Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418202285
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418202285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: I. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom W. A., R. V. XX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody
6.276,48 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré

súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.4.2018 domáhal náhrady škody v sume 6.276,48 eur. žalobu žalobca
zdôvodnil tým, že Okresný súd W. A. dňa XX.X.XXXX vydal platobný rozkaz č. XC/XXX/XX, ktorý bol
dňa X.X.XXXX doručený U. H. ako navrhovateľovi pričom žalobcovi ako odporcovi v uvedenom konaní
tento platobný rozkaz doposiaľ doručený nebol keďže platobný rozkaz sa vrátil konajúcemu súdu dňa
14.5.1998 s poznámkou, že bol nevyzdvihnutý v odbernej lehote a teda nedošlo k doručeniu uvedeného
platobného rozkazu žalobcovi do vlastných rúk. Ďalej uviedol, že konajúci súd i napriek tomu, že
platobný rozkaz nebol doručený žalobcovi do vlastných rúk, vyznačil na uvedenom platobnom rozkaze

právoplatnosť a vykonateľnosť. Následne Štefan H. na základe uvedeného platobného rozkazu podal
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky v konaní X poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Q., so sídlom W. A., V. cesta 2, ktorý uvedenú exekúciu viedol
pod č. XXX/XXXX pričom mesačnými zrážkami z invalidného dôchodku žalobcu postupne zrazil sumu
6.276,48 eur.

2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že na jeho podnet Okresný súd Nové Zámky uznesením č. XXEr/

XXXX/XXXX-XX exekúciu zastavil pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.8.2015 pričom
toto uznesenie potvrdil odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. XXCoE/XXX/XXXX-XX. Žalobca
uviedol, že v uznesení XXEr/XXXX/XXXX-XX Okresný súd Nové Zámky konštatuje, že platobný rozkaz
5C/108/98nebolI.H.riadnedoručenýatedanemoholnadobudnúťprávoplatnosťavykonateľnosťateda
na jeho podklade nemôže prebiehať exekučné konanie. Uviedol, že tým, že zamestnanec Okresného
súdu Nové Zámky vyznačil v rozpore s ust. § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatnosť a
vykonateľnosť na platobnom rozkaze XC/XXX/XX, došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného

súdu Nové Zámky a týmto nesprávnym úradným postupom bola spôsobená žalobcovi škoda keďže
na základe uvedeného platobného rozkazu mu z jeho invalidného dôchodku bola v exekučnom konaní
zrazená celkom suma 6.276,48 eur.3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky potvrdil
aj jeho predseda v správe pre právne oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR. Taktiež žalobca uviedol,
že vzhľadom na uvedené skutočnosti listom zo dňa 25.6.2016 žiadal Ministerstvo spravodlivosti SR

o náhradu vzniknutej škody avšak dostal zamietavú odpoveď. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie
Okresného súdu Nové Zámky č. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 17.6.2015, uznesenie Krajského súdu v
Nitre č. XXCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2015, list Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 12.11.2013
o vykonávaní zrážok z invalidného dôchodku žalobcu v exekučnom konaní, ktoré je vedené u súdneho
exekútora JUDr. Jána Q. pod č. X žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

zo dňa 25.6.2016, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.12.2016 o tom, že žiadosť
žalobcu považuje za nedôvodnú.

4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná elektronickým podaním zo dňa 7.6.2018, v ktorom uviedla, že podľa §
27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi pričom zákon č. 514/2003
Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a teda uplatnený nárok žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle
ustanovenízákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebo
jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“), keďže k žalobcom namietanému
úkonu orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorého mala byť spôsobená škoda (vyznačenie doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze) došlo pred nadobudnutím účinnosti zák. č.
514/2003 Z. z., konkrétne dňa 29.05.1998.

5. V uvedenom vyjadrení žalovaná uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby

nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy
a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a
škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len
ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe
napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že žalobcovi vznikla škoda a tiež, že táto škoda by

nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom. Ak nie je daná
príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej
súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k
naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku, nakoľko nie je preukázaný vznik škody v rozsahu
uplatnenom žalobcom, ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdu a vznikom

škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.06.2015, č. k. 10Er
XXXX/XXXX-XX, je zrejmé, že súd predmetným uznesením zastavil exekúciu vedenú proti žalobcovi
pre vymoženie sumy 2 726,03,-EUR s príslušenstvom, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,

že dôvodom pre zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekučný titul - platobný rozkaz Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 30.04.1998, sp. zn. 5C XXX/XXXX, nie je spôsobilým exekučným titulom
pre vedenie exekúcie, nakoľko z dôvodu, že nebol odporcovi (žalobcovi v tomto konaní) doručovaný v
súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase jeho vydania, nenadobudol právoplatnosť a nemohol
sa tak ani stať vykonateľným. Nesprávny úradný postup súdu pri vyznačení doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti na predmetnom platobnom rozkaze je tak zrejmý a žalovaná ho ani nerozporuje. V
uvedenom vyjadrení tiež uviedla, že nie sú splnené ďalšie predpoklady pre priznanie náhrady škody a to
existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným pochybením súdu a vznikom
ním uvádzanej škody. Zároveň poukázala na ust. § 489 Občianskeho zákonníka podľa ktorého záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia

alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Uviedla, že finančné prostriedky, ktoré boli v exekučnom
konaní zrazené z dôchodku žalobcu a následne prevedené na účet oprávneného nemožno považovať
za škodu spôsobenú žalobcovi, za ktorú by mala žalovaná niesť zodpovednosť keďže ich prevodom na
účet oprávneného vznikol oprávnenému v exekučnom konaní voči žalobcovi záväzok z bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca plnil oprávnenému bez právneho

dôvodu - na základe platobného rozkazu, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť. Preto ak oprávnený
v exekučnom konaní získal výkonom exekúcie od žalobcu finančné prostriedky, tieto nadobudol bez
právneho dôvodu, a je povinný ich žalobcovi podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Medzi
oprávneným a žalobcom teda vznikol právny vzťah dlžníka a veriteľa vyplývajúci zo skutočnosti, žepri výkone exekúcie došlo k plneniu z majetku žalobcu v prospech oprávneného, na ktoré však nebol
daný hmotnoprávny dôvod. Žalobca tak voči oprávnenému disponuje pohľadávkou, ktorej uspokojenia
sa môže (mohol) domáhať mimosúdne i súdnou cestou a oprávnený má záväzok toto obohatenie

vydať. Preto na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody. Uviedla, že až v prípade bezúspešnosti nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného voči oprávnenému prichádza do úvahy možnosť
vzniku reálnej škody na strane žalobcu, ktorej náhrady je možné sa, v prípade preukázania príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a konaním orgánu verejnej moci, domáhať od štátu. V nadväznosti na
uvedené poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo 199/2005 a rozhodnutie NSSR č. 4Cz

110/84 a tiež uznesenie ústavného súdu SR č. III. ÚS 361/09. Uviedla, že cieľom a účelom uvedenej
judikatúry je predchádzanie existencii dvoch súčasných nárokov od rôznych subjektov, pretože úspešné
uplatnenie oboch nárokov by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného uspokojenia fakticky totožných
nárokov. V situácii, keď obidva nároky nemôžu byť z uvedeného dôvodu súčasne uplatniteľné, bolo
potrebné identifikovať nárok, ktorý je potrebné uplatniť prioritne, a až v prípade nemožnosti uplatnenia
(resp. vymoženia) tohto nároku môže nastúpiť druhý nárok. Z uvedenej judikatúry vyplýva že nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné uplatniť pred nárokom na náhradu škody, keďže až
nevymožiteľnosť bezdôvodného obohatenia znamená vznik škody a preto nie je možné domáhať sa
náhrady škody spôsobenej orgánom štátu pri výkone verejnej moci za stavu, keď veriteľ disponuje vo
vzťahu k dlžníkovi splatnou pohľadávkou, ktorá nebola voči tomuto dlžníkovi uplatnená, resp. nebola
preukázaná nemožnosť jej uspokojenia zo strany dlžníka.

7. V uvedenom vyjadrení žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovi v rozsahu sumy vymoženej od žalobcu
v exekučnom konaní sp. zn. Ex XXX/XXXX nevznikol nárok na náhradu škody voči štátu, pretože v
danom prípade existuje iný právny nárok - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznik
nároku na náhradu škody vylučuje a preto až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane žalobcu, ktorej
náhrady je možné sa, v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním
orgánu verejnej moci, domáhať od štátu. Poukázala pre prípad možnej argumentácie na § 61 zák. č.
233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom
konaní vylúčené, pričom toto ustanovenie nie je možné považovať za ustanovenie brániace možnosti

osobe oprávnenej z „lepšieho práva“ domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kedy
plnenie bolo v exekúcii poukázané na základe neúčinného exekučného titulu a tento názor opiera o
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 5/2008, v ktorom Najvyšší súd vyslovil názor, podľa
ktorého „zásada, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Exekučného
poriadku), znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli,

nemôžu byť exekúciou dotknuté“.

8. Žalovaná uviedla, že podľa oznámenia predsedu Okresného súdu Nové Zámky, poskytnutého
žalovanej v procese predbežného prerokovania nároku žalobcu na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky na základe žiadosti žalobcu zo dňa 25.06.2016, bol po zistení skutočnosti, že

na platobnom rozkaze zo dňa 30.04.1998 sp. zn. 5C XXX/XXXX, bola nesprávne vyznačená doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti pretože tento nebol riadne (do vlastných rúk) doručený odporcovi,
vydaný pokyn na pokračovanie v tomto konaní v zmysle § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení platnom a účinnom v čase vydania platobného rozkazu. V predmetnom konaní
sp. zn. 5C 108/1998 bol (je) voči žalobcovi uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 82 124,40,-SK

(2 726,03,-EUR) s úrokom z omeškania 0,5% od 01.02.1998 až do zaplatenia, teda identický s tým,
pre ktorého vymoženie sa viedlo exekučné konanie sp. zn. Ex 622/1998. Žalovaná uviedla, že nemá
vedomosť o aktuálnom stave predmetného súdneho konania, resp. o jeho výsledku (ak už skončilo),
avšak za predpokladu, že žalobca v ňom bude zaviazaný na plnenie v zmysle žalobného návrhu, tak
potom v exekučnom konaní sp. zn. Ex XXX/XXXX došlo k úhrade finančných prostriedkov v prospech

oprávneného U. H. (ktorý je žalobcom v konaní sp. zn. 5C XXX/XXXX) pre úhradu ktorých existoval
medzi žalobcom a týmto oprávneným zmluvný základ, a teda došlo len k splneniu záväzkov žalobcu a
nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca takto de facto plnil svoje zmluvné záväzky,
a takéto plnenie nemôže byť považované za škodu. Uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v prípade preukázania vzniku škody, resp. príčinnej súvislosti medzi vzniknutou ujmou, ktorá nastala

alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch (tak
ako je škoda chápaná v zmysle ustálenej judikatúry, napr. R 55/1971) a namietaným postupom súdu.
Bez preukázania vzniku a rozsahu škody a príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu verejnej moci a
vzniknutou ujmou nie je možné úspešne sa domáhať nároku na jej náhradu.9. Žalovaná v uvedenom vyjadrení ďalej uviedla, že ak by konajúci súd považoval nárok žalobcu na
náhradu škody voči žalovanej za dôvodný (teda že došlo k naplneniu predpokladov pre vznik nároku

podľa zák. č. 58/1969 Zb.) pre uplatnenie nároku už uplynula premlčacia doba ustanovená v § 22
ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb a žalovaná vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku vznáša námietku
premlčania. Zároveň žalovaná poukázala na to, že upovedomenie o začatí exekúcie vo veci sp. zn.
EX XXX/XX zo dňa 10.08.1998 bolo žalobcovi doručené dňa 27.01.1999. Dňa 22.12.2005 vydal súdny
exekútor upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov, príkaz na začatie

exekúcie a súčasne príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, ktoré doručil žalobcovi
(ako povinnému v exekúcii), ako aj Sociálnej poisťovni, ktorá žalobcovi vyplácala dôchodok. Sociálna
poisťovňa začala (podľa oznámenia SP zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX XXX XXXX 0, doloženého
žalobcom k žalobe) zrážky z dôchodku (iného príjmu) žalobcu vykonávať od 22.06.2006. Najneskôr odo
dňa vykonania prvej zrážky z dôchodku a vyplatenia zostávajúcej časti dôchodku žalobcovi tak žalobca
mal vedomosť o tom, že vykonávanou exekúciou dochádza k vzniku škody na jeho majetku, čím začala

plynúť 3 ročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody ustanovená v § 22 ods. 1
zák. č. 58/1969 Zb., ktorá uplynula dňa 22.06.2009. Keďže žaloba o náhradu škody v tejto veci bola na
súde podaná v roku 2018, stalo sa tak bezpochyby po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby
na uplatnenie práva. Ak by teda aj súd mal dospieť k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody je dôvodný, potom v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. je prípadné právo žalobcu

na náhradu škody, ktoré by mu vzniklo, premlčané a tomuto nie je možné priznať právnu ochranu.

10. Napokon žalovaná uviedla, že vzhľadom na uvedené skutočnosti keďže žalobca nepreukázal vznik
škody, ktorej náhradu si žalobným návrhom uplatňuje, ako ani existenciu príčinnej súvislosť medzi ním
namietaným konaním súdu a prípadným vznikom škody, žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. K uvedenému vyjadreniu žalovanej sa podaním zo dňa 19.6.2018 vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že jeho nárok na náhradu škody je daný a zákonný keďže sa opiera o právoplatné a vykonateľné
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. XXEr/XXXX/XXXX-XX a vzhľadom na dátum právoplatnosti
a vykonateľnosti uvedeného uznesenia nemožno uplatniť zásadu trojročnej premlčacej doby pričom

podmienky pre nárok na náhradu škody sú dané a zákonné keďže vzniknutá škoda je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym postupom zamestnanca Okresného súdu Nové Zámky, ktorý zapríčinil vznik
škody a poukázal na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Nové Zámky, v ktorom uznal, že nárok
žalobcu je daný. Žiadal preto aby súd žalobe vyhovel.

12. Na pojednávaní dňa 28.9.2018 pred otvorením pojednávania konajúci súd skonštatoval, že do spisu
bol pripojený spis tunajšieho súdu č. XC/XXX/XXXX, v ktorom žalobca žaluje ako žalovaného U. H. o
vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto spise je pripojený aj spis bývalého exekútora JUDr.
Jána Q. č. EX XXX/XX a spis tunajšieho súdu č. XXEr/XXXX/XXXX, v ktorom bola exekúcia zastavená.

13. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava žaloby a vyjadrenia, ktoré vo veci
podal dňa 19.6.2018. Súčasne uviedol, že on podal návrh na zastavene exekúcie nie z dôvodu, že by
namietalnesprávnyúradnýpostupsúduohľadnevyznačeniaprávoplatnostiavykonateľnostiplatobného
rozkazu č. XC/XXX/XXXX ale preto aby mu už ďalej nezrážali z dôchodku v rámci exekúcie ďalšie sumy
pričom exekúcia bola vedená u JUDr. Q. pod č. X Súčasne uviedol, že až z uznesenia Okresného súdu

Nové Zámky č. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 17.6.2018 , ktorým súd exekúciu zastavil sa dozvedel,
že platobný rozkaz na základe ktorého bola vykonávaná exekúcia, nebol riadne doručený a teda
nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a nemohlo na jeho základe prebiehať exekučné
konanie pričom následne z oznámenia predsedu Okresného súdu Nové Zámky sa dozvedel, že uvedený
platobný rozkaz XC/XXX/XXXX nebol právoplatný a vykonateľný. Uviedol, že na Centre právnej pomoci

mu bolo povedené, že náhrady škody sa môže domáhať až vtedy keď bude exekúcia zastavená.
Preto podal žalobu až po správoplatnení uznesenia o zastavení exekúcie. Poukázal na to, že proti
uvedenému uzneseniu XXEr/XXXX/XXXX-XX podal odvolanie oprávnený U. H., pričom Krajský súd
v Nitre uznesením č. XXCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2015 toto odvolanie odmietol a uvedené
uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2016. Mal za to, že žalobu o náhradu

škody môže podať až vtedy keď bude exekúcia zastavená.

14. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná zotrváva na svojom
písomnomvyjadrenízodňa7.6.2018amázato,ženároknanáhraduškody,ktoréhosažalobcadomáhav tomto konaní je poľa § 22 zákona č. 58/1969 Zb. premlčaný preto žiadala aby súd zamietol žalobu a
žiadala priznať náhradu trov konania.

15. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny

orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému

bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

Podľa § 25 zákona č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v

§ 9 ods. 1.

Podľa § 27 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody
spôsobenejrozhodnutiami,ktorébudúvydanépodninadobudnutiaúčinnostitohtozákona,ananáhradu
škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhraduškody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia.

Podľa § 18 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosť majú aj právnické
osoby.Právnickýmiosobamisúzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní

za štát.

Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe za označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Súd na základe vyššie uvedených skutočností ako i zo spisov Okresného súdu Nové A. č. XC/XXX/
XX a XXEr/XXXX/XXXX a zo spisu súdneho exekútora X a na základe vyššie uvedených zákonných

ustanovení zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha
náhrady škody spôsobenej neprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, ktorá mu bola
spôsobená tým, že Okresný súd Nové Zámky v rozpore s ust. § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku vyznačil dňa 4.6.1998 na platobnom rozkaze č. XC/XXX/XX právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom XX.X.XXXX, hoci žalobcovi, ktorý bol v uvedenom platobnom rozkaze uvedený ako odporca, tento

platobný rozkaz nebol doručený žalobcovi do vlastných rúk, pričom na základe uvedeného platobného
rozkazu ako exekučného titulu na základe návrhu žalobcu Štefana H. ako oprávneného bola vykonaná
exekúcia pričom v tomto exekučnom konaní, ktoré bolo vedené u súdneho exekútora JUDr. Jána
Q. so sídlom Nové Zámky, Komárňanská 2, pod č. X bolo z invalidného dôchodku žalobcu zrazená
suma 6.276,48 eur, ktorú žalobca považoval za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Nové Zámky, ktorý v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom vyznačil
právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu. Zo spisu tunajšieho súdu č. XXEr/XXXX/XXXX-XX
mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa
17.6.2015 bola exekúcia, ktorá bola vedená proti žalobcovi na základe uvedeného platobného rozkazu
na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. XC/XXX/XX zastavená pričom v odôvodnení

uvedeného uznesenia bolo uvedené, že uvedený platobný rozkaz žalobcovi doposiaľ doručený nebol a
teda nebolo dodržané ust. § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a teda uvedený platobný rozkaz
nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe nemôže prebiehať exekučné
konanie. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.6.2018 uviedla, že nerozporuje skutočnosť, že
Okresný súd Nové Zámky v danom prípade nesprávne úradne postupoval a má však za to, že žalobca

nepreukázal vznik škody keďže sa môže žalovanej sumy domáhať v súdnom konaní od Štefana H. z
dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd vzhľadom na
doklady predložené žalobcom a to vyjadrenie Sociálnej poisťovne o výške zrazenej sumy z invalidného
dôchodku žalobcu mal preukázané, že škoda žalobcovi v žalovanom rozsahu vznikla a jeho nárok je
v zásade daný.

17. Súd zo spisu tunajšieho spisu XXEr/XXXX/XXXX mal preukázané, že uvedený platobný rozkaz
bol vydaný dňa 30.4.1998 a dňa 4.6.1998 bola na ňom vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť s
dátumom 26.5.1998. Konajúci súd mal za to, že s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.
uplynula žalobcovi zákonná 10 ročná lehota, ktorá podľa názoru súdu začala plynúť dňom 27.1.1999

keďže týmto dňom sa žalobca dozvedel o platobnom rozkaze č. XC/XXX/XXXX a to z upovedomenia o
začatí exekúcie zo dňa 10.8.1998 súdneho exekútora JUDr. Jána Q., pričom toto upovedomenie o začatí
exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 27.1.1999 (čl. 8 spisu XXEr/XXXX/XXXX) a teda z uvedeného
upovedomenia o začatí exekúcie mal žalobca oznámené, že na základe platobného rozkazu 5C/108/98
sa vykoná exekúcia proti nemu. Vzhľadom na uvedené mal konajúci súd za to, že 10 ročná premlčacia

lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom uplynula 27.1.2009.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uvedenú v podaní žalovaného zo dňa 7.6.2018 súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol, keďže nárok žalobcu nebol uplatnený v zákonnej 10 ročnej premlčacej dobe
nakoľko žaloba bola podaná až 30.4.2018, t.j. po uplynutí zákonnej 10 ročnej lehoty uvedenej v § 22ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. V danom prípade bolo s poukazom na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. nárok na náhradu škodu posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. keďže k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorým vznikla žalobcovi škoda, došlo v roku 1998, t.j. v čase účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.,

ktorý bol účinný až do 30.6.2004. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

18. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, nakoľko súd žalobu zamietol, súd
jej priznal náhradu trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.