Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200318
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200318.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.

Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: CHAMELEON, s.r.o., so sídlom
925 82 Tešedíkovo č. 1532, IČO: 31 432 581, zast. JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná
č. 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101352954/2017 zo
dňa 16. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 101352954/2017 zo dňa 16.06.2017,
ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín č. 104490615/2016 zo dňa 15.12.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na DPH v
sume 198.576 € nepriznaním nadmerného odpočtu DPH 52.260,86 € a vyrubením dane 146.315,14
€ za zdaňovacie obdobie jún 2013 pre nesplnenie podmienok podľa § 19 a § 49 zákona o DPH na
odpočet DPH fakturovanej na vstupe za nákup jatočných ošípaných od dodávateľských spoločností
MEDIASHOP, s.r.o. a MALKO Slovakia, s.r.o.

2. Žalobca považoval uvedené rozhodnutie za nezákonné a domáhal sa jeho zrušenia. Mal za to, že
splnil zákonné podmienky na odpočet DPH. Pochybnosti správcu dane nie sú ničím podložené a riadne
odôvodnené, nakoľko pre neho je úplne jedno, či nakúpi tovar zo zahraničia bez DPH alebo v tuzemsku
s DPH. Za irelevantné považoval nepriznanie DPH z dôvodu správcom dane namietanej ekonomickej
neopodstatnenosti. Je na podnikateľskom subjekte od koho bude nakupovať, pričom cena je len jedným
z viacerých kritérií pri rozhodovaní. Sprostredkovatelia, jeho dodávatelia často dokázali nakúpiť tovar za
priaznivejšiecenyakoon.Nakoľkosasprostredkovateľzameriavanavýškuobratu,mierajehoziskovosti

je pri zisku 400 € na kamión primeraná. Žalobca namietal vyhodnotenie výpovede svedka W. správcom
dane. Svedok svoju výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní zmenil a potvrdil dodávky
žalobcovi. Uvedené sporné výpovede následne správca dane vzal za podklad svojho rozhodnutia.
Pripomenul, že je bežnou obchodnou praxou dodanie ošípaných nie sprostredkovateľom nákupu, ale
priamo konečnému spracovateľovi. Ďalej vytýkal, že správcom dane použitá judikatúra sa nevzťahuje
na prejednávanú vec. Zistený skutkový stav nebol po právnej stránke správne vyhodnotený. Konanie
správcu dane je nezákonné a tiež dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Uviedol,

že bola prekročená jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, keď správca dane v procese
medzinárodnej výmeny informácii nepokračoval v prerušenej daňovej kontrole bezodkladne po doručení
žiadanýchspráv.Vtomtosmerevyhodnotilpostupsprávcudanezanehospodárnyaneefektívny,pretože
informácie žiadal po častiach. Preto považoval prerušenie daňovej kontroly za nezákonné, ktorá slúžilalen na umelé predlžovanie daňovej kontroly. S poukazom na judikatúru slovenských a európskych súdov
argumentoval, že kontrolovaný daňový subjekt môže byť súčasťou reťazca poznačeného podvodom na
daniach za predpokladu, že nevedel o tomto podvode.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo
obchodovanie žalobcu s rovnakými obchodnými partnermi ako jeho slovenskí dodávatelia. Ani jeden zo
slovenských dodávateľov nedisponoval vybavením na obchodovanie s jatočnými ošípanými, ktoré boli
prepravované z iného členského štátu priamo žalobcovi. Slovenskí dodávatelia tak predstavujú umelo

vložený článok do obchodného reťazca bez ekonomického opodstatnenia, v dôsledku čoho došlo k
porušeniu § 19 a § 49 zákona o DPH s následným získaním daňovej výhody u žalobcu, ktorý si tak
mohol daň na vstupe odpočítať od dane na výstupe. Uvedený postup by bol ale vylúčený v prípade
intrakomunitárneho nadobudnutia s následným dodaním toho istého tovaru žalobcovi. Pokiaľ ide o dĺžku
trvania daňovej kontroly, tá začala 17.09.2013, bola prerušená dvakrát z dôvodu MVI (od 20.12.2013 do
14.09.2015 a od 11.03.2016 do 20.06.2013), a ukončená bola doručením protokolu dňa 14.09.2016. Z

toho vyplýva, že daňová kontrola trvala 365 dní. Správca dane bol aktívny aj počas prerušenia daňovej
kontroly. Zasielal urgencie, a to aj opakovane, docieliť doručenie konečnej odpovede.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)

SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa §
134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti :

6. V daňovom priznaní k DPH za mesiac jún 2013 žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
52.260,86 €.

7. Na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2013

bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola, ktorá začala 17.09.2013.

8. Počas výkonu daňovej kontroly dožiadaný správca dane od konateľa spoločnosti MEDIASHOP,
s.r.o. G. N. počas ústneho pojednávania dňa 23.06.2014 zistil, že tovar fakturovaný spoločnosťou
MEDIASHOP, s.r.o. bol od jej dodávateľov prepravený priamo žalobcovi. Tovar nadobudol od

dodávateľov HUNLAND TRADE Kft. a MOL-NA Kft. z Maďarska a Dick Maayen varkenshandel z
Holandska, ktorí zabezpečovali aj prepravu. Úhrady boli vykonávané bezhotovostne. Spoločnosť je
registrovaná u veterinárnej a potravinovej správy. Nie je chovateľom, len sprostredkovateľom dodávok.

9. Pri výsluchu dňa 02.12.2015 G. N. uviedol, že od žalobcu mal plnú moc od asi od februára 2013

do 24.07.2014, ktorú vystavila konateľka žalobcu p. G., jeho družka. Hlavným predmetom podnikania
v kontrolovanom období boli obchody s jatočnými zvieratami a s výpočtovou technikou. Za spoločnosť
MEDIASHOP, s.r.o. konal samostatne, bez príkazov inej osoby. Sporné faktúry vystavil on a tieto boli
riadne priznané. Predajná cena zahŕňala už ja náklady na prepravu. Spoločnosť mala viaceré kancelárie
a sklad.

10. Obchodná spolupráca medzi žalobcom spoločnosťou MEDIASHOP, s.r.o. bola upravená v rámcovej
kúpnej zmluve zo dňa 15.03.2013, podľa ktorej sa spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o. zaviazala žalobcovi
podľa čiastkových kúpnych zmlúv dodávať jatočné ošípané.

11. Z odpovede RVPS Košice vyplynulo, že spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o. nebola u nich registrovaná.
Nahlasovaciu povinnosť nemala, nakoľko pôsobila len ako sprostredkovateľ. Nemá vedomosť o
obchodovaní tejto spoločnosti so živými zvieratami a nevydala pre ňu žiadne listiny.

12. Cestou dožiadania bol dňa 11.12.2013 a následne dňa 06.04.2016 priamo správcom dane vypočutý

svedok B. W., konateľ spoločnosti MALKO Slovakia, s.r.o., ktorý potvrdil dodávky zvierat žalobcovi v
júni 2013. Prepravu zabezpečovali samotní dodávatelia VAEX Varkens-en Veehandel BV z Holanska, a
HUNLAND TRADE Kft. z Maďarska. V predajnej cene pre žalobcu bola započítaná už aj cena prepravy,
ktorá sa končila u žalobcu. Spoločnosť je registrovaná u veterinárnej správy ako sprostredkovateľpredaja a všetky dodávky riadne nahlasoval. Priznal vystavenie sporných faktúr, z ktorých priznal aj
DPH. Objednávky tovaru vykonával na základe objednávok p. G.. Faktúry boli uhrádzane v hotovosti
alebo bezhotovostne. Obchodovať s ošípanými začal na návrh p. G., ktorý aj jednal s maďarskými

dodávateľmi, ktorých poznal už skôr. Vyjadril názor, že účasť jeho spoločnosti na obchodoch bola z
dôvodu zníženia daňovej povinnosti u žalobcu. Svoju vlastnú daňovú povinnosť si znižoval fiktívnymi
faktúrami od spoločnosti AVARO, s.r.o..

13. Podľa informácií z Prezídia PZ svedok W. vo svojich výpovediach potvrdil, že spoločnosť MALKO

Slovakia, s.r.o. preverovaný obchod s ošípanými reálne nevykonávala. Na obchod s ošípanými ho
nahovoril p. G. za účelom zníženia daňovej povinnosti. Zo zahraničnými partnermi nikdy nejednal a celý
obchod riadil p. G..

14. Správca dane cestou MVI vykonal kontrolu nadobudnutia ošípaných žalobcom priamo od jeho
zahraničných dodávateľov SAXO, s.r.o. z ČR, KEUS&MOLLINK VERHUUR EN BEHEER B.V. a VAEX

VAarkens-enVeehandelB.V.,obezHolandskaaHUNLANDTRADEKft.aMOL-NAKft,obezMaďarska.
Zistenia boli bez pochybností.

15. Podľa odpovede RVPS v Šali si žalobca riadne splnil svoju registračnú a ohlasovaciu povinnosť z
dôvodu obchodovania so živými zvieratami.

16. Cestou MVI boli tiež preverované intrakomunitárne obchody spoločností MEDIASHOP, s.r.o. a
MALKO Slovakia, s.r.o. s jej zahraničnými dodávateľmi, ktorí potvrdili dodávky tovaru slovenským
spoločnostiam, ktoré tieto následne mali dodať žalobcovi.

17. Z nákupných a prepravných dokladov (faktúry, dodávateľské list a CMR doklady) bolo ustálené, že
dodávateľom ošípaných z iného členského štátu pre spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o. boli spoločnosti
HUNLAND Kft. a MOL-NA Kft., obe z Maďarska a spoločnosť VARKENSHANDEL DICK MAAIJEN V.O.F.
z Holandska. Intrakomunitárnym dodávateľom spoločnosti MALKJO Slovakia, s.r.o. boli spoločnosti
VAEX VAarkens-en Veehandel B.V., z Holandska a HUNLAND TRADE Kft. z Maďarska.

18. Podľa administratívneho materiálu spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o. v dotknutom období nakupovala 1
kg živej váhy jatočných ošípaných od spoločnosti HUNLAND Trade Kft. za 1,50 € a od spoločnosti MOL-
NA Kft. za cenu od 1,37 € až 1,50 €. Žalobca ten istý tovar v rovnakom období nakupoval od spoločnosti
HUNLAND Trade, Kft. za cenu 1,44 € až 1,50 € a od spoločnosti MOL-NA Kft. za cenu 1,35 € až 1,47 €.

19. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol zo dňa 25.08.2016, ktorý bol spoločne s výzvou
na vyjadrenie sa, doručený žalobcovi 14.09.2016.

20. Prerokovanie pripomienok a dôkazov k protokolu sa uskutočnilo dňa 13.12.2016.

21. Správca dane dňa 15.12.2016 vydal rozhodnutie prvého stupňa, ktorým bol žalobcovi určený
rozdiel na DPH nepriznaním nadmerného odpočtu DPH a vyrubením dane za zdaňovacie obdobie
jún 2013. Správca dane vo svojom rozhodnutí nepriznal žalobcovi nárok na odpočet zo sporných
faktúr od spoločností MEDIASHOP, s.r.o. a MALKO Slovakia, s.r.o. s odôvodnením o ekonomickej

neopodstatnenosti týchto obchodov, keď do obchodného reťazca boli umelo vložené vyššie zmieňované
spoločnosti ako dodávatelia žalobcu, cez ktoré tovar prešiel len fakturačne, za účelom získania
daňovej výhody na strane žalobcu, ktorý si tak mohol odpočítať DPH uvedenú na faktúrach na vstupe.
Rozhodnutie správcu dane žalobca napadol odvolaním.

22. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 101352954/2017 zo
dňa 16.06.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane.
Rozhodnutie o odvolaní bolo doručené žalobcovi dňa 29.06.2017. V zákonnej dvojmesačnej lehote
žalobca využil svoje zákonné právo a rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane
včas napadol správnou žalobou na tunajšom správnom súde.

23. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH (ďalej len zákon o DPH) daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdanianehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom
dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň

odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri

odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade
premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom
je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

26. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného (ako aj správcu dane), vrátane postupu, ktorý predchádzal ich
vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom
skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

27. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným, či fakturované dodávateľské
spoločnosti MEDIASHOP, s.r.o. a MALKO Slovakia, s.r.o. boli aj skutočnými dodávateľmi, a či preto
žalobcovi vznikol nárok na vrátenie DPH, ktorú mu fakturovali obe menované spoločnosti za dodávku
jatočných ošípaných v zdaňovacom období jún 2013.

28. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi bolo zistené, že žalobca mal rovnakých priamych
intrakomunitárnych dodávateľov ako mali aj spoločnosti MEDIASHOP, s.r.o. a MALKO Slovakia, s.r.o.
(HUNLAND Kft. a MOL-NA Kft., obe z Maďarska a VAEX VAarkens-en Veehandel B.V. z Holandska),
pričom bol schopný priamy nákup jatočných ošípaných od dodávateľov z iného členského štátu
zrealizovať maximálne za rovnakú cenu ako spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o. a MALKO Slovakia, s.r.o.

Uvedené zistenia preto vyvolávajú vážne pochybnosti o ekonomickej opodstatnenosti obchodov s
oboma uvedenými slovenskými dodávateľmi, ktoré boli umocnené, resp. priamo potvrdené výsledkami
dokazovania, ktoré vykonal sám správca dane.

29. Správca dane okrem iného disponoval informáciami od Polície Slovenskej republiky, ktoré sa týkali

výpovedi konateľa spoločnosti MALKO Slovakia, svedka B. W.. Z nich vyplynulo, že spoločnosť MALKO
Slovakia, s.r.o. preverovaný obchod s ošípanými reálne nevykonávala, na obchod s ošípanými svedka
nahovoril p. G. za účelom zníženia daňovej povinnosti, zo zahraničnými partnermi nikdy nejednal a celý
obchod riadil p. G.. Uvedené zistenia zodpovedali aj obsahu výpovede, ktorú poskytol menovaný svedok
správcovi v súdenom prípade. M. W. hoci na jednej strane priznal uskutočnenie sporných fakturovaných

obchodov, na strane druhej ale uviedol, že obchodovať s ošípanými začal na návrh p. G., ktorý aj
jednal s maďarskými dodávateľmi, ktorých poznal už skôr. Vyjadril názor, že účasť jeho spoločnosti na
obchodovbolazdôvoduzníženiadaňovejpovinnostiužalobcu.Zatohtoskutkovéhostavupretosprávny
súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu tvrdenia svedka W., dospel k záveru, že potvrdzujú
pochybnostisprávcudanevovzťahukspoločnostiMALKOSlovakia,s.r.o.Akobolopreukázané,jediným

skutočným dôvodom účasti spoločnosti MALKO Slovakia, s.r.o. v obchodnom reťazci bolo zníženie
daňovej povinnosti žalobcu, ktorý dojednával obchody aj pod menom tohto svojho dodávateľa. Táto
skutočnosť súčasne svedčí o vedomosti žalobcu, že sa svojou účasťou na obchodných transakciách
vedome podieľal na neoprávnenom dosiahnutí daňovej výhody spočívajúcej v možnosti odpočtu jemu
fakturovanej DPH, na ktorú by mu inak nevznikol nárok, ak by sa jednalo o priame nadobudnutie tovaru z

iného členského štátu. Nemožno sa stotožniť s obranou žalobcu, že je jedno, či tovar nadobudol priamo
on svojho intrakomunitárneho dodávateľa alebo v tuzemsku od sporných dodávateľov. Je pravdou, že
v prípade intrakomunitárneho nadobudnutia sa tovar nadobúda bez DPH a žalobca ako nadobúdateľ
nemusí vynakladať prostriedky na úhradu DPH. Následne je však povinný vykonať z intrakomunitárnehonadobudnutia tzv. len účtovné samozdanenie, ktoré si môže odpočítať od svojej daňovej povinnosti na
výstupe v daňovom priznaní. Výsledok tak bude pre žalobcu nulový, čo je vyjadrením neutrality DPH.

30. Obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou MEDIASHOP, s.r.o. bol založený rámcovou
kúpnou zmluvou zo dňa 15.03.2013. V zmluve sa spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o. ako dodávateľ zaviazal
žalobcovi na základe čiastkových kúpnych zmlúv dodávať jatočné ošípané. Podľa zistení správcu
dane sa tak dialo za neštandardných podmienok, keď žalobca bol opäť schopný nakúpiť ošípané
od svojich priamych intrakomunitárnych dodávateľov za maximálne rovnaké ceny ako mu dodávala

spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o.. Aj v jej prípade včlenenie do obchodného reťazca preto nemá žiadne
ekonomické opodstatnenie. Vzhľadom na osobné prepojenie medzi štatutármi oboch obchodných
spoločností (svedok N. ako konateľ spoločnosti MEDIASHOP, s.r.o. bol druhom p. G., konateľky žalobcu,
ktorá mu tiež vystavila plnú moc na konanie v mene žalobcu) je rozumné predpokladať, že žalobca mal
o tejto skutočnosti vedomosť. Vo svetle týchto faktov správny súd je toho názoru, že žalobca vedel,
že sa svojou účasťou na zdaniteľnom obchode podieľa na daňovom podvode, v ktorom spoločnosť

MEDIASHOP, s.r.o. je len umelým fakturačným článkom obchodného reťazca vloženým za účelom
dosiahnutia daňovej výhody žalobcom spôsobom ako je to uvedené vyššie u spoločnosti MALKO
Slovakia, s.r.o.. Aj tu spoločnosť MEDIASHOP, s.r.o., rovnako ako spoločnosť MALKO Slovakia, s.r.o.,
plnila úlohu nastrčeného obchodníka na fakturovanie DPH žalobcovi, ktorý si ju odpočítal a následne
započítal do daňovej povinnosti na výstupe za ním vykonané zdaniteľné obchody.

31. Správny súd preto v zhode s názorom správnych orgánov má za to, že fakturovaní dodávatelia
len formálne zastrešovali zdaniteľné obchody a v skutočnosti nedisponovali s tovarom za účelom
jeho dodania žalobcovi. Obe dodávateľské spoločnosti vystupovali v reťazci len účelovo, fakturačne
a bez ekonomického opodstatnenia. Faktúry, ktoré vystavili, nezodpovedali skutočnému stavu veci a

ich skutočným účelom bolo zabezpečiť žalobcovi daňovú výhodu. S ohľadom na objasnené súvislosti,
uvedené spoločnosti nemožno považovať za skutočných dodávateľov žalobcu.

32. Podľa správneho súdu správca dane urobil všetko preto, aby preveril do úvahy pripadajúce
skutočnosti relevantné pre správne určenie dane. Po kontrole dokladov predložených žalobcom

následným dokazovaním, ktoré zameral na žalobcových dodávateľov a subdodávateľov (vrátane tých
z iného členského štátu) preveroval splnenie podmienok na odpočet DPH, čím si správca dane riadne
splnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorej výsledkom sú dôvodné pochybnosti o skutočnej dodávateľskej
činnosti spoločností MEDIASHOP, s.r.o. a MALKO Slovakia, s.r.o.. Žalobca pochybnosti správcu dane
nevyvrátil, pričom správca dane na základe vykonaného dokazovania preukázal vedomosť žalobcu o

podvodnom konaní. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa preto pochybnosti správcu
dane o reálnosti dodania zdaniteľného plnenia fakturovanými dodávateľmi stali významným dôvodom,
aby správca dane neuznal žalobcov nárok na odpočet fakturovanej DPH pre nesplnenie zákonných
podmienok podľa § 19 a § 49 Daňového poriadku, ktoré viažu priznanie nároku na odpočet DPH na
vznik daňovej povinnosti u dodávateľských spoločností z titulu skutočného dodania zdaniteľného plnenia

(dodanie jatočných ošípaných) a nie len formálneho uvedenia DPH na spornej faktúre.

33. Vzhľadom k oboznámeným skutočnostiam má správny súd za to, že námietky žalobcu sú
nedôvodné.

34. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len Daňový poriadok) správca dane
daňové konanie :
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného

predpisu.

35. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

36. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.37. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

38. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá a druhá lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

39. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, ktorá sa týkala nedodržania zákonnej jednoročnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly. Kontrola podľa obsahu administratívneho spisu začala dňa 17.09.2013

a skončila doručením protokolu o jej výsledku žalobcovi dňa 14.09.2016. Počas jej výkonu však bola
daňová kontrola dvakrát prerušená na dobu, ktorú keď odpočítame z celkovej doby počítanej od jej
začatia po jej ukončenie, dospejeme k výsledku, že daňová kontrola bola ukončená v jednoročnej
lehote (365 dní) od jej začatia. Je potrebné zdôrazniť, že dôvodmi prerušenia daňovej kontroly boli
žiadosti o MVI na viacerých dodávateľov žalobcu z iných členských krajín, ako aj dodávateľových
dodávateľov (žalobcových subdodávateľov) z iných členských krajín. V uvedenom postupe správny súd

nezistil žiadne v žalobe vytýkané pochybenie. Správca dane pri medzinárodnom dožiadaní postupoval
dôvodne, plynule, bez zbytočných meškaní a v primeraných lehotách. Včasné nedoručenie odpovedí
jeho zahraničnými partnermi v primeranej lehote včas a podľa potreby aj opakovane urgoval, pričom
po obdŕžaní odpovedí na žiadosť o MVI v daňovej kontrole bezodkladne pokračoval (14.09.2015 a
20.06.2016). Správcovi dane nemožno klásť na zodpovednosť, ak v jednom prípade MVI (spoločnosť

Global Meat Trans Kft. z Maďarska) vybavenie dožiadania trvalo po dlhšiu dobu, čo však bolo
zapríčinené faktom, že na podklade žiadosti o MVI príslušné maďarské daňové orgány začali daňovú
kontrolu voči svojmu maďarskému daňovému subjektu. Nakoľko správny súd ani ohľadom procesného
postupu nezistil pochybenie správcu dane, ktoré by sa týkalo dôvodnosti, hospodárnosti a včasnosti
jeho postupu, aj táto námietka bola posúdená ako nedôvodná.

40. Vzhľadom na záver správneho súdu, že napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy
sú v súlade so zákonom, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

42. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu
správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

43. Správny súd prijal tento rozsudok jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú
sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.