Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213218372
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213218372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň

Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátska
kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti
žalovanému: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 1.046,40 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. júna 2017 č. k. 6C/4/2014-146
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, § 7 ods.
1, § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách a uviedol, že žalovaný (ako dlžník) a Slovenská
sporiteľňa, a. s. (ako veriteľ) uzatvorili dňa 06. 05. 2008 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe
tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 35.000 Sk. Tento úver sa žalovaný zaviazal
veriteľovi vrátiť v mesačných splátkach po 985 Sk a mal vykonať 59 splátok. Dňa 26. 06. 2012 žalobca

ako postupca uzatvoril zmluvu o postúpení (aj) spornej pohľadávky so Slovenskou sporiteľňou, a. s.,
IČO 00 151 653. Listom zo dňa 18. 07. 2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť sporného úveru.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Je bezpochybné, že zmluvu,ktorúuzatvorilžalovanýaprávnypredchodcažalobcutrebapovažovaťzaspotrebiteľskúzmluvu,pretože
tútouzatvorildodávateľaspotrebiteľ.Základnoučrtouspotrebiteľskýchzmlúvjeto,žesúprespotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej
zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné, že právny predchodca žalobcu
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a ani
preukázané, že sporný úver bol poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania a ani nič nenasvedčuje na to, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom od 01. 05. 2014), podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého
súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský
právny vzťah. Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu, ako aj o aplikácii ustanovení
OZ na takýto právny vzťah, je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21. 04. 2015, spisová značka

3MCdo 12/2014. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalovaného
spotrebiteľskú zmluvu uzavrel s bankou. Žalobca, ktorý nie je bankou, sa v tomto konaní domáha
plnenia z tejto spotrebiteľskej zmluvy, dôvodiac, že sporné právo nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok. V prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd podľa
CSP dokazovanie môže vykonať nielen v rozsahu navrhnutom stranami sporu, práve v rámci súdnej

ochrany spotrebiteľa. Súd teda skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore, teda skúmal, či právo
uplatnené v tomto konaní žalobca nadobudol v súlade so zákonom na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok 28. 06. 2012. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Z dokazovania vyplynulo, že pôvodný veriteľ (banka) nezosplatnil

celý úver pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu
vyhlásil žalobca a to listom zo dňa 18. 07. 2012. Žalobca v konaní nepreukázal, či a kedy mu Národná
banka Slovenska udelila povolenie na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov, nepreukázal, že
Zákonom o bankách zakotvené podmienky postúpenia úveru (§ 92 ods. 8) boli dodržané. Na základe
vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže zmluvu

o postúpení pohľadávok súd považuje za neplatnú z dôvodu, že bez povolenia NBS na poskytovanie
a správu nezosplatnených úverov žalobcovi nemohol byť postúpený takzvaný živý úver, keďže nie je
držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je
súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa Zákona o bankách potrebné bankové
povolenie podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú obchodnú

spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň
musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku,
s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval
dlžníka na úhradu jeho dlhu po tom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle
prvej vety § 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal ani to, že bol postúpený splatný úver. Právny

predchodca žalobcu je oprávnený postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musel
úverový vzťah ukončiť a následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou.
Na základe uvedených skutočností, súd pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Súd dodal, že predmetom tohto konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je
bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou

právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej
činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad
činnosťoubánkzároveňvykonávadohľadNárodnábankaSlovenska.Bezbankovéhopovolenianemôže
niktoprijímaťvklady,vydávaťbankovéplatobnékarty,poskytovaťzvkladovúrokyaleboinéodplaty,ktoré
sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho

podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných
osôbnazákladeverejnejvýzvy,vykonávaťplatobnýstykazúčtovaniepreinéhovrámcipredmetusvojho
podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona
o bankách v podstate poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovomprávnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu

trov konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by žalovanému týmto konaním vznikli akékoľvek trovy.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K možnosti postúpenia len splatnej pohľadávky

uviedol, že ak by aj pripustil, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti postúpenia
pohľadávky banky na inú osobu, tak má za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak
posúdil, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku predstavuje len splatné splátky úveru a
len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere. Žalobca
považuje za nesporné, že dlh žalovaných vznikol už splnením záväzku postupcu, t.j. dlh žalovaných
vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaného. Dohoda

zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných
splátkach nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia
jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Žalobca na základe uvedeného považuje za absurdné,
ak súd pod pojmom pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku rozumie v prípade vracania
poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali

splatnými. Pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy o úvere podľa názoru žalobcu
predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech
žalovaných. T.j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené
a doposiaľ nesplatné splátky úveru. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Dodal,

že ani zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil
upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný, potom by
druhá veta ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade,
ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu

vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať, a teda banka by ani nemala aké právo
uplatňovať. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné
splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Toto ustanovenie
vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a aby bol bankou kedykoľvek

za trvania omeškania vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Žalovaný bol v
nepretržitom omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom pred postúpením pohľadávky opakovane vyzvaný na
úradu omeškaných splátok. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou rozporované, v zmysle
ustanovenia§151ods.1CSPichbolopotrebnépovažovaťzatzv.nespornéskutkovétvrdenia.Súdprvej

inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko
v konaní bolo nespornými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenie
pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo
strany postupcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva.

Nestotožnil sa s názorom súdu, v zmysle ktorého žalobca po postúpení pohľadávky nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v
splátkach so stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, tým
vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca toto právo nevyužil a k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostipristúpilažžalobcapodanímzodňa18.07.2012.Postúpenímpohľadávkysastal

sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho
zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného považuje žalobca
za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou
spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal tiež na bod 18.14 všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek

postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Podľa § 89 ods. 1 ZoB banka alebo pobočka zahraničnej banky
si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona
alebo osobitného predpisu, ak to zákon, ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy
ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Táto zmluva musí mať písomnú formu apodobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa
úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods.
8 ZoB nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia

odchylne od predmetného zákona, a to v bode 18.14 všeobecných obchodných podmienok. Žalobca v
konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a okresný súd mal
povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu

o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo znenia zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnomustanovenípodmieňovaliplatnosťprávnehoúkonupostúpeniapohľadávky.Snedoručením
výzvynemôžebyťspojenásankciavpodobeneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávok,alelensankcia
vyplývajúcazoZoB,konkrétnezodpovednosťbankyvzmysleustanovenia§50ods.1ZoB. Žalovanýbol
ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1313 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných

s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom na
omeškanie žalovaných viac ako rok, postupca by konal v súlade s § 92 ods. 8 ZoB aj v takom prípade, ak
by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Z uvedených dôvodov žalobca zastáva názor, že mu vznikol
nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo
dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Aktívnu legitimáciu žalobca preukázal

predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Splnenie podmienok v
zmysle § 92 ods. 8 ZoB žalobca preukázal prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a platobnou
históriou úveru. Preukázanie splnenia týchto podmienok v konaní ani nebolo potrebné, keďže žalobca
preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v tomto prípade odchylne od

ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe
žalobcu vyhovieť alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením

rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.046,40 eura spolu s úrokom z
omeškania 65,01 eura, ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 1.046,40 eura od 07. 08.

2012 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a. s., Tomášikova
48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a
žalovaný uzatvorili dňa 06. 05. 2008 zmluvu č. 212648378, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa
a. s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.866,43 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.291,18
eura, riadneho úroku 358,97 eura, úroku z omeškania 196,38 eura a ostatného príslušenstva 29,90
eura. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1.161,79 eura, ktorý mal byť splácaný

v mesačných splátkach vo výške 32,70 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní
uplatňoval splátky úveru splatné od 20. 09. 2010 do 20. 04. 2013 v počte 32 a celkovej výške 1.046,40
eura. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2012 do 20. 04. 2013 sa stali splatnými dňa 06. 08. 2012, kedy
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v konaní neuplatňoval.
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 2. júna 2015 č. k. 6C/4/2014-91 žalobu v celom rozsahu zamietol,

pretože mal za to, že uplatnené právo žalobcu je premlčané. V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd
v Nitre uznesením zo dňa 25. augusta 2016 č. k. 9Co/895/2015-114 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

10. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil
a v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v otázke aktívnej legitimácie žalobcu je rozhodnutie

správne. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

11. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu,

odvolacísúdudáva,ževprejednávanejvecibolozrejmé,ževzťahmedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom
o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis.
Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem
všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj

špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia
bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania
úverového vzťahu. Podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňujú platnosť právneho

úkonu postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, keď uviedol, že
právny predchodca žalobcu splnenie týchto podmienok nepreukázal, keď takúto výzvu v konaní vôbec
nepredložil. Uvedený predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí
byť splnený v čase postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie sa tak správne vysporiadal s otázkou
aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,keďmalzato,žetátovpredmetnomkonaníniejedaná,keď žalobca

nepredložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu na plnenie, teda túto skutočnosť nepreukázal.
Súd prvej inštancie tak správne postupoval, keď žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol. S ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby a nenaplnenie zákonného predpokladu pre
platné postúpenie pohľadávky je potom ďalšia argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, týkajúca sa
splatnosti pohľadávky a vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti bezpredmetná.

12. Je preto potrebné konštatovať, že správnym bol záver súdu prvej inštancie o tom, že právny
predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému len po tom, ak bol
žalovaný, napriek písomnej výzve, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto

predpokladysplnenéneboli,resp.zvykonanéhodokazovaniaichsplnenienevyplynulo,bolopotrebnéna
takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej
sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadať.

13. Odvolací súd ešte dodáva, že s touto otázkou sa už vo svojom rozhodnutí vyporiadal aj NS SR v
rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom k ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona
o bankách uviedol, že pre správne pochopenie významu a povahy tejto právnej úpravy podľa názorudovolacieho súdu nepostačuje vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona, či dokonca do
určitého zákona, ale nevyhnutným je práve posúdenie, či posudzovaná úprava reguluje správanie
subjektov verejného práva, alebo naopak, dopadá na súkromnoprávne konanie. Rozborom ustanovenia

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia
zmluvy o úvere treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno,
resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je
bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva
banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil

a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta s plnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej
banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením
svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež
prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých
omeškaní klienta s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas

presahujúci jeden rok. Ostatná veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému
nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi
aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu a úpravu týkajúcu sa samotného bankového
tajomstva a jeho prelomenia. Za neudržateľnú považoval argumentáciu, podľa ktorej v prípade súčtu
všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky

klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje
výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky, napriek neskoršiemu
plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť. Uviedol,
že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva jeho
neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok

konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami,
bez plnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie takejto právnej úpravy má potom za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom.

14. Vzhľadomnadôvodyuvedenévyššie,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom k námietke žalobcu ohľadne aplikácie ustanovenia
§ 89 ods. 1 Zákona o bankách je potrebné uviesť, že toto ustanovenie je v znení, ako ho uvádza žalobca
účinné až od 10. 06. 2013, pričom úverová zmluva v danej veci bola uzavretá 06. 05. 2008, teda toto
ustanovenie na danú vec nemožno aplikovať a táto námietka žalobcu je z tohto dôvodu nedôvodná.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).