Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617204273.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: T. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. E. XXX, proti manželke: Q. O., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. E.
XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou so sídlom G.
A. I. XX, P., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 21Pc/11/2017-25 zo dňa 12. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 21Pc/11/2017-25 zo dňa 12.09.2017 manželstvo
navrhovateľaajehomanželkyuzavreté17.08.1985vLiptovskomMikuláši,zapísanévknihemanželstiev
Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši vo zväzku 16, ročník 1985, na strane 99, pod

radovým číslom 158, rozviedol s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania.
V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 05.05.2017 domáhal rozvodu
manželstva z dôvodu jeho rozvratu zapríčineného žiarlivosťou jeho manželky, ku ktorej stratil citový
vzťah. Manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasila.
Citujúc ust. § 22, § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o rodine“) súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel, neplní svoju sociálnu
funkciu, pretože manželia spoločne nežijú, netrávia spoločne čas, a teda nemajú záujem tvoriť
jeden sociálny celok. Neplní svoju biologickú funkciu, nakoľko manželia sa intímne nestýkajú, k
plneniu ekonomickej funkcie manželstva dochádza len z titulu faktického spoločného bývania, kedy
musia nejakým spôsobom spoločne uhrádzať svoje ekonomické potreby, keďže nežijú v oddelených

domácnostiach. Keďže sú všetky deti plnoleté, nemožno hovoriť ani o naplnení výchovnej funkcie
manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo nemôže
plniť svoj účel a súčasne od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže
uvedený stav trvá už 3 roky. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že príčinou
rozvodu a narušených vzťahov v manželstve bola žiarlivosť manželky navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) tak,

že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala manželka navrhovateľa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní namietala, že súd o návrhu navrhovateľa rozhodol na pojednávaní dňa 12.09.2017, ktorého
sa však nezúčastnila z dôvodu úmrtia blízkej osoby, ktorej pohreb sa konal v deň pojednávania.

Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila vo viere, že súd na pojednávaní vypočuje navrhovateľa a
následne, vzhľadom na to, že ide o rozvod manželstva, kde je potrebné vypočuť jednotlivých účastníkovkonania, a z dôvodu, že s rozvodom nesúhlasí, súd vo veci vytýči ďalšie pojednávanie, na ktorom
vypočuje aj ju. Vzhľadom na to, že nebola zastúpená právnym zástupcom, nemala vedomosť o tom, že
musí požiadať o odročenie pojednávania.

S poukazom na ust. § 22 a § 23 zákona o rodine namietala, že súd rozhodol výlučne na základe tvrdení a
skutkovýchokolnostíprednesenýchnavrhovateľom.Srozvodommanželstvanesúhlasíanesúhlasíanis
dôvodmi uvedenými navrhovateľom v návrhu. S navrhovateľom vzájomne komunikujú a žijú v spoločnej
domácnosti a spoločne aj uhrádzajú náklady na domácnosť. Nie je pravda, že spolu intímne nežijú už
roky, nie je pravda ani to, že mu robila scény, navrhovateľa nesledovala. Z jej pohľadu manželstvo nie

je hlboko rozvrátené, a teda nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklady pre jeho rozvod. Nepoprela,
že vzťahy medzi nimi sú komplikovanejšia, avšak podľa nej nie trvalo rozvrátené a má za to, že snahou
každého z manželov by došlo k náprave narušených vzťahov, napr. aj prostredníctvom odborného
poradenstva. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na ust. § 96 C. m. p. s tým, že pokiaľ ju súd
nevypočul a rozhodol len na základe tvrdení a názoru navrhovateľa, neviedol účastníkov konania k
odstráneniu príčin rozvratu a k ich zmiereniu, čo je v rozpore s cit. ustanovením. Súd prvej inštancie tak

nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že na rozvode manželstva trvá, nakoľko je
presvedčený, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Vzťahy sú podľa neho čím ďalej

komplikovanejšie a neúnosné. Manželka sama zaniesla na súd ospravedlnenie a súhlas na konanie
pojednávania bez jej prítomnosti.

4. Odvolateľka na vyjadrenie navrhovateľa nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu uvedenom v
odvolaní (§ 65 C. m. p.) a tento podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.

s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

7. Podľa § 23 cit. zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistí príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

8. Podľa § 96 C. m. p. súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak
je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne
riešenie pokúsili mediáciou.

9. Z ust. § 23 zákona o rodine vyplýva, že zákonným predpokladom zrušenia manželstva rozvodom
je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahu
medzi manželmi javí ako nenapraviteľný stav, vzhľadom na jeho intenzitu (hĺbku) a trvalosť rozvratu

a so zreteľom na možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Predpokladom rozvodu
manželstva je objektívne zistenie podmienok pre rozvod, a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský
účel, ktorým je vytváranie rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva
je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný citový vzťah medzi

manželmi, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi. Zistenie príčin, ktoré viedli k vážnemu
rozvráteniumanželstvaniejeibazistenímzákladnejaleboposlednejpríčiny,alezistenímvšetkýchpríčin,
ktoré už v dobe uzavretia manželstva mohli znížiť vyhliadky na to, že manželstvo bude harmonické,
pevné a trvalé, ktoré boli podnetom pre konflikty medzi manželmi a ktoré sa prehlbovali a dovŕšili rozvratmedzi nimi do takej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Pokiaľ si súd
ustáli, že vzťahy medzi manželmi sú skutočne vážne rozvrátené, musí dokazovanie zamerať na otázku
trvalosti rozvratu, t. j. či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej veci dôsledne
nerešpektoval svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 23 ods. 2 zákona o rodine, keď dôsledne
nezisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva. Súd prvej inštancie rovnako nesplnil svoju

povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 96 C. m. p., účastníkov neviedol k odstráneniu príčin rozvratu a
neusiloval sa o ich zmierenie. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol len na základe tvrdení navrhovateľa,
bez toho, aby vypočul jeho manželku, ktorá s rozvodom manželstva nesúhlasila a vo vyjadrení k návrhu
poprela tvrdenia navrhovateľa o rozvrate ich manželstva. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že súd je v mimosporových konaniach, ktorým je i konanie o rozvod manželstva, povinný zisťovať
skutočný stav veci (čl. 6, § 35 C. m. p.) a v každom prípade je povinný skúmať objektívnu existenciu

kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi a dôvody uvádzané len jedným z účastníkov konania
nie sú bez ďalších rozhodujúcich skutočností dostatočné pre presvedčivé a spravodlivé rozhodnutie o
návrhu na rozvod manželstva.

11. Rozvrat manželstva je spravidla spôsobný viacerými príčinami a súd musí prihliadať na všetky

príčiny, ktoré sa na rozvrate vzťahov podieľali. Súd, vychádzajúc výlučne z tvrdení navrhovateľa, ako
príčinu rozvratu manželstva určil žiarlivosť manželky navrhovateľa, príčinu vzniku žiarlivosti manželky
však už nezisťoval, a to ani výsluchom navrhovateľa. Súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia
vyjadrenie manželky o mimomanželskom vzťahu navrhovateľa, ako aj ňou prezentovanú snahu o
zachovanie manželstva. Za daného skutkového stavu nebol postup súdu prvej inštancie, ktorý vo

veci rozhodol bez vypočutia manželky navrhovateľa, správny, navyše keď manželka navrhovateľa je
v konaní aktívna a na pojednávaní dňa 12.09.2017 sa nezúčastnila z vážnych dôvodov (účasť na
pohrebe matky), pričom svoju neprítomnosť vopred ospravedlnila. Odvolací súd však poukazuje i na
nedostatočnývýsluchnavrhovateľa,zktoréhoniejezrejméakoprebiehalomanželstvomedziúčastníkmi
konania, kedy konkrétne začali nezhody medzi manželmi, či okrem žiarlivosti manželky boli i iné príčiny

nezhôd, v čom podľa neho spočívali príčiny žiarlivosti manželky, či bol manželke počas manželstva
verný a pod. Navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že vyhľadal psychológa, v jeho
výpovedi na pojednávaní však o uvedenom nie je žiadna zmienka, pričom súd navrhovateľa k uvedenej
skutočnosti nevypočul (z akého dôvodu vyhľadal psychológa, či tohto vyhľadal sám alebo s manželkou,
z akého dôvodu prestal chodiť na sedenia), rovnako navrhovateľa nevypočul ani k tvrdeniam manželky

uvedeným vo vyjadreniu k návrhu na rozvod manželstva o jeho mimomanželskom vzťahu. S vyjadrením
manželky navrhovateľa sa súd v napadnutom rozsudku napokon ani žiadnym spôsobom nevysporiadal.

12. Pretože súd prvej inštancie pojednával a meritórne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov
konania bez toho, aby vypočul manželku navrhovateľa alebo si overil tvrdenia navrhovateľa o príčinách

rozvratu manželstva aj z iných zdrojov, nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, v
dôsledku čoho nebolo možné určiť, či vec vôbec správne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie pokúsiť sa o
zmierenie účastníkov konania, doplniť dokazovanie podrobným výsluchom oboch účastníkov konania k

ich manželskému spolužitiu, príčinám rozvratu manželstva, jeho trvalosti a možnosti obnoviť manželské
spolužitie, v prípade potreby vykonať vo veci ďalšie dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu
veciapodôslednomvyhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovaznichzistenýchskutočnostíopätovne
rozhodnúť.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)