Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207416
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1416207416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci povinného: J.. Q. T., bytom S.
- S., A. S. č. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, AK so sídlom Žiar nad Hronom, Nám.
Matice slovenskej č. 6, proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., V. č. X, zastúpená AK Špireková & Partner s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej
č. 6, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Pc/8/2016 - 93 zo dňa 17. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Pc/8/2016 - 93 zo dňa 17. 10. 2017 p o t v

r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) vyživovaciu povinnosť J.. Q. T. voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti N. T. naposledy
upravenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P 358/2012 - 138 zo dňa 12. 02. 2013 počnúc
dňom 10. 08. 2016 zrušil (výrok I. rozsudku). Osobitným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právonanáhradutrovkonania(výrokII.).Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,ženavrhovateľpodal

na Okresný súd Bratislava IV návrh, ktorým sa domáhal zrušenia takejto povinnosti s odôvodnením, že
jeho dcéra N. T. (osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti je plnoletá a po ukončení vysokoškolského
vzdelania má schopnosť sa sama živiť. Po postúpení veci Okresným súdom Bratislava IV Okresnému
súdu Žiar nad Hronom, tento vo veci vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol. Na základe vykonaného
dokazovania mal jednoznačne preukázané, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti ukončila
štúdium na univerzite ku dňu 17. 05. 2016. Ihneď nasledujúci deň po ukončení štúdia na vysokej škole
dňa 18. 05. 2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce sociálnych vecí

a rodiny A., čím získala i schopnosť sama sa živiť. Je bezpredmetnou okolnosť, na ktorú odkazuje,
t. j. že uzatvorila zmluvu o poskytnutí finančnej podpory na stáž v rámci krajín programu č. U. na
obdobie od 01. 09. 2016 do 30. 11. 2016. Naopak, z takto uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že za účelom
pobytu jej bola poskytnutá suma 1.500,- Eur mesačne. Takýto pobyt žiadnym spôsobom nesúvisel s už
ukončeným vysokoškolským štúdiom, pobytu sa dcéra navrhovateľa zúčastnila dobrovoľne. Tvrdenia
osoby oprávnenej o tom, že i po ukončení štúdia na vysokej škole bola nezamestnanou, bez nároku na
hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti, resp. poberanie inej dávky, sú pre otázku trvania zákonnej

vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu irelevantné a tiež ďalšie tvrdenia o zvýšených výdavkoch na
strane osoby oprávnenej pri zabezpečovaní pracovných pomôcok pre výkon povolania u aktuálneho
zamestnávateľa. Naopak, podľa súdu sa osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti správa v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“), pokiaľ zamlčala navrhovateľovi ukončenieštúdia na vysokej škole, vyvolala exekučné konanie voči navrhovateľovi i napriek tomu, že zákonná
vyživovacia povinnosť ex lege trvá len do okamihu, keď dieťa získa schopnosť sa samo živiť a
svojim správaní predlžuje i konanie pred súdom, v ktorom sa osoba povinná domáha zrušenia svojej

vyživovacej povinnosti. Už v čase predchádzajúceho rozhodovania v tejto veci pred súdom prvého
stupňa osoba oprávnená bola na území Slovenskej republiky a mala ukončený pobyt v zahraničí, mala
tak vedomosť o konaní pred súdom, o čom svedčí jej podanie zo dňa 21. 10. 2016 a tiež podanie
z č. l. 21 spisu v čase rozhodovania súdu. Keďže sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti k osobe oprávnenej z takejto vyživovacej povinnosti až odo dňa nasledujúceho po podaní

žaloby na súd, súd takýto návrh považoval za dôvodný s odkazom na uvedené a viazaný návrhom na
začatie konania tomuto vyhovel v celom rozsahu, i keď vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči osobe
oprávnenej z vyživovacej povinnosti zanikla okamihom, kedy táto osoba získala schopnosť sa sama
živiť ( s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci podľa názoru súdu v tomto prípade), už po
ukončení vysokoškolského štúdia osobou oprávnenou. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti - N. T.. Namieta, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka poukázala na ustanovenie § 62 ods.
1 Zákona o rodine a uviedla, že podľa jej názoru vychádzal súd prvej inštancie z nesprávneho
právneho posúdenia, nakoľko schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne
uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Dieťa má v takom

prípadetrvalýpríjemfinančnýchprostriedkov,zktoréhouhrádzasvojepotreby.Akotovyplývazdokladov
predložených do súdneho spisu, osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti po zaradení do evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradu práce, sociálnych veci a rodiny nemala nárok na žiadnu finančnú
dávku či inú finančnú pomoc od štátu, pričom sa bezodkladne po ukončení štúdia na vysokej škole
snažila nájsť si zamestnanie. Napriek snahe oprávnenej sa jej dlhšiu dobu nedarilo nájsť si zamestnanie

a zabezpečiť si trvalý príjem. Aj
z tohto dôvodu sa rozhodla využiť možnosť zvýšenia svojej kvalifikácie prostredníctvom študijného
programu Z. v M. K., v A. od 01. 09. 2016 do 01. 03. 2017. Počas tohto študijného programu nemala
možnosť zárobku a finančná pomoc vo výške 500,- Eur mesačne (nie 1.500,- Eur mesačne, ako to
uviedol súd prvej inštancie) účelovo poskytnutá na cestovné výdaje, ubytovanie a stravu študenta,

nepokrývala ani všetky výdavky spojené so študijným pobytom. Pomoc oprávnenej poskytla práve jej
matka, a to napriek svojej ťaživej finančnej situácii (D. a J. dôchodok). Navyše finančné prostriedky
poskytnutépočasdobytrvaniaZ.niejemožnéoznačiťzatrvalýpríjemoprávnenej,apretotoneznamená
bez ďalšieho nadobudnutie jej schopnosti sa samej živiť. Podporne poukázala na rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.1Tz7/2001,R23/2002.Akooprávnenáuviedlaajnapojednávaní,dňa

15.08.2017sazamestnalavspoločnostiH.B.,s.r.o.,napozíciiF..Uvedenézamestnaniezískalaivďaka
absolvovaniu študijného pobytu, kde si zlepšila jazykové znalosti i komunikačné zručnosti. Z dôvodu
získania trvalého zamestnania súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti, avšak až od momentu
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko zo študijného pobytu zo zahraničia sa vrátila oprávnená
až v marci 2017 a do septembra 2017, kedy jej prišla prvá výplata, nemala žiadny príjem. Následne

prvé finančné prostriedky použila na nákup plochej obrazovky ako i počítača s cieľom zachovania si
zamestnania.Uvedenéskutočnostivšakokresnýsúdnebraldoúvahyanavrhnutédôkazyvtomtosmere
nevykonal. S poukazom na uvedené má odvolateľka za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je
v rozpore s právnymi predpismi, ako aj so spravodlivosťou, a preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti podal vyjadrenie J.. Q. T. dňa 21. 12. 2017 ako
osoba povinná z vyživovacej povinnosti. Uviedol, že tvrdenie, že je tu odkázanosť na výživné zo strany
rodiča, nie je ničím podložené a nebol predložený dôkaz, že by odvolateľka, túto odkázanosť niečím
preukazovala.Pokiaľosobaoprávnenázvyživovacejpovinnostiukončilaštúdiumdňa17.05.2016,ďalej

odvolateľka neuvádza to, z akého dôvodu jej nebola poskytnutá žiadna finančná dávka, prípadne pomoc
od štátu, hoci popisuje, že vlastné prostriedky na pokrytie svojich nákladov nemala, ale nepreukázala
ani to, že by sa zaujímala o prácu, a ak áno, v akom rozsahu a len uvádza v odvolaní, že jej nebolo
ponúknuté počas doby evidencie žiadne zamestnanie. Ďalej uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súduSlovenskej republiky R 23/2002 nie je obdobné ako prípad odvolateľky, nakoľko v súdenej veci nejde
o otázku núteného ukončenia školskej dochádzky a posudzovania vyspelosti a najmä práceschopnosti
pri zadovážení vlastných finančných prostriedkov. I keď odvolateľka skončila vysokú školu a nemohla

si zadovážiť zamestnanie, čo v A. považuje za nenormálne, pokiaľ by bola odkázaná na inú pomoc a
plnenie výživného zo strany otca, ako i matky, mohla sa predsa zamestnať, na dohodu alebo nejako
inak, pretože záväzky v tom čase nemala žiadne a mohla si financie zadovážiť vlastnou prácou a
nie aby absolvovala študijné pobyty a nakoniec sa zamestnala úplne mimo svojho odboru. Jedinou
možnou otázkou, ktorú sa do popredia odvolateľka snažila dať, bola otázka povinnosti otca prispievať

na tento stav financiami. Schopnosť samostatne sa živiť bola v prípade odvolateľky daná a nedostatok
miest, ktoré si niekto vysníva, neznamená neschopnosť sa samostatne živiť, pretože v súčasnej dobe
veľa ľudí získa kvalifikáciu, ktorú nemôže použiť, ale ak chce pokryť svoje potreby, zoberie prácu
akéhokoľvek druhu len preto, aby mohol pokryť svoje potreby legálnym spôsobom. V konaní zo strany
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti je otvorená otázka, či táto požiadala o poskytnutie dávok v
hmotnej núdzi, prípadne kedy, o ktorých sama tvrdila, že nepožiadala, prácu si nehľadala po skončení

školy a tvrdila, že v mesiaci júl a august má ešte prázdniny, počas ktorých je otec zrejme povinný platiť jej
výživné. Študijný pobyt v M. bol zameraný na zdokonaľovanie sa v programe photo shop, čo znamená
prácu s fotkami a uvedené nemá nič spoločné s jej vzdelaním, ani s jej zamestnaním sa (V. K.). Ďalej
poukázal na to, že jeho dcéra tvrdí odkázanosť na výživné a odkázanosť na pomoc, avšak neuviedla
popravde, že spolu so svojou matkou absolvujú wellness pobyty a vianočné pobyty vo M. C., pričom tak

tomu má byť i predmetný rok. J.. T.alej uviedol, že určitý čas odvolateľka poberala plat a tiež výživné
od neho, hoci on je dôchodca a od roku 2010 osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a takisto i jeho
súčasná manželka je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a jej príjem je minimálny dôchodok.
Uviedol, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú vec správne a z uvedeného dôvodu navrhol, aby
odvolací súd odvolanie osoby oprávnenej zamietol.

4. K vyjadreniu žalobcu sa dňa 16. 02. 2018 vyjadrila N. T., ako osoba oprávnená z vyživovacej
povinnosti. Uviedla, že po skončení riadneho denného štúdia na vysokej škole - L., H. V. K. v C. - dňa
17. 05. 2016 bola od nasledujúceho dňa v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v A., pričom
ako čerstvá absolventka nemala žiaden nárok na podporu v nezamestnanosti a ani na žiadnu dávku.

Odo dňa ukončenia vysokoškolského štúdia si intenzívne hľadala prácu tak v A., ako i mimo A., a to
osobne, telefonicky, e-mailom a zúčastnila sa veľtrhu práce, ktorý sa konal dňa 27. 04. 2017 v N.. Taktiež
k tvrdeniu otca, že by študijný pobyt v M. nemal nič spoločné s jej vzdelaním, uviedla, že uvedené
tvrdenie nie je pravdivé, práca s fotografiami, ich výroba a úprava, ich prenos do médií je súčasťou
V. odborov a aj vďaka účasti na tomto študijnom programe po jeho skončení získala prácu, ktorú

momentálne aj vykonáva. Taktiež tvrdenie otca, že dcéra s invalidnou matkou, ktorá poberá invalidný
dôchodok vo výške 220,60 Eur, chodila na wellness a vianočné pobyty do M. C., je rovnako nepravdivé
a s prihliadnutím na finančnú situáciu matky a dcéry i urážlivé. Matka oprávnenej ochorela v práci a
po čiastočnom zotavení absolvovala preliečovacie pobyty na Y. K. v A.. Dcéra poukázala na rozdiel v
príjme jej otca, ktorý poberá M. dôchodok z P. B. vo výške cca 1.000,- Eur, pričom jej matka poberá

len invalidný dôchodok vo výške 220,60 Eur mesačne. Napriek takémuto príjmu sa matka o ňu v rámci
svojich obmedzených možností starala aj po ukončení vysokoškolského štúdia a naproti tomu otec jej
bezodkladne po ukončení vysokoškolského štúdia bez ďalšieho prestal platiť výživné. Z tohto dôvodu
bola dcéra nútená podať trestné oznámenie, ako i exekúciu na výživné. Otec oprávnenej bol pritom v
minulosti na viacerých zahraničných misiách, kde jeho mesačné príjmy mohli dosahovať 2.000,- Eur až

3.000,- Eur mesačne. Aj z toho dôvodu bol schopný si nedávno kúpiť nové auto a zrekonštruovať rodinný
dom v K. a momentálne si rekonštruuje ďalší rodinný dom v A. S.. Opätovne navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5.Kvyjadreniuosobyoprávnenejsadňa09.04.2018vyjadrilprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu

J.. Q. T., ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti a uviedol, že tvrdenia o príjmoch uvádzané
vo vyjadrení sú účelové a nemajú nič spoločné s tým, či je preukázaná odkázanosť na vyživovaciu
povinnosť, ktorá je daná existenciou schopnosti riadne sa živiť a nie povinnosťou rodiča „do smrti chovať
dieťa“. Schopnosť povinného nadobúdať majetok v súčasnej dobe nemá nič spoločné so schopnosťou
osoby oprávnenej zaobstarať si prostriedky pre vlastnú obživu výkonom práce. V ostatnom obsahu

poukázal na predchádzajúce vyjadrenia súdu doposiaľ predložené. K vyjadreniu podal vyjadrenie i
samotný J.. Q. T., kde uviedol, že dcéra mala podľa jeho informácií po ukončení štúdia a následnom
zaregistrovaní sa na úrade práce nárok na dávku v hmotnej núdzi, len by musela o ňu požiadať. Ak
o ňu požiadala a nebola jej priznaná, znamená to, že jej matka má mimo invalidného dôchodku ešteiný príjem, ktorý neuviedla. Podľa jeho názoru, pobyt v M. nebol študijný, ale pracovný, nakoľko mala
zabezpečené stravovanie, ubytovanie a 6 mesiacov dostávala sumu 500,- Eur mesačne. Na Slovensku
trvá kurz na program photo shop 5 dní pre profesionálnych záujemcov, stojí 360,- Eur a je plne hradený

úradom práce pre záujemcov o rekvalifikáciu. Nie je pravdou tvrdenie, že bezodkladne po ukončení
školy prestal platiť dcére výživné. Na jeho ústne a písomné výzvy na predloženie dokladov o ukončení
školy a zamestnaní sa, táto reagovala odmietavo až pohŕdavo a odmietala mu predložiť akékoľvek
dokumenty o ukončení školy a nástupe do zamestnania, resp. evidencie na úrad práce. Všetky jeho
snahy o dohodu boli ignorované alebo odmietnuté so slovami, že „ona mu nič dokladovať nebude“. Z

tohto dôvodu nemal inú možnosť, len sa obrátiť na súd. I napriek všetkému si vyživovaciu povinnosť
riadne plnil až do decembra 2016, kedy Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o zrušení vyživovacej
povinnosti od 10. 08. 2016. Z toho dôvodu prestal platiť výživné v presvedčení, že je v práve. Pokiaľ sa
týka zahraničných misií, tých sa zúčastnil v roku 1994 a v roku 2001, ale mesačné príjmy neboli 2.000,-
Eur až 3.000,- Eur, ako je klamlivo uvádzané, ale plat 12.000,- Sk plus 988,- USD zahraničný príspevok,
čo spolu predstavovala sumu 1.100,- Eur. Ďalej uviedol, že v K. nikdy nevlastnil a ani nerekonštruoval

žiadny rodinný dom a v obci S. - S. s manželkou kúpili starší rodinný dom, peniaze naň si však požičali
v banke na hypotekárny úver. Záverom uviedol, že o obe deti, N. a Q. T., sa po celú dobu riadne staral,
včas platil výživné i napriek tomu, že po návrate z misií podstatne klesol jeho príjem, nepožiadal o
zníženie výživného. Deti chodili k nemu na prázdniny, pravidelne ich navštevoval, niekoľkokrát boli spolu
na dovolenke pri mori a je nemorálne, aby ho matka N. T. prostredníctvom svojej dcéry takto osočovala,

pretože pri každej žiadosti o zvýšenie výživného musel čeliť klamstvám a účelovým výmyslom. Od roku
2010 je osobou ťažko zdravotne postihnutou a tiež je nemorálne, aby zdravá mladá žena, ktorou N. T.
je, sa nechala živiť chorým otcom, ktorý by teraz potreboval jej pomoc a starostlivosť, namiesto toho,
aby sa riadne zamestnala.

6. K vyjadreniu osoby povinnej z vyživovacej povinnosti sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolateľka a zotrvala na svojich predchádzajúcich prednesoch obsiahnutých v odvolaní, ako
aj vo vyjadreniach k vyjadreniu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba oprávnená z
vyživovacej povinnosti - plnoletá N. T., pričom rozsudok napadla v celom rozsahu. Osoba z vyživovacej
povinnosti povinná - J.. Q. T., odvolanie proti rozsudku nepodal.

11. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí,
ako aj s jeho dôvodmi sa stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci zrušenia výživného pre plnoletú osobu na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým, aj právnym záverom.
Námietky odvolateľky, ako osoby na výživu oprávnenej, obsiahnuté v odvolaní odvolací súd nepovažoval

za prijateľné a odôvodnené práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie,
vec správne posúdil, pričom odvolateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Odvolateľka vo svojom odvolaní zároveň
neuviedla žiadnu takú podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v
procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom

odvolací súd preskúmaním veci takúto vadu ani nezistil.

12. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu veci,
pričom svojerozhodnutieajnáležitepodľaustanovenia§220ods.2CSPodôvodnil.Dôvodyrozhodnutiasúdu prvej inštancie sú výstižné, zrozumiteľné a jasné. Súd prvej inštancie na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu správne aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Odvolací súd uvádza, že právny rámec veci tvoria právne ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o

rodine, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia
obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť. Veková
hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti
možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh.
Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa

samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačnejšia
situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne.
Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úloha rodiča viesť dieťa k získaniu
vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu) sa akcentuje štúdium. Odvolací súd

zvýrazňuje, že aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou v niektorých prípadoch vyvodila záver, že pre
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa
a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym
pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Je na
jednej strane potrebné brať do úvahy i záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, danostiam,

aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka
včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej
povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti
samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade
ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne

nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním súd prvej
inštancie dospel k záveru a mal preukázané, že osoba z vyživovacej povinnosti oprávnená N. T., bola
študentkou vysokej školy a počas štúdia bola osobou odkázanou na výživu od svojich rodičov. Výživné,
jeho výška bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/358/2012 - 138
zo dňa 12. 02. 2013, ktorým bola uložená J.. Q. T. povinnosť prispievať na výživu N. T. sumou 225,-

Eur mesačne od 01. 02. 2013, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky. Uvedeným
rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/266/2005 zo dňa 18. 06.
2006. Predmetný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky nadobudol právoplatnosť dňa 20. 02. 2013,
pričom v čase vydania uvedeného rozhodnutia bola žalobkyňa (v tom čase navrhovateľka) N. T. už
študentkou vysokej školy. Touto bola až do dňa 17. 05. 2016 (viď závery dokazovania vykonaného

pred súdom prvej inštancie), kedy štúdium ukončila záverečnou skúškou. Následne, odo dňa 18. 05.
2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
A.. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že osoba na vyživovaciu povinnosť oprávnená je osobou
plnoletou, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (dňa 17. 10. 2017) ukončila štúdium vysokej školy,
a to dňa 17. 05. 2016 vo veku nedovŕšených XX rokov, teda výrazne za dosiahnutím plnoletosti. Ako už

bolo konštatované vyššie, samotné nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti
rozhodný vplyv, tento má okolnosť a ustálené zistenie, že dieťa, resp. plnoletá osoba doposiaľ na
výživu odkázaná je schopná samostatne sa živiť. Pokiaľ osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti
riadne ukončila vysokoškolské vzdelanie, ukončila tak („nadstavbovú“) prípravu na budúci výkon
zamestnania alebo povolania a je teda odôvodnené očakávať, že po ukončení štúdia vo veku XX rokov

je schopná samostatne si zabezpečiť finančné prostriedky na živobytie, či už prácou na plný pracovný
úväzok, polovičný pracovný úväzok alebo brigádnicky tak, aby nebola v uvedenom veku odkázaná na
vyživovaciu povinnosť zo strany svojich rodičov. Odvolací súd tiež poukazuje na okolnosť konštatovanú
v súvislosti s oboma rodičmi osoby z vyživovacej povinnosti oprávnenej, a to zdravotné postihnutie
deklarované ako matkou, tak aj otcom N. T., kedy ich dcére v produktívnom veku vzniká povinnosť

nielen postarať sa o vlastné živobytie a pokrytie svojich nákladov vlastnou prácou, ale zároveň i
povinnosť postarať sa náležitým spôsobom a pomáhať i svojim rodičom. Pokiaľ za takejto situácie
osoba z vyživovacej povinnosti oprávnená po dobe viac ako 3 mesiacov od ukončenia vysokoškolského
štúdia, sa rozhodla pre absolvovanie nepovinného študijného pobytu v zahraničí, pričom prvotná dĺžkatrvania uvedeného študijného pobytu bola deklarovaná v trvaní 3 mesiacov a odvolateľka v podanom
odvolaní uvádza dĺžku pobytu v M. K. až po dobu 6 mesiacov, je uvedené výlučne voľbou osoby z
vyživovacej povinnosti oprávnenej, avšak s vedomím, že nemožno spravodlivo požadovať od otca,

aby počas dobrovoľných študijných pobytov v zahraničí, ktoré sú dotované sumou 500,- Eur mesačne
prispieval plnoletej dcére vo veku XX rokov k uvedenému ešte nad rámec výživným vo výške 225,- Eur.
V tomto závere sa odvolací súd jednoznačne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie obsiahnutom v
napadnutom rozsudku. Osoba z vyživovacej povinnosti oprávnená uviedla, že zo študijného pobytu sa
vrátila až v marci 2017 (teda nie v pôvodnej dobe návratu v zmysle predloženej zmluvy - t.j. november

2016), pričom na území Slovenskej republiky sa zamestnala až dňa 15. 08. 2017. V konaní nijakým
spôsobom nepreukázala, že po návrate zo študijného pobytu sa nemohla zamestnať z objektívnych
dôvodov čo i len na čiastočný pracovný úväzok alebo brigádnicky. Taktiež odvolacia námietka o tom,
že prvá výplata, ktorá prišla N. T. až v septembri 2017, bola ňou použitá na nákup plochej obrazovky,
ako i počítača, je z právneho hľadiska celkom irelevantná a odvolací súd ju označuje i za trúfalú,
nakoľko navrhovateľka vo veku XX rokov si musí vlastnými silami, vlastným pričinením a vlastnou

prácou zabezpečiť prostriedky na základné životné podmienky a potreby, t. j. náklady na bývanie, stravu
a ostatné nevyhnutné náklady. Až po úhrade uvedených nevyhnutností je namieste pomýšľať nad
investovaním do nákupu techniky. Žiadnu z odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní odvolací súd
nevyhodnotil ako opodstatnenú a odôvodnenú a tieto neboli nijakým spôsobom spôsobilé privodiť iné
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil a

na odôvodnenie rozsudku poukazuje, keď tento správne vyhodnotil i moment, ku ktorému vyživovaciu
povinnosť otca zrušil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

14. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko sa

jedná o závislý výrok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žiadnemu z
účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 52 CMP,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania
potvrdil ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebol dôvod na postup
podľa ustanovenia § 55 CMP.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).