a 7.11.2010 a Upovedomením o stave konania zo 14.9.2010, návrhom žalovanej na
prerušenie konania zo dňa 7.5.2015, písomným podaním žalobcu z 27.5.2015, písomným podaním
žalobcu z 9.10.2015 s prílohami, a to poistnou zmluvou zo dňa 9.4.2010, Osobitnými dojednaniami pre
poistenie motorových vozidiel UniCredit Leasing Slovakia,a.s., Formulárom o podmienkach uzavretia

poistnej zmluvy, písomným podaním UNIQA poisťovne, a.s. z 12.1.2016, špecifikáciou žalobcu zo
16.7.2018 a 31.7.2018 spolu s Dotazníkom pri uzatváraní obchodného vzťahu č. 5100659, vyjadrením
žalovanej z 20.8.2018 ako aj odpoveďou na výzvu na vstup do konania UNIQA poisťovne, a.s.
adresovanú právnemu zástupcovi žalovanej z 31.8.2018, písomným podaním žalobcu z 24.9.2018,
výsluchom žalovanej a prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa 9.4.2010 uzatvorili žalobca ako prenajímateľa a žalovaná ako nájomca kúpnu/lízingovú zmluvu
č. 5100659. Predmetom lízingu bolo osobné motorové vozidlo ŠKODA Superb (3U), I.: Y.. Predbežná
kúpna cena predmetu leasingu predstavovala sumu 16.600,-eur. Výška splátky predstavovala 2,3271%
z kúpnej ceny, počet splátok bol 36. Zároveň bolo pri podpise lízingovej zmluvy dohodnuté aj havarijné a

povinnézmluvnépoistenieprisadzbe2,20%.Súčasťouzmluvybolsplátkovýkalendár,zktoréhovyplýva
zápočet jednotlivých úhrad splátky na úrok, istinu ako aj poplatky. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné
podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel spolu s Dodatkom č. l k Obchodným
podmienkam, ktoré listiny sú žalovanou podpísané.

6. Listom zo dňa 29.4.2010 žalobca žalovanú žiadal uhradiť nedoplatok vo výške 12412,80 eur do 7
dní od doručenia výzvy.

7. Listom zo dňa 15.11.2010 žalobca žalovanej oznámil, že ku dňu 30.11.2010 predčasne ukončuje
lízingovú zmluvu č. 5100659 z dôvodu poistnej udalosti -krádeže predmetu financovania. Podľa

predloženej doručenky bola táto listina žalovanej doručená dňa 30.12.2010.

8. Vyúčtovaním zmluvných pokút z 30.9.2010 žalobca žalovanej vyčíslil zmluvnú pokutu v sume 32,54
eur a vyúčtovaním zmluvných pokút z 30.6.2010 žalobca žalovanej vyčíslil zmluvnú pokutu v sume 7,90eur. Faktúrou číslo 107022 spoločnosť EVOL s.r.o. vyúčtovala žalobcovi za vykonanú prácu na základe
mandátnej zmluvy sumu 37958,68 eur, súčasťou faktúry bola aj pohľadávka proti žalovanej vo výške
79,- eur.

9. Protokolom o finančnom vysporiadaní z 23.2.2011 žalobca žalovanej vyúčtoval sumu 12412,80 eur, z
toho nesplatené istina predstavovala 9716,06 eur, odúročená prirážka na vstupnú cenu v sume 648,85
eur, poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy 79,67 eur, Nedoplatky v sume 1968,22 eur.

10. V odpore z 28.6.2013 žalovaná uviedla, že motorové vozidlo jej bolo odcudzené. Krádež ohlásila
a je predmetom šetrenia príslušných policajných orgánov. Za návrhom na vydanie platobného rozkazu
vidí len snahu žalobcu zbaviť sa vlastnej zodpovednosti a neuhradiť hodnotu ukradnutého vozidla. Je
to však iný nárok, ktorý si bude riešiť v osobitnom konaní. Žiadala zamietnuť žalobu.

11. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dôvodom ukončenia zmluvy bola poistná udalosť

odcudzeniepredmetuleasingu,takakovyplývazpriloženýchpodkladovknávrhunavydanieplatobného
rozkazu. Dňa 30.11.2010 žalovaná predčasne ukončila zmluvu v zmysle čl. 9 pís. c) Všeobecných
zmluvných podmienok z dôvodu poistenej udalosti krádeže. V zmysle čl. 9 nebezpečenstvo škody,
zničenia, odcudzenia predmetu leasingu nesie leasingový nájomca. V týchto prípadoch je naďalej
povinný platiť leasingové splátky. Akékoľvek plnenie poisťovne v prípade odcudzenia predmetu leasingu

patrí žalobcovi. V predčasnom ukončení zmluvy zo dňa 15.11.2010 bol žalovaný upozornený, aby
vyriešil svoju poistnú udalosť s poisťovňou čo najskôr, aby bolo poistné plnenie pripísané navrhovateľovi
do 3 mesiacov od predčasného ukončenia zmluvy, inak bude nedoplatok žalovaného vyúčtovaný vo
finančnom vysporiadaní bez poistného plnenia. Žalobcovi nebolo pripísané žiadne poistné plnenie a na
základe uvedeného nebol ponížený nedoplatok

12. V písomnej špecifikácii pohľadávky z 30.1.2015 žalobca uviedol, že nesplatená istina vo výške
9.716,06 eur predstavuje súčet istín v splátkovom kalendári za každý mesiac od mimoriadneho
ukončenia zmluvy, teda od 30.11.2010 do predpokladaného ukončenia zmluvy. Odúročná prirážka
za vstupnú cenu v sume vo výške 648,85 eur je v zmysle čl. XI písm. dd) Obchodné podmienky

prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia 2010/01/fix/UCL/FL/OJ§66) (ďalej len
„VOP“) súčet úrokov v splátkovom kalendári za každý mesiac od mimoriadneho ukončenia zmluvy (čiže
od 30.11.2010) do predpokladaného ukončenia lízingovej zmluvy. V zmysle čl. XI písm. de) VOP, pri
predčasnom ukončení leasingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť poplatok za predčasné
ukončenie lízingovej zmluvy v sume vo výške 165,97 eur, splatnosť tohto poplatku je 7 dní doručením

finančného vysporiadania, pričom žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo
výške 79,67 eur. Nedoplatok/preplatok LS iných ako 1. ZSV, PP, FP (nedoplatok) vo výške 1.968,22 eur
je vyúčtovanie nedoplatku na riadnych splátkach, splatných do dňa predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy. Neuhradená bola splátka č. 4 až splátka č. 7, t.j. v sume vo výške 1.848,78 eur v dôsledku čoho
žalobca predčasne ukončil leasingovú zmluvu. Uvedené si žalobca uplatňuje v zmysle čl. 11 písm. da)

VOP. Podľa ustanovení čl. 6 písm. b) VOP vzniká veriteľovi (žalobcovi) v prípade omeškania dlžníka
(žalovaného) s úhradou leasingových splátok právo požadovať od dlžníka (žalovaného) zmluvnú pokutu
vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. V súlade s týmto ustanovením si žalobca
uplatnil voči žalovanému aj nárok ma zaplatenie sumy vo výške 40,44 eur. Žalobca si voči žalovanému
uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 79,00 eur, ktorý si uplatnil spoločnosť EVOL s.r.o. voči

žalobcovi za vykonané práce na základe mandátnej faktúry uzavretej dňa 17.05.2006.

13. Žalobca v písomnom podaní z 9.10.2015 uviedol, že žalovaný uhradil prvú zvýšenú splátku vo výške
4.980,- eur, ktorej výška bola dohodnutá v Kúpnej/Lízingovej zmluve č. 5100659 a v článku 2 bodu D)
Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.04.2010 {ďalej len

„Formulár o ZP“). Žalovaný uhradil prvé tri riadne splátky uvedené v Dohode o platbách nájomného k
leasingovej zmluve č. 5100659, a to 1. riadnu splátku vo výške 473,48 eur, 2. riadnu splátku vo výške
462,21 eur a 3. riadnu splátku vo výške 462,21 eur. Faktúra č. 107022 preukazuje, že suma vo výške
37.985.68 eur zahŕňa aj náklady žalobcu v sume vo výške 79.- eur, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti
s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému.

14. V písomnom vyjadrení UNIQA poisťovne, a.s. z 12.1.2016 je zrejmé, že súdu predložili pre konanie
poistnú zmluvu - KASKO (havarijné poistenie) č.: 9137044094 platnú od 09.04.2010 do 01.05.2013
motorového vozidla zn. Škoda Superb, D. I.-XXXBB z elektronickej správy kmeňa poistných zmlúva poistnú zmluvu PZP (povinné zmluvné poistenie) č.: 9340013075 na motorové vozidlo zn. Škoda
Superb, D. I.-XXXBB z elektronickej správy kmeňa poistných zmlúv. Poistnú udalosť na predmetné
vozidlo nezaznamenali. Ostatné záležitosti môžu súdu podať pracovníci leasingovej spoločnosti ako

žalobca a žalovaná.

15. V písomnej špecifikácii pohľadávky zo 16.7.2018 žalobca uvádza jednotlivé nároky zhodne s už
podanou špecifikáciou zo dňa 30.1.2015 ako aj 9.10.2015.

16. Vo vyjadrení a špecifikácii žalovanej sumy z 31.7.2018 žalobca okrem podrobnejšej špecifikácie
jednotlivých nárokov uviedol, že právny vzťah medzi sporovými stranami v posudzovanej právnej veci
je potrebné posudzovať ako vzťah obchodnoprávny, a to podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991
Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“). Žalobca uvádza, že leasingovú zmluvu ako inominátny
zmluvný typ podľa ust. § 269 ods. 2 OBZ uzavrel v rámci hlavného predmetu svojej podnikateľskej
činnosti - finančný leasing a ostatné druhy leasingu. Žalovaná pri uzatváraní leasingovej zmluvy

vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom pred uzavretím predmetnej leasingovej zmluvy
výslovne uviedla, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu, chce použiť na „obchodné
činnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou klienta“. O uvedenej skutočnosti predložil žalobca
Dotazník pri uzatváraní obchodného vzťahu (číslo zmluvy 5100659).

17. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že pri uzatváraní lízingovej zmluvy jej bolo povedané, že auto musí
mať aj havarijnú poistku. Keď sa spýtala na poisťovňu, povedal jej, že oni majú zmluvu s UNIQOU. V
mesačných splátkach leasingu mala aj havarijnú aj zákonnú poistku. S tou poisťovňou ani neprišla do
styku. Všetky plnenia boli uhrádzané priamo žalobcovi a ten mal následne platby poukazovať poisťovni.
Žalovaná uviedla, že vykonala iba 4 úhrady. Po tom, čo žalovanej bolo auto odcudzené, prišli za ňou

dvaja páni s tým, že boli vyslaní leasingovou spoločnosťou na odobratie predmetu leasingu, nakoľko
nespláca leasingové splátky. Dala im papier od polície o tom, že auto bolo odcudzené. Zavolali niekomu,
„hádali sa, že načo sem išli a kto im preplatí tie náklady 79,- eur“.

18. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že obchodný zástupca žalobcu v formálne

pochybil, keďže „tam dal aj spotrebiteľské veci“, ale ako vyplýva z predložených listín a ako bolo
deklarované aj samotnou žalovanou, ona vozidlo kupovala na účely podnikania, na činnosti súvisiace s
jej obchodnou činnosťou. Žalovaná oznámila krádež OO PZ, ale neoznámila to leasingovej spoločnosti,
hoci to tak podľa leasingovej zmluvy urobiť mala a mohla, nakoľko v konečnom dôsledku žalobca
ako leasingová spoločnosť bola v dobe krádeže vlastníkom vozidla. Žalovaná nepredložila žiaden

dôkaz, ktorým by podložila, že krádež vozidla žalobcovi oznámila. Keďže jednak žalovaná si neplnila
svoje povinnosti ani do krádeže a už vôbec nie po krádeži. Ani neoznámila krádež vozidla, žalobca
evidoval voči nej pohľadávky a v takýchto prípadoch sa pristupuje k vymáhaniu nárokov cestou externej
inkasnej spoločnosti, v tomto prípade spoločnosť EVOL s.r.o., ktorá, keďže nemala žiadne vedomosti,
neevidovala úhrady, vyslala svojich zamestnancov a tí až pri výkone dohľadu zistili tieto skutočnosti. Z

toho dôvodu EVOL si uplatnil nároky voči žalobcovi, tieto boli následne žalovanej v rámci konečného
vyúčtovania

19. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že podmienkou uzatvorenia leasingovej
zmluvy bola skutočnosť, že súčasne s leasingovou zmluvou uzatvorí aj poistnú zmluvu so spoločnosťou

Uniqa. Túto podmienku žalovaná splnila. Následne došlo ku krádeži motorového vozidla a tvrdenie,
že či už žalobca alebo spoločnosť Uniqa o tom nevedeli, považuje žalovaná za absolútne absurdné,
pretože sami predkladali doklady, že polícia im to oznámila jednak, že došlo ku krádeži a že konanie sa
prerušuje. Je to potvrdené ich prezenčnou pečiatkou na rozhodnutiach polície.

20. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

27.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

28. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa

výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

29. V danom prípade je nesporné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 9.4.2010 leasingovú zmluvu
pričom predmetom leasingu bolo osobné motorové vozidlo ŠKODA Superb (3U) , I.: Y.. Listom zo
dňa 15.10.2010 žalobca predčasne ukončil zmluvu v zmysle bodu 9 písm. c) Obchodných podmienok.
Predčasné ukončenie bolo doručené žalovanej 30.12.2010. Dňa 23.11.2011 žalobca vyúčtoval svoje
nároky proti žalovanej z dôvodu odcudzenia vozidla.

30. Súd vyhodnotil zmluvný záväzkový vzťah z leasingovej zmluvy medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskúzmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka,kdesúnajednejstranedodávateľana
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

33. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

36. Aj napriek tomu, že ide o leasingovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka,
ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom

obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

37. Leasing nie je upravený ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu, či už Občianskeho alebo

Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51 a § 491
OZ, resp. § 269 Obch. zák., ktorej cieľom je konečný prevod vlastníctva predmetu na leasingového
nájomcu. Finančný leasing je chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým
povinnosť poskytovateľa leasingu odovzdať príjemcovi leasingu na určitú dobu doužívania vec, či inú
majetkovú hodnotu, a na druhej strane povinnosť príjemcu leasingu úplne uhradiť poskytovateľovi

leasingu prostredníctvom leasingových splátok náklady spojené so zaobstaraním. Finančný leasing je
alternatívou k úverom, ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú službu, ktorá sa od úveru
líši tým, že tu nedochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi.38. K záveru o tom, že leasingová zmluva s následným predajom predmetu leasingu sa zároveň
posudzuje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
1Sžo/106/2007 zodňa 26.2.2008.

39. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

40. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

41. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

42. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.43. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

44. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

45. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a že žalovaná
využívala vozidlo na podnikateľské účely, nakoľko v odcudzenom vozidle sa nachádzala okrem iného aj
registračnápokladnicaaďalšievecislúžiacenapodnikanie,pričomvdobeuzatváraniazmluvy,žalovaná
vykonávala podnikateľskú činnosť, ako je to zrejmé z výpisu zo živnostenského registra, súd považuje
za potrebné uviesť, že tieto skutočnosti jednoznačne nepreukazujú, že motorové vozidlo malo slúžiť na

účelypodnikateľskéanauzavretúzmluvutaknemožnopoužiťustanoveniaprávnehoporiadkuchrániace
spotrebiteľa.

47. Z dodatku č. 1 k Obchodným podmienkam pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel pre
spotrebiteľov (č.8), a to bodu 1 písm. a) tohto dodatku vyplýva, že lízingový nájomca je fyzickou osobou,

ktorý lízingovú zmluvu uzatvára s tým, že bude predmet lízingu používať pre iný účel, ako je účel výkonu
zamestnania, povolania alebo svojho podnikania.

48. Zo samotného formulára zmluvy je zrejmé, že žalovaná zmluvu zo dňa 9.4.2010 uzatvárala ako
fyzická osoba s uvedením rodného čísla, pričom sa v zmluve na žiadnom mieste neuvádza, že by zmluvu

mala uzavrieť ako fyzická osoba -podnikateľ.

49. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.
júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany

spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

50. Pokiaľ ide o žalobcom predložený Dotazník pri uzatváraní obchodného vzťahu (číslo zmluvy
5100659), je potrebné uviesť, že podstatné sú údaje uvedené v samotnej zmluve, ako právnom úkone,
ktorý strany sporu nakoniec uzavreli, nie údaje v listinách predchádzajúcich uzavretiu právneho úkonu.

51. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co
84/2011 podľa ktorého, konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s
cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda
aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009

ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože
takétokonaniemožnozaradiťpodnekalúpraktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnej
praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného
spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

52. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola žalovaná
spotrebiteľom, nakoľko nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmlúv konala v rámci predmetu svojho
povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno leží v tomto prípade na
žalobcovi ako dodávateľovi.

53. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny úveru v sume 9716,06 eur od 30.11.2010 do
predpokladaného ukončenia zmluvy (v apríli 2013). Zároveň je dôvodný nárok žalobcu na neuhradené
splátky úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, zahŕňajúce istinu, poistné a úrok z úveru. Jedná sao 4. až 7. splátku úveru spolu v sume 1848,78 eur (4 splátky úveru po 462,21 eur). Tieto nároky súd
žalobcovi priznal vychádzajúc zo žalobcom predložených špecifikácií.

54. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberal výškou dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 10,25 % v deň uzatvorenia zmluvy.

55. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

56. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (36 lízingových splátok) v období apríl 2010 činil
úrok 12,61% p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade neprevyšuje

mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

57. Pokiaľ ide o nárok na odúročenú prirážku za vstupnú cenu v sume 648,85 eur, podľa špecifikácie
pohľadávky žalobcu, jedná sa v skutočnosti o súčet úrokov od mimoriadnej splatnosti vyhlásenej
žalobcom ku dňu 30.11.2010 do predpokladaného ukončenia zmluvy v apríli 2013.

58. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

59. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

60. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

61. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od

splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

62.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľom a

dodávateľom.

63. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 30.11.2010, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti
úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do 30.11.2010, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

64. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014

vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho
práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné
najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaných ako dlžníkov zmluvné úroky
aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveruza splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú
úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za

užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje
finančné prostriedky po lehote splatnosti).“

65. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru

žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

66.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostianato,žeúrokyzúverubolisúčasťoujednotlivýchsplátok,
žalobcovi tak vznikol nárok na istinu spolu s lízingovým úrokom iba zo 4. až 7. splátky do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, ako bolo uvedené vyššie. Nárok žalobcu na úroky po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti resp. ukončení lízingovej zmluvy v sume v sume 648,85 eur súd z vyššie uvedených dôvodov

zamietol.

67. Spotrebiteľský spor je spor, ktorý vykazuje isté osobitné prvky, ktorými sa odlišuje od iných, a to aj
z pohľadu dôkazného bremena. Nepreukázanie rozhodujúcej skutočnosti dodávateľom nemôže byť na
ujmu spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/137/2017 zo dňa 28. 11. 2017).

68. Konečnú splatnosť lízingu žalobca vyhlásil ku dňu 30.11.2010, čo žalobca sám deklaruje. Súd
tak samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti lízingu (predčasné ukončenie zmluvy), čo žalovaná ani
nenamietala, v danom prípade nepovažoval za spornú skutočnosť.

69. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu v sume 40,44 eur, tento súd takisto považoval za nedôvodný.

70. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

71. Ako vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia

72. Žalobca si podľa Protokolu o finančnom vysporiadaní zmluvy uplatnil aj nárok na zmluvné pokuty vo

výške 40,44 eur. Zmluvné pokuty, ktoré si žalobca uplatnil žalobným návrhom v rámci žalovanej istiny
nie sú upravené priamo v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi. Zmluvné pokuty sú upravené len v
Obchodných podmienkach, kde v zmysle článku 6 bod b/ v prípade omeškania leasingového nájomcu so
splátkami alebo inými platbami, je leasingový prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zmluvnú
pokutuvovýške0,1%zdlžnejčiastkyzakaždýdeňomeškania.Taktodohodnutázmluvnápokuta,akoaj

zmluvné pokuty dojednané v iných článkoch Obchodných podmienok spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Súd má za to, že tieto podmienky neboli individuálne
dohodnuté, hoci sú žalovanou podpísané. Je to zrejme z toho, že ustanovenia o zmluvných pokutách sú
súčasťou obchodných podmienok, ktoré boli navrhnuté vopred žalobcom a žalovaná nemohla nijakým
spôsobomovplyvniťichobsah.Nemohlaichzmeniťalebodoplniťichobsah,malalenmožnosťprijaťtieto

podmienky a uzavrieť zmluvu, alebo neprijať ich a neuzavrieť zmluvu. Obchodné podmienky sú pritom
zložito formulované, písané malými písmenkami, s množstvom ekonomických odborných termínov,
takže daná úprava je podľa súdu pre priemerného spotrebiteľa nepochopiteľná. Skutočnosť, že uvedené
podmienky boli individuálne dojednané zo strany žalobcu preukázaná nebola.73. Zároveň je potrebné uviesť, že ide o neprimeranú sankciu, ktorú uplatňuje žalobca v súvislosti s
omeškaním žalovanej ako dlžníka a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a teda neplatná (§ 53

ods. 4 písm. k) OZ, § 53 ods. 5 OZ). Žalobca si takto zabezpečuje už pri omeškaní so splátkou prípadne
inou platbou zmluvnú pokutu v rozsahu 0,1% denne. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta a nerozlišuje
vôbec dobu trvania omeškania a ani sumu, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, dokonca ani s akým
nárokom je dlžník v omeškaní Súd preto zamietol žalobu v uvedenej časti.

74. Súd v danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

75.Rozsahuzmluvnejpokutyzhľadiskajejdôsledkovkorešpondujezmluvnápokutavprepočtecca36,5
%, čo je jednoznačne neprimeraná sankcia. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 3Co 3/2011.

76. Uplatňovanie takýchto zmluvných pokút je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým

mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na vyššie citované Uznesenie
Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19.

77. Súd žalobcovi nepriznal nárok na žalobou uplatnený poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy
v sume 79,67 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním

návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky
v časti nároku na uvedený poplatok, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné

objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s
príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu, že by mu predčasným ukončením zmluvy vznikli
nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

78. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,

hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po

materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

79. Žalobu ohľadne nároku na poplatok vyššie uvedeného charakteru, ktorý vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti iba záujmom

dodávateľa, v sume 79,67 eur, ktorého obsah vôbec nie je zrejmý, súd zamietol.

80. Súčasťou žalovanej sumy boli aj náklady žalobcu v sume 79 eur za odobratie vozidla pre spoločnosť
EVOL s.r.o., tieto náklady boli tretími osobami žalobcovi vyfakturované faktúrou č. 107022 a žalobcomboli zaplatené, no nebola preukázaná ich oprávnenosť a právny základ, preto súd aj v tejto časti žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že mu na ne vznikol nárok.

81. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/66/2016 zo
dňa 26. 07. 2017. Pokiaľ si žalobca chcel uplatniť nároky spojené s odobratím vozidla bolo na jeho strane
na splnenie dôkaznej povinnosti tieto riadne špecifikovať čo do základu aj výšky a podložiť dôkazmi.
Túto dôkaznú povinnosť nesplnil, čo sa odrazilo v rozhodnutí súdu pri posúdení unesenia dôkaznej
povinnosti. Samotné predloženie faktúry zo strany žalobcu, že mu bola takáto suma účtovaná nie je

dôkazom, že sa jedná o skutočne vynaložené náklady, nie iba o poplatok sankčného charakteru. Súd
preto žalobu žalobcu ohľadne nároku na náklady v sume 79,- eur zamietol.

82. K námietke žalovanej ohľadne poistnej zmluvy, súd poukazuje na bod 5b) obchodných podmienok
(čl.9), podľa ktorého bol povinný lízingový nájomca predmet lízingu poistiť a vinkulovať poistné plnenie
v prospech žalobcu na dobu do zániku všetkých pohľadávok prenajímateľa.

83. Vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom a podmienkou toho, aby sa vec mohla poistiť.
Dňom ukončenia leasingu vznikol žalobcovi ako leasingovej spoločnosti voči žalovanej nárok na
zaplatenie dlžnej sumy leasingu, a to bez ohľadu na uzavretú poistnú zmluvu a vinkuláciu. Bolo
práve vecou žalovanej uplatniť si nároky z poistenia a prípadné poistné plnenie poukázať žalobcovi.

Žalobca však nemôže niesť zodpovednosť za prípadné neuplatnenie si práv z poistenia žalovanou,
včasné neuplatnenie si práv z poistenia, neúspešné uplatnenie si práv z poistenia, porušenie povinnosti
žalovanou pri uplatnení si práv z poistenia a podobne.

84. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku jednoznačne do omeškania dostala po vystavení

Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 5100659 žalobcom a jeho doručení do
dispozičnej sféry žalovanej a po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom.

85. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa

zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

86. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných

predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa

s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

87. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej

schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

88. Protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 5100659 žalobca žalovanú vyzval na
zaplatenie sumy 12.412,80 eur do 7 dní od obdržania finančného vyporiadania. Výzva adresovaná

žalovanej bola uložená na pošte dňa 4.5.2011. Dňom nasledujúcim po uplynutí 7 dňovej lehoty od
uloženiazásielky(kedysatátodostaladosférydispozíciežalovanej),žalovanásadostaladoomeškania.
Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.5.2011, odkedy žalobca požaduje úrok z omeškania z dlžnej sumy,
žalovaná už bola v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.

89. Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu 15.5.2011 bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 1,25 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 9,25%
ročne tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania. Nárok na úroky z omeškania súd žalobcovi

priznal z dôvodne uplatneného nároku vo výške 11.564,84 eur.

90. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

91. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

92. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

93. Z pôvodne uplatnenej sumy 12.412,80 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu
11.564,84 eur spolu s príslušenstvom.

94. Žalobcov úspech tak predstavoval 93,17% a neúspech 6,83%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86%
(93,17 - 6,83 = 86,34 %), pričom uvedenú náhradu trov proti žalovanému mu súd aj priznal. V
zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.