Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226606
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6113226606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu I. Y., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom D. č. XXXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom
Nová 19, 974 04 Banská Bystrica, o zaplatenie 2.486,48 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/253/2014-290 zo dňa 19. 04. 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 19. 04. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň
uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 269,27 Eur, v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa
23. 09. 2013 doručenou súdu dňa 25. 09. 2013 domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy
2.184,68 Eur z titulu náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť svojím konaním tak, že uskutočnil

zmenu jeho trvalého pobytu k bytu, ku ktorému mu stále patria vlastnícke práva. V priebehu sporu
žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu tak, že žiadal žalovaného zaviazať k povinnosti zaplatiť mu z
uvedeného titulu sumu 2.486,48 Eur. Prvoinštančný súd tomuto procesnému návrhu žalobcu vyhovel
uznesením č. k. 13C/253/2014-264 zo dňa 10. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12.
2015.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na vyjadrenia strán sporu
a na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: „Z rozhodnutia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v O. zo dňa 01. 07. 2013 pod č. O. zistil, že tento úrad rozhodol tak, že žalobca
je povinný vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na úpravu bytu za upravený byt nachádzajúci sa
v O. na D. ulici č. XX vo výške 2.184,68 Eur. Pomernú časť peňažného príspevku je povinný žalobca
vrátiť z dôvodu úpravy bytu, ktorý mu bol vyplatený v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny O. zo dňa 12. 04. 2010. Vzhľadom k tomu, že žalobca zmenil trvalé bydlisko z ulice D. č. XX,
O., kde bola prevedená úprava bytu, na trvalé bydlisko Mesto O., bol povinný vrátiť pomernú časť tohto
príspevku v rozsahu 2.184,68 Eur. Po podanom odvolaní voči uvedenému rozhodnutiu rozhodovalo

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny J., svojím rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2013 pod č. UPS/A v
ktorom odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v O. zo dňa 01.
07. 2013 potvrdilo. Na základe návrhu žalobcu bol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny v J. v konaní pred Krajským súdom v Košiciach, pričom tento súd vrozsudkupodč.k.6S/249/2013-113zodňa18.09.2014uvedenérozhodnutieÚstrediapráce,sociálnych
vecí a rodiny J. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe takéhoto zrušujúceho rozhodnutia
potomopätovnerozhodovaloÚstrediepráce,sociálnychvecíarodinyvJ.svojímrozhodnutímzodňa01.

06. 2015 pod č. UPS/A ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 06. 2015. Týmto rozhodnutím opätovne
bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v O. pod č. O
zo dňa 01. 07. 2013 bolo potvrdené. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k uhradeniu vymáhanej sumy, podal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. návrh na začatie exekúcie, ktorá sa viedla pod č. EX430/2013
u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského. Predmetom tejto exekúcie bol vymáhaný nárok vo

výške 2.184,68 Eur, pričom trovy exekúcie predstavovali sumu 301,80 Eur.“
1. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „žalobca v konaní preukázal uhradenie sumy 2.86,48 Eur dňa
27. 01. 2014“ a že „z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa 05. 03. 2015 vyplynul
záver o tom, že tomuto subjektu bola dňa 31. 01. 2014 poukázaná na ich účet z účtu súdneho exekútora
JUDr. Hodermarského suma 2.184,68 Eur.“ V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „vykonal dokazovanie
zápisnicou o pridelení príklepu pri dražbe nehnuteľností, ktoré spísal súdny exekútor JUDr. Peter

Hodermarský v konaní pod č. EX 981/2006, ktorú exekúciu vykonával na základe poverenia Okresného
súdu v Rožňave pod č. 5808*008636 zo dňa 09. 06. 2006. Toto exekučné konanie bolo vykonávané
v prospech oprávneného Stavebného bytového družstva v O. so sídlom O. v neprospech povinného
I. Y., bytom O., D. ulica č. XX. Predmetom bola dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. O.,
zapísané na LV č. XXXX, stojacej na parcele č. XXX/XX a to bytový dom, súpisné číslo XXXX, byt č. XX,

vchod č. XX na X. poschodí vo vlastníctve povinného I. Y. a podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 397/10000. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že príklep bol
udelený vydražiteľovi AZ KAPITAL, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Nová 19 za najvyššie podanie vo
výške 19.520,-- Eur. Z uznesenia Okresného súdu v Rožňave pod č. k. 6Er/484/2006-251 zo dňa 25.
02. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 03. 2013 súd zistil, že súd námietkam vznesených

povinným proti udeleniu príklepu nevyhovel a príklep udelený vydražiteľovi AZ KAPITAL, s.r.o. so sídlom
Banská Bystrica, Nová 19, ohľadne dražby na nehnuteľnosť nachádzajúcej sa v kat. úz. O. zapísanej na
LV č. XXXX, parcely č. XXX/XX, bytom dom, súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, byt č. XX, na X. poschodí
za najvyššie podanie vo výške 19.520,-- Eur, schválil. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že po
udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci, o tom je povinný upovedomiť exekútora

a pokiaľ vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, súd takýto príklep schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom
nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Z uvedeného mal potom súd za preukázané, že žalovaný sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového
domu, súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXX/XX, zapísaný v kat. úz. O. na LV č. XXXX.
Táto skutočnosť potom vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva tak, ako bol súdu predložený zo dňa

14. 06. 2013. Z uvedeného listu vlastníctva teda vyplýva, že vlastníkom uvedeného bytu bola obchodná
spoločnosť AZ KAPITAL, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Nová 19. Okrem toho prvoinštančný súd
v tejto súvislosti uviedol, že „mal ďalej za preukázané a to rozhodnutím Okresného úradu Rožňava,
katastrálny odbor zo dňa 11. 11. 2013, ktorý rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnostíknehnuteľnostiatobytuč.XX,vovchodeč.XX,X.poschodie,súpisnéčíslostavbyXXXX,

postaveného na pozemku registra CKN XXX/XX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 397/10000 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech obchodnej spoločnosti Váš dom, Váš
byt s.r.o., so sídlom Veľká 30, Poprad, na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi AZ KAPITAL, s.r.o.
so sídlom Banská Bystrica, Nová 19 ako predávajúcim a touto spoločnosťou ako kupujúcim. Vklad bol
povolený dňa 11. 11. 2013 a právne účinky vklady nastali dňom 11. 11. 2013.“

1. 5. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 7 ods.1 písm. f) a
ods.2zákonač.253/1998Z.z.vzneníúčinnomdo31.07.2013prvoinštančnýsúdkonštatoval:„Žalobca
bol vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v O. a to bytu č. XX, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového
domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXX/XX. Vzhľadom k tomu, že voči nemu bolo
vedené exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským pod č. EX 981/2006

na uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v
Rožňave pod sp.zn. 4C/73/2006 zo dňa 31. 08. 2006 bola vedená táto exekúcia formou dražby tejto
nehnuteľnosti. V rámci tejto exekúcie bol udelený príklep vydražiteľovi, v danom prípade žalovanému,
ktorý nadobudol vlastnícke práva k uvedenému bytu, čo vyplýva jednak z uznesenia o udelení príklepu
tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Rožňave pod č. k. 6Er/484/2006-251 zo dňa 25.

02. 2013. Uvedená skutočnosť potom aj vyplýva z výpisu listu vlastníctva, na základe ktorého bolo
súdu preukázané, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti sa stal žalovaný. Pokiaľ sa žalovaný stal vlastníkom
tejto nehnuteľnosti - tohto bytu, svedčilo mu právo odhlásiť z trvalého pobytu žalobcu v zmysle § 7
ods.1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z., keďže žalobca už nemal žiadne užívacie právo k uvedenémubytu ani právo vlastnícke.“ V súvislosti s argumentáciou žalobcu prvoinštančný súd zároveň uviedol, že
„je nesprávny názorom žalobcu o tom, že žalovaný byt nenadobudol do svojho výlučného vlastníctva
spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ale nadobudol len právo predkupné.

Takýto názor žalobcu v danom prípade sa ukázal ako nesprávny, keďže z vykonaného dokazovania
jasne vyplynulo, že vlastníkom tohto bytu sa stal žalovaný.“
1. 6. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na inštitút zodpovednosti za
škodu v občianskom práve a na základné zákonné predpoklady uplatnenia tohto inštitútu, medzi ktoré
patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, poprípade zavinenie.

Tejtosúvislostiďalejuviedol,že„protiprávnyúkonsaskladázosamotnejprotiprávnostiazúkonu,pričom
protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda právnym poriadkom
ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby,
ktorá spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny
a požaduje sa, aby bol porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna
povinnosť vyplýva buď priamo z právneho predpisu alebo zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností.

Rozporprávnehoúkonusprávnympredpisomjedanýnielentam,kdetentoúkonpriamoprávnepredpisy
porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať
a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.“ Priamo vo vzťahu k prejednávanému sporu potom
uviedol, že „jednoznačne konštatuje, že v danom prípade žalobca nepreukázal porušenie právnej
povinnosti, ktorej sa mal dopustiť žalovaný. Teda žalovaný v žiadnom prípade v rámci konania, ktoré

prebiehalo na Okresnom súde v Rožňave, resp. v jeho nasledujúcich krokoch nie je možné vyvodzovať
žiadnu protiprávnosť, keďže tento nadobudol vlastnícke práva k uvedenému bytu legálnym spôsobom
a to udelením príklepu za vydraženú nehnuteľnosť, t. j. bytu, ktorého pôvodne vlastníkom bol žalobca.
Žalovaný tak isto legálnym spôsobom postupoval ďalej tak, že osobu, ktorá nemá žiaden vlastnícky
ani užívací vzťah k uvedenej nehnuteľnosti z trvalého pobytu v byte pôvodne patriaceho žalobcovi

odhlásil. Z uvedeného potom vyplýva, že takýto postup žalovaného bol v súlade so zákonom a nie
je možné mu pričítať žiadnu protiprávnosť. Teda žalobca v konaní nepreukázal žiadne také porušenie
právnej povinnosti, na základe ktorej by bol súd ďalej povinný skúmať splnenie ďalších atribútov pre
naplnenie zodpovednostného vzťahu k náhrade škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Vzhľadom k tomu,
že v konaní nebol preukázaný prvý pojmový znak zodpovednostného vzťahu na náhradu škody a to

porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.“
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore
(pôvodne - v konaní) plne úspešný, priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktorých
rozsah a výšku presne špecifikoval.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého
možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe o zaplatenie sumy
2.486,48 Eur vyhovel. V odvolaní uviedol všeobecné úvahy o tom, že prvoinštančný súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo „sfalšovaných alebo účelových dokladov“. Ďalej uviedol, že žalovaný byt od

neho neodkúpil a byt „je dodnes na jeho mene“.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Poukázal na to, že predmetný byt nadobudol do vlastníctva v rámci dražby nehnuteľnosti vykonanej
dňa 14. 11. 2012, kedy mu súdny exekútor JUDr. Peter Hodemarský udelil príklep na predmetnú

nehnuteľnosť, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Rožňava v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 6Er/ 484/2006. Vlastníkom predmetného bytu bol až do doby, kedy ho odpredal spoločnosti
Váš dom, Váš byt s.r.o. Prevod tohto vlastníckeho práva bol príslušným katastrom povolený v mesiaci
december 2013. Žalobca nemal k predmetnému bytu už žiadny právny vzťah.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu znova zopakoval, že predmetný „byt
dodnes nepredal, je jeho, lebo zaň platí dodnes daň“.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebiehauž v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa

prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.
Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani
žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.
Jeho argumentácia, že prvoinštančný súd vychádzal zo „sfalšovaných alebo účelových dokladov“ je
všeobecná a vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1

CSP) ja ako relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty prejednávaného sporu.

11. Je nesporné, žalobca sa domáhal uplatňovanej istiny z titulu náhrady škody z dôvodu, že v dôsledku
toho, že žalovaný ho odhlásil z evidencie trvalého pobytu z adresy patriacej k predmetnému bytu, bol na
základe rozhodnutia príslušných orgánov povinný vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na úpravu
tohto bytu. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, keďže žalobca si v tomto spore uplatnil nárok z
tituluzodpovednostizaškodu,boloúlohousúduskúmaťexistenciuzákladnýchzákonnýchpredpokladov

zodpovednosti za škodu. Primárnym predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie porušenia
právnej (t.j. zákonnej alebo zmluvnej) povinnosti. V tomto prípade žalobca, už ako právoplatný vlastník
predmetného bytu využil zákonné oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 7 ods.1 písm. f) zákona
č. 253/1998 Z. z. v znení účinnom do 31. 07. 2013 a požiadal príslušný správny orgán o zrušenie
záznamu o hlásení žalobcu na trvalý pobyt na adrese predmetného bytu. Inak povedané, žalobca,

ako vtedajší vlastník predmetného bytu teda využil zákonné oprávnenie vyplývajúce mu z uvedeného
zákonného ustanovenia a príslušný orgán požiadal o zrušenie záznamu o hlásení žalobcu na trvalý
pobyt na adrese predmetného bytu, nakoľko žalobca už v tom období nemal k predmetnému bytu žiadny
právny vzťah. Žalovaný teda konal v rámci zákonného oprávnenia, z čoho logicky vyplýva, že sa týmto
konaním nemohol dopustiť protiprávneho konania. Jednoznačne tu teda absentuje už prvý zákonný

predpoklad zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti. Za tohto skutkového a právneho
stavu prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako žalobu žalobcu zamietnuť.

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolaciehokonania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovaného nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).