Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/425/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204765
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816204765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: A. O., nar. X.XX.XXXX,
bytom C., X. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom
Prievidza, M. Hodžu 10/3, proti žalovanej: Z. N., nar. X.X.XXXX, bytom M. N., E. XXX/X, právne
zastúpená JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie
primeranej náhrady, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. augusta
2017, č. k. 14C/73/2016-55, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 51, § 488, § 489, §
491 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal, aby súd vydal rozkaz na
plnenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť strpieť právo žalobcu na bezplatné doživotné bývanie v
rodinnom dome súpisné číslo 62 a užívanie nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX

pre katastrálne územie C., rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcelné číslo C-
KN 530/1 a pozemky parcelné číslo C-KN 530/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2 a
parcelné číslo C-KN XXX, záhrady, o výmere 262 m2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody
dedičov, uzatvorenej v konaní o dedičstve po poručiteľovi A. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, zdedila
žalovaná nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, rodinný dom a pozemky. Žalobca
a matka účastníkov, ako ustupujúci dedičia, nežiadali od žalovanej výplatu, ale namiesto nej si vyhradili
právo bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome a užívania zdedených nehnuteľností. Toto

právonemácharaktervecnéhobremena,alebolodohodnutéakozáväzkovývzťahmedzidedičmi.Spolu
s vlastníctvom žalovanej bol do listu vlastníctva č. 127 urobený aj zápis do časti C, v znení: „Právo
bezplatného doživotného bývania v rod. dome č.p. XX aj užívania zdedených nehnuteľností pre Z. O.
(*X.X.XXXX) a A. O. (*X.XX.XXXX)“. Žalobca spolu s matkou predmetné nehnuteľnosti aj užívali a matka
účastníkov v dome bývala až do svojej smrti dňa 2.3.2016. Po smrti matky žalobca zistil, že zápis z časti
„C“ listu vlastníctva je vymazaný. Žalobca býva vo svojom byte v C. a okrem toho, že v rodinnom dome
poskytoval doživotnú starostlivosť svojej matke, užíval predovšetkým pozemky, hospodársku budovu

a garáž, kde mal umiestnené rôzne stroje a zariadenia. Po smrti matky žalovaná prestala plniť svoj
záväzok, vymenila na dome a bráne zámky a zamedzila tak žalobcovi prístup do domu aj na pozemok.
Záväzok žalovanej voči ustupujúcim dedičom je protihodnotou za výplatu ich dedičských podielov a
odstúpenie od tejto dohody nebolo dohodnuté. Preto bez poskytnutia iného plnenia nemôže žalovanátento záväzok jednostranne zrušiť a je povinná strpieť užívanie nehnuteľností žalobcom, pokiaľ medzi
účastníkmi nedôjde k inej dohode o poskytnutí plnenia alebo k dohode o zániku záväzku.

3. Dňa 1.6.2017 bolo súdu doručené podanie, v ktorom uviedol, že z katastrálneho portálu na
internete zistil, že na liste vlastníctva č. 127 pre k.ú. Bystričany sú zapísané dve plomby V2981/2017
zo dňa 22.5.2017 a V3128/2017 zo dňa 26.5.2017, čo nasvedčuje tomu, že žalovaná rodinný dom s
príslušenstvom predáva a žalobca nemôže a v budúcnosti ani nebude môcť svoje právo vykonávať.
Vzhľadom na nové skutočnosti požiadal žalobca súd, aby vyzval žalovanú na predloženie kúpnej zmluvy

a znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností, za účelom zistenia ich trhovej hodnoty. Pre prípad,
že sa v konaní preukáže, že žalovaná nehnuteľnosti predala a výrok rozhodnutia súdu, ktorého sa
žalobca domáha pôvodnou žalobou by bol nevykonateľný, žalobca mení žalobu tak, že navrhuje, aby
súd po dokázaní predaja nehnuteľností zaviazal žalovanú k vyplateniu primeranej náhrady za zánik
záväzku strpieť právo žalobcu na bezplatné doživotné bývanie v rodinnom dome súp.č. 62 a užívanie
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 127 vo výške jednej tretiny ceny, za ktorú žalovaná

nehnuteľnosti predala. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnil
návrh na zmenu žaloby tak, že sa od žalovanej domáhal primeranej náhrady vo výške 1/3 kúpnej ceny
nehnuteľnosti (48.000,-EUR), t.j. 16.000,-EUR. Súd uznesením zmenu žaloby pripustil.

4. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázaný tento skutkový

stav: V dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. D 1618/94, Dnot 391/94 po
poručiteľovi A. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zákonní dedičia (manželka pozostalého a tri
deti pozostalého, t.j. žalobca, žalovaná a ich sestra E. N.) dohodu. Na základe tejto dohody nadobudla
žalovaná do svojho vlastníctva (okrem iného aj) nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 127 pre
katastrálne územie Bystričany, rodinný dom súpisné číslo 62, postavený na pozemku parcelné číslo C-

KN 530/1 a pozemky parcelné číslo C-KN 530/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 479 m2 a
parcelné číslo C-KN 531, záhrady, o výmere 262 m2. Súčasťou dedičstva boli aj uvedené nehnuteľnosti,
ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a jeho manželky. Manželka poručiteľa
a ustupujúci dedič (žalobca) nežiadali výplatu od preberajúcej dedičky (žalovanej). Namiesto výplaty si
vyhradili právo bezplatného doživotného bývania v rodinnom dome súp. č. 62 a právo užívania týchto

nehnuteľností. V osvedčení o dedičstve je uvedené, že toto právo nemá charakter vecného bremena, ale
jedná sa o záväzkový vzťah medzi dedičmi. Ustupujúca dedička E. N. výplatu nežiadala. Súd podotýka,
že súčasťou dedičstva boli aj ďalšie nehnuteľnosti - pozemky, predovšetkým orná pôda, ktorú si dedičia
dohodou rozdelili. Matka strán sporu Z. O. bývala v uvedenom dome až do svojej smrti, zomrela dňa
2.3.2016. Posledné roky pred smrťou matky sa medzi žalobcom a žalovanou objavili spory, žalobca

obviňuje žalovanú, že mu bránila v užívaní nehnuteľností, žalovaná naopak tvrdí, že sa žalobca k ich
matke a k nej správal nevhodne a agresívne. Po smrti matky sa žalovaná rozhodla nehnuteľnosť predať.
Ako prvému v poradí ju ponúkla žalobcovi, zlyhala však komunikácia medzi nimi a k predaju nedošlo.
Žalovaná napokon predala nehnuteľnosť tretím osobám, kúpnou zmluvou zo dňa 19.5.2017. Podľa
zmluvy sa predávajúca a kupujúci dohodli, že kúpna cena bude 48.000,-EUR, pričom z tejto sumy bude

suma 3.000,-EUR poukázaná realitnej kancelárii ako provízia a suma 45.000,-EUR bola poukázaná
žalovanej.

5. Žalobca na základe výsledkov dedičského konania, právoplatne skončeného dňa 3.6.1997,
nadobudol k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV. č. XXX pre k.ú. C. právo bezplatného doživotného

bývania v rodinnom dome a právo užívania predmetných nehnuteľností. V osvedčení o dedičstve je
zároveň výslovne uvedené, že toto právo nemá charakter vecného bremena ale jedná sa o záväzkový
vzťah medzi dedičmi.

6. Žalobca si (po zmene žaloby) uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 16.000,-EUR,

titulom primeranej náhrady za zánik záväzku žalovanej (t.j. presnejšie za zánik práva žalovaného
zodpovedajúceho záväzku žalovanej). Žalobca svoj nárok odôvodnil po právnej stránke tým, že je
potrebné na základe analógie vychádzať z ustanovení, ktoré sú k tomu najbližšie, teda z ustanovení o
vecných bremenách a preto je potrebné stanoviť primeranú náhradu.

7. V prvom rade teda bolo potrebné vyriešiť otázku, že ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
možno aplikovať na právo žalobcu uplatnené v súdnom konaní. Bolo preto potrebné zistiť akú povahu
má právo žalobcu. V prípade práva k cudzej veci, zaťažuje právo oprávnenej osoby k cudzej veci
konkrétnu vec bez ohľadu na osobu vlastníka tejto veci a teda aj bez ohľadu na zmenu v osobe vlastníka.V danom prípade je nepochybné, že povinnosť zodpovedajúcu právu žalobcu mala len žalovaná a
táto povinnosť už nezaťažuje nových vlastníkov predmetných nehnuteľností. Žalobca si už svoje právo
voči novým vlastníkom uplatniť nemôže. Záväzok žalovanej vznikol na základe dohody dedičov v

dedičskom konaní po poručiteľovi, otcovi strán sporu. Práva a povinnosti účastníkov dohody sú písomne
zachytené v osvedčení o dedičstve. Právo žalobcu však nebolo vecným právom. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou bol záväzkovým vzťahom, keďže bol viazaný len na osoby žalobcu (veriteľ) a
osobu žalovanej (dlžník). V danom prípade išlo zároveň o nepomenovanú zmluvu, keďže jej obsah
nezodpovedá žiadnemu zmluvnému typu upravenému v Občianskom zákonníku.

8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je upravená možnosť,
aby súd priznal oprávnenému primeranú náhradu, pokiaľ sa vecné bremeno obmedzuje alebo zrušuje
na základe toho, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Podľa
názoru súdu však uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad a to ani
na základe analógie. Ako už bolo uvedené, právny vzťah medzi stranami bol záväzkovým právnym

vzťahom, nie je preto možné v tomto prípade použiť ustanovenia o vecných právach k cudzej veci. Je
nepochybné, že žalovaná tým, že nehnuteľnosti predala tretím osobám, svoj záväzok porušila a žalobca
v dôsledku toho už nemá možnosť svoje právo využívať, a to aj napriek tomu, že malo trvať až do
jeho smrti. Podľa názoru súdu však v tomto prípade nevzniká žalobcovi nárok na primeranú náhradu
obdobnú náhrade podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže boli porušené povinnosti zo

záväzkového vzťahu, môže to mať za následok prípadne vznik zodpovednosti za porušenie záväzku,
a to prípadnú zodpovednosť za škodu, či zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa však
domáhal primeranej náhrady za zánik záväzku (práva) a nie napr. náhrady škody. Na základe vyššie
uvedených dôvodov mu súd požadovanú náhradu nemohol priznať. Žalobou uplatnený nárok zároveň
nebolo možné posúdiť ani ako nárok na náhradu škody, keďže tomu nezodpovedali skutkové tvrdenia

žalobcu a nebolo ani preukázané, či žalobcovi vôbec nejaká škoda vznikla, v akej výške a ani ostatné
predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 , 2 CSP, keď
žalovanej, ktorá bola v konaní plnom rozsahu úspešná a priznal proti žalovanému nárok na náhradu

100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP /, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / §
365 ods. 1 písm. d/ CS/P/, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam / §365 ods. 1 písm. f/ CSP/ a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia poukazom

na ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07 a
Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12. 1994, Hiro Balani c. Španielsko z
9.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalovaná tým, že predmetné nehnuteľnosti predala
tretím osobám , porušila svoj záväzok, čo môže mať za následok príp. zodpovednosť za škodu , či

zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. V danom prípade ide o zodpovednosť za škodu objektívnu,
ide o porušenie právnej povinnosti, znemožnením výkonu práva a to doživotného užívania sporných
nehnuteľností ako aj majetkovú škodu. Majetkovú škodu odôvodnil ušlým ziskom, ktorý by získal v
prípade, keby mohol užívať sporné nehnuteľnosti a svoj byt a murovanú garáž by prenechal do užívania
za odplatu inej osobe, čo by pri mesačnom nájomnom vo výške 200,- eur a mesačných nákladoch

115,- eur vytvorilo za 20 rokov zisk vo výške 20.400,- eur. Súčasne žalobca vložil do nehnuteľnosti
finančné prostriedky, keď zrekonštruoval strechu, plot, chodníky, dobudoval prístavbu . Objektívnym
predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť , keď prevod vlastníckych práv
k predmetnej nehnuteľnosti vyvolal znemožnenie výkonu práca žalobcu. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol aj z dôvodu, že žalobca sa mal domáhať náhrady škody, pričom z ust . čl. 11 ods. 1 a nasl. CSP

je potrebné úkony strán sporu, teda žalobu, posudzovať s prihliadnutím na obsah, čo týmto rozhodnutím
nebolo dodržané .Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel,
resp. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.11. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný
záujem/ v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere , že záväzok žalovanej vznikol na

základe dohody dedičov v dedičskom konaní po poručiteľovi, otcovi strán sporu a to právo bezplatného
doživotnéhobývaniavrodinnomdomeaprávaužívaniapredmetnýchnehnuteľnostívprospechžalobcu.
V danom prípade právo žalobcu nemá charakter vecného bremena, ale ide o záväzkový vzťah medzi
dedičmi, nepomenovanú zmluvu, nakoľko nezodpovedá žiadnemu zmluvnému typu upravenému v
Občianskom zákonníku. Ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné v danom prípade
aplikovať na základe analógie. Žalovaná nehnuteľnosti predala a svoj záväzok porušila. Žalobcovi

však nevzniká nárok na primeranú náhradu .Je možné konštatovať prípadnú zodpovednosť za škodu
či zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa však domáhal primeranej náhrady za zánik
záväzku a nie napr. náhrady škody.

14. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s

odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

15. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka , ak vznikne zmenou pomerov hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú

náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

16. Ak nemožno pre zmenu pomerov spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa
namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Podmienkou pre zrušenie vecného bremena
sú nielen zmena pomerov a hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ale

i príčinná súvislosť medzi týmito skutočnosťami. Predovšetkým treba vychádzať z toho, čo sa myslí
zmenou pomerov podľa § 151p ods. 3 Obč. zák. V zásade platí, že výkon vecného bremena nemôže
zaťažiť povinného (resp. jeho nehnuteľnosť) nad dohodnutý rámec, resp. nad rozsah, nad ktorý účastníci
pri jeho vzniku mohli myslieť. Preto je výkon vecného bremena v miere presahujúcej takto vymedzený
rámec neprípustný a povinná osoba sa proti nemu môže brániť negatórnou žalobou, avšak nie žalobou

o zrušenie vecného bremena pre zmenu pomerov. Nie vždy je nutné zrušiť v dôsledku zmeny pomerov
vecné bremeno; niekedy postačí len jeho obmedzenie. Zákon má na mysli takú zmenu pomerov, ktorá
nastala v rámci existujúceho právneho vzťahu bez toho, aby došlo k jeho porušeniu niektorou zo strán.

17. Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, že na právo žalobcu uplatnené v

konaní nie je možné aplikovať ust. § 151p ods.3 Občianskeho zákonníka na základe analógie, nakoľko
právny vzťah medzi stranami je záväzkovým právnym vzťahom. Rovnako nie je možné poskytnúť
žalobcovi primeranú náhradu , keď túto je možné priznať len pri zrušení vecného bremena.

18. K analógii dochádza , keď konkrétny prípad nie je upravený právnou normou , pričom tento

zákonom neupravený prípad sa subsumuje pod zákonné ustanovenie iného prípadu, čo v danom
prípade nie je možné. Dohoda uvedená v osvedčení o dedičstve je záväzkovým právnym vzťahom
založeným dohodou dedičov podľa ust. § 489, § 490 a § 491 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorého
je osobné právo žalobcu bezplatného doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností.
Žalovaná nehnuteľnosti previedla na tretie osoby, čím porušila svoj záväzok. Boli porušené povinnosti

vyplývajúce zo záväzkového vzťahu , preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevzniká
právo na primeranú náhradu .

19. Odvolacie námietky žalobcu poukazom na škodu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť právnych
záverov súdu prvej inštancie .

20. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že škoda je súdnou praxou chápaná ako skutočná ujma.,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočná škoda je taká ujma, ktoráznamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ušlý zisk
je ušlým majetkovým prospechom a spočíva v neustálom zväčšovaní majetku poškodeného, ktoré by
bolo možno- keby nebolo škodnej udalosti- dôvodne očakávať . Súd prvej inštancie správne uzavrel,

že pri priznaní nároku žalobcu na náhradu škody je potrebné uviesť skutkové tvrdenia a preukázať
vznik škody, výšku škody a ďalšie relevantné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca
neuviedol relevantné skutkové tvrdenia, nepreukázal vznik škody, výšku ako i ďalšie vyššie uvedené
predpoklady.

21. Žalobca odvolaním namietal nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval určitý záver, ktorý však žiadnym
spôsobom neodôvodnil.

22. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V

situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý
strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre túto veľmi obtiažne pochopiť
takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť,
že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri
formulovaní zamietajúceho výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie

súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite
skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

23. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd posúdil uplatnenú
odvolaciu námietku žalobcom ako nedôvodnú.

24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v
zmysle § 220 ods. 2 CSP , pričom stranám musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky,
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich

súvislostiach. Odvolací súd prieskumom zistil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v dotknutej časti
dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP . V posudzovanej
veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti
takémuuplatneniu.Odôvodnenierozhodnutiaobsahujedostatokskutkovýchaprávnychzáverov,pričom

odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že
žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne iné

skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prieskumu pred súdom prvého stupňa.

26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie a súvisiacom výroku o náhrade trov konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).