Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7718200137.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Y. proti žalovanému
POHOTOVOŤ s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.12.2014 k zmluve
č. 900303975 zamieta.

II. Žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 9032012 uzatvorenej dňa
29.2.2008 zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 141,- Eur ako bezdôvodné obohatenie z úverovej zmluvy
č. 900303975 uzavretej dňa 18.12.2014, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Ponecháva v platnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 24.1.2018.

V. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9. 1. 2018 domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy a vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzavrelspotrebiteľskúúverovúzmluvučíslo900303975zodňa18.12.2014nasumu300euroaúverovú
zmluvu číslo 9032012 zo dňa 29. 2. 2008 na sumu 165,97 Eur. Považuje zmluvy za problematické a
z eurokonformného hľadiska za najmenej v časti neudržateľné. Javí sa, že platnosť právneho úkonu
bude musieť posúdiť súd. V zmluvách sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore
s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona - neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné

poplatky, dohoda o zrážke zo mzdy a podobne. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie
bolo vopred pripravené je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy
bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Žalovaný podal zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy listom

zo dňa 11. 12. 2017. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie
a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou, preto je dohoda neplatná podľa § 39 občianskeho zákonníka.
Poukázal na ustanovenie § 551 občianskeho zákonníka a jeho znenie. Podľa názoru žalobcu ide o
takzvané mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by upravovalo sporný právny vzťah. Ako spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť,

preto žiadal, aby súd podrobil zmluvy súdnej kontrole z úradnej moci a povinností.2. Ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 18. 12. 2014 úverovú zmluvu na sumu 300 euro a
tiež zmluvu dňa 29. 2. 2008 na sumu 165,97 Eur a celkom uhradil 930,27 euro preto má nárok na
vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 467,30 euro. Žalovanému zaslal mimosúdnu dohodu na

vrátenie bezdôvodného obohatenia, ale žalovaný nereagoval. Žalovaný ako spotrebiteľ má právny
záujem na určení neplatnosti právneho úkonu z úverovej zmluvy uzatvorenej s veriteľom. Jeho nároky
sú odôvodnené aj s cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je
dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. Právne
úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné, čo je právny dôvod absolútnej neplatnosti právneho

úkonu podľa § 37 občianskeho zákonníka. Zmluva je neplatná pre nespočetné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom
a prieči sa dobrým mravom a je neplatná od počiatku. Spoločnosť mu neposkytla sumu úveru ako je
uvedená v zmluve, ale zníženú o povinné splátky predchádzajúceho úveru, ktoré započítala.

3. Žalobca k žalobe predložil žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo

mzdy z úverovej zmluvy číslo 8900303975, ďalej dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 18. 12. 2014, ďalej
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 12. 2014, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ďalej
rozhodcovskú zmluvu, ďalej štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, dohodu o plnení
v splátkach, splátkový kalendár k zmluvám, potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov žalovaným,
ďalej zmluvu o úvere zo dňa 29. 2. 2008, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohodu o zrážkach

zo mzdy z 29.2. 2008, splátkový kalendár k tejto zmluve a potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov
k tejto úverovej zmluve.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podľa ustanovenia § 137 civilného sporového poriadku
žalobou sa možno domáhať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv

a povinnosti strán, určenie či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem alebo na
určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu. Citované ustanovenie § 137 C s.p.
písm. c) pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len
v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáhal určenia

neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie alebo
neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate v zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako to vyplýva z ustanovenia § 137 písm. d) civilného sporového
poriadku je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti
právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy - nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto

právny predpis nemožno považovať zákon 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo
svojich ustanovení, a to ani v paragrafe 3 ods. 5 citovaného zákona nepripúšťa žalobu o určenie právnej
skutočnosti. Zákon iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho,
abybližšiešpecifikovaltypžaloby,ktorousaspotrebiteľmôžedomáhaťsvojhoprávaprotiporušovateľovi
na súde - Napríklad rozsudok Okresného súdu Žilina 17 Csp 52/2016 zo dňa 7. 6. 2017.

5. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa § 551 občianskeho
zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe ich
dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o

právnych úkonoch podľa § 34 a nasledujúcich občianskeho zákonníka. Možnosť zabezpečenia záväzku
je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, respektíve záujem
veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Pomôže tak zvýšeniu právnej istoty veriteľa
a prispieva k stabilite ich zmluvného vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným dokumentom,
a teda predstavuje osobitnú listinu, ktorú si mal možnosť žalobca preštudovať a až následne nato jej

prijatie svojim vlastnoručným podpisom potvrdiť. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument je
rovnako v súlade so zákonom 250/ 2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Neexistuje žiaden zákonný dôvod na to,
aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná.

Poukázal aj na to, že žalobca potvrdil vlastnoručne svojim podpisom, že sa oboznámil s predmetnou
dohodou o zrážkach zo mzdy a súhlasil s jej znením bez pripomienok. Taktiež prehlásil, že bol poučený o
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a tieto podmienky neodmieta a súhlasí s nim. Žalobca
teda mal možnosť odmietnuť alebo prijať dohodu o zrážkach zo mzdy.6. Žalovaný mal ďalej za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný mal za to, že

táto lehota žalobcovi už márne uplynula. Žalovaný zdôrazňuje, že pri premlčaní práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 občianskeho zákonníka, ktoré uvádza, že najneskôr sa právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky. Poznamenal, že ak uplynie trojročná objektívna
lehota, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí aj napriek tomu, že poškodenému ešte

plynie druhá premlčacia doba. Ide o maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu, keď došlo k prijatiu bezdôvodného
obohatenia, v danom prípade kedy boli jednotlivé splátky uhradené v prospech žalovaného. Pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne, v tomto prípade v
splátkach, premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne, kedy k plneniu došlo. To

znamená, že každá z čiastkových platieb plnení bezprávneho dôvodu mal svoj samostatný právny osud
a premlčuje sa samostatne - napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33 Odo 52/2005.
V danom prípade došlo k úhrade poslednej splátky zo zmluvy o úvere 9032012, ktorá je premlčaná v
objektívnej trojročnej lehote dňa 8. 1. 2009. Vzhľadom na uvedené je nárok žalobcu premlčaný v celom
rozsahu dňa 8.1.2012. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 9. 1. 2018, čo nie je sporné. Uviedol, že

žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10- ročnej premlčacej lehoty, teda že by sa
žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Ak zákonodarca v zmluve o úvere sankcionuje poskytovateľa
úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov, prichádza tak poskytovateľ o výrazné finančné prostriedky, preto je nelogické tvrdiť, že
uvádzanie nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov alebo jej absencia je úmyselné konanie

zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

7. K zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 900303975 uviedol, že zákon 129/2010 Z.z. považuje zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1 citovaného zákona. Nakoľko

nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená
priamo na prednej strane zmluvy o úvere. Vzorec výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov je jasne
uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a v štandardných európskych informáciách o
spotrebiteľskom úvere. Žalobca nesie dôkazné bremenom a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva

nesprávne uvádzanie tohto údaja, pretože tento v zmluve neabsentuje, a teda bol by to jediný
dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal na
výšku odplaty podľa § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka v náväznosti na ustanovenie § 1 a ods. 1
nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere je je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 90,00 Eur, čo
predstavuje RPMN 30%. Spotrebiteľ bral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN je
15,89%. Výška odplaty je preto v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt
RPMN. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť od zmluvy odstúpiť, ak bol názoru, že podpísal

nevýhodnú zmluvu, čo nevyužil.

8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a z ich obsahu a vyjadrení strán sporu zistil tento
skutkový stav:

9. Strany sporu uzavreli dňa 18.12.2014 zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe
uzavretej zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 300,- Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške
288,- Eur a celkovo na úvere tak zaplatiť 588,- Eur. Podľa textu zmluvy je odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov vo výške 90,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 30 % a
úrok je vo výške 66 % ročne čo predstavuje 198,- Eur. Celkovú sumu 588,- Eur, ak nie je dohodnuté
inak, sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť do 18.12.2015 na účet veriteľa pričom tento termín bol termínom
konečnej splatnosti úveru. Podľa textu zmluvy žalobca ako spotrebiteľ bral na vedomie, že výškapriemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu podpísania zmluvy je 15,89
%. Podľa štandardných európskych informácií, s ktorými oboznamoval žalovaný ako veriteľ žalobcu
dňa 17.12.2014, náklady spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú úroky vo fixnej sadzbe 66 %,

pričom RPMN predstavuje 30 % pri priemernej RPMN 15,89 %.

10.Dňa 18.12.2014 strany sporu uzavreli dohodu o plnení v splátkach k úverovej zmluve č. 900303975
zo dňa 18.12.2014. Strany sa dohodli, že spotrebiteľský úver dohodnutý v zmluve je povinný žalobca ako

dlžník zaplatiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 49,- Eur vždy ku 25. kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 25.1.2015. Podľa textu zmluvy spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške
300,29 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov je 15,16 %. Podľa predloženého splátkového
kalendáraprvásplátkavovýške49,-Eurbolasplatná25.1.2015aposledná25.12.2015. Podľaprehľadu
splácania úveru a predloženého potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov k úverovej zmluve

900303975 vykonal žalobca v prospech žalovaného po uzavretí zmluvy 9 úhrad po 49,- Eur v celkovej
sume 441,- Eur.

11. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č. 9032012 dňa 29.2.2008, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobcovi úver vo výške 5000,00 Sk za poplatok 4840,00 Sk, celkovo mal na úvere zaplatiť 9840,00

Sk. Úhrada úveru sa mala vykonať v splátkach po 820,00 Sk po dobu 12-tich mesiacov. Podľa prehľadu
predloženého žalobcom na úvere vykonal úhrady v prospech žalovaného v celkovej výške 492,27 Eur,
a to v období od 27.3.2008 do 8.1.2009, kedy vykonal poslednú úhradu.

12. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1a nariadenia 87/1995 Zb. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

13. Žalobca sa domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 900303975 zo dňa 18.12.2014 je
neplatná a vydania bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy 900303975 uzavretej 18.12.2014 v

sume 141,00 Eur a z úverovej zmluvy 9032012 uzavretej dňa 29.2.2008 v sume 326,30 Eur.

14. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zamietol ako žalobu
neprípustnú. Po prijatí novej procesnej normy v civilnom práve zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok) podľa ustanovenia § 137 je možné žalovať najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa dôvodovej správy k § 137, úplne nová koncepcia žalôb je zakotvená v písmenách c) a d), kde
sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Cieľom
zákonodárcu bolo vylúčiť nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti či platnosti právnych

úkonov a iných právnych skutočností. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právnym úkonom, teda právnou
skutočnosťou, preto žalovať jej neplatnosť je možné iba za predpokladu, že takúto žalobu pripúšťa
právny predpis. Súdu takýto právny predpis nie je známy. Novela zák. č. 129/2010 Z.z. síce v ustanovení
§ 11 ods. 4 umožňuje spotrebiteľovi žalovať neplatnosť úverovej zmluvy alebo určenie, že spotrebiteľský
úver je bezúročný alebo bez poplatkov, podľa názoru súdu však dohoda o zrážkach zo mzdy pod tieto

výnimky nepatrí. Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatnou zmluvou a ani výkladom ju nemožno
považovať za zmluvu o úvere, pretože ide o inštitút zabezpečenia pohľadávky. Spotrebiteľský úver je
definovaný v ustanovení § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Ustanovenie § 9 citovaného zákona zas určuje, aké sú náležitosti úverovej zmluvy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou povinných náležitostí úverovej zmluvy. Ak úverová
zmluva obsahuje aj iné právne inštitúty, napr. dohodnuté zmluvné pokuty alebo aj iné prostriedky
zabezpečenia úveru, ide o samostatné zmluvy, ktoré je ako samostatné potrebné posudzovať aj z
hľadiska ich neplatnosti. Zákon 129/2010 Z.z. podľa názoru súdu jasne uvádza, že spotrebiteľ môže

žalovať „neplatnosť zmluvy o úvere“, a to jednak z dôvodov všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku, alebo z dôvodov predpokladaných v zákone č. 129/2010 Z.z. a preto je
potrebné zo znenia zákona vychádzať.

15. Súd zamietol aj žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 9032012, pretože

žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku. V prípade bezdôvodného
obohatenia platí premlčacia doba ustanovená v § 107 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. V konaní je preukázané, že uplynula trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva,preto žalobcovi nemohlo byť právo pre premlčanie priznané. Úverová zmluva, z ktorej sa vydania
bezdôvodného obohatenia domáha, bola uzavretá dňa 29.2.2008 a žalobca z nej žalovanému plnil od
27.3.2008 do 8.1.2009. Premlčacia doba v prípade bezdôvodného obohatenia začína plynúť prijatím

bezdôvodného obohatenia, čo v súdenej veci bol termín prijatia mesačnej splátky úveru nad zákonom
dovolenú sumu. Posledné plnenie žalovaný prijal 8.1.2009, preto najneskôr od tohto termínu plynula
trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na súde, a uplynula dňa 8.1.2012. Žalobca
svoje právo uplatnil na súde až 9.1.2018, teda dávno po uplynutí premlčacej doby. Z tohto pohľadu nie
je dôležité, kedy začala plynúť subjektívna doba žalobcu na uplatnenie práva, pretože táto mohla plynúť

iba v rámci plynutia trojročnej objektívnej doby, a jej predĺženie nie je možné. Súd nezistil žiadne dôvody
a žalobca ich ani neuvádza, prečo by sa mala v prípade žalovaného aplikovať 10-ročná premlčacia doba.

16. Za dôvodný súd považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy
900303975 v sume 141,00 Eur, a to z týchto dôvodov:

17. Žalobca poukazoval na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, vrátane takých, ktoré s
predmetom konania nesúvisia. Žalobca sa venoval rozboru neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia venoval minimálnu pozornosť citujúc iba ustanovenia
príslušných právnych predpisov o neplatnosti právnych úkonov a žiadal podrobiť úverové zmluvy súdnej
kontrole. Ako dôvod vydania bezdôvodného obohatenia uviedol, že úverová zmluva neobsahovala

náležitosti podľa § 11 ods. 1 psím. a) zák. č. 129/2010 Z.z., preto sa zmluva považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

18. Súd preskúmaním úverovej zmluvy zistil, že zmluva obsahuje náležitosti úverovej zmluvy
vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch (aj

s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného), obsahovala však nesprávnu výšku RPMN v neprospech
spotrebiteľaaodplatazaposkytnutieúverupresahovalazákonomdovolenúvýšku.Zmluva,ktorúuzavrel
žalobca a žalovaný je zmluvou spotrebiteľskou, čo nebolo sporné, ktorá bola uzavretá v zmysle zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva okrem iných náležitostí uvedených v § 9 zákona
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviesť sa
pritom musia všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve
je síce uvedená RPMN 30%, ale podľa prepočtov súdu z bežne dostupných internetových kalkulačiek, je
tento údaj nesprávny a v neprospech spotrebiteľa. Podľa pôvodného textu zmluvy bol žalovaný povinný
zaplatiť úver 300,00 Eur spolu s poplatkom 288,00 Eur, teda celkom 588,00 eur do 18.12.2015 bez

uvedenia splatnosti v splátkach. Ide teda o konečný termín splatnosti úveru. Pri výške úveru 300,00
Eur, celkovej sume, ktorú má žalovaný zaplatiť (588 Eur) a splatnosti 1 rok jednou splátkou, je RPMN
91,51% a nie 30%, ako uvádzal žalovaný v zmluve. Z predložených dokladov je preukázané, že strany
sporu sa napokon dohodli na mesačnom splácaní úveru po 49,00 Eur mesačne po dobu 12 mesiacov.
Pri takomto spôsobe splácania je RPMN 262,67 %, a nie deklarovaných 30%. Skutočná RPMN je tak

výrazne vyššia v neprospech spotrebiteľa aj pri splatnosti jednorázovou splátkou ako aj 12 mesačnými
splátkami. V čase uzatvorenia zmluvy bola určená maximálna odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov nariadením 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok priemernej RPMN, ktorá podľa zmluvy bola
15,89%. Dvojnásobok tak predstavuje 31,78%, čo bola maximálna hranica odplatnosti úveru. Žalovaný
túto hranicu niekoľkonásobne prekročil a neuviedol v zmluve skutočnú výšku RPMN. Žalovaný síce

argumentoval, že do RPMN sa započítava iba odplata za úver, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 90
Eur. Táto právna argumetnácia žalovaného je však v rozpore s právnymi predpismi. Podľa § 1 ods. 1
nar. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných

prostriedkov. Do odplaty sa teda počítajú aj úroky z úveru a musia byť zahrnuté do výpočtu RPMN,
čo žalovaný neurobil. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Do týchto
nákladov sa započítavajú aj požadované úroky z úveru (§ 2 písm. g zákona).

19. Podľa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve je uvedená nesprávna ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Úver poskytnutý veriteľom je tak v zmysle zákona bez úrokov
a bez poplatkov, preto má veriteľ právo iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 300,00 Eur.Žalobca na úvere uhradil 441,00 Eur, čo žalovaný nepoprel, preto súd priznal žalobcovi právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 141,00 Eur (platby 441 mínus úver 300,00),pretože plnenie nad sumu
poskytnutého úveru je zo strany žalovaného prijatím plnenia bez právneho dôvodu, čo zakladá právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Súd podľa ustanovenia § 335 ods. 3 CSP ponechal nariadené neodkladné opatrenie nariadené
uznesením zo dňa 24.1.2018 v platnosti zohľadňujúc stav konania vo veci samej. Nariadené neodkladné
opatrenie má súvis s predmetom tohto konania v časti vydania bezdôvodného obohatenia. Už v rámci

nariadeného neodkladného opatrenia súd konštatoval, že jeho účelom bolo zamedziť vykonávaniu
ďalších zrážok zo mzdy žalobcu, pretože sa javí, že na základe realizácie dohody o zrážkach zo mzdy
by mohlo dôjsť k vyššiemu plneniu v prospech žalovaného, ako mu podľa zákona patrí. V konaní bolo
preukázané, že žalobca mal nárok iba na zaplatenie istiny úveru, preto ďalšie plnenia zo zmluvy sú nad
rámec zákona a sú neprípustné. Preto súd ponechal v platnosti nedokladné opatrenie, ktorým nariadil
žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.12.2014 zo zmluvy o úvere č.

900303975.

21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich stranám sporu nepriznal, pretože
každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.