Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417201013
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5417201013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej , v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom J. XX, U. - J.., proti žalovanej: G. K., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T., Q. XXX/X, o zaplatenie 894,82 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne, sp.zn. 6Csp/22/2017-53 zo dňa
19. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o

nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním strán sporu nenapadnutej, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n
e d o t k n u t ý.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 362,10 eur s 5,25 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 362,10 eur od 20.05.2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu

zamietol,žalovanejnáhradutrovkonanianepriznal.Vdôvodochrozhodnutiauviedol,ženárokuplatnený
žalobou posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaná totiž nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal preukázané,
že strany sporu uzatvorili 05.09.2013 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v
sume 2.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť v sume 4.155,84 eur v 72 mesačných splátkach
po 57,72 eur, s mesačným poistením 1,67 eur, spolu splátka vo výške 59,39 eur. V zmluve bola
uvedená ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 18,84 % a celkové

náklady spotrebiteľa 2.155,84 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený 9/2019, splatnosť
splátok bola upravená v ods. 6.2 a 6.3 čl. 6 zmluvných podmienok tak, že splatnosť prvej splátky
nastala mesiac po uzatvorení zmluvy, t.j. 05.10.2013 a nasledujúce splátky do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Nakoľko žalovaná štvrtú splátku, splatnú 20.01.2014 zaplatila až 19.05.2014, v
zmysle čl. 12 ods. 12.4 zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo. Po zosplatnení úveru žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu
poukazovala ďalšie platby až do 05.10.2015. Celková výška jej úhrad podľa prehľadu a nepopretého

tvrdenia pôvodného žalobcu dosiahla sumu 1.637,91 eur. Skúmajúc potom, či zmluva obsahovala
predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, prvoinštančný súd dospel k záveru, že podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona
zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnostispotrebiteľského úveru. Zastal názor, že pokiaľ bol v zmluve vymedzený termín konečnej splatnosti
úveru spôsobom 9/2019, ide o neurčité vymedzenie, teda nie je naplnená požiadavka vymedzená v §
9 písm. f) daného zákona. Vzhľadom na absenciu tejto náležitosti súd považoval úver za bezúročný a

bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona, a preto v časti prevyšujúcej rozdiel
medzi poskytnutým úverom a jeho zaplatenou časťou žalobu ako nedôvodnú zamietol a ako nedôvodnú
zamietol i žalobu čo do sumy 137,77 eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom nákladov na vymáhanie
pohľadávky. Vynaloženie týchto nákladov i potrebu ich vynaloženia v danej výške žalobca nepreukázal.
K sume nesplateného zostatku úveru vo výške 362,10 eur súd priznal príslušný úrok z omeškania 5,25

% ročne od 20.05.2014 do zaplatenia v zmysle žalobcom uplatneného nároku (§ 3 Nariadenia vlády č.
87/95 Z.z., § 517 ods. 2 OZ). S prihliadnutím na výsledok sporového konania ustálil, že každá zo strán
mala v konaní čiastočný úspech a čiastočný neúspech. V celkovom percentuálnom vyjadrení je úspech
žalobcu 40,47 %, u žalovanej 59,53 %, na základe čoho je tzv. čistý úspech žalovanej 19,06 %, avšak,
nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Odvolanie
odôvodnil tým, že prvoinštančný súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o
bezúročnosti úveru. Záver prvoinštančného súdu je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom. Zároveň je
aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.01.2016 v

právnej veci C-42/15. Predmetný rozsudok predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii
právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy
SR a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukazoval i na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 03.02.1977 - Benedetti/Munari 52-76. Mal za to, že termín konečnej splatnosti
úveru vymedzený v zmluve ako 9/2019 je dostatočne určitý, zrozumiteľný, plne v súlade s platnými

právnymi predpismi. Odkázal pritom na vyhlášku MFSR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa upravuje vzor
formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne v časti vysvetliviek 2C.
Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových
splátok v čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti
úveru uvedený ako 09/2019 bez akýchkoľvek pochybností podľa žalobcu aj právne nevzdelanému

priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do
septembra 2019 v spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej
splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. V tejto
súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12Co/284/2017. Žiadal
preto zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu žalobe v celom rozsahu vyhovieť, priznať žalobcovi

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému
právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) a k) zákona
č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ako i v zmysle ustanovenia §

39 OZ, nakoľko výška zmluvných úrokov prevýšila priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 %.

5. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu 5.9.2013 odvolací súd zistil, že žalobca
poskytolžalovanejpôžičku2.000,-Eurpricelkovýchnákladochspotrebiteľa4.155,84Eurprifixnejročnej

úrokovej sadzbe 32%, RPMN 32%, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 72. splátkach vo výške bez
poistenia 57,72 Eur, s poistením 59,39 Eur pri termíne konečnej splatnosti úveru 9/2019.

6. Gramatický výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) jednoznačne vyžaduje, aby spotrebiteľ vedel
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, aby rozpoznal členenie konkrétnej

splátky na istinu, úroky a poplatky. Táto informácia je pre spotrebiteľa obzvlášť dôležitá z dôvodu, aby
vedel, aká časť splátky pripadá na úhradu istiny a ktorá časť na úhradu poplatkov, prípadne úrokov,
a teda či úhradou splátok sa znižuje i istina poskytnutého úveru alebo celá časť splátky pripadá ibana úhradu úrokov a poplatkov a pod. Absenciu tejto náležitosti zákon sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona).

7. Pri preskúmaní medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy odvolací súd ďalej zistil, že dohodnuté úroky
z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb
na webovom sídle Národnej banky SR úroková miera úverov poskytovaných pre spotrebiteľské úvery v
rozhodujúcom období 9/2013 pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti so splatnosťou nad 5 rokov
činila hodnotu 14,27%. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32%. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo1/2009 zo dňa 31.7.2009, 3CDo/173/2003, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že pokiaľ výška zmluvných úrokov prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako
100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, t. j. dojednaná výška zmluvných úrokov je neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

8. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozhodnutie ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

9. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nezistil, že by jej

účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním žalobcu vznikli.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)