Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. august 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Csp/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118230252
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118230252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu B. G.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, Z., proti žalovanému POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určení neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, o určení, že spotrebiteľské
zmluvy sú bez úrokov a poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochrane práv spotrebiteľa,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, je bez úrokov a bez poplatkov.

Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, je bez úrokov a bez poplatkov.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 67,00 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konanie vo výške 215,50 Eur
pripojeným príkazom na úhradu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 02. 2018 v spojení s návrhom na pripustenie zmeny
petitu zo dňa 25. 06. 2018 domáhal určenia, že
a) dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 28. 09. 2015 je neplatná,

b) spotrebiteľská zmluva č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 je neplatná,
c) úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 je bez úročný a bez poplatkov,
d) dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 17. 08. 2015 je neplatná,
e) spotrebiteľská zmluva č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 je neplatná a
f) úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 je bez úročný a bez poplatkov.
Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo
zmluvy č. 402900466 a č. 402900508, pričom rovnakú povinnosť by mal súd uložiť aj zamestnávateľovi

žalobcu G. s. r. o., S. XXX, mzdové oddelenie. Tiež sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 183,00 Eur a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že ako spotrebiteľ je v slabšej pozícii a jeho
nároky sú odôvodnené aj s cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa. Konanie žalovaného pri
uzavretí zmlúv spôsobilo vady v zmluvách, ktoré sú v dôsledku toho absolútne neplatné pre neurčitosťa nezrozumiteľnosť. Dôvodom neplatnosti je i nedostatok vážnosti, množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok či rozpor s dobrými mravmi. Na určení neplatnosti má žalobca naliehavý právny záujem,
pretože podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práv žalobcu,

ktorou sa má odstrániť spornosť práva a vytvoriť pevný základ pre právny vzťah strán sporu. Bez tohto
určenia je jeho právo ohrozené a právne postavenie neisté. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí
z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu kontrole a zistiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky. Žalovaný použil v zmluvách o spotrebiteľskom úvere neprijateľné zmluvné podmienky.
Zmluva č. 402900508 ako aj zmluva č. 402900466 obsahuje dva rôzne údaje o ročnej percentuálnej

miere nákladov, pričom uvádzanie rôznych údajov týkajúcich sa výšky ročnej percentuálnej miery
nákladov považuje za zavádzanie spotrebiteľa, za nekalú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. V zmluvách sú ďalej neprimerane vysoké zmluvnú pokuty v prípade
omeškania splátok. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. V zmluvách ďalej absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky
a iné poplatky, v dôsledku čoho sú úvery bez úrokov a poplatkov. Zo zmluvy č. 402900508 mu bol

poskytnutý úver vo výške 300,00 Eur, pričom ku dňu 17. 02. 2018 splatil 244,00 Eur a zo zmluvy č.
402900466 mu bol poskytnutý úver vo výške 500,00 Eur a ku dňu 17. 02. 2018 splatil sumu vo výške
351,00 Eur. K žalobe pripojil listinné dôkazy - žiadosť žalovaného o zrážky zo mzdy zo dňa 13. 12. 2017
a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17. 08. 2015. Na pojednávaní dňa 25. 06. 2018 žalobca predložil
ďalšie listinné dôkazy - písomný výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, výplatné pásky za mesiace

01/2018, 03/2018 a 12/2017, 4 x potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 23. 08. 2016, 20.
07. 2016 a 19. 08. 2016, rozhodcovskú zmluvu k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa
17. 08. 2015, všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľského úveru, zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 402900524 zo dňa 17. 08. 2015, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov zo dňa 17. 08. 2015, dohodu o plnení v splátkach zo dňa 17. 08. 2015, štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu k úveru č. 402900466, upozornenie na neuhradenú
splátku zo dňa 10. 10. 2016, výpis z účtu k úveru č. 402900508, varovanie zo dňa 06. 12. 2016, dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28. 09. 2015, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 13. 12.
2017 a oznámenie o vyplnení zmenky zo dňa 15. 06. 2017.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca na určení neplatnosti dohody o zrážkach
spotrebiteľského úveru nemá naliehavý právny záujem. Ustanovenie § 137 písm. c) C. s. p. pripúšťa
určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom) a vo vzťahu k právnym
skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis (napr. dobrovoľná dražba, uznesenie

valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie pracovného pomeru). K absencii naliehavého
právneho záujmu žalovaný poukázal na judikatúru súdov (rozsudok Krajského súdu v Trnave v rozsudku
sp. zn. 11Co/173/2013 zo dňa 21. 05. 2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/273/2017 zo
dňa 12. 12. 2017). Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú

uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovanému ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku je
esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa

chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži
k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje
tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na
účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551
Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente,

a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až
následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju
pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Z uvedeného nie je možné
ju vyhlásiť za neplatnú. Žalobca jasne mal možnosť súhlasiť/nesúhlasiť alebo odmietnuť/neodmietnuť
dohodu. Žalovaný považuje dohodu o zrážkach zo mzdy platnú, a teda má za to, že nedošlo k

naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka Ten istý záver platí aj v prípade zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pokiaľ
by bolo možné uvažovať o tom, že žalobca je spotrebiteľom, čo žalovaný rázne popiera, zákon ospotrebiteľských úveroch totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery,
pričom medzi ne radí: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, úver, na zabezpečenie
ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec

a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec. Z toho možno
výkladom a contrario vyvodiť, že ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované
do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku (najmä zákon o spotrebiteľských úveroch),

výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Žalobca nemôže mať naliehavý právny
záujem ani na určení zmluvy o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Určenie existencie právnej
skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti , nie
však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) C. s.
p. je možné konštatovať, že Civilný sporový poriadok v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie

právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca
sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Určenie
neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho osobitné predpisu. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok
Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 07. 06. 2017, rozhodnutie D. súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16. 03. 2016, rozsudok P. súdu Bratislava II sp. zn. 52C/135/2014

zo dňa 25.05.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/325/2016 zo dňa 14. 06.
2017. Žalovaný tvrdil, že v prípade určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov nezakladal by takýto
rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným ani aplikovateľný. V prípade,
ak by súd určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav
právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na

existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Žalobca podal žalobu
na plnenie a nedôvodne podáva zároveň aj určujúcu žalobu, pričom v samotnom odôvodnení súd
sa vysporiada s určujúcim nárok a v konečnom dôsledku až rozsudok na plnenie vyrieši s konečnou
platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je aplikovateľný
a vykonateľným titulom. Takéto konanie žalobcu sa javí len účelové s cieľom zvyšovania trov konania,

pričom samotné konštatovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky pri nároku na plnenie je nedôvodné.
Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorili dňa 17. 08. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 402900466, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 500,00 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal
vrátiť o príslušný poplatok vo výške 370,00 Eur. V zmluve o úvere č. 402900466 na prednej strane
je uvedené: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 870,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak do

20. 08. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“ Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 20.
08. 2016. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 870,00
Eur s termínom splatnosti dňa 20. 08. 2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť

využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 17.08.2015 s predmetnou
dohodou oboznámený. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 10 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 87,00 Eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20. 09. 2015.
Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky.
V danej súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/2015

Home Credit Slovakia, a. s. proti G. N.. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že
výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo
výške 272,69 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak,
ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj ročná percentuálna

miera nákladov. Naproti tomu ročná percentuálna miera nákladov vo výške 272,69 % dohodnutá v
dohode o splátkach, predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú v prípade spotrebiteľa,
ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov je navyše jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že

výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej
kudňupodpísaniazmluvyospotrebiteľskomúverejevovýške24,67%.Žalobcanesiedôkaznébremeno
a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov,
nakoľko ročná percentuálna miera nákladov neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolomožnévyhlásiťzmluvuospotrebiteľskomúverezabezúročnúabezpoplatkov.Kuvedenémujepotrebné
poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe

je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované
pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou
dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní
s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu
býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s

ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež
vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká
výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej
pôžičke a úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. XX Cmo 95/2005).
Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v
tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo
a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské

náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o
úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal.
Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo
nie. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu

alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy
bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo
žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. K tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru znova poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - XX/

XXXX. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou dojednanie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi
žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania

alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory
so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu navyše treba hodnotiť v
čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho
uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje

spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,
čo sa môže stať v budúcnosti.

3. Žalobca vo vyjadrení na vyjadrenie žalovaného (tzv. replika) doručenom súdu na pojednávaní dňa
25. 06. 2018 uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, pretože nie je zrejmé, čo chce

povedať, keď jeho vyjadrenie obsahuje len všetky možné skopírované rozhodnutia z iných súdov.
Žalovaný sa podľa žalobcu nevyjadruje konkrétne k danej žalobe, údajne žalobcovi nie je zrejmé, či
si žalovaný uvedomuje, o čo sa jedná. Vraj žalovaný len poukazuje na rôzne tvrdenia, ktoré nemajú
nič spoločné s jeho žalobou. Celý obsah vyjadrenia žalovaného je nezrozumiteľný a nejasný. Ďalej
uviedol, že žalovaný si z požičanej sumy 300,00 Eur urobil dlh viac ako 1 496,00 Eur a z požičanej

sumy 500,00 Eur viac ako 2 136,00 Eur, čo má pre neho likvidačné následky a podľa všetkého ide
o jasnú úžeru. Ku dňu vyjadrenia považuje žalobca svoj dlh za splatený. Ako dôkaz pripojil výplatné
pásky, z ktorých má vyplývať, ako mu zamestnávateľ od decembra 2017 strhával každý mesiac sumu
vo výške 136,00 Eur a z výplaty mu tak neostávalo ani životné minimum v sume 199,48 Eur +
139,16 Eur na manžela, hoci žalovaný nedisponoval ani súdnym rozhodnutím, aby mu mohol zo mzdy

vykonávať zrážky. Žalovaný tak nedodržal zákon, obišiel ho a na výplatnej páske mal žalobca len mzdu
vo výške 40,00 Eur. Podľa ministerstva spravodlivosti už v minulosti na základe podnetov mnohých
spotrebiteľov bolo posúdené, že viaceré zmluvné podmienky v zmluvách žalovaného sú neprijateľné.
Zmluva obsahovala len výšku splátok, termín splatnosti splátok, avšak absentuje výška splátok istinyúveru, výška splátok úrokov z úveru a výška splátok iných poplatkov. Žalobca poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v H. sp. zn. 10CoE/313/2010 zo dňa 09. 08. 2011 či Krajského súdu v Ostrave sp. zn.
161Cm 944/2010 zo dňa 23. 08. 2011 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska o vydaní predbežného

opatrenia sp. zn. OFS - 13342/2015 - 1. Žalobca tvrdil, že dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo
spotrebiteľských zmlúv alebo uzatvorené spolu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a plnenie vykonávané na základe takejto dohody je v rozpore so zákonom.
Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, ku dňu 06. 06. 2018 bola splatená istina. Zo zmluvy o
úvere vo výške 300,00 Eur splatil celkom 400,00 Eur a zo zmluvy o úvere vo výške 500,00 Eur splatil

celkom 583,00 Eur, v dôsledku čoho sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sumou vo výške
183,00 Eur a ktoré žiada vydať.

4. Dňa 02. 07. 2018 boli súdu doručené listinné dôkazy predložené žalobcom - výplatná páska za
obdobie 02/2018 a potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 07. 2018 na základe výzvy súdu uviedol, že k zmluve
o úvere č. 402900508 eviduje od žalobcu deväť splátok v celkovej sume 342,00 Eur a k zmluve o
úvere č. 402900466 osem splátok vo výške 525,00 Eur. Pokiaľ ide o výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov, žalovaný uviedol, že táto bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere so vstupnými údajmi v

zmysle zmluvy. Žalobca bol dostatočne informovaný o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Trval na zamietnutí žaloby. K vyjadreniu
pripojil listinné dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 08. 2015 vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úver, dohody o plnení v splátkach, dohody o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov, rozhodcovskej zmluvy a zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 09. 2015 vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úver, dohody o plnení v splátkach, dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, rozhodcovskej zmluvy.

6. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného,

ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal,
vykonal dokazovanie a zistil:

7. Za nesporné súd považuje to, že dňa 17. 08. 2015 žalobca (ako dlžník, spotrebiteľ) uzavrel so
žalovaným (ako veriteľom) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. 402900466), predmetom ktorej bolo

poskytnutie úveru vo výške 500,00 Eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky a zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 370,00 Eur, t. j. zaplatiť
celkovú čiastku vo výške 870,00 Eur. Odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov je vo výške 140,00
Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28,00 %. Úrok bol vo výške 46,00 %
ročne z poskytnutého úveru až do úplného uhradenia, čo je suma vo výške 230,00 Eur. Spotrebiteľ sa

zaväzuje zaplatiť sumu vo výške 870,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 17. 08. 2016. Vzhľadom na
uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 17. 08. 2016. Podľa zmluvy spotrebiteľ vzal na vedomie,
že výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov na poskytnutý spotrebiteľský úver je 24,67 %.
V ten istý deň uzavreli žalobca so žalovaný aj dohodu o plnení v splátkach, z ktorej vyplýva, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 sa mení tak, že sumu vo výške 870,00 Eur
mal žalobca splatiť v 10 mesačných splátkach po 87,00 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc
dňom 20. 09. 2015. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle tejto dohody bola 272,69 %.
Priemernáhodnotaročnejpercentuálnejmierynákladovbolanezmenená(24,67%).Zároveňbolamedzi
stranami uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako aj rozhodcovská zmluva.

8. Nesporným bolo aj to, že dňa 28. 09. 2015 žalobca (ako dlžník, spotrebiteľ) uzavrel so žalovaným (ako
veriteľom) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č. 402900508), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 300,00 Eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť
odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 288,00 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo

výške 588,00 Eur. Odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov je vo výške 84,00 Eur, čo predstavuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28,00 %. Úrok bol vo výške 68,00 % ročne z poskytnutého
úveru až do úplného uhradenia, čo je suma vo výške 204,00 Eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť sumu
vovýške588,00Eur,akniejedohodnutéinak,do28.09.2016.Vzhľadomnauvedenésazmluvnéstranydohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru nastane dňa 28. 09. 2016. Podľa zmluvy spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov na poskytnutý spotrebiteľský úver je 24,67 %. V ten istý deň uzavreli

žalobca so žalovaný aj dohodu o plnení v splátkach, z ktorej vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 sa mení tak, že sumu vo výške 588,00 Eur mal žalobca splatiť v
12 mesačných splátkach po 49,00 Eur mesačne vždy k 26. dňu v mesiaci, počnúc dňom 26. 10. 2015.
Výška ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle tejto dohody bola 300,29 %. Priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov bola nezmenená (24,67 %). Zároveň bola medzi stranami uzavretá

aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako aj rozhodcovská zmluva.

9. Za nesporné súd považoval aj to, že zo zmluvy č. 402900466 uzavretej dňa 17. 08. 2015 žalobca
uhradil celkom sumu vo výške 525,00 Eur v ôsmich splátkach v rôznej výške (dňa 21. 09. 2015 vo výške
87,00 Eur, dňa 20. 06. 2016 vo výške 5,00 Eur, dňa 01. 07. 2016 vo výške 5,00 Eur, dňa 23. 08. 2016
vo výške 80,00 Eur, dňa 10. 01. 2018 vo výške 87,00 Eur, dňa 12. 02. 2018 vo výške 87,00 Eur, dňa 09.

03. 2018 vo výške 87,00 Eur a dňa 11. 04. 2018 vo výške 87,00 Eur). Uvedené vyplýva tak z vyjadrenia
žalovaného (č. l. 89) ako aj z dvoch potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov k tejto zmluve (č. l.
61) a z výpisu o úhradách úveru (č. l. 72). Zo zmluvy č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 žalobca uhradil
celkom sumu vo výške 342,00 Eur v deviatich splátkach (dňa 13. 10. 2015 vo výške 49,00 Eur, dňa 20.
06. 2016 vo výške 5,00 Eur, dňa 01. 07. 2016 vo výške 5,00 Eur, dňa 20. 07. 2016 vo výške 48,00 Eur,

dňa 22. 08. 2016 vo výške 39,00 Eur, dňa 10. 01. 2018 vo výške 49,00 Eur, dňa 12. 02. 2018 vo výške
49,00 Eur, dňa 09. 03. 2018 vo výške 49,00 Eur a dňa 11. 04. 2018 vo výške 49,00 Eur). Uvedené takisto
vyplýva tak z vyjadrenia žalovaného (č. l. 89) ako aj z dvoch potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov
k tejto zmluve (č. l. 61) a z výpisu o úhradách úveru (č. l. 73).

10. Za sporné súd považuje:
a)čizmluvyospotrebiteľskýchúverochobsahujúvšetkypodstatnénáležitostivzmysle§9ods.2zákona
o spotrebiteľských úveroch;
b) či žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, na určení, že zmluvy sú bez
úrokov a poplatkov ako aj na určení, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné;

c) či možno uložiť žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu obchodnej spoločnosti G.. povinnosť zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy;
d) vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho výšku (t. j. či žalobca preukázal ním tvrdenú výšku v
sume 183,00 Eur).

11. Žalobca na prvom pojednávaní uviedol len to, čo v žalobe a vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného.
Oznámil, že nie je už zamestnaný u zamestnávateľa G. s. r. o., takže žalovaný už nevykonáva žiadne
zrážky zo mzdy. Pri podpisovaní zmlúv mu dal žalovaný podpísať viacero dokumentov tak, že bol zakrytý
vrch a nevidel názov zmluvy, ktorú podpísal.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úverea termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a veriteľ spotrebiteľský úver poskytne
finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať

určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

19. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 a posúdenie je
platnosti:

20. 1 Súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným žalovaného má písomnú formu a na prvý pohľad sa môže javiť, že sú v nej
uvedené aj všetky podstatné údaje (náležitosti) v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
20. 2 Je pravdou, že v zmluve je dohodnuté, že úver vo výške 500,00 Eur spolu s odplatou vo výške
370,00 Eur (ktorú tvorí úrok vo výške 230,00 Eur a odplata vo výške 140,00 Eur) mal žalobca v

podstate splatiť v jednej splátke do 17. 08. 2016. Za týchto podmienok bola určená a vypočítaná
aj ročná percentuálna miera nákladov (28,00 %) a aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov (24,67 %). Žalobca bol informovaný o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
prostredníctvom formulára - informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, čo vyplýva z listín predložených žalobcom a z tvrdenia

žalovaného. Z uvedeného vyplýva spôsob výpočtu tohto údaja pre obdobie 12 mesiacov (č. l. 68).

20. 3 V samostatnom dokumente - dohoda o plnení v splátkach zo dňa 17. 08. 2018, ktorá určite nie
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ale
predstavuje len dohodu o spôsobe splácania úveru, sú dohodnuté podstatné náležitosti v zmysle § 9

ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, a to dokonca odlišne od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pričom
je nepochybné, že v tejto dohode je úplne iný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (272,69 %),
ktorý ale platí pre obdobie 10 mesiacov. A o spôsobe tohto výpočtu už žalobca informovaný nebol.

20. 4 Žalovaný takýmto konaním a takýmto spôsobom uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(kedy samostatným dokumentom mení podstatné náležitosti zmluvy, avšak tento už nemá charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože na základe dohody o plnení v splátkach žiadny úver žalobcovi
neposkytol) spôsobuje to, že spotrebiteľa nesprávne informuje o podstatných náležitostiach zmluvy, a
to o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zároveň mení aj počty splátok a termíny ich splatnosti ako
aj termín konečnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho sa opäť len menia podstatné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, avšak na základe takého úkonu, ktorým nedochádza k uzavretiu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Navyše dohoda o splnení v splátkach ani nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

20. 5 V dôsledku týchto dvoch samostatných právnych úkonov vznikla situácia, že žalobca ako

spotrebiteľ mal splatiť poskytnutý úver v 10 mesačných splátkach vo výške po 87,00 Eur k 20. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 20. 09. 2015 (teda najneskôr do 20. 07. 2016).20. 6 Uvedené podstatné náležitosti ale nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900466
zo dňa 17. 08. 2015. Nemožno teda dospieť k inému záveru ale len k takému, že zmluva zo dňa 17. 08.
2015 skutočne neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru (v skutočnosti ním bol deň 20. 07. 2016,

hoci v zmluve je uvedený deň 17. 08. 2016), výšku, počet a termíny splátok (v zmluve bola dohodnutá
len jedna splátka, zatiaľ čo v skutočnosti ich bolo 10 splatných k 20. dňu v mesiaci) a ani údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, pretože tento sa v dôsledku iných vstupných údajov (podľa vzorca) zmenil
a v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 08. 2015 je tak nepochybne uvedená nesprávna výška.

20. 7 V dôsledku týchto skutočností súd považuje úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900466
zo dňa 17. 08. 2015 za bezúročný a bez poplatkov. Navyše zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne
uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov aj vtedy, keď veriteľ poskytol
finančné prostriedky spotrebiteľovi v hotovosti. Zo zmluvy zo dňa 17. 08. 2015 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobcovi finančné prostriedky zmenkou. Z. vyjadrenie spôsobu poskytnutia úveru vyvoláva
pochybnostioposkytnutífinančnýchprostriedkovžalobcovi,pretožepodľanázorusúdumuskutočneboli

poskytnuté v hotovosti, avšak aby sa žalovaný vyhol tomu, že takýto spôsob výslovne uvedie v zmluve,
zvolil spôsob poskytnutia prostriedkov na základe zmenky, čo ale v konečnom dôsledku nie je možné.
Zmenka je totiž cenný papier a predstavuje právo zmenkového veriteľa stelesnené (inkorporované)
v listine - zmenke. Zmenka je teda len listina, nemôže predstavovať spôsob poskytnutia finančných
prostriedkov. V skutočnosti totiž nepochybne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcovi

v hotovosti a žalovaný zabezpečil toto odovzdanie vystavením zmenky, teda stelesnením jeho práva
žiadať plnenie od žalobcu. Aj v dôsledku tohto

20. 8 Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa
17. 08. 2015 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom skutočne neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku tohto nedostatku je potom
poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

20. 9 Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusí pri určení,

že je zmluva bez poplatkov a bez úrokov (resp. že je neplatná) preukazovať naliehavý právny záujem,
preto súd v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel (I. výrok tohto rozsudku).

20. 10 Žalobca nepreukázal, že by tá istá zmluva o spotrebiteľskom úvere (ktorá je bez úrokov a bez
poplatkov) mohla byť zároveň aj neplatná. Jeden žalobný petit (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

zmluvy) vylučuje druhý žalobný petit (určenie absolútnej neplatnosti zmluvy). Žalobca v konaní nepoprel,
že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel a že finančné prostriedky mu boli poskytnuté. Netvrdil, že
by ho k uzavretiu zmluvy niekto nútil alebo že by nerozumel tomu, čo je predmetom zmluvy. Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzavrel slobodne, právny úkon je zrozumiteľný a jasný, jeho plnenie je možné a
žalobca nie je osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená. Prax súdov je pritom

taká, že nie sú zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v
záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. V žiadnom prípade (za súčasného vyslovenia platnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a dodržania písomnej formy a podstatných náležitostí v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch) teda nemôže byť táto zmluva neplatná v celom rozsahu, a preto súd v tejto
časti žalobu zamietol (IV. výrok tohto rozhodnutia).

21. Posúdenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17. 08. 2015:

21. 1 Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný prostriedok zabezpečenia veriteľovej

pohľadávky voči dlžníkovi. Pokiaľ sú splnené podstatné náležitosti uzavretia tejto dohody a je daná
existencia platného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nemôže byť dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatnou.

21. 2 Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne

poukazovali veriteľovi. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči
platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zomzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka
a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.

21. 3 Je nepochybné, že dohodou o zrážkach zo mzdy bola zabezpečená povinnosť žalobcu vrátiť
žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,00 Eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900466
zo dňa 17. 08. 2015. V dohode bol konkretizovaný veriteľ a dlžník, bola nepochybne špecifikovaná
pohľadávka a takisto bola uvedená aj výška zrážok. Navyše bol konkretizovaný aj zamestnávateľ
žalobcu (dlžníka).

21. 4 Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa 17. 08.
2015 (len je bez úrokov a poplatkov), nemôže byť neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy, pretože
bola uzavretá písomne a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Ďalej táto dohoda zabezpečuje platný
záväzok (povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému sumu vo výške 500,00 Eur).

21. 5 Žalobca bol v tejto časti povinný preukázať aj naliehavý právny záujem a v tomto smere súd
konštatuje, že ho nepreukázal. Bolo nepochybne preukázané a nebolo sporné, že žalobca nepracuje a
pretoniejemožnévsúčasnejdobevykonávaťžiadnezrážky.Navyšežalovanýmôžežiadaťvykonávanie
zrážok zo mzdy (a aj z iných príjmov) len do výšky 500,00 Eur a potom už nie. Pokiaľ teda žalobca
túto sumu žalovanému vrátil, nemôže sa žalobca domáhať spätne (do minulosti) určenia neplatnosti

právneho úkonu, čo ani nie je v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. možné. V tomto smere sa súd stotožňuje s
tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe (viď bod 2. odôvodnenia), a pre to, aby bolo rozhodnutie
aj zrozumiteľné pre strany, nebude ich súd znova uvádzať.

21. 6 Vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov zo dňa 17. 08. 2015 zamietol (IV. výrok tohto rozhodnutia).

22. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 a posúdenie je

platnosti:

22. 1 Súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným žalovaného má písomnú formu a na prvý pohľad sa môže javiť, že sú v nej
uvedené aj všetky podstatné údaje (náležitosti) v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. 2 Je pravdou, že v zmluve je dohodnuté, že úver vo výške 300,00 Eur spolu s odplatou vo
výške 288,00 Eur (ktorú tvorí úrok vo výške 204,00 Eur a odplata vo výške 84,00 Eur) mal žalobca
v podstate splatiť v jednej splátke do 28. 09. 2016. Za týchto podmienok bola určená a vypočítaná
aj ročná percentuálna miera nákladov (28,00 %) a aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery

nákladov (24,67 %). Žalobca bol informovaný o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
prostredníctvom formulára - informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, čo vyplýva z listín predložených žalobcom a z tvrdenia
žalovaného. Z uvedeného vyplýva spôsob výpočtu tohto údaja pre obdobie 12 mesiacov (č. l. 68).

22. 3 V samostatnom dokumente - dohoda o plnení v splátkach zo dňa 28. 09. 2018, ktorá určite nie
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ale
predstavuje len dohodu o spôsobe splácania úveru, sú dohodnuté podstatné náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, a to dokonca odlišne od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pričom
je nepochybné, že v tejto dohode je úplne iný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (300,29 %).

A o spôsobe tohto výpočtu už žalobca informovaný nebol.

22. 4 Žalovaný takýmto konaním a takýmto spôsobom uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(kedy samostatným dokumentom mení podstatné náležitosti zmluvy, avšak tento už nemá charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože na základe dohody o plnení v splátkach žiadny úver žalobcovi

neposkytol) spôsobuje to, že spotrebiteľa nesprávne informuje o podstatných náležitostiach zmluvy, a
to o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zároveň mení aj počty splátok a termíny ich splatnosti ako
aj termín konečnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho sa opäť len menia podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, avšak na základe takého úkonu, ktorým nedochádza k uzavretiu zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Navyše dohoda o splnení v splátkach ani nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

22. 5 V dôsledku týchto dvoch samostatných právnych úkonov vznikla situácia, že žalobca ako
spotrebiteľ mal splatiť poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach vo výške po 49,00 Eur k 26. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 26. 10. 2015 (teda najneskôr do 26. 10. 2016).

22. 6 Uvedené podstatné náležitosti ale nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900508

zo dňa 28. 09. 2015. Nemožno teda dospieť k inému záveru ale len k takému, že zmluva zo dňa 28. 09.
2015 skutočne neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru (v skutočnosti ním bol deň 26. 10. 2016,
hoci v zmluve je uvedený deň 28. 09. 2016), výšku, počet a termíny splátok (v zmluve bola dohodnutá
len jedna splátka, zatiaľ čo v skutočnosti ich bolo 12 splatných k 26. dňu v mesiaci) a ani údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, pretože tento sa v dôsledku iných vstupných údajov (podľa vzorca) zmenil
a v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 09. 2015 je tak nepochybne uvedená nesprávna výška.

22. 7 V dôsledku týchto skutočností súd považuje úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900508
zo dňa 28. 09. 2015 za bezúročný a bez poplatkov. Navyše zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne
uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov aj vtedy, keď veriteľ poskytol
finančné prostriedky spotrebiteľovi v hotovosti. Zo zmluvy zo dňa 28. 09. 2015 vyplýva, že žalovaný

poskytol žalobcovi finančné prostriedky zmenkou. Samotné vyjadrenie spôsobu poskytnutia úveru
vyvoláva pochybnosti o poskytnutí finančných prostriedkov žalobcovi, pretože podľa názoru súdu mu
skutočne boli poskytnuté v hotovosti, avšak aby sa žalovaný vyhol tomu, že takýto spôsob výslovne
uvedie v zmluve, zvolil spôsob poskytnutia prostriedkov na základe zmenky, čo ale v konečnom dôsledku
nie je možné. Zmenka je totiž cenný papier a predstavuje právo zmenkového veriteľa stelesnené

(inkorporované) v listine - zmenke. Zmenka je teda len listina, nemôže predstavovať spôsob poskytnutia
finančných prostriedkov. V skutočnosti totiž nepochybne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov
žalobcovi v hotovosti a žalovaný zabezpečil toto odovzdanie vystavením zmenky, teda stelesnením jeho
práva žiadať plnenie od žalobcu. Aj v dôsledku tohto

22. 8 Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402900508 zo dňa
28. 09. 2015 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom skutočne neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku tohto nedostatku je potom
poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

22. 9 Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusí pri určení,
že je zmluva bez poplatkov a bez úrokov (resp. že je neplatná) preukazovať naliehavý právny záujem,
preto súd v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel (II. výrok tohto rozsudku).

22. 10 Žalobca nepreukázal, že by tá istá zmluva o spotrebiteľskom úvere (ktorá je bez úrokov a bez
poplatkov) mohla byť zároveň aj neplatná. Jeden žalobný petit (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy) vylučuje druhý žalobný petit (určenie absolútnej neplatnosti zmluvy). Žalobca v konaní nepoprel,
že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel a že finančné prostriedky mu boli poskytnuté. Netvrdil, že
by ho k uzavretiu zmluvy niekto nútil alebo že by nerozumel tomu, čo je predmetom zmluvy. Zmluvu o

spotrebiteľskom úvere uzavrel slobodne, právny úkon je zrozumiteľný a jasný, jeho plnenie je možné a
žalobca nie je osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená. Prax súdov je pritom
taká, že nie sú zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v
záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. V žiadnom prípade (za súčasného vyslovenia platnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a dodržania písomnej formy a podstatných náležitostí v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch) teda nemôže byť táto zmluva neplatná v celom rozsahu, a preto súd v tejto
časti žalobu zamietol (IV. výrok tohto rozhodnutia).

23. Posúdenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28. 09. 2015:

23. 1 Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný prostriedok zabezpečenia veriteľovej
pohľadávky voči dlžníkovi. Pokiaľ sú splnené podstatné náležitosti uzavretia tejto dohody a je daná
existencia platného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nemôže byť dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatnou.23. 2 Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne
poukazovali veriteľovi. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj

označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči
platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo
mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka
a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.

23. 3 Je nepochybné, že dohodou o zrážkach zo mzdy bola zabezpečená povinnosť žalobcu vrátiť
žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,00 Eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 402900508
zo dňa 28. 09. 2015. V dohode bol konkretizovaný veriteľ a dlžník, bola nepochybne špecifikovaná
pohľadávka a takisto bola uvedená aj výška zrážok. Navyše bol konkretizovaný aj zamestnávateľ
žalobcu (dlžníka).

23. 4 Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 402900466 zo dňa 28. 09.
2015 (len je bez úrokov a poplatkov), nemôže byť neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy, pretože
bola uzavretá písomne a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Ďalej táto dohoda zabezpečuje platný
záväzok (povinnosť žalobcu vrátiť žalovanému sumu vo výške 300,00 Eur).

23. 5 Žalobca bol v tejto časti povinný preukázať aj naliehavý právny záujem a v tomto smere súd
konštatuje, že ho nepreukázal. Bolo nepochybne preukázané a nebolo sporné, že žalobca nepracuje a
pretoniejemožnévsúčasnejdobevykonávaťžiadnezrážky.Navyšežalovanýmôžežiadaťvykonávanie
zrážok zo mzdy (a aj z iných príjmov) len do výšky 500,00 Eur a potom už nie. Pokiaľ teda žalobca
túto sumu žalovanému vrátil, nemôže sa žalobca domáhať spätne (do minulosti) určenia neplatnosti

právneho úkonu, čo ani nie je v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. možné. V tomto smere sa súd stotožňuje s
tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe (viď bod 2. odôvodnenia), a pre to, aby bolo rozhodnutie
aj zrozumiteľné pre strany, nebude ich súd znova uvádzať.

23. 6 Vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov zo dňa 28. 09. 2015 zamietol (IV. výrok tohto rozhodnutia).

24. Vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho výška:

24. 1 Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 183,00 Eur z obidvoch zmlúv

o spotrebiteľskom úvere. Tvrdil, že zo zmluvy č. 402900466 zo dňa 17. 08. 2015 celkom v splátkach
a zrážkach zo mzdy splatil sumu vo výške 583,00 Eur, a teda 83,00 Eur je už výška bezdôvodného
obohatenia. Zo zmluvy č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2015 v splátkach a zrážkach zo mzdy uhradil celkom
sumu vo výške 400,00 Eur, a teda 100,00 Eur je výška bezdôvodného obohatenia.

24. 2 Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia (viď body 20. a 22. odôvodnenia), súd dospel k
záveru, že obidve zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú bez úrokov a poplatkov. Žalovaný má teda nárok
len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe zmluvy č. 402900466 zo dňa 17.
08. 2018 poskytol žalobcovi úver vo výške 500,00 Eur, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žalovaný na vrátil žalobcovi sumu vo výške 525,00 Eur. To znamená, že žalovaný je

povinný vrátiť žalobcovi sumu vo výške 25,00 Eur.

24. 3 Na základe zmluvy č. 402900508 zo dňa 28. 09. 2018 poskytol žalobcovi úver vo výške 300,00
Eur, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na vrátil žalobcovi sumu
vo výške 342,00 Eur. To znamená, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu vo výške 42,00 Eur.

24. 4 Žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie (pretože žalobca mu plnil bez
právneho dôvodu) vo výške 67,00 Eur (III. výrok tohto rozhodnutia).

24. 5 Žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie predstavuje až výšku 183,00 Eur, avšak rozsah tohto

bezdôvodného obohatenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Vychádzal len z matematického výpočtu
(č. l. 61), ktorý ale nemal oporu v listinných dôkazoch. Posledné zrážky zo mzdy boli vykonané v mesiaci
apríl 2018, kedy bol so žalobcom ukončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti (č. l.
81). Naopak zo zhodných tvrdení strán (viď bod 9. odôvodnenia) mal súd za preukázané, koľko skutočnežalobca žalovanému zaplatil, a preto v preukázanom rozsahu bezdôvodného obohatenia aj jeho žalobe
vyhovel a vo zvyšku zamietol (IV. výrok tohto rozhodnutia).

25. Uloženie povinnosti žalovanému a obchodnej spoločnosti G., s. r. o. zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy a z iných príjmov:

Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
dňa 17. 08. 2015 a zo dňa 28. 09. 2015 sú platné, nie je daný žiadny zákonný dôvod uložiť žalovanému

takú povinnosť. Žalovaný bol oprávnený do výšky 800,00 Eur (t. j. 500,00 Eur + 300,00 Eur) požadovať
odzamestnávateľažalobcu,abybolizjehomzdyaleboinéhopríjmuvykonávanézrážkyzomzdy,pričom
bolo preukázané, že žalobca už všetky poskytnuté finančné prostriedky žalovanému vrátil. Žalovaný
preto už nemôže uplatňovať toto právo vyplývajúce mu z dohody o zrážkach zo mzdy a uloženie takejto
povinnosti by bolo nadbytočné a aj nevykonateľné. Navyše žalobca u zamestnávateľa G. s. r. o., ktorého
označil v žalobnom petite, už nepracuje a aj preto je žaloba v tejto časti nedôvodná, a tak ju súd zamietol

(IV. výrok tohto rozhodnutia).

26. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.. V konaní bol čiastočne úspešný žalobca (pretože
súd vyhovel trom z jeho ôsmich navrhnutých žalobných petitov) a zároveň bol čiastočne úspešný aj
žalovaný (pretože súd zamietol päť z ôsmich žalobných petitov). Keďže predmetom konania boli štyri

samostatné výroky, možno každý z nich považovať za 1/8 (12,50 %) úspechu v spore (100 % ÷ 8).
Vzhľadom na to bol žalobca úspešný v rozsahu 3/8 (37,50 % a žalovaný v rozsahu 5/8 (62,50 %).
Miera úspechu žalovaného je potom 1/8 (12,50 % (t. j. 5/8 - 3/8 %), z ktorej by mu mohol byť priznaný
nárok na náhradu trov konania, avšak súd mal zo spisu za preukázané, že žiadnej zo strán trovy
konania nevznikli, pretože ani jedna zo strán nebola zastúpená advokátom a konanie bolo oslobodené

od súdnych poplatkov. Iné trovy v konaní nevznikli. Vzhľadom na tieto okolnosti súd rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a o výške trov konania už ale nebude súd
rozhodovať v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

28. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov od poplatku (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovaný

alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá
v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako čiastočne úspešná strana v konaní je oslobodený od

platenia súdnych poplatkov zo zákona, vznikla poplatková povinnosť žalovanému, preto ho súd zaviazal
aj na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu (v časti určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
bez úrokov a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia) vo výške 215,50 Eur podľa položky
1 písm. a) a písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. 2 x 99,50 Eur + 6 % zo sumy 67,00 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.