Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011009
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116011009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného C. U., pre zločin daňového
podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 07.08.2018 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave
zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 1T/39/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e/, písm, d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný C. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C.
- H. Z., A. XXXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a
§ 38 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61odsek1,odsek2,odsek6Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáajtrestzákazučinnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5
(päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 1T/39/2016 uznal
obžalovaného C. U. za vinného zo zločinu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 3 písm. a/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

s úmyslom neoprávnene získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
predstieraním obchodnej činnosti s rozličnými komoditami v rámci obchodných vzťahov so
spoločnosťami Javorček s.r.o., BEA - MA s.r.o. a Solár Housing s.r.o. ako konateľ daňového subjektu
- spoločnosti ERA 320 s.r.o., so sídlom Trnava, Mikovíniho 8, IČO: 46000089, ktorá bola štvrťročnýmplatcomdanezpridanejhodnoty,podalvmeneuvedenejspoločnostidňa25.10.2012saDaňovomúrade
Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, Trnava, nepravdivé daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej
aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, v ktorom si formou simulácie splnenia zákonných

podmienok účelovo uplatnil nadmerný odpočet DPH na základe dodávateľských faktúr:

- faktúry č. 120100007 zo dňa 30.07.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou Javorček s.r.o.,
so sídlom Ul. 1. mája 30, Malacky, IČO: 45948488, s predmetom faktúrácie: štartovací balíček,
vypínač výsuvný, vypínač, frekvenčný menič, rele pre kontrolu fází, ovládací spínač, zakončovací odpor,

softstarter, priama zásuvka k LSI a čelný štítok núdzového vypínača v celkovej výške 1.063.212,01 €, z
toho DPH vo výške 177.202,01 € a následne s uplatneným dobropisom č. 120200001 zo dňa 19.09.2012
v celkovej výške -343.210,93 €, z toho DPH vo výške -57.201,84 €, t.j. po oprave základu dane DPH
vo výške 120.000,16 €,

- faktúry č. 1201007 zo dňa 18.09.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou BEA - MA s.r.o., so

sídlom Košická 52, Bratislava, IČO: 46405151, s predmetom fakturácie: hranoly a výrezy v celkovej
výške 193.631,47 €, z toho DPH vo výške 32.271,91 €,

- faktúry č. 120100044 zo dňa 25.09.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou Solár Housing s.r.o.,
so sídlom Tupolevova 1003/11, Bratislava, IČO: 45652333, s predmetom fakturácie: betonárska oceľ,

delta taco, guľatina borovicová, hranoly, jeansy, rohovník, košele, bundy, krátke nohavice, mikiny, tričká,
vesty, šaty, legíny, sukne, vypínač, vypínač výsuvný a frekvenčný menič v celkovej výške 864.000,00
€, z toho DPH vo výške 144.000,00 €,

napriek tomu, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako boli tieto deklarované, obchody reálne

neprebehli a nárok na odpočítanie DPH vo výške 187.383,36 € zákonne nevznikol, čím obvinený C. U.
konal v rozpore s § 19, § 25 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 a § 53 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 187.383,36 €.

Za čo mu uložil trest odňatia slobody podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36
písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek
3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia majetku.
Podľa § 59 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva štát.

Podľa§61odsek1,odsek2,odsek6Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáajtrestzákazučinnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5
(päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 890-892 spisu.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po prednese obžaloby prokurátorom Krajskej
prokuratúry v Trnave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.07.2017 bol obžalovaný C. U. poučený
o tom, že ku skutku, ktorý mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písm. b/

alebo písm. c/ Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku,
obžalovaný C. U. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd na
hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2017 vypočul obžalovaného C. U. a svedkov Ing. P. S., Ing. G. E., G.
A. a Ing. Z. N. a hlavné pojednávaní odročil na ďalší termín. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2017
následne obžalovaný C. U. požiadal prostredníctvom obhajcu o to, aby mohol vyhlásiť, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne bol obžalovaný C. U. opätovne poučený o tom,
že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku s tým, že pred vyhlásením sa môže radiť so svojím obhajcom. Po tomto poučení a po poučení
o následkoch vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku, a to v rozsahupodľa § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku, obžalovaný C. U. vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný následne zdôvodnil zmenu tohto svojho postoja tým, že na
predošlom pojednávaní sa radil ešte s iným právnym zástupcom, ktorý mu odporučil, aby povedal, že je

nevinný. Až neskôr sa stretol s obhajcom, ktorý v tejto veci prevzal jeho zastúpenie, s ktorým sa pozná
už dlhé roky. Prešli si celú vzniknutú situáciu a dospel k záveru, že najlepšia cesta bude priznať vinu. To,
čo navrhol na predošlom pojednávaní, mu bolo poradené inou osobou a či už sú tu veci, ktoré svedčia
v prospech jeho neviny, cíti sa byť vinný.

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/
Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaný C. U. odpovedal „áno“. Prokurátor
na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení
súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia
jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe a
ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné formálne

znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257
odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní (a čiastočne už aj na hlavnom pojednávaní) nemal žiadne pochybnosti o vine
obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Z procesnej situácie okresný súd uviedol, že i keď je povinnosťou súdu umožniť urobiť obžalovanému
vyhlásenie o vine ihneď po tom, ako prokurátor prednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu, t.j. ešte
pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní, nie je takýto postup vylúčený ani v priebehu
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť vyplýva zo znenia ustanovenia § 257 odsek
5 Trestného poriadku (ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania

skutku). Podľa citovaného ustanovenia obžalovaný môže vyhlásiť vinu na hlavnom pojednávaní, t.j.
počas celého konania hlavného pojednávania, teda aj počas dokazovania, pričom je na úvahe súdu, či
zmenu vyhlásenia obžalovanému umožní alebo nie. V zásade ale neexistuje relevantný dôvod, ktorý by
súdu mal bránil pristúpiť k takejto zmene vyhlásenia obžalovaného, pretože dôkazné bremeno ohľadne
otázky viny ťaží v konaní pred súdom iba prokurátora a ak obžalovaný počas dokazovania na hlavnom

pojednávaní v podstate uvedie, že chce uznať svoju vinu, dáva tým najavo, že prokurátor toto dôkazné
bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní dokazovania.

K výroku o treste

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: odpis registra trestov (č.l. 879),
lustrácia v STA (č.l. 881), register priestupkov (č.l. 882), podstatný obsah spisu Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 5T/225/2015, rodný list (č.l. 883) a čestné prehlásenie (č.l. 884).

K osobe obžalovaného C. U. uviedol, že v minulosti bol súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 08.11.2016 sp. zn. 5T/225/2015, právoplatným dňa 24.11.2016, pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.000,00
Eur, ktorý zaplatil dňa 09.02.2017, ako aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu

vo výmere jedného roka, ktorý vykonal dňa 24.11.2017. Preto v rámci posúdenia predbežnej otázky súd
ustálil, že predmetné odsúdenie je už aktuálne zahladené z dôvodu, že obžalovaný už vykonal tresty,
ktoré mu boli uložené. Voči obžalovanému sa aktuálne nevedú žiadne iné trestné konania. V registri
priestupkov má dva záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky, v jednom prípade išlo o blokovú
pokutu vo výške 10,00 Eur a v druhom prípade mu boli v správnom konané uložené sankcie a to pokuta

vo výške 60,00 Eur a zákaz činnosti do 19.12.2016. Z rodného listu mal. dieťaťa Z. U., nar. XX.XX.XXXX,
vyplynulo, že obžalovaný je zapísaný v matrike narodení, ako otec dieťaťa maloletého Z. U., pričom
matkou maloletého dieťa je R. C. - družka obžalovaného.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu

a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto pri zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného
zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestnéhočinu riadny život, keď bral do úvahy to, že predošlé jeho postihy trestné i priestupkové sa týkali iného
okruhu chránených spoločenských hodnôt, resp. pravidiel; (§ 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k
spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a napriek žiadnej priťažujúcej okolnosti (odsúdenie

má už zahladené), ako aj k tomu, že mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody s poukazom na § 34
odsek 6 Trestného zákona dospel k záveru, že obžalovanému C. U. je možné aj mimoriadne znížiť trest
na výmeru 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa

v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné (§ 48 odsek 4 Trestného zákona).

Okresný súd bol toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu predovšetkým vzhľadom na pomery
obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (v zmysle § 277a odsek 3
Trestného zákona išlo o trestnú sadzbu od 7 do 12 rokov a pri zohľadnení prevahy poľahčujúcich
okolností o upravení trestnej sadzby od 7 do 10 rokov a 4 mesiace) bolo pre neho neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to najmä s prihliadnutím
na zásadu uvedenú v § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd tak aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona, ktoré sú jedným z

prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona.

Okolnosťami prípadu môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou
príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Za takéto
okolnosti prípadu okresný súd považoval najmä osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktorý je otcom

maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že nikdy v minulosti nespáchal úmyselný trestný čin. Tieto úvahy
viedli súd k záveru, že náprava obžalovaného je možná aj uložením nižšieho trestu, aký by súd inak v
prípade uznania viny mohol uložiť.

Pri úvahách o výmere tohto nižšieho trestu súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že ak by obžalovaný vyjadril

súhlas s konaním o dohode o vine a treste, prokurátor by mu mohol v takom prípade navrhnúť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby teda
4 roky a 8 mesiacov.

Z uvedených dôvodov tak okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)

rokov, ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu a ktorý podľa názoru súdu celkom iste splní
svoj účel v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t.j. zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, iných odradí od páchania trestných činov (páchateľov daňových trestných činov)
a súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest súd uložil ako nepodmienečný

vzhľadom na rozsah činu, ako aj prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa k jeho spáchaniu priznal
nie na prvom termíne hlavného pojednávania, ale až na ďalšom, pričom do tej doby bolo vykonané
aj dokazovanie na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo aj v neprospech obžalovaného čo do prvého
vyhlásenia, že je nevinný.

V zmysle ustanovení § 58 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil okresný súd obžalovanému
obligatórny trest trestu prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, a to
páchateľoviokruhutaxatívnevymenovanýchtrestnýchčinov(ajzločinudaňovéhopodvodupodľa§277a
odsek 3 Trestného zákona) v takom prípade, ak sa preukáže, že páchateľ nadobudol majetok aspoň
v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V danom

prípade mal súd za to, že okolnosti spáchaného trestného činu a pomery obžalovaného nasvedčovali
splneniu zákonných podmienok aj na uloženie tohto druhu trestu, a preto tento obžalovanému aj uložil
s tým, že vyslovil, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

Obligatórne bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ďalší trest, a to trest zákazu činnosti s poukazom

na ustanovenia § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona. Účelom tohto trestu je páchateľa
trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu,
prípadne vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú
osobitné predpisy. Trest zákazu činnosti však môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu vsúvislostistoutočinnosťou.Podľa§61odsek6Trestnéhozákonaaksúdodsudzujepáchateľazatrestný
čin daňového podvodu podľa § 277a odsek 2 alebo odsek 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej
polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 § 61 Trestného zákona (teda od 1 do 10 rokov). Z toho

dôvodu okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho
orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5 (päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden)
deň, teda sa samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom

pojednávaní č.l. 888 spisu zahlásil odvolanie obžalovaný proti výroku o uložení nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Prokurátor krajskej prokuratúry prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania.

Obžalovaný v písomne podanom odôvodnení odvolania proti rozsudku okresného súdu č.l. 895 spisu

uviedol, že sa odvoláva voči výške a druhu trestu, ktorý mu bol uložený, je si vedomý, že jeho konanie sa
už nedá vrátiť späť a že musí následky znášať sám. Chcel by však požiadať o zníženie výšky trestu a to
z toho dôvodu, že v máji v roku 2017 sa mu narodil syn Z. U., ktorého zatiaľ vychováva spolu so svojou
partnerkou. Uvedomuje si, že pochybil avšak za tieto chyby budú viac pykať jeho blízky - partnerka, syn,
ktorí ostanú samy. Takisto pomáhal s výchovou syna bývalej priateľky Q. N. od jeho 7-mich rokov ho

berie ako svojho. Dnes má 15 rokov a chodí na strednú školu. Dostáva sa do obdobia kedy sa môže
ľahko dostať na nesprávnu cestu. Jeho psychike určite neprospeje, že je vo väzení. Z týchto dôvodov
chcel požiadať o prehodnotenie trestu a poprosiť o druhú šancu.

Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania č.l. 896 až 899 spisu uviedol, že okresný súd

pri ukladaní trestu opomenul veľmi podstatnú skutočnosť a to možnosť nápravy a resocializácie možnosť
zaradenia sa do spoločnosti obžalovaného U. pričom na osobné a rodinné pomery obžalovaného
prihliadol len čiastočne kedy mohol súd mimoriadne znížiť trest tak, že mohol obžalovanému s ohľadom
na jeho osobné a rodinné pomery uložiť podmienečný trest odňatia slobody.

Okresný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho dôverčivosť,
dobráckosť a naivitu bol do spáchania trestnej činnosti vtiahnutý, zmanipulovaný, spočiatku pre prístup o
možnosti podnikania a neskôr už v štádiu trestného konania bol opätovne ubezpečovaný, že sa nejedná
o trestnú činnosť a dokonca pred prvým hlavným pojednávaním bol obžalovaný tak zmanipulovaný, že
urobil vyhlásenie o nevine hoci sa cíti byť vinným a chcel urobiť o tom vyhlásenie ale pod tlakom na

hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2017 prečítal prednes, ktorý mu bol daný inou osobou. Obžalovaný sa
v minulosti nikdy nedopustil úmyselného trestného činu a je možné konštatovať, že sa v danom prípade
jednalo len o jednorázový exces pričom významnou mierou sa na tom, že sa dopustil žalovanej trestnej
činnosti podpísala mierna a dôverčivá povaha, kedy sa nechal manipulovať. Ak by bol obžalovanému
uložený najprísnejší podmienečný trest, tento by v plnej miere splnil svoj účel predovšetkým z pohľadu

nápravy a resocializácie páchateľa a obžalovaný U. by sa nedopustil v žiadnom prípade akéhokoľvek
konania, ktoré by mohlo viesť k tomu, že by stratil slobodu. Taktiež obhajca poukázal na čas 5 rokov od
spáchania skutku. V závere žiadal, aby krajský súd zrušil I. stupňový rozsudok a uložil obžalovanému
akýkoľvek podmienečný trest odňatia slobody.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajcu a krajského
prokurátora. Pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu obžalovaný opustil budovu krajského súdu.

Zástupca krajského prokuratúra na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozhodnutie o uložení trestu považuje za správne a dostatočné.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomne podaného odvo-lania, poukázal
na osobné pomery a rodinné pomery obžalovaného. Nepochybuje o tom, že obžalovaný sa dopustil

trestného činu, avšak je toho názoru, že dnes na tejto lavici nemal sedieť on ale niekto iný. Urobil
obrovskú chybu a neskoro pochopil, že bol manipulovaný a oklamaný. Do spisu založil prehlásenie
družky obžalovaného a zároveň poukázal na dĺžku konania. V závere uviedol, že chce požiadať senát
o zhovievavosť a požiadať o uloženie najprísnejšieho podmienečného trestu.Z prehlásenia družky obžalovaného R. C. vyplynulo, že s obžalovaným žije v spoločnej domácnosti
3 roky, majú 14 mesačného syna Z., o ktorého sa obžalovaný príkladne stará. Momentálne vedie

interiérové štúdiou, ktorého je majiteľkou a obžalovaný je skúseným členom tímu bez, ktorého účasti
by sa nemohli venovať realizáciám. V máji si na hypotekárny úver kúpila byt a pomôcť jej musela i jej
matka založením vlastnej nehnuteľnosti. V prípade, ak by išiel C. U. na 5 rokov do nápravno-výchovného
zariadenia, malo by to dopad na celú rodinu. Musela by sa sama starať o syna a nemohla by sa venovať
práci, čo by malo dopad na splácanie úveru. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia bytu, ktorú realizuje

obžalovaný, preto bývajú do augusta v podnájme. Odkedy žije s C. U., tento vedie slušný a bezúhonný
život. V závere požiadala o šancu pre obžalovaného .

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že chce vyjadriť ľútosť nad spáchaním trestnej činnosti,
chcel by poprosiť, nie kvôli sebe ale mojim blízkym o uloženie podmienečného trestu.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako i správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne

dôvodné.

Podľa § 321 odsek 1) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný,

Podľa § 322 odsek 3) Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Z obsahu spisového pripojeného spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že

•prokurátorKrajskejprokuratúryvTrnavepodaldňa01.06.2016podľa§234odsek1Trestnéhoporiadku
obžalobu na C. U. pre zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného
zákona

• okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na 18.07.2017 na ktorom obžalovaný urobil
vyhlásenie, že je nevinný, následne okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného ako i
svedkov Ing. P. S., Ing. G. E., G. A. a Ing. Z. N..

Hlavné pojednávanie bolo odročené na 30.11.2017 a obžalovaný C. U. požiadal prostredníctvom
obhajcu o to, aby mohol vyhlásiť, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný
bol opätovne poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu môže urobiť vyhlásenie podľa §
257 odsek 1 Trestného poriadku s tým, že pred vyhlásením sa môže radiť so svojim obhajcom. Po tomto
poučení a po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného

poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku, obžalovaný C. U. vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný v zmysle ustanovenia §
333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku, zodpovedal kladne napoložené otázky a okresný súd po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257
odsek 7 Trestného poriadku s tým, že dokazovanie sa vykoná ohľadne výroku o treste.

Následne okresný súd podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinný dôkazy a to odpis registra
trestov, lustrácie STA, register priestupkov a podstatný obsah spisového materiálu Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 5T/225/2015, rodný list dieťaťa, čestné prehlásenie družky obžalovaného v súvislosti
s jeho spoločnou domácnosťou s ňou.

Vzhľadom na predmetné vyhlásenie obžalovaného a poučení obžalovaného podľa § 257 odsek 2
Trestného poriadku krajský súd preskúmal odvolanie obžalovaného len v rozsahu uloženého trestu.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné na objektívne a zákonné rozhodnutie tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne ako i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1

Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel. Rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s
obhajobou obžalovaného, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu uloženého obžalovanému.

Krajský súd sa však nestotožnil s uloženým trestom a to z nasledujúcich dôvodov:

Podľa § 277a odsek 1) Trestného zákona, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Podľa § 277a odsek 3, písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) vo veľkom rozsahu,

Podľa § 34 odsek 1)Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 3) Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4) Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,

Podľa § 38 odsek 2) Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 odsek 3) Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 odsek 1) Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na
pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 odsek 3) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
však súd nesmie uložiť

d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu
okolnosť v súlade s § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, priznal sa k trestnej činnosti a túto úprimne oľutoval), pričom priťažujúcu okolnosť nezistil.

Správne vyhodnotil prevyšujúce poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného
zákona. Súd I. stupňa správne aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona, s jeho odôvodnením sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje
a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje.

Súd I. stupňa sa pri ukladaní trestu riadil vyššie citovaným ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, v dostatočnej miere avšak nezohľadnil dopad uloženého trestu na rodinu obžalovaného a jeho
blízke osoby. V tomto smere krajský súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa spolu so svojou
družkou stará o maloletého syna Z. ako aj skutočnosť, že pomáha pri výchove Q. N., ktorý je synom
jeho bývalej družky a ktorý ho od svojich 7 rokov berie ako svojho otca. V súčasnosti má 15 rokov a

chodí na strednú školu. Taktiež pri ukladaní dĺžky trestu prihliadol na dopad firmy družky obžalovaného a
skutočnosť, že zabezpečenie finančných prostriedkov na chod firmy, úhradu hypotekárneho úveru bude
len na nej. Z uvedeného dôvodu zrušil výrok o treste a uložil nižší trest v trvaní 3 rokov, ktorý považoval
za postačujúci. Takto uložený trest považuje odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného
poriadku na zabezpečenie ochrany spoločnosti, na zabráneniu obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorení podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 48 odsek 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody vychádzal z citovaného
ustanovenia § 48 odsek.2 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný podľa registra trestov

nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Podľa § 58 odsek1) Trestného zákona, trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti
spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody
na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný

zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým
spôsobil škodu veľkého rozsahu.

Podľa § 58 odsek 2) Trestného zákona, trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok
uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
173 ods. 3, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu zverenia dieťaťa do moci
iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c),
trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3, 4 alebo 5 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, trestnéhočinu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo 4, trestného činu nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných
hier podľa § 230 ods. 2, 3 alebo 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo §
232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 alebo 2 alebo

§ 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí
a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa §
272 ods. 3, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestného činu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestného činu daňového podvodu

podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo
3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroru podľa § 313 alebo § 314, trestného činu prijímania úplatku
podľa § 328 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva podľa §
355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie

podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania
mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroristického útoku podľa § 419, trestného činu
niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c
alebo trestného činu cestovania na účel terorizmu podľa § 419d a páchateľ nadobudol majetok aspoň v
značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Okresný súd pochybil, keď obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku podľa § 58 odsek1, odsek 2
Trestného zákona, pretože základné podmienky na rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku
predpokladajú, že

a) takýto trest budú odôvodňovať okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa,
b) ide o páchateľa trestného činu odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie alebo o páchateľa
trestného činu odsúdeného na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým
páchateľzískal alebosasnažilzískaťmajetkovýprospechveľkéhorozsahualeboktorýmspôsobilškodu
veľkého rozsahu.

Uloženie trestu prepadnutia majetku musí byť odôvodnené oboma skutočnosťami uvedenými pod
písmenom a) a alternatívne pod písmenom b). V danom prípade neboli zo strany okresnej prokuratúry
navrhnuté avykonanédôkazysmerujúcekuskúmaniu pomerovpáchateľanajmämajetkovýchpomerov
obžalovaného , jeho rodiny, jeho záväzky , keďže tieto okolnosti majú význam aj pre posúdenie citeľnosti

tohto trestu. Nie sú alternatívne splnené ani podmienky uvedené pod písmenom b), pretože nejde o
páchateľa odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie ani o páchateľa odsúdeného za obzvlášť
závažný trestný čin.

Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku ani

podľa ustanovenia § 277a odsek 2 Trestného zákona, pretože zákon na obligatórne rozhodnutie o
uložení tohto trestu predpokladá :

- musí ísť o trestný čin taxatívne vymedzený v tomto ustanovení
- páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov

pochádzajúcich z trestnej činnosti

V danom prípade je splnená podmienka, že ide o taxatívne vymedzený trestný čin, nie je však splnená
podmienka, že obžalovaný nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z
príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, nakoľko Daňový úrad v Trnave nepriznal daňovému subjektu

spoločnosti ERA 320 s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný, nadmerný odpočet ako ho obžalovaný
uplatnil za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 vo výške 187.383,36 Eur, tento mu nevyplatil a
vyrubil spoločnosti vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Teda obžalovaný nenadobudol
majetok v značnom rozsahu trestnou činnosťou ani z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Podľa § 61 odsek 1) Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.Podľa § 61 odsek 2) Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať
rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 odsek 6) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy
daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby

uvedenej v odseku 2.

Pri ukladaní trestu zákazu činnosti súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému
obligatórne v zmysle citovaného ustanovenia § 61 odsek 6 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5
(päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd v zmysle ustanovenia § 321 odsek 1 písm. e/,
písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a v zmysle ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám
rozsudkom vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.