Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895104
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416895104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti žalovanému
D. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. N. XXX/X, XXX XX H. C. N., o zaplatenie sumy
696,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
5Csp/1/2016-95 z 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol
(druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 04. 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 350,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným od 15. 10. 2009 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a čo do zvyšku žalobu žalobcu
zamietol (druhý výrok). O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo (tretí výrok).

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
696,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15. 10. 2009 do zaplatenia.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 05. 12. 2016 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 12Co/389/2017 zo dňa 31. 01. 2018 rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 25.
06. 2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorého žalobca

poskytol žalovanému úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi zaplatiť zvýšený o
príslušný poplatok vo výške 346, Eur, t.j. celkovú sumu 696,- Eur, a to v 12 mesačných splátkach po
58,- Eur, počnúc dňom 10. 07. 2009 na účet veriteľa. Žalovanému bol poskytnutý úver na ,,iný“ účel.
Žalovanému boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný na splátkach
úveru nezaplatil žiadnu sumu. Žalobca úver zosplatnil dňa 15. 10. 2009.
Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp.zn. 1T 74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09. 07. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu

úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona z dôvodu, že žalovaný v žiadosti o úver
neuviedol všetky svoje záväzky a úver nesplácal a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal
žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske konanie.Súd prvej inštancie konštatoval, že znakmi skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa
§ 222 ods.1 Trestného zákona sú spôsobenie škody poškodenému (žalobcovi) páchateľom trestného
činu ( žalovaným) trestným činom - konaním opísaným v § 222 ods.1 Trestného zákona. Civilný súd

je viazaný aj závermi trestného súdu o to, kto škodu spôsobil, komu bola spôsobená a že škoda bola
spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom majúcim znaky trestného činu.
Žalobca nárok na ušlý zisk odvodil z toho, že ak by žalovaný neuviedol žalobcu o omylu a nevylákal
od neho istinu úveru, v zmysle Zmluvy o úvere by mal nárok aj na ušlý zisk spočívajúci v odplate. Súd
prvej inštancie skúmal, či v prípade nespáchania trestného činu žalovaným by mal žalobca ako veriteľ

nárok na odplatu vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere.
ŽalobcapriuzatváraníZmluvyoúverebolvpostavenídodávateľa,pretožekonalvrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
bol v postavení spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“). Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, má charakter aj

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“).
Súd prvej inštancie poukázal na to, že novela Občianskeho zákonníka, definovaná zákonom č. 102/2014
Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa názoru prvoinštančného súdu Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu spĺňa podmienku
písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), ročnú
úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4

ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ je síce zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, avšak poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.4 ZoSÚ).
Žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere spáchal úmyselný trestný čin a o jeho vine a treste bolo
právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, preto zodpovedá za škodu, ktorá tým žalobcovi vznikla.
Súd prvej inštancie mal v spore preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za

škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
úmyselné zavinenie žalovaného), čím vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody.
Žalobca tvrdil, že žalovaný nezaplatil žiadnu splátku úveru. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval.
Prvoinštančný súd ustálil, že žalovaný v súvislosti so spáchaním prečinu úverového podvodu spôsobil
žalobcovi škodu vo výške istiny poskytnutého úveru zo strany žalobcu (s poukazom na bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru), t.j. vo výške 350,- Eur, preto žalobe žalobcu v uvedenej časti vyhovel a čo do
zvyšku žalobu žalobcu zamietol (346,- Eur).
Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., účinného do 31. 01. 2013. Okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške v

akej si žalobca uplatnil, t.j. 5 % ročne z priznanej sumy 350,- Eur od 15. 10. 2009 (od splatnosti dlhu)
do zaplatenia (aj keď mu vzniklo právo na úrok z omeškania vo vyššej výške, avšak okresný súd bol
viazaný podanou žalobou).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení 50,29 % zo žalovanej

sumy 696,- Eur, úspech žalovaného predstavuje 49,71 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 0.58
% (50,29 % mínus 49,71 %). Vzhľadom na uvedený čiastočný úspech strán sporu okresný súd rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie čo do zvyšku žalobu

žalobcu zamietol (druhý výrok), žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom úverového podvodu v

zmysle ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona a nie o nárok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere.
Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22. 04. 2010 uznal
žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona apodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na
občianske súdne konanie.
Trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22.04.2010 nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2010.
Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 15Co/187/2017-88 zo dňa 04.10.2017, z ktorého vyplýva: ,,Skutočnosti rozhodné pre ustálenie
charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne
významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť)

anieonárokuzosamotnejzmluvyoúvereakotakej,kedybyboloprávnevýznamnéskúmanie,čizmluvu
oúvereuzavreldlžníkvpostaveníspotrebiteľa,naktoréhosavzťahujezozákonarežimspotrebiteľského
práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v
postavení podnikateľského subjektu.“
Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017 uviedol: „Civilný súd
je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Výrok

odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať
akozcelkuabraťdoúvahyjehoprávnuajjehoskutkovúčasť.Práveskutkováčasťvýrokuriešinaplnenie
znakovskutkovejpodstatytrestnéhočinukonkrétnymkonanímpáchateľa...Pokiaľjesúčasťouskutkovej
podstaty aj vznik škody a jej následok, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom
protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným

protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.“
Podľa jeho názoru civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na to, že
vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný
vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody,
preto okresný súd sa mal v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody (skutočnou škodou a ušlým

ziskom) a nie náležitosťami uzavretej Zmluvy o úvere. Absencia akýchkoľvek podstatných náležitostí v
zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch je v danom prípade irelevantná.
Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 17C/277/2016-36 zo dňa 13. 04. 2017 a
rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25. 01. 2017.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v závislom

výroku o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný

právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. V posudzovanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému.

10. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 420 OZ sú: a) porušenie
právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou, d) zavinenie.

11. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím

povinnosti, ktorá mala byť v súlade s právom vykonaná. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecných právnych predpisov a iných
noriem, zo zmlúv, resp. iných právnych úkonov i generálnej prevencie vyplývajúcu z ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka.

12. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

13. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku, ktorá musí byť preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

14. Zavinenie má subjektívny charakter, pretože ide o psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu
a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

15. Pretože žalobca žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej mu protiprávnym konaním

žalovaného, súd prvej inštancie správne preskúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp.zn. 1T 74/2010
zo dňa 22. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 07. 2010, uznal žalovaného za vinného,

že dňa 25. 06. 2009 v Žiari nad Hronom uzatvoril úverovú zmluvu číslo XXXXXXX so spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 346,- Eur, ktorý sa zaviazal splatiť
so zvýšeným poplatkom spolu vo výške 696,- Eur, pričom v žiadosti o úver neuviedol svoje záväzky voči
bankovým a nebankovým subjektom na území SR, úver nesplácal, čím spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
Ul. Pribinova 25, Bratislava, spôsobil škodu vo výške 696,- Eur, teda vylákal od iného úver tým, že ho

uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobil
škodu malú, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona a za to bol
odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka s tým, že mu bol výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a poškodeného (žalobcu) podľa § 228 ods. 1 Trestného
poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske konanie.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 193 CSP viazaný
trestným rozkazom Okresný súd v Žiari nad Hronom sp.zn. 1T 74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09. 07. 2010 o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal.

18. Pod viazanosťou v civilnom konaní treba rozumieť nielen viazanosť výrokom o vine, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia
predpokladanou Trestným zákonom (viď. judikát R 35/1993).

19. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je daný tým, do

akejmierysúznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuzároveňokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie
o uplatnenom nároku.20. Súd prvej inštancie pri určení výšky skutočnej škody v posudzovanej veci správne zistil obsah práv
a povinností zo Zmluvy o úvere. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú
zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne

skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne, pretože
žalobca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická
osoba, ktorému bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

21. Súd prvej inštancie po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v
zmysle ustanovenia § 420 OZ správne určil výšku skutočnej škody spôsobenej protiprávnym konaním
žalovaného (úverovým podvodom) v sume 350,- Eur, ktorú žalobca reálne poskytol žalovanému, a to po
náležitom preskúmaní obsahu práv a povinností zo Zmluvy o úvere z hľadiska spotrebiteľského práva,
keď posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych

náležitostí Zmluvy o úvere ustanovených v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/ ZoSÚ (absencia konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzby, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov).

22. Pretože žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 346,- Eur s príslušenstvom

z titulu náhrady škody, ktorú mu žalovaný nespôsobil v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním, súd
prvej inštancie správne žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol (druhý výrok).

23. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dodáva, že rozhodnutia všeobecných
súdov, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, t.j. rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie sú pre

odvolací súd v zmysle ustanovenia § 193 CSP záväzné.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
(druhý výrok) potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (tretí výrok),
pretože okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na pomer úspechu

v spore na strane žalobcu a žalovaného.

25. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§
367 ods. 2 CSP).

26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorí si však
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu nepriznáva.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).