Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cb/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511223371
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamášiová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1511223371.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu:

Steelmont Construction, a. s., so sídlom Matúšova 56/A, 811 04 Bratislava, IČO: 43 843 115, zast.: JUDr.
Helena Hledíková, Matúšova 56/A, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: TK SLÁVIA AGROFERT, a. s.,
so sídlom Májová 21, 850 05 Bratislava, IČO: 44 152 612, zast.: advokátska kancelária agner & partners,
s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 233.689,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 233.689,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne od 10.09.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
233.689,68 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXX
(„ZoD")vzneníjejdodatkovč.1a2uzavretej sožalovanýmsažalobcazaviazal vykonaťprežalovaného
dielo „Rekonštrukcia a prístavba TK Slávia Bratislava" a žalovaný sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu
diela vo výške 1.615.000 Eur bez DPH. Dodatkom č. 1 bol rozšírený a upravený rozsah diela v dôsledku
požadovaných ďalších prác na diele a bola zvýšená cena o 92.824,05 Eur. Dodatkom č. 2
bola cena diela zvýšená o sumu 170.275,91 Eur. Dohodnutá cena teda predstavovala bez DPH sumu

1.878.099,96 Eur. V priebehu realizácie diela prichádzalo zo strany žalovaného k zmenám v predmete
diela a to jednak v projektovej dokumentácii a jednak ďalšími úpravami a zmenami požadovanými
v priebehu výstavby. V súvislosti s týmito zmenami vyvolanými žalovaným sa pre splnenie záväzku
žalobcu vyskytla nevyhnutnosť vykonať ďalšie práce a dodávky nad rámec ZoD, ktoré žalovaný v
hodnote 233.689,68 Eur aj vykonal. Cena týchto prác nad rámec ZoD bola fakturovaná žalovanému
faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2011 splatnou dňa 09.09.2011. Napriek tomu, že žalovaný tieto
fakturované práce objednal, čo do rozsahu aj ceny odsúhlasil a žalobca ich vykonal , túto faktúru

neuhradil.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore
uviedol, že faktúra č. XXXXXXX bola vystavená neoprávnene a bola žalovaným žalobcovi vrátená ako
nedôvodná. Faktúra bola vystavená v rozpore s čl. 4 ods. 5 ZoD, práce boli vykonané ako naviac práce
a nakoľko v danej veci nebol podpísaný žiaden dodatok k ZoD náklady na ich realizáciu sú v zmysle
uvedeného článku považované za súčasť pôvodnej ceny diela, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca k odporu uviedol, že potreba týchto prác bola vyvolaná výraznou zmenou diela a rozšírením
predmetu diela nad rámec ZoD vyvolanými žalovaným po uzavretí ZoD a nie zvýšením nákladov,
ktoré boli vynaložené na plnenie ZoD alebo nákladov, ktoré mohli byť pri podpise ZoD predpokladané.K zmenám v predmete diela dochádzalo na kontrolných dňoch, na ktorých žalovaný
požadoval okrem rekonštrukcie aj rozšírenie haly a ďalšie práce na ostatných objektoch, ktoré neboli v
ZoD uzavreté. Niektoré práce boli dokonca kontinuálne objednávané aj po odovzdaní diela. Vzhľadom

na veľké množstvo zmien na stavbe vyvolaných investorom práve žalovaný požadoval podpísanie
písomného dodatku až po vykonaní určitého väčšieho objemu prác, pretože v opačnom prípade by
bolo nutné uzavrieť neúmerne veľa dodatkov. Takáto prax už bola medzi zmluvnými stranami zavedená
pri podpisoch Dodatkov č. 1 a 2. Napriek tomu, že povinnosť uzavrieť písomný dodatok vyplýva aj
žalovanému z čl. 3 ods. 7 ZoD práve žalovaný znemožnil podpísanie tohto dodatku,

pričomtentododatokzmluvnéstranyvzájomneprerokovaliajehovecnúčasť,rozsahajcenuodsúhlasili.
Dokonca aj v protokole o odovzdaní a prevzatí diela je na Dodatok č. 3 ZoD odkaz. Bol to však práve
žalovaný, ktorý ZoD porušil a dodatok nepodpísal.

4. Konateľ žalovaného Ing. G. na pojednávaní uviedol, že k ZoD boli podpísané 2 dodatky. Tieto dodatky
boli podpisované po odsúhlasení a vyhotovení prác. Presný postup si nepamätal, ale v princípe si

dohodli vždy rozsah prác, ktoré majú byť predmetom dodatku a v priebehu realizácie došlo aj k podpisu
dodatku. Súčasťou dodatku bol aj termín dokončenia diela. Pokiaľ dohodnuté práce naviac mali vplyv
na posunutie termínu dokončenia diela, bol nový termín zakotvený v dodatku. Čo sa týka posledného
Dodatku č. 3, ktorý mal byť po odsúhlasení prác naviac podpísaný uviedol, že žalovaný vyhotovil návrh
tohto dodatku bez posunutia termínu odovzdania diela. Práce, ktoré boli predmetom tohto dodatku,

nemali mať podľa žalovaného výrazný vplyv na posunutie termínu dokončenia diela, ani žalobca nikdy
neupozornil žalovaného, že tieto práce by mohli mať výrazný vplyv na dokončenie diela a ani v
priebehu vykonávania nežiadal o posunutie termínu konečného dokončenia diela. Posunutie termínu
dokončenia diela navrhoval žalobca zakotviť až písomne v dodatku č. 3, teda až po dokončení diela.
Nakoľko tento dodatok nebol účastníkmi podpísaný vzhľadom k tomu, že došlo k nezhodám ohľadom

termínu odovzdania diela, dielo bolo odovzdané po termíne odsúhlasenom v dodatku č. 2 k ZoD,
vznikol žalovanému nárok na sankcie titulom nedodržania termínu odovzdania diela a neodstránenie
kolaudačných závad diela v dohodnutých termínoch. Žalovaný nikdy nespochybnil, že práce ktoré mali
byť predmetom Dodatku č. 3 boli vykonané, avšak žalovanému nedodržaním termínu dokončenia diela
vznikol jednak nárok na uvedené sankcie a jednak posunutie odovzdania diela mu spôsobilo škodu v

tom, že nemohla prebiehať sezóna tak ako mala. Jediným predmetom sporu bol termín odovzdania diela
a rokovania medzi účastníkmi prebehli v tom smere, že žalovaný žiadal od žalobcu uzavretie dohody na
kompenzáciu vzájomných nárokov a to nároku žalobcu na zaplatenie ceny vykonaných prác a nároku
žalovaného na sankcie vyplývajúce zo ZoD.

5. Svedok Ing. D., ktorý pracoval na stavbe ako externý konzultant a technický dozor, potvrdil, že na
kontrolných dňoch, ktoré boli pravidelne vykonávané, boli na podnet dodávateľa alebo zhotoviteľa
dohadované aj práce naviac. Po ich zhodnotení svedok vykonanie týchto prác schválil a tie, ktoré boli
odsúhlasené a schválené boli neskôr zahrnuté do dodatkov k ZoD. Svedok bol oprávnený rokovať o
ZoD, nemal však oprávenie na uzavretie dodatku alebo k zmene ZoD, a bola dohoda so žalobcom,

že po odsúhlasení prác naviac, keď sa týchto prác nazbieralo viac, bol uzavretý dodatok k ZoD. Boli
uzavreté dva dodatky, k podpisu tretieho nedošlo. Bolo to z dôvodu, aby sa tieto práce mohli fakturovať
a zaplatiť. Väčšina týchto prác bola už vykonaná. Niektoré práce prebiehali dlhšiu dobu. Na termíny
kedy sa začala pre verejnosť používať hala a samotný areál si už nepamätá, ale sú na to preberacie
protokoly. Na otázku žalobcu na svedka, či niektoré položky, ktoré mali byť predmetom Dodatku č. 3 sú

také, že bez ich vykonania nie je možné dielo dokončiť a niektoré sú žiadané po termíne odovzdania
diela podľa ZoD, svedok uviedol, že takéto položky tam sú. Predmetom rokovania medzi stranami
sporu bola len cena prác naviac a kedy budú ukončené bez toho, aby sa bavili o vplyve na celkové
ukončenie diela. Dielo bolo odovzdávané po objektoch a ku každému objektu bol spísaný odovzdávací
protokol, v ktorom bol spísaný súpis nedostatkov a uvedený termín odstránenia týchto nedostatkov.

Každý nedostatok mal vlastný termín podľa rozsahu. Tieto termíny boli odsúhlasené jednak zhotoviteľom
a jednak investorom. Niektoré nedostatky boli odstránené v termínoch, niektoré až po termínoch. Podľa
názoru svedka Dodatok č. 3 nebol podpísaný z dôvodu, že zhotoviteľ chcel posunúť termín odovzdania
diela na skutočný termín odovzdania, s čím žalovaný nesúhlasil. O posunutie termínu ukončenia diela
žiadal zhotoviteľ až po ukončení diela.

6. K výpovedi žalovaného žalobca písomne uviedol, že žalovaný vo svojej výpovedi, že práce ktorých
zaplatenia sa žalobca domáha boli skutočne vykonané, taktiež potvrdil, že medzi zmluvnými stranami
bola zavedená prax, že dodatky k ZoD sa budú podpisovať až po vykonaní určitého objemu prác, abysa predišlo k veľkému počtu dodatkov a tiež kvôli urýchleniu vykonania týchto prác nakoľko niektoré aj
zmluvne dohodnuté práce (v ZoD) bolo možné vykonať až po realizácií dodatočne vykonaných prác.
Žalovaný potvrdil, že takýto postup bol praktizovaný aj pri uzatváraní dodatkov č. 1 a 2. Žalovaný taktiež

potvrdil,ževDodatkuč.3požadovalzachovaniepôvodnýchtermínovdohodnutýchvZoDavDodatkoch
č. 1 a 2. Vykonanie dohodnutých prác v ZoD nebolo možné bez realizácie naviac prác objednaných
žalovaným až po uzavretí ZoD. Bez vykonania prác, ktoré mali byť predmetom Dodatku č. 3 nemohlo
byť dielo ako celok ukončené a odovzdané. Na diele vykonávali niektoré činnosti aj iný dodávatelia
kvôli ktorým bolo potrebné vykonať niektoré naviac práce oproti ZoD a v zmluvných prácach sa mohlo

pokračovať až po realizácií činnosti ďalších dodávateľov investora. Žalobca nepovažuje za pravdivé
tvrdeniažalovaného,žeposunutieodovzdaniadielamuspôsobiloškodu.Dieloboloukončenéaužívania
schopné v termíne podľa ZoD nakoľko žalovaný sprístupnil halu verejnosti už vo februári 2011, keď tam
prebiehala výuka študentov a v máji 2011 v areáli stavby prebiehal aj tenisový turnaj. Pokiaľ žalovaný
nemoholareálvyužívaťtakakopredpokladalbolotozdôvodovnajehostranespočívajúcichvneustálom
rozširovaní diela. O tom, že žalovaný objednával práce, ktoré neboli predmetom ZoD a o rozšírení

rozsahudielasvedčíajskutočnosť,žestavebnýúradvydalnarozšírenédieloďalšiestavebnépovolenie.
Taktiež vydaniu kolaudačného rozhodnutia bránili viaceré skutočnosti na strane žalovaného. Svedok B..
D. vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti o zaužívanej praxi podpisov dodatkov ako aj to, že bez prác,
ktoré mali byť predmetom Dodatku č. 3 nebolo možné zmluvné dielo dokončiť. Svedok síce uviedol,
že aj bez týchto naviac prác bolo možné dielo skolaudovať, čo žalobca nevylučuje, avšak povinnosťou

žalobcu zo ZoD bolo ukončiť a odovzdať všetky práce v súlade so ZoD. Svedok napokon priznal, že bez
vykonania niektorých prác naviac nebolo možné dielo ukončiť.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel, že prax podpisu dodatkov k ZoD počas realizácie naviac prác
vznikla na žiadosť žalovaného, vznikla na základe dohody oboch strán. Žiadna zmena ceny diela nebola

možná bez predchádzajúceho uzavretia písomného dodatku k ZoD, pričom dodatky boli podpisované
po vzájomnom odsúhlasení rozsahu prác už počas ich realizácie. Žalovaný vždy postupoval v zmysle
ZoD a žalobca si bol vedomý, že mu nárok na fakturáciu vznikne až po podpise dodatku k ZoD.
Výsledná cena za naviac práce bola vždy výsledkom dohody a jednou z podstatných náležitostí každého
uzavretého dodatku. Faktúra č. XXXXXXX bola žalobcom vystavená neoprávnene, bez existencie

dodatku k ZoD. E. B.. D. bol prizvaný ako externý konzultant a vo vzťahu k cene prác nemal oprávnenie
ani splnomocnenie žalovaného zaväzovať a podpisovať za neho. Jeho súhlasy a podpisy pod zápismi
z kontrolných dní teda nemôžu konštituovať existenciu zmeny ZoD. Ako uviedli na pojednávaní B.. G.
a B.. D., počas realizácie predmetných prác žalobca ani raz nevzniesol požiadavku na
posunutie posledného dojednaného termínu ukončenia diela. Dielo bolo odovzdané 04.05.2011 pričom

konečný termín zrealizovania a odovzdania diela bol určený na deň 30.12.2010 a podľa dodatku k
ZoD bolo osobitne dohodnuté odovzdanie tam dohodnutých prác na termín 28.02.2011. K omeškaniu
s odovzdaním diela došlo pričinením žalobcu. Z dôvodu omeškania žalobcu s dodaním diela má
žalovaný nárok na zaplatenie zmluvných pokút v súlade so ZoD. Žalovaný považoval za konečný
termín odovzdania diela 30.12.2010 a takto smeroval aj dlhodobé kontrakty so záujemcami o využívanie

služieb. Neskôr bol termín posunutý na 28.02.2011 a s neskorším začiatkom sezóny žalovaný nerátal.
Z tohto dôvodu umožnil žalovaný študentom EUBA v obmedzenom režime a v minimálnom rozsahu
využívať športovú halu. Čo sa týka podujatia K. H. F. V., toto sa konalo dňa 21.05.2011, teda niekoľko
týždňov po konečnom odovzdaní diela. Vo vzťahu k rokovaniam o Dodatku č. 3 k ZoD, sú nepravdivé
tvrdenia žalobcu, že jeho podpis znemožnil žalovaný. Žalobca sa pri rokovaniach zameral výlučne na

inkasovanie ceny vykonaných prác a vyhýbal sa zodpovednosti za včasné a kvalitné dodanie diela a s
tým spojené uplatnenie sankčných nárokov žalovaného podľa ZoD. Pre žalovaného tak bolo neprijateľné
uzavretie Dodatku č. 3 bez toho, aby akokoľvek reflektoval zodpovednosť zo záväzku žalobcu.

8. Žalovaný uplatnil proti žalobcovi kompenzačnú námietku do výšky sumy nárokovanej žalobcom pre

prípad, že by zlyhala iná procesná obrana žalovaného.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný nerozporuje vykonanie naviac prác a táto
skutočnosť ani nie je sporná. Žalovaný namieta kvalitu a včasnosť vyhotovenia diela avšak bez ďalšieho
vysvetlenia, nie je zrejmé v čom spočíva nekvalita. Žalobca nemohol pristúpiť na žalovaným navrhované

znenieDodatkuč.3,vktorombolizachovanépôvodnétermínyodovzdaniadielazdôvodu,ževdôsledku
zmien počas realizácie stavby nemohlo byť dielo v týchto termínoch odovzdané. Všetky práce, ktoré sú
predmetom sporu, sú nad rozsah pôvodne dojednaných prác v ZoD a žalobca požaduje zaplatiť práce,
ktoré boli skutočne vykonané a nemohli byť predpokladané pri tvorbe ceny a dohode o nej v základnejzmluve. Žalovaný bol od počiatku vykonávania diela neustále žalobcom upozorňovaný na to, že dielo
nemôžebyťdokončenévzmluvnedohodnutýchtermínochzdôvodovnastranežalovaného.Jepravdou,
že dielo bolo odovzdané v iných ako zmluvne dohodnutých termínoch avšak len z dôvodu na strane

žalovaného. To bol hlavný argument prečo žalobca nemohol akceptovať predložený návrh Dodatku č. 3
nakoľko sa obával, že žalovaný v snahe vyhnúť sa plateniu využije ustanovenia ZoD a uplatní si nároky
na zmluvnú pokutu.

10. Súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom: Stavebná fakulta Slovenskej technickej

univerzity v Bratislave. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že na základe spisového materiálu
a dokumentov získaných od strán sporu ako aj po ohliadke nehnuteľnosti, že práce vykonané ako
naviac práce sú prácami vykonanými nad rámec prác tvoriacich predmet ZoD, dohodnutý v zmluve
zadania, projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu a ďalších podkladov zadaných žalovaným
pri uzatváraní ZoD. Žalobca pri uzatváraní ZoD nemohol predpokladať vykonanie týchto naviac
prác. Vykonanie týchto prác malo dopad na termíny dokončenia diela, najmä keď ich veľká časť

bola nárokovaná po termíne ukončenia a odovzdania diela dohodnutom na 28.02.2011. Časový
harmonogram vyhotovený žalobcom vyzeral byť reálny aj keď už v tejto fáze spracovania počítal
s termínom ukončenia 15.03.2011. Harmonogram bol vypracovaný v priebehu výstavby a realizácie
diela, ktorá bola v súlade s harmonogramom. Žalobca sa dostal do omeškania s vypracovaním
harmonogramu,ktorýpredpokladáodovzdaniedielapo28.02.2011.ŽalobcavpredpokladanomDodatku

č. 3 avizoval nový termín dokončenia diela vzhľadom na skutočnosti súvisiace s viacerými zmenami
oproti projektovej dokumentácii. Urýchliť realizáciu diela nebolo možné ani nasadením väčšieho počtu
pracovníkov nakoľko požiadavky žalovaného prichádzali počas realizácie a po termíne ukončenia a
odovzdania. V priebehu realizácie diela došlo k zmene počtu pracovných objektov oproti ZoD aj keď nie
sú oficiálne pomenované, pretože sú zahrnuté v naviac prácach. V objektovej skladbe (SO - 10 a SO -

12), boli realizované oba a naviac žalobca pomenoval nové stavebné objekty a to: Prístupový chodník
k EU, Tenisové steny, Prekládka oplotenia, Bazénová technológia, Nafukovacia hala - vybavenosť a
tieto objekty sa radia medzi podstatné odchýlky od predmetu ZoD. Už samotný fakt, že naviac práce
sú popísané v 112 položkách hovorí o podstatnej odchýlke od ZoD. Ak je dielo dokončené alebo je
v štádiu dokončovania, je viac-menej isté, že v dodatočných zmenách alebo naviac prácach dôjde k

posunutiu dátumu dokončenia diela. Na stavbe boli aj menej práce, pričom špecifikáciu týchto položiek
nemal znalec k dispozícií od ani jednej zo sporových strán. Podľa celkovej sumy nerealizovaných prác
v rozsahu ZoD by bolo možné uvažovať o skrátení termínu ale je celkom možné, že sa to docielilo
jednotkovými cenami v jednotlivých položkách nie však v rozsahu prác alebo prípadne, že niektoré
položky zabezpečil žalovaný a montáž realizoval žalobca. Bez podrobného zoznamu týchto prác sa k

tomu znalec nevedel vyjadriť. Žalovaný bol žalobcom viackrát upozornení na posun celkového termínu
dokončenia diela. Všetky práce (112 položiek), ktoré sú súčasťou Dodatku č. 3, neboli súčasťou ZoD
a jej dodatkov, niektoré položky sa síce v základnej ZoD vyskytujú ale v dodatku je zmena v rozsahu
týchto prác a niektoré položky sú nové.

11. Žalobca uviedol, že ZoD sa zaviazal vykonať dielo v dohodnutej cene 1.615.000 Eur bez DPH.
Dodatkom č. 1 bol rozšírený a upravený predmet ZoD a cena bola zvýšená o čiastku 92.824,05 Eur
bez DPH. Dodatkom č. 2 bola cena diela v dôsledku zmien v predmete diela a ďalších zmien zvýšená
o sumu 170.275,91 Eur bez DPH. Dodatok č. 2 k ZoD bol uzavretý dňa 23.02.2011 s tým, že v
zmysle tohto dodatku malo byť dielo odovzdané žalovanému do 28.02.2011. Žalobca sa domáha

zaplatenia naviac prác vykonaných nad rozsah prác vykonaných podľa ZoD a jej Dodatkov č. 1 a 2.
Žalobca vykonal nad rozsah ZoD a jej dodatkov práce v hodnote 194.741,40 Eur bez DPH. Vykonanie
týchto prác nie je sporné. Ich vykonanie čo do rozsahu uznal aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
17.04.2014 a rovnako aj štatutárny zástupca žalovaného Ing. G., ktorý vo výpovedi na pojednávaní
dňa 23.01.2014 uviedol, že žalovaný nikdy nespochybnil, že práce, ktoré mali byť predmetom

Dodatku č. 3 k ZoD boli vykonané. Vykonanie týchto prác potvrdil aj svedok Ing. D., ktorý vykonával na
stavbe technický dozor a bol oprávnený rokovať o ZoD. Oprávnenie rokovať bolo výslovne uvedené v
zmluve a sám Ing. D. to potvrdil na pojednávaní dňa 23.01.2014. Žalovaný odmieta zaplatiť tieto práce
s odôvodnením, že nebol uzatvorený dodatok, ktorý mal byť titulom na ich úhradu a tým sa ich cena
stala súčasťou zmluvnej ceny podľa základnej ZoD, ktorá bola dohodnutá ako konečná cena. Odkazuje

na ustanovenia ZoD, napr. na čl. 3 bod 7, ktorý ustanovuje, že ak dôjde k zmene oproti dokumentácii
podľa tejto zmluvy, zaväzujú sa strany uzavrieť písomný dodatok do 3 dní od návrhu zmeny. Takto
dohodnutý postup však nebolo možné v praxi dodržať pre veľké množstvo zmien v zadaniach a s tým
súvisiacich prác nad rozsah ZoD, ktoré žalovaný požadoval postupne na jednotlivých kontrolných dňoch.Zo zápisov z kontrolných dní je zrejmé ako sa aktualizovala projektová dokumentácia počas celej doby
realizácie diela. Vzhľadom na veľké množstvo zmien na stavbe, permanentne vyvolaných žalovaným,
by bolo nutné uzavrieť neúmerné množstvo dodatkov. Žalovaný si bol toho vedomý a sám zaviedol prax

uzatvárať dodatky k zmluve, ktorými sa menil predmet zmluvy vrátane ceny a tiež termínu plnenia až po
dosiahnutí určitého väčšieho objemu prác a až po vykonaní a odsúhlasení týchto prác čo do rozsahu
a ceny, aby tieto skutočnosti mohli byť reflektované v zmluve. Takto sa postupovalo i pri uzatváraní
Dodatku č. l a 2. Túto prax zaviedol žalovaný už na prvom kontrolnom dni dňa 30.06.2010, na ktorom
požadovalnadrozsahZoDvykonaniezemnýchprácužod06.07.2010,tedaeštepredpodpisomdodatku

k ZoD. Dodatok č. 1, ktorým sa predmet ZoD upravil o vykonanie týchto prác bol uzavretý 30.09.2010,
teda až po ich vykonaní a odsúhlasení čo do rozsahu a ceny. Rovnaký bol postup pri podpisovaní
Dodatku č. 2, ktorý bol rovnako podpísaný až po realizácii a odsúhlasení prác v ňom obsiahnutých.
Zavedenú prax, že dodatky k zmluvám týkajúce sa zmeny predmetu a času plnenia budú podpisované
až po vykonaní týchto prác potvrdil na pojednávaní dňa 23.01.2014 aj svedok Ing. D.. Potvrdil, že na
kontrolných dňoch sa na stavbe dojednávali aj práce naviac s tým, že po ich zhodnotení vykonanie

týchto prác schválil a tie, ktoré boli odsúhlasené a schválené, boli neskôr zahrnuté do dodatkov ZoD.
Aj B.. G. potvrdil prax podpisovať dodatky po odsúhlasení a vyhotovení prác. Potvrdil tiež, že prebehli
rokovania o Dodatku č. 3 ale došlo k nezhodám pri termíne odovzdania diela. V každom prípade cena
prác vykonaných nad rozsah ZoD, ktoré žalovaný požadoval po jej uzavretí, nemôže byť súčasťou
zmluvnej ceny ako sa to snaží prezentovať žalovaný s poukazom na ustanovenia čl. 4 ZoD, podľa

ktorého je dohodnutá cena cenou konečnou. Tento výklad je nesprávny. Zmluva výslovne uvádza, že
cenasazmluvnýmistranamipovažujezakonečnúvrozsahupredmetudieladanéhotoutozmluvou.Táto
cena zahrňuje všetky náklady nutné pre celkovú realizáciu diela v rozsahu tejto zmluvy a ktoré mohol
zhotoviteľ pred jej podpisom pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať. Predmetné práce,
ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, sú však také práce, ktoré boli objednané až v priebehu realizácie

diela. Jednoznačne sú nad rozsah ZoD a tiež dokumentácie, ktorá bola podkladom pre uzatvorenie
ZoD. Potreba naviac prác bola vyvolaná výraznou zmenou diela a rozšírením predmetu diela nad rozsah
ZoD vyvolanými žalovaným ako objednávateľom po uzavretí ZoD. Rozhodne nejde o zvýšenie nákladov
na plnenie ZoD alebo o také náklady, ktoré mohli byť pri podpise ZoD predpokladané. Preto cena
týchto prác nemôže byť súčasťou zmluvnej ceny podľa ZoD. V konaní bolo vykonané dokazovanie

znaleckým posudkom znaleckej organizácie STU Bratislava. Znalec vo svojom posudku jednoznačne
konštatoval, že všetky položky naviac prác tak ako boli žalobcom nárokované boli naviac prácami
oproti pôvodnej ZoD a jej Dodatkov č. 1 a 2, a že tieto práce sú prácami vykonanými nad rámec prác
tvoriacichpredmetdohodnutývZoD,súprácaminadrámeczadania,projektovejdokumentácieaďalších
podkladov zadaných žalovaným pri uzatváraní ZoD. Rovnako znalec ustálil, že pri uzatváraní ZoD

žalobca v žiadnom prípade nemohol predpokladať vykonanie týchto naviac prác. V odpovedi na otázku
č.7znalecuvádza,žepočasrealizáciedieladošlokzmenepočtupracovnýchobjektovoprotiichvýpočtu
uvedenémuvZoD.Znalecajvodpovedinaotázkyč.14a15jednoznačneuviedol,ževšetkypráce,ktoré
boli nárokované ako naviac práce nemôžu byť zahrnuté do ZoD a Dodatku č. 1 a 2. Z vyššie uvedených
skutočností má žalobca za to, že nárok na zaplatenie prác, ktoré boli vykonané ako naviac práce, je

nesporný. Tieto neboli zahrnuté do zadania pre ZoD a jej dodatkov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že tieto
práce boli osobitne naceňované cenovými ponukami a boli vykonané podľa aktualizovaných projektov.
Z výpovedí obidvoch zástupcov žalovaného i konania žalovaného je zrejmé, že si bol vedomý, že išlo
o práce naviac. Sporové strany zhodne so zvyklosťou zavedenou počas realizácie stavby dojednávali
uzatvorenie Dodatku č. 3 s tým, že odsúhlasili vecnú časť (predmet) tohto dodatku. Vykonanie naviac

prác čo do rozsahu a ceny nie je medzi stranami sporné. V konečnom odsúhlasenom znení prílohy
dodatku bola cena ustálená na sumu 194.741,40 Eur bez DPH. Z e-mailovej komunikácie medzi B.. D. a
Ing. T. zo dňa 21. a 22.07.2011 vyplýva, že posledná nejasnosť v položke č. 68 (komunikácie a spevnené
plochy) v zozname naviac prác bola odstránená úpravou v zmysle požiadavky žalovaného (znížená
výmera chodníka) a bola k nej zaslaná aj príslušná dokumentácia (upravený rozpočet). K podpísaniu

Dodatkuč.3kZoDnedošlo,pretožežalovanýpredložilnávrh,vktorombolvčl.6(miestoadobaplnenia)
navrhnutý termín odovzdania diela najneskôr do 30.06.2011. V rozpore s týmto dojednaním však v
ďalšej časti návrhu dodatku požadoval zachovať aj pôvodné termíny plnenia dohodnuté základnou ZoD
a jej dodatkami. Dodatok v takomto znení preto nemohol byť žalobcom akceptovaný jednak z dôvodu
zmätočnosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti ale najmä z toho dôvodu, že pôvodné termíny nemohli

byť dodržané práve v dôsledku potreby vykonania naviac prác, ktoré znemožňovali skončiť dielo v
týchto termínoch. Bez týchto naviac prác nemohlo byť dielo dokončené. Zmeny v rozsahu zmluvne
dohodnutých prác boli žalovaným požadované a realizované počas celého vykonávania diela a dokonca
aj po termínoch zmluvne dohodnutých v ZoD resp. jej dodatkov. To bol vecný dôvod, ktorý žalobcovibránil pristúpiť na text dodatku. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s odovzdaním diela v
omeškaní. K neskoršiemu dokončeniu diela došlo práve z dôvodov na strane žalovaného neustálymi
zmenami a rozširovaním predmetu diela. O rozsahu zmien na diele svedčí aj skutočnosť, že stavebný

úrad vydal na takto rozšírené dielo ďalšie stavebné povolenie. Rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby a povolení užívania stavby je založené v súdnom spise. Mnohé práce dohodnuté v ZoD resp.
v jej dodatkoch totiž nebolo možné ukončiť bez realizácie naviac prác žalovaným objednaných až po
uzatvorení ZoD a jej dodatkov. Bez vykonania naviac prác, ktoré boli predmetom Dodatku č. 3 nemohlo
byť dielo ako celok ukončené a odovzdané. V tabuľke, ktorá mala byť prílohou Dodatku č. 3 sú uvedené

naviac práce, ktoré bránili pokračovaniu zmluvných prác a ukončeniu diela, ide o položky z tabuľky spor.
č. X-X, X-XX, XX-XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX-XX, XX-XX, XX-XX, XX, XX, XX, XX, XX,
XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX. Táto tabuľka bola bezo zvyšku odsúhlasená žalovaným.
Skutočnosť, že bez vykonania naviac prác, ktoré mali byť predmetom Dodatku č. 3, nebolo možné
dokončiť ani práce podľa ZoD a jej podpísaných dodatkov potvrdil aj svedok Ing. D. na pojednávaní,
keď potvrdil, že niektoré položky z prílohy k návrhu Dodatku č. 3 mohli mať vplyv na termín ukončenia

diela a výslovne potvrdil, že sú aj také položky, bez vykonania ktorých nebolo možné dielo dokončiť a
niektoré boli požadované po termíne odovzdania. Úplne nepravdivé je tvrdenie žalovaného, že žalobca
„poľavil" v tempe prác a na stavbe pracovalo menej ľudí. Ide tu iba o jeho účelové tvrdenie. Žalobca
naopak preukázal, že na stavbe pracovalo v rozhodnom čase priemerne minimálne 30 ľudí za neustálej
prítomnosti stavbyvedúceho a mechanizmov, čo dokazuje stavebný denník. Rozhodujúce sú závery

obsiahnuté v znaleckom posudku, kde znalec jednoznačne uviedol, že vykonanie naviac prác malo
dopad na termíny dokončenia diela podľa ZoD. Znalec aj na iných miestach konštatoval, že ak je dielo
dokončené alebo v štádiu dokončovania, je viacmenej isté že pri dodatočných zmenách alebo naviac
prácach dôjde k posunutiu dátumu dokončenia diela. Rozhodujúci je rozsah prác. Ako znalec uviedol,
že realizované naviac práce zapadajú do celkového stavebného diela avšak rozdiely boli v zmenách

objemovamateriálov.NiektoréstavebnéobjektybezpráczDodatkuč.3bybolinekompletnéaneboloby
ichmožnédaťdoužívania.Znalectiežpotvrdil,žebynebolomožnéukončiťdielovpôvodnedohodnutom
termíne ani zapojením väčšieho počtu pracovníkov nakoľko požiadavky žalovaného prichádzali počas
realizácie a po termíne ukončenia a odovzdania.

12. Žalovaný uvádza, že nebol dostatočne informovaný o zmene termínu ukončenia diela. Aj keď
takáto obrana je z hľadiska posudzovania nároku irelevantná, je potrebné uviesť, že toto jeho tvrdenie
je absolútne účelové a zavádzajúce. Okrem písomných upozornení, sám žalovaný, ktorý vypracúval
zápisy z kontrolných dní, bol nielenže informovaný o posunutí dokončenia diela, ktoré spôsobil sám
neustálymi zmenami, ale sám potvrdzoval v stavebnom denníku tieto termíny a ako konštatuje aj

znalec žalobcom bol avizovaný termín dokončenia diela k 30.06.2011. Okrem toho, v ZoD nie je
žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť a formu upozornenia na omeškanie. Táto skutočnosť
jednoznačne bola žalovanému známa, napokon sám sa domáhal vykonania naviac prác aj po zmluvnom
termíne odovzdania a sám dohadoval termín ich dokončenia. V každom prípade žalovaný zadával
dodatočné práce, ktoré neboli dohodnuté ZoD a jej dodatkami a sám tak jednoznačne spôsobil

oddialenie dokončenia diela a dovolávať sa toho, že o oneskorení s ukončením nevedel, je absurdné.
K tvrdeniu žalovaného, že v dôsledku oneskorenia s dokončením diela nemohol realizovať sezónu tak
ako predpokladal, žalobca uviedol, že opäť zavádza. Jednak sám spôsobil posun v termíne ukončenia
rozsahom naviac prác, ktoré navyše boli požadované aj až po zmluvnom termíne odovzdania. Vydaniu
kolaudačného rozhodnutia, ktoré povoľovalo užívanie stavby, však bránili viaceré skutočnosti nakoľko

zo strany žalovaného neboli splnené požiadavky potrebné pre vydanie povolenia na užívanie stavby,
napr. neboli vysporiadané práva k užívaniu pozemku, na ktorom stála stavba. Z toho dôvodu by užívanie
stavebnýmúradomnebolopovolené,čoopäťpotvrdzuje,žeakbyajžalovanýzačalužívaťstavbuneskôr
ako predpokladal, bolo to z dôvodov na jeho strane.

13. Žalovaný pre prípad neúčinnosti jeho procesnej obrany uplatnil kompenzačnú námietku, keď
požadoval započítať časť nárokov zo zmluvných sankcií, ktoré ale nevyčíslil, odkázal iba na prílohu.
Prílohu tvorí výzva na úhradu zmluvnej pokuty, ktorou vyčíslil žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
892.097,48 Eur za omeškanie trvajúce 95 dní. Začiatok omeškania počíta od 30.12.2010 do 04.05.2011.
Žalobca popiera vznik nároku na omeškanie. Dielo nemohlo byť ukončené v zmluvne dohodnutých

termínoch z dôvodov na strane žalovaného. V každom prípade nie je jasné, prečo žalovaný počíta
omeškanie od 30.12.2010, keď bol zmluvný termín odovzdania upravený Dodatkom č. 2 na 28.02.2011.
Dielo malo byť odovzdané ako celok, teda bez prác dodatočne objednaných nemohlo byť odovzdané.Namietal tiež, že v spore sú uplatňované naviac práce, na ktoré sa neviaže ZoD, a teda ani dojednania
o zmluvnej pokute. Preto považuje túto procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú a neúčinnú.

14. V konaní boli spomenuté aj tzv. menej práce. Tieto práce sa dotýkali prác tvoriacich predmet ZoD a
Dodatku č. 1 a č. 2. Žalobca ich uviedol vo svojom návrhu Dodatku č. 3. Tieto práce neboli fakturované
a nemali vplyv na termín plnenia.

15. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že uzavreli ZoD v znení jej Dodatkov č. l a

2, predmetom ktorej bola rekonštrukcia a prístavba Športového areálu TK Slávia Bratislava. Vzhľadom
na povahu diela, samotné dielo sa člení na množstvo stavebných objektov, ktorých členenie vyplýva
primárne zo ZoD v znení jej dodatkov a projektovej dokumentácie - realizačného projektu
stavby. Všetky tieto stavebné objekty tvoria jeden celok ako dielo z dôvodu ich povahy, umiestnenia,
využiteľnosti a v neposlednom rade účelnosti. K týmto záverom dospel aj súdom ustanovený
znalec vo svojom znaleckom posudku. Medzi stranami sporu ostala sporná oprávnenosť nároku žalobcu

na zaplatenie ceny naviac prác vyúčtovaných žalobcom faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2011 a
tiež nároky žalovaného na zmluvné pokuty uplatňované žalovaným ako prostriedok procesnej obrany v
tomto konaní, vyplývajúce z titulu omeškania žalobcu s vyhotovením a odovzdaním diela a omeškania
žalobcu s odstránením vád a nedorobkov na diele, ktoré boli sankcionované zmluvnými pokutami v
zmysleZoDvzneníjejdodatkov.Žalobcavžalobeuvádza,že„vpriebehurealizáciedieladošlozostrany

objednávateľa k častým zmenám v predmete diela, a to jednak k zmenám oproti dokumentácii, a jednak
ďalšími úpravami, zmenami požadovanými v priebehu stavby". Rovnako v žalobe uvádza, že „niektoré
z týchto prác boli požadované a vykonané pred odovzdaním diela a ich vykonanie vyžadovalo riadne
ukončenie a odovzdanie diela podľa zmluvy a ďalšie naviac práce boli odporcom objednané a v zmysle
týchto objednávok navrhovateľom vykonané po splnení diela". Na záver žaloby žalobca všeobecne

konštatuje, že „nutnosť realizácie týchto prác si vyžadovalo aj riadne ukončenie celého diela". Žalobca
v žalobe tvrdí, že realizácia týchto naviac prác bola nutná z dôvodu riadneho ukončenia celého diela. To
znamená, že všetky tieto naviac práce súviseli s predmetom ZoD v znení jej dodatkov, t.j. s dielom ako
takým. V čl. 2 ods. 3 ZoD sa uvádza, že žalobca ako zhotoviteľ sa riadne oboznámil s obsahom všetkých
podkladov a považuje ich za dostatočné pre stanovenie predmetu a ceny diela. V zmysle čl. 4 ZoD cena

diela bola stanovená ako pevná podľa položkového rozpočtu, ktorá obsahovala všetky náklady nutné
pre celkovú realizáciu diela a súčasťou ceny boli už aj ďalšie náklady nutné pre bezchybné vykonanie
diela, ktoré síce neboli obsiahnuté v zadávacej dokumentácii, ale ktoré žalobca ako zhotoviteľ mal alebo
mohol na základe svojich odborných a technických vedomostí reálne predpokladať pri uzavretí ZoD. To
znamená, že žalobca pri stanovení ceny diela rátal aj s navyše nákladmi, ktoré sa v rámci realizácie

diela vyskytnú, čo vzhľadom na povahu diela je úplne bežný jav v stavebníctve. V prípade dodatočných
naviac prác, ktoré by svojou povahou nespadali do vyššie uvedeného rámca, mal žalobca ešte pred
samotným začatím realizácie naviac prác urobiť ich súpis, ocenenie, prípadný návrh na zmenu termínu
dokončenia diela a predložiť predmetné žalovanému na odsúhlasenie. Až po písomnom odsúhlasení
žalovaným a po uzavretí príslušného dodatku k ZoD mal žalobca právo na ich realizáciu a po realizácii

na úhradu (čl. 4 ods. 5 ZoD). Zároveň v tom istom odseku uzavretá ZoD pamätá aj na situáciu, ak dôjde
k vykonaniu naviac prác bez toho, aby došlo pred ich realizáciou k podpisu príslušného písomného
dodatkukZoDatospôsobom,ženákladyžalobcunanaviacprácebudúpovažovanézasúčasťpôvodne
dohodnutej pevnej ceny diela. Žalobca ako odborne spôsobilá osoba pri stanovení ceny diela prihliadal
aj na dodatočné náklady, dokonca si bol plne vedomý a uzrozumený so zmluvným dojednaním, že v

prípadevykonanianaviacprácpriabsenciipísomnéhododatkusabudemaťzato,ženákladyžalobcuna
vykonanie naviac prác sa považujú za súčasť dohodnutej ceny diela. Žalobca napriek vyššie uvedeným
skutočnostiam bez akéhokoľvek opodstatnenia si nárokuje zaplatenie ceny naviac prác v rozpore so
zmluvnými dojednaniami ZoD v znení jej dodatkov. Žalovaný má za to, že žalobcovi nevznikol nárok
na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu vykonania predmetných naviac prác, keďže žalobca sa sám

rozhodol postupovať tak, že odsúhlasené naviac práce vykonal ako súčasť dohodnutej pevnej ceny za
dielo, pričom strany sporu tieto práce podľa povahy a charakteru zhodne posudzujú ako práce súvisiace
s predmetom diela. Žalovaný nespochybňuje rozsah vykonaných prác a tvrdí, že boli vykonané v súlade
s celkovým rámcom ako ho definuje uzatvorená ZoD v znení jej dodatkov a stali sa súčasťou celkovej
pevnejcenydiela.Žalovanýzároveňrozporujetvrdeniežalobcu,žepráce,ktorýchzaplateniasadomáha

v tomto súdnom konaní boli nutné z pohľadu ukončenia celého diela. Predmetné by znamenalo, že
žalobca ako odborne spôsobilá osoba opomenula svoje povinnosti alebo ich nevykonala v dostatočnom
rozsahu, keď pri uzatváraní ZoD po preštudovaní všetkých podkladov neupozornila žalovaného na
absenciu niektorých nevyhnutných prác na vykonanie a ukončenie diela. Z vykonaného dokazovaniaako aj so záverov znaleckého posudku je zrejmé, že išlo o bežné naviac práce, ktoré svojou povahou
a charakterom súviseli s predmetom ZoD v znení jej dodatkov a ktoré boli ako priebežné zmeny diela
vyvolané požiadavkami žalovaného počas realizácie diela. Je nesporné, že žalovaný vznášal počas

realizácie diela požiadavky, ktoré vyvolali aj naviac práce. Investor často až pri realizácii stavby a jej
jednotlivých etáp zistí ďalšie potreby vyvolané aktuálnou situáciou na stavbe. Žalovaný pri vznášaní
požiadaviek na zmeny počas realizácie stavby postupoval v súlade s dojednaniami strán uvedenými
v ZoD. Sporové strany ako strany ZoD priamo a výslovne v texte ZoD predpokladali,
že takéto situácie môžu nastať a dohodli sa, ako si želajú pri týchto situáciách upraviť ich vzájomné

práva a povinnosti. Žalobca tieto dojednania dnes účelovo nerešpektuje. Medzi stranami nebola po
celý čas realizácie diela žiadna pochybnosť o tom, že všetky zmeny diela sú súčasťou jednej a tej istej
stavby, jedného a toho istého právneho vzťahu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že celý priebeh realizácie
diela prebiehal na tom istom stavenisku, podľa tých istých podkladov, za účasti tých istých strán,
spisoval sa jeden a ten istý stavebný denník, postupy a zápisy týkajúce sa realizácie stavby prebiehali
rovnakým spôsobom. Spor medzi stranami nastal až v závere realizácie diela. Žalobca výrazne znížil

tempo realizácie diela, prestal sa stavbe náležite venovať a namiesto toho sa už sústreďoval na
iné projekty u iných zákazníkov. Žalobca sa dostal do omeškania s konečným termínom dokončenia
a odovzdania diela. Žalobca nepristupoval zodpovedne ani k požiadavkám žalovaného na zmeny
diela a neupozorňoval ho, že naviac práce vyvolané týmito požiadavkami budú mať vplyv na čoraz
väčšie omeškanie s dodaním diela. Namiesto zintenzívnenia činnosti na stavbe a zapojenia ďalších

pracovníkov s cieľom urýchleného dokončenia diela žalobca postupoval pomalým tempom. Navyše
postupne odovzdávané dielo vykazovalo viaceré vady a nedorobky, ktoré síce nebránili prevzatiu diela,
avšak žalobca bol povinný tieto nedostatky odstrániť vo vzájomne dohodnutých lehotách. Ako je z
predložených listín zrejmé, s ich odstránením tiež významne meškal. S omeškaním žalobcu je spojený
vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorý si žalovaný písomne uplatnil. V čase ukončenia diela

sa strany pokúšali vzájomne uzatvoriť osobitný písomný Dodatok č. 3 k ZoD. Predmetom navrhovaného
dodatku mala byť špecifikácia vyvolaných naviac prác, ktoré žalobca na diele v poslednom polroku
stavby vykonal bez toho, aby pred ich vykonaním bol uzatvorený dodatok k ZoD, dohoda o cene za
tieto naviac práce, podmienkach splatnosti a nakoniec tiež dohoda o termínoch plnenia vo vzťahu k
predmetným naviac prácam. Žalobca však navrhovaný Dodatok č. 3 nepodpísal a robil na žalovaného

nátlak, aby došlo dodatočne k posunutiu celkového termínu odovzdania diela podľa ZoD. Žalobca sa
snažil vyhnúť akýmkoľvek sankciám, ktoré pre neho vyplývali z platne uzatvorenej ZoD. Práve
neochota žalobcu prevziať zodpovednosť za svoje omeškanie a akceptovať čo i len časť sankcií
vyplývajúcich zo ZoD viedla k jeho odmietnutiu podpísania navrhovaného Dodatku č. 3. Zápisy z
kontrolných dní, prípadne zápisy v stavebnom denníku nezakladajú zmenu ZoD v znení jej dodatkov.

Predmetné zápisy slúžili predovšetkým k priebežnej informovanosti zmluvných strán o stave realizácie
diela a v neposlednom rade tiež ako podklad k vypracovaniu dodatkov k ZoD v prípade vzniku potreby
naviacprácnadpôvodnýrozsahpredmetuZoD.Aksavzápisochoperatívneuvádzalitermínyukončenia
určitých prác, tak len ako informácia o reálnej situácii na stavbe a nie ako zmena zmluvných dojednaní
ZoD. Tvrdenie žalobcu, že k uzatváraniu dodatkov k ZoD došlo až po vykonaní naviac prác, je tiež

v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu spisu. Popreli to vo svojich výpovediach pán
B.. G. ako aj svedok pán B.. D.. D. Ing. D. pripustil, že niektoré naviac práce týkajúce sa Dodatkov
č. l a 2 k ZoD už boli pri ich uzavretí vykonané, iné ešte prebiehali ale počas dokazovania nebolo
preukázané, že by k uzatváraniu dodatkov k ZoD dochádzalo spätne. Opak takejto údajnej zaužívanej
praxe potvrdzuje aj samotný Dodatok č. 1 k ZoD, kde ponuka žalobcu je z 16.09.2010, samotný Dodatok

č. 1 k ZoD bol uzatvorený 30.10.2010 a v zmysle harmonogramu sa práce mali vykonať do 30.11.2010.
Ak mal žalobca v dôsledku vykonania naviac prác za to, že by nevedel dodať a odovzdať dielo riadne a
včas v zmysle ZoD a jej dodatkov do 28.02.2011, mal právo odmietnuť vykonanie naviac prác, čo však
neučinil. Žalovaný si uplatňuje nárok za omeškanie s plnením diela a za omeškanie s odstránením vád
a nedorobkov v dodatočnej lehote dohodnutej zmluvnými stranami v zmysle ZoD v znení jej dodatkov,

teda z diela v rozsahu ako malo byť vykonané najneskôr do 28.02.2011, t.j. predmet diela v zmysle ZoD,
Dodatok č. 1 a 2. To znamená, že v čase negociácie obsahu Dodatku č. 3 k ZoD už
existoval sankčný nárok žalovaného voči žalobcovi. K splneniu povinnosti žalobcu vykonať dielo došlo
až po odovzdaní a súčasne aj riadnom dokončení diela, teda po odstránení všetkých vád a nedorobkov.
Jednotlivé zápisy o odovzdávaní a prevzatí budovy alebo stavby výslovne odkazovali na súpisy vád a

nedorobkov, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť ako príloha k týmto odovzdávacím protokolom. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že ak k zániku záväzku žalobcu došlo až po odstránení vadného plnenia, potom
všetky požiadavky žalovaného na vykonanie predmetných naviac prác boli uskutočnené počas trvania
záväzkového vzťahu medzi stranami v zmysle ZoD v znení jej dodatkov a nie po zániku záväzkovéhovzťahu medzi zmluvnými stranami. Žalovanému nemôže byť kladené na ťarchu, že vznášal požiadavky
na zmenu stavby v každom štádiu jej realizácie, bolo to jeho legitímne právo. Pri záveroch znaleckého
posudku na otázku č. 4 a 5 je zhodne uvedené, že síce časový harmonogram na realizáciu prác vyzeral

byť reálny, avšak už v tejto fáze spracovania žalobca počítal s termínom ukončenia k 15.03.2011, ktoré
je v rozpore s dohodnutým termínom 28.02.2011 v zmysle ZoD v znení jej dodatkov.
Práce nerealizované oproti ZoD v znení jej dodatkov (menej práce) boli v celkovej hodnote prevyšujúcej
327.000 Eur. Rozsah takto vyčíslených nerealizovaných prác predstavuje skoro 1/5 pôvodne ocenených
a objednaných prác v zmysle ZoD v znení jej dodatkov. Pätina ocenených prác ostala nerealizovaná

oproti pôvodnému predmetu ZoD v znení jej dodatkov, čo s určitosťou muselo vytvoriť priestor na skoršie
alebo včasné ukončenie diela žalobcom, respektíve práve časový priestor na realizáciu prípadných
naviac prác. Žalobca už pri vypracovaní časového harmonogramu realizácie diela vzhľadom na jeho
povahu mohol a mal rátať s prípadnými navyše prácami, ktoré vyplynú z priebežnej realizácie diela alebo
práve s požiadavky na naviac práce. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalobca neodstránil
vady a nedorobky v dodatočnej lehote dohodnutej zmluvnými stranami, ktoré sú uvedené v jednotlivých

súpisoch vád a nedorobkov, ktoré boli vyhotovené ku každému stavebnému objektu a tvorili súčasť
odovzdávacích a preberacích protokolov. V zmysle znaleckého posudku harmonogram pomenúva aj
také stavebné objekty, ktoré pôvodne neboli súčasťou ZoD, avšak žalobca už pri vypracovaní časového
harmonogramu evidentne rátal s ich zhotovením z časového hľadiska. Práve tieto v harmonograme
neočíslovanéobjektytvoriatiestavebnéobjektyZoD,naktorýchsarealizovalimnohénaviacpráce,ktoré

mali neskôr tvoriť predmet Dodatku č. 3 k ZoD. Na druhej strane mnohé iné položky realizovaných prác,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, boli súčasťou predmetu ZoD v znení jej dodatkov a došlo
len k zmene rozsahu týchto prác. Je potrebné uviesť aj to, že v znaleckom posudku nedošlo k
detailnému posúdeniu povahy jednotlivých skúmaných naviac prác, t.j. či tieto naviac práce predstavujú
oproti prácam obsiahnutým v ZoD v znení jej dodatkov len úpravu alebo zmenu pôvodne dohodnutých

prác (napr. z dôvodu zmeny materiálovej skladby) alebo predstavujú nové práce a rozšírenie diela ako
takého. Žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že by čo i len niektoré z predmetných naviac
prác boli vykonávané na základe iného zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami ako je ZoD v znení
jej dodatkov.

16. Podľa žalovaného z doteraz objasneného skutkového stavu vyplýva, že tieto naviac práce sa týkali
predmetu ZoD v znení jej dodatkov, čo strany zhodne uvádzajú, ktorým je športový areál skladajúci sa
z viacerých stavebných objektov tvoriacich jeden celok, pričom v zmysle znaleckého posudku každá z
realizovaných naviac prác zapadá do celkového konceptu diela, pričom rozdiely boli hlavne v objemoch
alebo zmenách materiálov a tieto naviac práce boli vykonávané priebežne a stále počas existencie

záväzkového vzťahu a to na jednom a tom istom stavenisku, podľa jedného a toho istého stavebného
povolenia, o priebehu prác bol spisovaný jeden a ten istý stavebný denník.

17.Žalobcavosvojichneskoršíchpodaniach,pravdepodobnezprávnejopatrnostiužuvádzaakoprávny
titul jeho nároku vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by plnenie žalobcu bolo kvalifikované ako

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, žalobca by sa mohol domáhať len vydania majetkového
prospechu v podobe peňažnej náhrady vo výške, v akej sa majetok žalovaného zväčšil. Žalobca by
sa v takom prípade nemohol domáhať sumy vynaloženej na vykonanie naviac prác a už vonkoncom
nie žalovanej sumy v tomto konaní, ktorá inkorporuje v sebe nie len vynaložené náklady na vykonanie
naviac prác, ale aj zisk a maržu žalobcu.

18. Žalovaný opätovne vzniesol námietku započítania pre prípad, ak by súd posúdil ostatné prostriedky
procesnej obrany žalovaného ako neúčinné. V zmysle čl. 12 ods. 2 a 3 ZoD v znení jej dodatkov
vznikol žalovanému nárok na úhradu zmluvnej pokuty v dôsledku omeškania žalobcu s plnením termínu
odovzdania diela a s plnením povinnosti odstránenia vád a nedorobkov na diele v dodatočnej lehote
určenej zmluvnými stranami, ako vyplýva zo zápisov o odovzdaní a prevzatí diela, resp. jeho jednotlivých

častí. Výška týchto zmluvných sankcií je vyčíslená podrobne vo Výzve na rokovanie z 08.08.2011
a Výzve na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 20.09.2011. Z odovzdávacích a preberacích protokolov
jednoznačne vyplýva k akému dátumu boli jednotlivé stavebné objekty odovzdané žalovanému. Žalobca
sa dostal do omeškania s včasným odovzdaním hotového diela ako celku a je povinný zaplatiť
žalovanému dohodnutú pokutu v zmysle ZoD v znení jej dodatkov. Žalovaný si uplatňuje zmluvnú

pokutu za omeškanie žalobcu s plnením termínu odovzdania diela v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD v
znení jej dodatkov za obdobie od 01.03.2011 (deň nasledujúci po 28.02.2011, kedy malo byť dielo
ako celok odovzdané v zmysle ZoD v znení jej dodatkov) do 04.05.2011 (kedy bola odovzdaná a
prevzatá posledná časť diela v zmysle čl. 9 ods. 4 ZoD v znení jej dodatkov), t.j. za celkovú dobuomeškania žalobcu s odovzdaním diela predstavujúcu 65 dní, vo výške 610.382,49 Eur. Podľa čl. 6 bod
1 ZoD v znení jej dodatkov sa žalobca zaviazal na vlastné náklady odstrániť všetky vady a nedostatky
zistené v rámci preberacieho konania. Pri odovzdávaní diela bol zmluvnými stranami spísaný súpis

vád a nedorobkov za každý jednotlivý stavebný objekt, vrátane dohody zmluvných strán o dátume
odstránenia jednotlivých vád a nedorobkov. Jednotlivé súpisy vád a nedorobkov obsahujú identifikáciu
stavebného objektu, popis vady a/alebo nedorobku, zmluvnými stranami vzájomne dohodnutý termín
ich odstránenia a skutočný termín odstránenia vrátane podpisu zástupcu žalovaného, ktorý svojim
podpisom potvrdzuje odstránenie konkrétnej vady alebo nedorobku. Okrem týchto skutočnosti sa na

každej strane súpisu vád a nedorobkov, ktoré sa nachádzali na jednotlivých stavebných objektoch,
na spodnej časti dokumentu nachádza podpis zástupcu žalobcu ako aj žalovaného. Nakoľko žalobca
neodstránil všetky vady a nedorobky v určenej lehote, dostal sa do omeškania aj s plnením tejto
povinnosti. Žalovanému v dôsledku omeškania plnenia na strane žalobcu vznikol nárok na zmluvne
dohodnutú sankciu. V zmysle článku 12 ods. 3 ZoD v znení jej dodatkov je žalovaný ako objednávateľ
oprávnenýpožadovaťodžalobcuakozhotoviteľavprípadeomeškaniasplnenímvyplývajúcimzozápisu

o odovzdaní a prevzatí diela, zmluvnú pokutu vo výške 350 Eur za každý kalendárny deň omeškania s
odstránením každej jednotlivej vady alebo nedorobku, až do jeho úplného odstránenia. Podľa súpisov
vád a nedorobkov pre objekt SO-01.1 Hlavný stavebný objekt - prístavba celkový čas omeškania s
odstránením všetkých vád a nedorobkov, ktoré sú jednotlivo a položkovito rozpísané a identifikované
pre daný stavebný objekt, predstavuje spolu 1.315 dní. Žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu

za omeškanie s odstránením vád a nedorobkov pre tento stavebný objekt v celkovej výške 460.250 Eur.
Podľa súpisov vád a nedorobkov pre objekt SO-01.2 Hlavný stavebný objekt - rekonštrukcia haly celkový
čas omeškania s odstránením všetkých vád a nedorobkov, ktoré sú jednotlivo a položkovito rozpísané
a identifikované pre daný stavebný objekt, predstavuje spolu 111 dní. Žalovanému vznikol nárok na
zmluvnú pokutu za omeškanie s odstránením vád a nedorobkov pre tento stavebný objekt v celkovej

výške 38.850 Eur. Podľa súpisov vád a nedorobkov pre objekt SO-02 F. na 2. NP celkový čas omeškania
s odstránením všetkých vád a nedorobkov, ktoré sú jednotlivo a položkovito rozpísané a identifikované
pre daný stavebný objekt, predstavuje spolu XX dní. Žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu za
omeškanie s odstránením vád a nedorobkov pre tento stavebný objekt v celkovej výške 3.850 Eur. Podľa
súpisov vád a nedorobkov pre objekt SO-03 Vstupná terasa celkový čas omeškania s odstránením

všetkých vád a nedorobkov, ktoré sú jednotlivo a položkovito rozpísané a identifikované pre daný
stavebný objekt, predstavuje spolu 11 dní. Žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie
s odstránením vád a nedorobkov pre tento stavebný objekt v celkovej výške 3.850 Eur. Podľa súpisov
vád a nedorobkov pre objekt SO-05 Spevnené plochy celkový čas omeškania s odstránením všetkých
vád a nedorobkov, ktoré sú jednotlivo a položkovito rozpísané a identifikované pre daný stavebný objekt,

predstavuje spolu 24 dní. Žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s odstránením
vád a nedorobkov pre tento stavebný objekt v celkovej výške 8.400 Eur. Na základe vyššie uvedeného,
ak by súd dospel celkom alebo z časti k záveru o oprávnenosti nároku uplatneného žalobcom v žalobe,
si žalovaný započítava svoje pohľadávky voči žalobcovi predstavujúce zmluvné pokuty a to do výšky
žalobcom žalovanej alebo súdom priznanej sumy.

19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

21. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

22. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

23. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v miesteustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

24.Podľa§554ods.6Obchodnéhozákonníka,akotopožiadaktorákoľvekstrana,spíšesaoodovzdaní
predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

25. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,

keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

26. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

27. Podľa čl. 4.5 Zmluvy o dielo č. XXXXXX („ZoD"), Zhotoviteľ je povinný pred vykonaním všetkých
naviac prác urobiť ich súpis, ocenenie a prípadný návrh na zmenu termínu ukončenia diela a takto ich
predloží Objednávateľovi na odsúhlasenie. Až po písomnom odsúhlasení Objednávateľom a po uzavretí
príslušného písomného dodatku k tejto zmluve má Zhotoviteľ právo na ich realizáciu a po realizácii na
ich úhradu. V prípade, že Zhotoviteľ vykoná naviacpráce bez toho, aby došlo pred ich realizáciou k

podpisu príslušného písomného dodatku k tejto zmluve má sa za to, že všetky náklady Zhotoviteľa na ich
realizáciubudúpovažovanézasúčasťpôvodnedohodnutejcenydielapodľabodu1tohtočlánkuzmluvy.
28. Podľa čl. 12.2 ZoD, ak je Zhotoviteľ v omeškaní s plnením termínu odovzdania diela podľa bodu 1,
čl. 6, má Objednávateľ nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z celkovej ceny diela za
každý začatý kalendárny deň omeškania.

29. Podľa čl. 12.3 ZoD, ak bude Zhotoviteľ v omeškaní s plnením vyplývajúcim zo zápisu o odovzdaní
a prevzatí diela, resp. jeho jednotlivej časti (odstránenie vád a nedorobkov) v termínoch dohodnutých
v tomto zápise, je Objednávateľ oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo výške 350 Eur za každý začatý
kalendárny deň omeškania s odstránením každej jednotlivej vady alebo nedorobku, až do jej úplného

odstránenia.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá
Zmluva o dielo č. XXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo
„Rekonštrukcia a prístavba TK Slávia Bratislava". Podkladom pre uzavretie ZoD bola zadávacia

projektová dokumentácia, ktorou bol projekt pre stavebné povolenie v podrobnosti realizačného projektu
stavby spracovaný spoločnosťou Partner - Projekt, spol. s r.o. z októbra 2009 v rozsahu revízie R03 z
mája 2010, ktorá bola žalobcovi odovzdaná pred podpisom ZoD ako podklad pre spracovanie cenovej
ponuky a zadanie objednávateľa zo dňa 23.03.2010 vrátane jeho doplnení a podkladov, ktoré boli
zaslané žalobcovi pred podpisom ZoD a ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť ZoD a prílohu č. 1. Na základe

týchto dokumentov vypracoval žalobca cenovú ponuku, ktorá sa premietla do čl. 4 ZoD, v ktorom bola
dohodnutá celková cena diela vo výške 1.615.000 Eur. Podľa čl. 4.5 ZoD v prípade, že zhotoviteľ vykoná
naviac práce bez toho, aby došlo pred ich realizáciou k podpisu príslušného písomného dodatku sa má
za to, že náklady na ich realizáciu budú považované za súčasť pôvodne dohodnutej ceny diela výške
1.615.000 Eur a znáša ich žalobca. Dňa 30.09.2010 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Dodatku č.

1 k ZoD, ktorým sa rozšíril predmet diela o realizáciu prác v rozsahu špecifikácie na základe zadávacej
projektovej dokumentácie „Športový areál TK SLÁVIA Bratislava - Rekonštrukcia a prístavba - Revízia
04"spracovanýspoločnosťouMARSET,s.r.o.z07.2010,ktorábolažalobcoviodovzdanápredpodpisom
tohto dodatku. Týmto dodatkom bola navýšená cena diela na sumu 1.707.824,05 Eur a zmenený termín
odovzdania diela do 30.11.2010. Na základe tej istej zadávacej projektovej dokumentácie - Revízia 05

došlo dňa 23.02.2011 k uzavretiu Dodatku č. 2, ktorým bolo rozšírenie prác na predmete diela v celkovej
sume 170.275,91 Eur a bol dohodnutý termín odovzdania diela do 28.02.2011. Tak ako vyplynulo jednak
z tvrdení žalobcu ako aj výpovede konateľa žalovaného Ing. G., dodatky boli podpísané po odsúhlasení
a vyhotovení prác, ktoré boli predmetom týchto dodatkov. Sám konateľ žalovaného potvrdil, že v princípe
sa dohodol vždy rozsah prác, ktoré majú byť predmetom dodatku a v priebehu realizácie došlo aj k

podpisu dodatku, ktorého súčasťou bol aj termín odovzdania diela. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
Ing. D. a to v tom smere, že na stavbe pracoval ako technický dozor, bol oprávnený rokovať o zmene
ZoD avšak nemal oprávnenie na uzavretie dodatku prípadne inej zmeny ZoD. Prax prebiehala tak,
že svedok sa zúčastňoval na kontrolných dňoch, na ktorých boli dohadované naviac práce, po ichzhodnotení svedok vykonanie týchto prác schválil a tie ktoré boli odsúhlasené a schválené boli neskôr
zahrnuté do dodatkov k ZoD. Väčšina týchto prác bola v čase podpisu dodatku vykonaná a niektoré
práce prebiehali dlhšiu dobu. Súd mal v tomto smere výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného ako

aj svedka preukázané, že napriek tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného boli Dodatky č. 1 a 2 k ZoD
podpísané v priebehu, resp. po realizácií prác, ktoré boli predmetom týchto dodatkov. Túto skutočnosť
jednoznačne potvrdzujú aj preberacie protokoly - zápisy o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby
ako napr. protokol zo dňa 22.03.2011, protokol zo dňa 23.03.2011, protokol zo dňa 27.04.2011, ktoré
vyslovene odkazujú na ZoD a Dodatok č. 3 bez uvedenia dátumu podpisu tohto dodatku. Tieto protokoly

boli podpisované po termíne odovzdania diela uvedenom v Dodatku č. 2 (28.02.2011) a odkazovali na
neexistujúci Dodatok č. 3. Zmluvné strany teda ešte v apríli 2011 mali záujem uzavrieť Dodatok č. 3 na
práce, ktoré boli už vykonané a odovzdané týmito preberacími protokolmi.

31. V priebehu realizácie diela požadoval žalovaný vykonanie ďalších prác, ktoré neboli súčasťou ZoD
ani jej Dodatkov č. 1 a 2. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi potvrdil, že mal byť podpísaný Dodatok

č. 3 a žalovaný návrh tohto dodatku bez posunutia termínu odovzdania diela aj vyhotovil. Práce, ktoré
mali byť predmetom tohto dodatku nemali mať podľa žalovaného výrazný vplyv na posunutie termínu
dokončenia diela a ani žalobca nikdy neupozornil, že práce by takýto vplyv mohli mať. K nezhodám
medzi zmluvnými stranami došlo ohľadne termínu odovzdania diela, dielo bolo odovzdané po termíne
odsúhlasenom v Dodatku č. 2 k ZoD a k podpisu Dodatku č. 3 nikdy nedošlo. Obe zmluvné strany

potvrdili, že rokovali o uzavretí Dodatku č. 3 k ZoD z čoho jednoznačne vyplýva, že ani jedna zo
zmluvných strán nepovažovala práce, ktoré mali byť predmetom tohto dodatku za práce podľa ZoD,
ani Dodatku č. 1 a 2. Vzhľadom na zavedenú prax podpisovania dodatkov medzi stranami nemôže ísť
na ťarchu žalobcu, že práce, ktoré mali byť predmetom tohto dodatku začal pred podpísaním dodatku
realizovať nakoľko mohol spravodlivo očakávať následné podpísanie príslušného dodatku k ZoD. Cena

týchto prác je predmetom tohto sporu a ich realizácia nebola nikdy spochybnená. Išlo teda o práce
v hodnote 233.689,68 Eur a vzhľadom na ich cenu išlo o práce väčšieho rozsahu. To, že práce mali
dopad na termín dokončenia diela podľa ZoD potvrdil jednoznačne aj znalec v odpovedi na otázku č.
3 znaleckého posudku, pričom uviedol, že to bolo hlavne z dôvodu, že veľká časť týchto prác bola
nárokovaná po termíne ukončenia a odovzdania diela dohodnutom na 28.02.2011. V priebehu realizácie

diela došlo k zmene počtu pracovných objektov oproti ZoD a požiadavky žalovaného prichádzali počas
realizácie a po termíne ukončenia a odovzdania. Vzhľadom na charakter a rozsah týchto prác, ktoré
mali byť predmetom Dodatku č. 3, súd ustálil, že nešlo o práce naviac podľa čl. 4.5 ZoD a to z
dôvodu, že o požiadavke realizácie týchto prác nemohol mať žalobca v čase podpisu
ZoD vedomosť, a nemožno tieto práce považovať za práce naviac, ktoré by mohli vyplynúť z projektovej

dokumentácie spracovanej spoločnosťou Partner - Projekt, spol. s r.o., na základe ktorej vypracovával
pôvodnú cenovú ponuku. Ďalším dôvodom, prečo súd neposúdil tieto práce ako naviac práce podľa ZoD
je aj skutočnosť, že obe strany mali záujem ohľadne týchto prác uzavrieť samostatný dodatok k ZoD a
nezhody nastali len ohľadne termínu ukončenia diela. Súd teda považoval tieto práce ako
práce žalovaným ústne objednané, prevzaté a žalobcom vykonané na základe ústnej zmluvy o dielo.

Žalovaný v konaní nespochybnil, že práce boli ním požadované, žalobcom vykonané a odovzdané. V
konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami bol ústne dohodnutý termín odovzdania týchto prác a
žalovaným nikdy nebola spochybnená cena týchto prác. Žalovaný v priebehu celého konania zotrvával
na tvrdení, že tieto práce sú práce naviac podľa ZoD a ich cena je súčasťou dohodnutej pevnej ceny. Súd
sa s týmito tvrdeniami žalovaného nestotožňuje. Tieto práce boli podľa znaleckého posudku prácami

nad rámec zadania, projektovej dokumentácie a ďalších podkladov zadaných žalovaným pri uzatváraní
ZoD a žalobca ich v tom čase nemohol predpokladať. Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že
žalobca mal predpokladať potrebu vykonania týchto prác už pri uzatváraní ZoD. I keď práce zapadali
do celkového stavebného diela, pôvodná projektová dokumentácia s týmito prácami nepočítala. Dielo
bolo rozšírené o niekoľko stavebných objektov a o tom, že tieto práce nemohli byť súčasťou ZoD svedčí

aj fakt, že dňa 06.06.2011 bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania
stavby.Taktiežobjekt „SO12Studňa",ktorýbolprevzatýžalovanýmdňa30.06.2011(vsúdnom
spise č. l. 92) nemohol byť v žiadnom prípade vykonávaný ako súčasť ZoD nakoľko bol realizovaný na
základe objednávky zo dňa 22.06.2011, čo je výslovne v preberacom protokole uvedené.

32. Vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2014 vzniesol žalovaný kompenzačnú námietku na započítanie
svojich nárokov zo zmluvných sankcií podľa ZoD ako sú vyčíslené vo Výzve na úhradu zmluvnej pokuty
zo dňa 20.09.2011 do výšky sumy nárokovanej žalobcom v tomto spore. V tejto výzve si uplatnil žalovaný
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 892.097,48 Eur v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD. Žalobca túto pohľadávkužalovaného poprel z dôvodu, že dielo bolo odovzdané v iných termínoch než bolo dohodnuté v ZoD a
dodatkoch avšak z dôvodov na strane žalovaného. Je nesporné, že dielo nebolo ako celok odovzdané
dňa 28.02.2011, ako bolo dohodnuté v Dodatku č. 2 k ZoD, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že súd

neposúdilprácevykonanénazákladepokynovžalovaného,ktorýchzaplateniejepredmetomtohtosporu
ako práce, ktoré sú súčasťou ZoD, nepovažoval nárok žalovaného za dôvodný. Žalovaný by mal nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty len za oneskorenie s časťou diela, ktorá bola predmetom pôvodnej ZoD
a Dodatkov č. 1 a 2, nie však za oneskorenie s tou časťou diela, ktorá je predmetom tohto sporu.
Žalovaný v konaní nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie výšky nároku za omeškanie s odovzdaním

časti diela podľa ZoD a Dodatkov č. 1 a 2 a teda nepreukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej
na započítanie. Navyše, i keby boli práce, ktoré sú predmetom tohto sporu súčasťou ZoD bolo by na
žalovanom preukázať, že nemali za následok objektívne posunutie termínu odovzdania diela a teda
že k neskoršiemu odovzdaniu diela nedošlo z dôvodov na strane žalovaného a to i s poukazom na
odmietnutiepodpísaniaDodatkuč.3žalovanýmprávezdôvodu,žežalobcasatýmtododatkomdomáhal
posunutia tohto termínu.

33. Následne vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2017 vzniesol žalovaný ďalšiu započítaciu námietku s
tým, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD za omeškanie žalobcu s
plnením termínu odovzdania diela je vo výške 610.382,49 Eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
zmysle čl. 12 ods. 3 Zmluvy v znení jej dodatkov je za všetky objekty spolu vo výške 515.200 Eur, pričom

v tomto započítacom prejave presne špecifikoval výšku zmluvnej pokuty pri jednotlivých odovzdávaných
objektoch. Forma tohto právneho úkonu nie je predpísaná, avšak musí spĺňať všeobecné náležitosti
stanovené v § 34 a nasl. Obč. zák. a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške
sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Z tohto dôvodu, aby mohlo prísť k riadnemu
započítaniu pohľadávok, je nutné započítavané pohľadávky dostatočne identifikovať tak, aby bolo

zrejmé, ktoré pohľadávky a do akej výšky vykonaným zápočtom zanikajú. Pokiaľ sa započítavajú viaceré
pohľadávky, tak ako to urobil žalovaný v tomto započítacom prejave a pohľadávky, ktoré vo svojom súčte
prevyšujú pohľadávku žalobcu, je k platnému zániku záväzku nutné, aby zo započítavacieho prejavu
bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok je predmetom zápočtu. Nakoľko žalovaný svojim
započítacím prejavom zo dňa 24.11.2017 a ani v priebehu súdneho konania nešpecifikoval, ktorú zo

svojich pohľadávok započítava na pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní, je jeho započítací
prejav pre jeho nejasnosť a neurčitosť neplatný. Navyše súd uvádza, že čo sa týka časti pohľadávky
na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 12 ods. 2 ZoD za omeškanie žalobcu s plnením
termínu odovzdania diela, k tomuto nároku sa súd vyjadril vyššie. Ide o totožnú zmluvnú pokutu ako bola
uplatnená žalovaným v prvej kompenzačnej námietke s tým, že pôvodne si uplatnil žalovaný zmluvnú

pokutu od termínu odovzdania diela podľa ZoD a neskôr upravil omeškanie podľa termínu odovzdania
diela podľa Dodatku č. 2 k Zmluve. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. 12 ods. 3 ZoD v
znení jej dodatkov, táto pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie. Nárok na túto zmluvnú pokutu si
žalovaný u žalobcu nikdy neuplatnil v súlade so ZoD, prvý krát tak urobil až v započítacom prejave
24.11.2017, teda v čase, keď už bola pohľadávka premlčaná. Pretože premlčanie nastalo pred tým, kedy

sa pohľadávka stala spôsobilá na započítanie, nie je možné ju účinne započítať.

34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.37. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania priznal súd
žalobcovi v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinnom ku dňu vzniku omeškania zákonný
úrok z omeškania od 10.09.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zaplatenia.

38. Na základe uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

39. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).