Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Csp/269/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917212219
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917212219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu C. zast.

Združením na ochranu práv občana - AVES, Jána Poničana 9, Bratislava, IČO 50 252 151 proti
žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47 967 692 zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO 50 361 368 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 998,73 eur a o určenie, že
všetky práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa považujú za urovnané s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby a konanie v sume 584,- eur z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 414,73 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 414,73 eur od 31. 03. 2017 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že všetky práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa
považujú za urovnané, súd žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 24,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť vydať
bezdôvodnéobohatenievžalovanejvýške998,73eurspríslušenstvomtitulomuzavretejzmluvyoúvere,
ktorú uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. dňa 13. 08. 2008.
Poukázal na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti,
a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež neobsahuje správny
údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a s tým súvisiaci údaj o výške RPMN a priemernej RPMN.

Vzhľadom na absenciu správnych údajov zmluvy o úvere predmetný úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Keďže žalobca uhradil žalovanému viac finančných prostriedkov, ako dostal, žalovaný sa
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a preto je žalovaný povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vydať ako plnenie bez právneho dôvodu. Zároveň žiadal žalobca vysloviť osobitným výrokom, že všetky
práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sa považujú za urovnané.
2. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, podľa jeho názoru zmluva o úvere
obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o úvere

je podľa názoru žalovaného platná. V prípade opačného názoru súdu vzniesol námietku premlčania
prípadného nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie.
3. Žalobca pôvodnou žalobou si uplatňoval na žalovanom vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej
výške 998,73 eur, svojím podaním zo dňa 14. 02. 2018 zobral žalobu v časti bezdôvodného obohateniavo výške 584,- eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby
súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom zástupcov strán sporu,

oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 13. 08. 2008, vyrozumením zo dňa 20. 02. 2017,
oznámením o zmene veriteľa zo dňa 25. 08. 2017, dokladmi o uhradení úveru žalobcom na čl. 9 až 14
spisu, návrhom na zmenu žaloby zo dňa 14. 02. 2018, potvrdením spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. o
aktuálnom stave pohľadávky ku dňu 15. 05. 2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 11. 04. 2017, 06. 02.
2018, 26. 03. 2018, 11. 05. 2018, vyjadrením žalobcu na čl. 44 spisu, zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 18. 12. 2012 s prílohou č. 1a) k zmluve a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 01. 2013
a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobca uzavrel dňa 13. 08. 2008 s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. zmluvu
o úvere, v zmysle ktorej zmluvy žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur s výškou mesačnej
splátky 47,90 eur, s počtom splátok 70, dohodnutými úrokmi 24 %, s RPMN banky 26,82 %, s priemernou
RPMN 17,38 %, celková výška nákladov v zmluve je uvedená vo výške 1.438,58 eur, s konečnou

splatnosťou 13. 08. 2014, s dátumom prvej platby 13. 09. 2008.
6. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny
predchodca žalovaného ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ,

ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v
prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka.
Za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné považovať zmluvu uzavretú medzi žalobcom a právnym

predchodcom žalovaného aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
7. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka.
8. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť
a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
9. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
11.Podľa§4ods.2Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomvčaseuzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať mimo iné

náležitosť v zmysle písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú úrokovú sadzbu,
písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. k) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.
12. Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. V prvom rade súd riešil otázku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, kde súd zistil, že žalovaný

je pasívne legitimovaný v danom konaní, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky titulom zmluvy o úvere
zo dňa 13. 08. 2008 z pôvodného veriteľa Poštovej banky na základe zmlúv o postúpení pohľadávok až
na žalovaného, pričom postúpenie pohľadávky bolo možné v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č.
258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia sa pri postúpenípohľadávky postupovalo podľa Občianskeho zákonníka § 524. Pohľadávka pôvodného veriteľa
bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2012 na spoločnosť BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED, následne pohľadávka bola postúpená na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.

zmluvou zo dňa 15. 01. 2013, kde spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. sa zlúčila so žalovaným a je teda
daná pasívna legitimácia žalovaného v danom konaní, keďže naňho prešli práva a povinnosti veriteľa
zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom konania v súvislosti s bezdôvodným obohatením.
16. Čo sa týka zákonných náležitostí zmluvy o úvere, súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa
13. 08. 2008 uzavretá medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. formálne obsahuje všetky zákonné

náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, avšak
v skutočnosti nie sú tieto údaje v zmluve uvedené platne v súlade so skutočnosťou vychádzajúc z
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Tak, ako to namietal samotný žalobca, v zmluve o úvere
nie sú vôbec správne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, keďže
vychádzajúc len zo základných údajov v zmluve o úvere pri počte splátok 70, výške splátky 47,90 eur
zaplatí celkovo žalobca 3.353,- eur, kde po odpočítaní poskytnutej sumy úveru, kde v skutočnosti bola

poukázaná suma žalobcovi 1.643,10 eur, predstavujú skutočné náklady spotrebiteľa - žalobcu titulom
úveru 1.709,90 eur, pričom v zmluve o úvere sú uvedené celkové náklady 1.438,58 eur. Takto v zmluve
sú uvedené nižšie náklady, pričom v skutočnosti spotrebiteľ zaplatí oveľa vyššie celkové náklady, a teda
následne vychádzajúc z nesprávne uvedených celkových nákladov je následne nesprávne uvedený
údaj o RPMN a priemernej RPMN, keďže tieto údaje priamo závisia od celkových nákladov, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť titulom poskytnutého úveru a následne tiež nemôže byť správne uvedený údaj o
výške úrokov. Všetky tieto údaje sú uvedené v neprospech spotrebiteľa, uvedené sú v nižšej výške,
ako je skutočnosť, čo na jednej strane možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku právneho
predchodcu žalovaného a na druhej strane možno uzavrieť, že požadované náležitosti zmluvy v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú uvedené vyššie, nie sú platne v zmluve uvedené, a teda

zmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujeplatnénáležitostivzmysle §4ods.2písm.h),j),k)Zákona
č. 258/2001 Z.z., čoho dôsledkom je následok v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti je treba ešte poukázať na to, že žalobca
ako spotrebiteľ skutočne nedostal ani výšku poskytnutého úveru podľa zmluvy, keďže výška úveru bola
dohodnutá vo výške 1.659,70 eur, avšak v skutočnosti žalobca obdržal len sumu 1.643,10 eur, čo taktiež

spôsobuje neplatné uvedenie horeuvedených údajov v zmluve o úvere.
17. Čo sa týka výpočtu RPMN, žalovaný predložil výpočet RPMN, ktorý podľa neho je v zmluve o úvere
uvedený v správnej výške 26,82 %, avšak pri bližšom oboznámení sa so spôsobom výpočtu RPMN
predloženom žalovaným je zrejmé, že tento výpočet vychádzal z mesačnej splátky vo výške 1.334,- Sk,
avšak v zmluve o úvere bola dohodnutá mesačná splátka 1.443,- Sk (47,90 eur), čo spôsobuje to, že

údaj o RPMN uvedený v zmluve nie je správny a RPMN v skutočnosti je vo vyššej výške.
18. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobcom, ktorú namietal, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v konaní

C-42/2015 vo veci Home Credit, a.s. proti Kláre Bíróovej pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého
výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s
uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná

náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri oboch namietaných náležitostiach na nové znenie
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou
od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné
poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s poukazom na písm.

i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z.z. Takto teda nová právna úprava reaguje
na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Bíróová. V tejto súvislosti ešte súd poukazuje aj
na právne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaniach 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018, kde
Najvyšší súd uzavrel, že zmluva o úvere nemusí obsahovať rozpis pri každej jednej splátke, čo táto
splátka obsahuje.

19. S poukazom na horeuvedené závery, keďže je možné považovať úver poskytnutý právnym
predchodcom žalovaného žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov, bola povinnosť žalobcu titulom
zmluvy o úvere uhradiť len čistý úver, t.j. len vrátiť poskytnutú sumu finančných prostriedkov vo
výške 1.643,10 eur. Podľa predložených dokladov žalobcu, ktorých výšku platieb žalobcu žalovanýnespochybňoval, žalobca celkovo uhradil 2.057,83 eur, a teda uhradil viac finančných prostriedkov, ako
dostal v celkovej výške 414,73 eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu,
keďže ide o plnenie, ktoré obdržal žalovaný bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné obohatenie je

žalovaný povinný vydať v zmysle ustanovenia § 451 Obč. zákonníka.
20. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu na
bezdôvodné obohatenie. Tu súd konštatuje, že nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie nie je
premlčaný ani v 2-ročnej subjektívnej, ani v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Bezdôvodné
obohatenie začalo vznikať pri uhradení splátky žalobcu dňa 28. 06. 2016, ku ktorému dátumu zaplatil

žalobca celkovo 1.657,83 eur, kde k tomuto dátumu vzniklo bezdôvodné obohatenie 14,73 eur, kde z
prehľadu vyhotovenom právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. vyplýva,
že až do 14. 03. 2017 uhradil žalobca ďalších 400,- eur a celkovo teda vzniklo bezdôvodné obohatenie
414,73 eur. Keďže plnenie titulom zmluvy o úvere bolo dohodnuté v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti každej jednotlivej splátky v zmysle § 103 prvej vety Obč.
zákonníka a keďže bezdôvodné obohatenie začalo vznikať 28. 06. 2016 a žalobca podal žalobu na súd

23. 11. 2017, nejde o nárok titulom bezdôvodného obohatenia premlčaný ani v 2-ročnej subjektívnej a
už vôbec nie v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote.
21. Pokiaľ ide o ostatné námietky strán, ktoré vzniesli v rámci konania, súd sa k týmto ďalším námietkam
nevyjadruje, keďže súd musí odôvodniť len podstatné skutočnosti pre posúdenie veci, súd nemusí
odpovedať na každú námietku strany s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I ÚS 46/2005,

II ÚS 78/2005, I ÚS 241/2007.
22. Takto súd vyhovel žalobe žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia, kde zároveň uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňoval v najnižšej výške
5 % ročne od 31. 03. 2017 až do zaplatenia vychádzajúc z toho, že žalobca vyzýval na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poukazom na nesprávne zákonné náležitosti zmluvy o úvere už výzvou z

roku 2017, kedy právny predchodca žalovaného na výzvu reagoval výzvou zo dňa 20. 02. 2017, takže
k 31. 03. 2017 bol už žalovaný v omeškaní v zmysle § 517 Obč. zákonníka, keďže si svoj dlh riadne a
včas nesplnil, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
23. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v časti, pokiaľ žiadal určiť, že všetky práva a povinnosti medzi žalobcom
a žalovaným sa považujú za urovnané, takýto určovací petit je petitom v zmysle § 137 písm. d) C.s.p.,

v zmysle ktorého ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže z osobitného predpisu nevyplýva, že by sa
žalobca mohol domáhať určenia takejto právnej skutočnosti, bolo potrebné jeho žalobu v tejto časti
zamietnuť.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., kde každá

zo strán mala vo veci úspech len čiastočný vychádzajúc jednak z toho, že žalobca mal úspech len v
časti vydania bezdôvodného obohatenia v priznanej sume a nemal úspech v konaní o určenie právnej
skutočnosti, kde bolo potrebné zohľadniť aj okolnosť celého predmetu konania, kde pôvodne žalobca si
uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 998,73 eur, kde zobral žalobu v časti 584,- eur
späť a tým procesne zavinil zastavenie konania, bolo by možné priznať trovy konania protistrane, a preto

zohľadniac tieto okolnosti vzhľadom na charakter oboch posudzovaných nárokov, t.j. bezdôvodného
obohatenia a určovacieho výroku nemožno povedať, ktorý nárok je vo vyššej výške pre jeho porovnanie
pre účely náhrady trov konania, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.
25. Keďže žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú)

Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel a súd jeho žalobe vyhovel v časti vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 414,73 eur, je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku
žalovaný v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Súdny poplatok predstavuje 6 % z priznanej sumy
bezdôvodného obohatenia s poukazom na položku 1a) sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohamitak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.