Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Hricková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206638
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2515206638.6

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: Ž. Ž., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
A. XXX, zastúpenej právnym zástupcom: RS legal, s. r. o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, IČO:
36864358, proti žalovanému: O.. T. Ž., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, zastúpenému Mgr. Janou
Petrášovou Laiferovou, advokátkou so sídlom Royova 9, Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 5.10.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.10.2015, žiadala,
aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou

rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

2. Žalobkyňa podaním zo dňa 10.11.2017, doručeným súdu dňa 15.12.2017, oznámila súdu, že berie
svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že dňa 3.11.2017 došlo medzi
stranami k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní ich BSM. K podaniu pripojila aj fotokópiu

rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, k nehnuteľnostiam patriacim do zaniknutého BSM strán sporu. Žalobkyňa
uviedla, že právo na náhradu trov konania si neuplatňuje.

3. Súčasťou späťvzatia bol aj výslovný súhlas žalovaného s týmto späťvzatím žaloby.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právnehovzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho
vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník
tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná

legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa mohol
totožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex).
Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží
konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie
zastaviťlensosúhlasomžalovaného,pričomsúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobymusíbyťvýslovne

a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu
so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať
podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá
námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad
konanie o vyporiadanie BSM [§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ), o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu (§ 705, § 712a OZ)].

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť a na
výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2

CSP), keďže spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa
§ 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
12. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní
žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v

intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzisprávaním
žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP,
právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

13. O nároku strán na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže
žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, a
vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán, v danom prípade súd dospel k záveru, že obe strany
zavinili zastavenie konania z procesného hľadiska, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.