Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717204560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska
kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava, P.O.BOX 205 proti žalovanému: G. T., A.. X.X.XXXX, W. P.
XXX/XX, O., o zaplatenie 469,95 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 41,98 eur s príslušným úrokom z omeškania.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 360
eur od 30.10.2014 do 22.12.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 340 eur od 23.12.2017do

18.1.2018, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 320 eur od 19.1.2018 do 27.3.2018, s úrokom z
omeškania 8 % ročne zo sumy 300 eur od 28.3.2018 do zaplatenia, a to v splátkach po 20 eur mesačne
vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 68 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa návrhom doručeným súdu dňa 28.7.2017
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 469,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky
čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 06.12.2012 a trovy konania.
2. Žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti 40 eur ( pre úhradu žalovaným 2 x 20

eur dňa 22.12.2017, 18.1.2018) a v časti 1,98 eur s príslušenstvom žalovanej titulom zmluvných pokút.
3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke Č.. XXXXXXXX zo dňa 6.12.2012, zmluvnými
podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu, prehľadom splátok a úhrad za obdobie, predžalobnou
upomienkou, oznámením o vyhlásení splatnosti úveru, písomným vyjadrením žalobcu, amortizačnou
tabuľkou, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel
s žalovaným, fyzickou osobou, dňa 6.12.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej

spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému reálne pôžičku v sume 600 eur.
Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 15 eur v počte 51 splátok,
celkové náklady spotrebiteľa 165 eur. V zmluve je uvedená celková suma pôžičky bez poistenia 765
eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 12,40 %, ročnú úrokovú sadzbu 12,40 %, konečnúsplatnosť: 3/2017. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná
sumou 15 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť

žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť, zaplatiť celkovo 765 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu i
obsahu prehľadu splátok a úhrad doložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný splatil celkovo
439 eur do 22.7.2015 v zmysle prehľadu splátok a úhrad ( 240 eur ako riadne splátky a 199 eur ako
akontácia).

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku ku
dňu 23.11.2017 na žalobcu.
6.Zobsahupredloženéhoprehľadusplátokaúhradsúdzistil,žežalovaný reálnevyčerpalsumu600eur.
Ďalej mal súd preukázané z obsahu prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný splatil žalobcovi celkovo 439
eur/240+199/. Žalovaný neplácal úver riadne a včas, preto mu predchodca žalobcu listom z 27.8.2014
poslal predžalobnú upomienku na úhradu dlžnej sumy 81 eur do 5.10.2014. Taktiež listom z 29.10.2014

oznámil okamžitú splatnosť úveru(pôžičky) a zároveň ho vyzval na zaplatenie celkovej dlžnej sumy po
doručení tohto oznámenia.
7. Žalovaný k veci uviedol, že pôžičku splácať prestal z dôvodu jeho finančných problémov, straty
zamestnania a poberaní len sociálnych dávok po 60 eur mesačne. Poukázal na to, že začal dlh splácať
po 20 eur mesačne a zaplatil túto čiastku v 22.12.2017, 18.1.2018 a 27.3.2018. Svoje tvrdenia preukázal

i listinami. Požiadal súd povoliť mu dlh splácať po 20 eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci. K svojim
pomerom uviedol, že aktuálne je zamestnaným, má v hrubom mesačne príjem 480 eur. Je ženatý,
jeho manželka je zamestnaná a tiež zarobí brutto mesačne cca 480 eur. Bývajú v dome patriacom
príbuznému manželky. Ich mesačné výdavky s bývaním má na elektrinu 100 eur, vodu štvrť ročne cca
do 50 eur, kúri drevom. Žalovaný svoje zárobkové pomery súdu preukázal aj listinnými dôkazmi.

8. Žalovaný súdu preukázal dokladom z VÚB, a.s., že zaplatil žalobcovi sumu 20 eur dňa 22.12.2017,
18.1.2018 (ako to potvrdil žalobca) , ale ešte i dňa 27.3.2018.
9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 6.12.2012), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

11. Podľa § 11ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
12. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným

zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48
OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52

Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so
späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.18. Žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v rozsahu 41,98 eur pred prvým pojednávaním, súd preto
konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
19. Predmetom sporu (po čiastočnom späťvzatí a úprave petitu žalobcu) je zaplatenie sumy 427,97

eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 467,97 eur od 30.10.2014 do 22.12.2017, s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 447,97 eur od 23.12.2017 do 18.1.2018, s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 427,97 eur od 19.1.2018 do zaplatenia z titulu nesplateného
zvyšku pôžičky čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 6.12.2012.
20.Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhostavuvecisúdvyvodilzáver,žežalobabolapodanádôvodne

len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o
pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných
skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na
základe písomnej zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne pôžičku
(úver) 600 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 15 eur v

mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 765 eur, počet mesačných splátok 51, RPMN vo
výške 12,40 %, ročnej úrokovej sadzbe 12,40 %. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, zaplatil do
podania žaloby na súd na splátkach 240 eur a na akontáciu 199, eur, po podaní žaloby zaplatil 20 eur
v dne: 22.12.2017, 18.1.2018, 27.3.2018.
21. Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov.
Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák.
č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú

prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň
nebolomožné,abysiveriteľvočidlžníkoviuplatňovalajnároky,naktorénemáprávo.Pokiaľpodpoplatky
niejemožnézahrnúťúrokasohľadomnato,žeúrokysúsplatnésosplatnosťoujednotlivejsplátky,úroky
možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov
bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa §

9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd
preto odčítaním zaplatenej sumy 240 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 600 eur zistil, že žalovaný
do podania žaloby nezaplatil sumu 360 eur, po doručení žaloby na súd zaplatil 3 x po 20 eur. Nakoľko

na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne
neuhradil z poskytnutej pôžičky doposiaľ sumu 300 eur ( 600 - 240 -20-20-20), súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 300 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od dňa nasledujúceho po
dni, kedy sa žalovaný dostal do omeškania osobitne prihliadajúc na čiastkové úhrady 3 x po 20 eur.
22. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované

smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999

o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.12.2012), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.12.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.12.2012), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ

v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
28. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.12.2012), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
29.Podľa§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy
(6.12.2012),každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľských

zmluvách
30.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
31. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a
sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom

formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie
zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti
súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého

jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného,
a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
32. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len

v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2
sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

33. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

34. Súd povolil žalovanému pohľadávku splácať v splátkach mesačne po 20 eur s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pritom prihliadal na žalovaným

preukázané osobné a zárobkové pomery, výšku dlžnej sumy a fakt, že na prvom mieste je zabezpečiť
zaplatenie dlžnej sumy hoc aj v splátkach, než rozhodnúť zaplatiť sumu jednorázovo, čo je pre
žalovaného nereálne.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP posudzujúc pomer
úspechu strán sporu. Žalobca žaloval o zaplatenie sumy 427,97 eur ( po čiastočnom späťvzatí v časti
40 eur pre úhradu žalovaným a v časti 1,98 eur), pričom bol úspešný v sume 360 eur ( lebo k priznanej

sume 300 eur súd k úspechu pripočítal platby po začatí konania 3 x 20 eur), čiže mal čistý úspech v
sume 68 % ( výpočet čistého úspechu: /360 x 100/ deleno 427,97 = 84,11, zaokrúhlene 84 % úspech
žalobcu; 100-84 =16 % úspech žalovaného. Čistý úspech žalobcu: 84-16 = 68 %).

39. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).