Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217214628
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7217214628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. D. B. D. G. Ž.: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. P. X, Y., C. Ž.: J. J., T..

XX.X.XXXX, H. U. G. XX, Y., B. F. X.XXX,- J. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi čiastku 4.000.- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 4.000.- eur od 11.1.2017 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

Konanie v časti úroku z omeškania za deň 10.1.2017 z a s t a v u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou, doručenou súdu 10.5.2017, zaplatenia čiastky vo výške 4.000.- eur
spolu s úrokom vo výške 10 % a s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % za každý i započatý deň
omeškania od 10. januára 2017 až do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
9. novembra 2016 požičal žalovanej sumu 4.000.- eur s tým, že mu peniaze vráti do konca marca 2017,
t.j. do 10. januára 2017. Žalovaná peniaze potrebovala na trovy spojené s obhajobou jej syna, ktorý bol v
tom čase vo väzbe. V čase pred odovzdaním požičanej sumy sa dohodli so žalovanou na úroku vo výške

10 % a v prípade jej omeškania s vrátením peňazí aj na úroku z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej
čiastky za každý započatý deň omeškania. Žalovanú vyzval 20. marca 2017, aby mu požičanú sumu
spolu s dohodnutými úrokmi vrátila, to sa však nestalo. Následne žalovaná na jeho výzvy nereagovala.
Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil zmluvu o pôžičke zo dňa 14.12.2016 a upomienku z
20.3.2017 aj s podacím lístkom z pošty, adresovanú žalovanej.

2. Pred začatím pojednávania na výzvu súdu žalobca podaním, doručeným súdu 31.10.2017, oznámil,

že ponecháva na uváženie súdu výšku úroku a úroku z omeškania a spresnil dátum, od ktorého
požadoval úrok z omeškania na deň 11.1.2017, ktoré podanie súd považoval podľa obsahu za čiastočné
späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania za jeden deň, t.j. za 10.1.2017.

3. Žalovaná predložila súdu 25.6.2018 vyjadrenie k žalobe s tým, že nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva. Uviedla, že istina bola v plnom rozsahu uhradená, svoje tvrdenia odvoláva na prebiehajúce
trestné konania vedené na Okresnom súde Košice II, ktoré zatiaľ nie sú právoplatne skončené.

Nepredložila ale súdu žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.9.2018, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany. Žalobca
zotrval na žalobe a k okolnostiam poskytnutia pôžičky doplnil, že na veľké naliehanie požičal žalovanej14.12.2016 sumu 4.000.- eur v hotovosti s tým, že mu prinesie vlastnoručne napísanú žiadosť s
overeným podpisom na 4.000.- eur. Ako dôvod pôžičky žalovaná uviedla, že potrebuje 2.000.- eur na
právnika pre syna, aby ho pustili z väzby a ďalších 2.000.- eur tiež na právnika, ktorému „dlhovala za

svoje činy“. Keďže po manželovi mala so synom dediť, peniaze mu mala vrátiť do 10. januára 2017.
Poukázalnato,žeprenajímalbytsynovižalovanej,ktorýzabytneplatil,následnešieldoväzby,žalovaná
bývala v byte s nevestou a dvoma deťmi, avšak rovnako neplatili za nájom. Podľa neho podvodníckym
spôsobom ho zatiahli do ich problémov, keď požičal žalovanej peniaze, ale nesplnila to. Zmluvu o
pôžičke napísala žalovaná a vlastnoručne ju podpísala, aj dopisovala do znenia zmluvy rukou vlastné

prehlásenia. Peniaze jej odovzdal v hotovosti bez prítomnosti inej osoby. Poprel tvrdenie žalovanej vo
vyjadrení k žalobe, že mu vrátila pôžičku a súdne konania ňou spomínané nemajú žiaden súvis s touto
pôžičkou. Žalovaná pred súdom naopak tvrdila, že si požičala najprv 1.000.- eur, potom 1.500.- eur,
ale žalobca „zaokrúhlil“ pôžičku na 4.000.- eur ako nejakú zábezpeku. Nakoľko ona súrne potrebovala
peniaze, tak podpísala papier žalobcovi na 4.000.- eur, ale nešlo o pôžičku na túto sumu. Tvrdila aj to, že
v januári 2017 vrátila žalobcovi 5.000.- eur v hotovosti, pričom nemá o tom žiaden dôkaz, lebo žalobca

jej nikdy nič nepodpísal, aj keď si bola vedomá, že urobila chybu. Žalobca poprel jej tvrdenia a poukázal
na to, že žalovaná mu doposiaľ nevrátila ani ďalšiu pôžičku podľa zmluvy z 9.11.2016 vo výške 1.000.-
eur, ktorá taktiež žalovaná podpísala.

5. Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákonov:

6. V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka (OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

7. V zmysle ust. § 658 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Z citovaného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je predovšetkým určenie predmetu pôžičky a povinnosť dlžníka vrátiť veci

rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

9. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou písomnú
zmluvu o pôžičke dňa 14.12.2006, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku 4.000 eur, pričom

prevzatie finančných prostriedkov v hotovosti v tejto výške potvrdila fakticky žalovaná podpisom tejto
zmluvy o pôžičke, ktorá zmluva nadobudla platnosť a účinnosť podpisom oboch zmluvných strán.
Žalovaná sa ocitla v dôkaznej núdzi, keďže okrem povinnosti tvrdenia, má aj dôkaznú povinnosť v spore
ako každá strana a túto si žiadnym relevantným spôsobom nesplnila. Aj keď tvrdila, že požičal jej žalobca
2.500.- eur, nie 4.000.- eur, toto tvrdenie žiadnym hodnoverným dôkazom nevedela preukázať, rovnako

ani tvrdenie, že vrátila žalobcovi 5.000.- eur, teda viac finančných prostriedkov, ako si požičala. Všetky
tieto jej tvrdenia ostali len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Žalovaná tak neuniesla procesnú
dôkaznú povinnosť na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že prevzala od žalobcu inú sumu, ako v zmluve
o pôžičke a že pôžičku už žalobcovi vrátila. Súd nemohol prihliadať len na jej tvrdenie, že bola v núdzi,
potrebovala peniaze, z toho dôvodu podpísala zmluvu o pôžičke 14.12.2016 v predloženom znení, kedy

vlastnoručne aj dopísala na záver zmluvy, že...“ v prípade, ak by sa jej stala nepredvídaná udalosť, alebo
by to nevedela splácať, záväzok preberá jej syn a nevesta Ľudmila Galas - Laufalová, nar. 24.11.1989.“
Sama do zmluvy rukou dopísala splatnosť pôžičky- do 10. januára 2017, čo aj podpísala. Žalobca
preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej
zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného

vzťahu, ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peňažné prostriedky.

10. Na základe uvedených dôvodov súdu neostávalo iné, ako žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú vrátiť
žalobcovi požičanú sumu poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 4.000.- eur.

11. Pokiaľ ide o obsah zmluvy o pôžičke v časti III.- úrok, súd túto časť zmluvy posúdil ako neplatnú z
dôvodu jej neurčitosti, keďže zmluvné strany si dohodli úrok vo výške 10 % z požičanej sumy s tým, že
je splatný v deň splatnosti pôžičky, avšak neuviedli, za aké obdobie sa mal platiť 10 % úrok, či išlo o
denný úrok, týždenný, mesačný a pod. Takáto dohoda strán o úroku je neurčitá a v zmysle § 37 OZ máza následok neplatnosť pôžičky v tejto časti o dohodnutom úroku z pôžičky. Z dôvodu, že právny úkon
v tejto časti je neplatný pre neurčitosť, nepožíva právnu ochranu a nebolo možné žalobcovi dohodnutý
úrok priznať.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak dlžník je
v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z
omeškania, ktoré sa vypočítajú podľa §3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.

13.Podľaust.§3ods.1nar.vládyč.87/1995Z.z.vzneníplatnomod1.2.2013výškaúrokovzomeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Žalovaná sa nesporne dostala aj do omeškania so zaplatením celej dlžnej sumy pôžičky dňom 11.
januára 2017, kedy nastala splatnosť pôžičky. Čo sa týka úroku z omeškania, rovnako súd vychádzal z

obsahu zmluvy o pôžičke v časti IV. - omeškanie, kde si strany dohodli v prípade omeškania so splatením
pôžičky povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý
aj začatý deň omeškania. Takto dohodnutý úrok z omeškania v prepočte za 365 dní činí ročne úrok z
omeškania vo výške 91,25 % a ten prekračuje mnohonásobne výšku zákonného úroku z omeškania,
ktorý patrí veriteľovi v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 1,2 OZ,

v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom na uplatnenú výšku úroku z omeškania žalobcom,
ktorá prekračuje maximálnu sadzbu zákonného úroku z omeškania, prípustnú Občianskym zákonníkom
v čase omeškania žalovanej, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy len zákonný úrok
z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu (nad 5% ročne v úroku
z omeškania) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Podľa ust. § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa ust. § 145 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd

v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Na základe späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie úroku z omeškania za deň 10.1.2017,
ako sa domáhal v žalobe, keď podaním doručeným súdu 31.10.2017 si uplatnil úrok z omeškania
od 11.1.2017, súd konanie v tejto časti (za 1 deň-10.1.2017) zastavil, pričom súd nezisťoval súhlas
žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, pretože k nemu došlo pred začatím pojednávania, preto ani

na prípadný nesúhlas žalovanej by súd neprihliadal.

19. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého
súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalobcovi,ktorýmalneúspech
len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, súd priznal v súlade s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok

na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník. ( § 262 ods.2. C,s.p.).

Poučenie:

Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie(§355ods.1C.s.p.),ktorémôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).