Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116214041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, pobočka Trnava, so sídlom Trnava, V. Clementisa 24/A, IČO: 30 807 484, proti žalovanému:
D. P., nar. X.X.XXXX, bytom A., S. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gavalec, so sídlom
Trnava, T. Tekela 23, o zaplatenie 2.994,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 11C/177/2016-125 zo dňa 1. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (I. výrok) a vo výroku o náhrade trov
konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
1.497,-Eur,atodo75dníodprávoplatnostirozsudku,II.výrokomvozvyškužalobuzamietol,III.výrokom
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 488, § 489 § 420 ods. 1, 2, 3,
§ 441, § 442 Občianskeho zákonníka, § 238 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), § 224 ods. 1, 2, Trestného zákona, § 4 ods. 2 psím. c), § 15 ods.
1, § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom do
31.1.2009 (ďalej len zákon o premávke na pozemných komunikáciách), ako i s poukazom na procesné
ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 3To/36/2008-278 zo dňa 9.9.2008 (ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.

7T 116/05 zo dňa 21.9.2006 v celom rozsahu) žalovaný ako obžalovaný bol uznaný vinným, že dňa
X.X.XXXX v čase o 20.06 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna EČ:
TT 001-BN, narazil do zadného kolesa bicykla vedeného cyklistom T. M., ktorý následkom nárazu
utrpel smrteľné zranenia, ktorým na mieste podľahol, čím obvinený porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c/ a
§ 15 ods. 1 zák. NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného
zákona, za čo bol odsúdený podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1.1.2006 k trestu odňatia

slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov. Podľa potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 15.1.2015
a zo dňa 25.2016 a rozpisu vyplatených dávok boli T. M. v období od 1.1.2014 do 31.12.2014, od
1.1.2015 do 31.12.2015 vyplatené dávky dôchodkového poistenia a to vdovského dôchodku v sume1.488,- Eur a v sume 1.506,- Eur. Výzvou č. 9/0267/2012 zo dňa 16.1.2015 a výzvou č. 10/0267/2012
zo dňa 26.1.2016 bol žalovaný žalobkyňou vyzvaný na zaplatenie sumy 1.488,- Eur a sumy 1.506,-
Eur. Znaleckým posudkom č. 70/2004 (vypracovaný Ing. Petrom Rosenbergerom) v spojení s doplnkom

č. 1 znaleckého posudku č. 70/2004 znalec vyhodnotil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody v
dvoch alternatívach. Pri alternatíve 1 (bicykel je opatrený zadným svetlom s odrazkou a odrazkami
na pedáloch), bola jedna technická príčina dopravnej nehody, a to nesprávna technika vodiča vozidla
Renault.Nesprávnymprvkomvjehotechnikejazdybolaneskoráreakcianacyklistu,atoajnapriektomu,
žecyklistapoužilkjazdezazníženejviditeľnostineosvetlenýbicykel.Nesprávnatechnikacyklistunebola

v priamej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, pretože bicykel opatrený zadným svetlom s odrazkou
a odrazkami na pedáloch je možné vo všeobecnosti a aj v konkrétnom prípade rozpoznať vo vzdialenosti
väčšej, ako je vzdialenosť zodpovedajúca rozhľadu pred vozidlo. A ak sa má vodič pohybovať rýchlosťou
zodpovedajúcou rozhľadu, potom by mal možnosť zastaviť pred miestom zrážky. Pri alternatíve 2
(bicykel bez zadného svetla s odrazkou a bez odraziek na pedáloch) bola jedna technická príčina
dopravnej nehody, a to nesprávna technika neosvetleného cyklistu pri jazde na vozovke. V tomto

prípade nemal vodič vozidla možnosť zabrániť zrážke s neosvetleným cyklistom ani pri včasnej reakcii
a dodržaní rýchlosti zodpovedajúcej rozhľadu. Technická príčina vzniku predmetnej dopravnej nehody
bola v tomto prípade vyhodnotená na základe predpokladu, že z technického hľadiska vodič
vozidla nemusel predvídať pohyb neosvetleného cyklistu po vozovke v rozpore s pravidlami cestnej
premávky. Keďže však konečné posúdenie otázky predvídavosti je otázkou právnou a jej riešenie

neprináleží technickému znalcovi, je potrebné uviesť aj nasledovné: ak vodič vozidla mal predvídať, že
vo vozovke v danom úseku za daných podmienok sa bude pohybovať neosvetlený cyklista v rozpore
s pravidlami cestnej premávky, potom technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody boli
nasledovné skutočnosti: nesprávna technika neosvetleného cyklistu pri jazde na vozovke a skutočná
technika jazdy vodiča vozidla, ktorá spočívala v tom, že sa po vozovke pohyboval rýchlosťou vyššou

ako bola rýchlosť zodpovedajúca dohľadu na konkrétnu prekážku tvorenú neosvetleným cyklistom (z
tejto rýchlosti by zabránil zrážke). V takomto prípade technika cyklistu bola tým prvkom nehodového
deja, ktorý vyvolal vznik nebezpečenstva a technika jazdy vodiča vozidla bola tým prvkom nehodového
deja, ktorý znemožnil zabrániť zrážke s cyklistom. Z technického hľadiska nie je podľa znalca možné
určiť mieru vplyvu týchto prvkov na vznik nehodového deja, a to z toho dôvodu, že ak by len jeden z

týchto prvkov nebol splnený, je z technického hľadiska dôvodné predpokladať, že by nebolo došlo k
zrážke vozidla s cyklistom.

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobu považoval za odôvodnenú v časti o zaplatenie sumy
1.497,- Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení nevyžaduje, aby protiprávne konanie tretej osoby smerovalo voči poistencovi
žalobkyne, ale predpokladá, že škoda žalobkyni vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretej osoby. Nakoľko žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď zavinil
dopravnú nehodu s následkom usmrtenia poškodeného, pozostalej manželke po poškodenom vznikol
nárok na výplatu dávok dôchodkového poistenia od žalobkyne, čím žalobkyni vznikla škoda. Je teda

daná príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a výplatou dôchodkových
dávok, pretože ak by žalovaný protiprávnym konaním nespôsobil dopravnú nehodu s následkom
usmrtenia, pozostalej po zomretom by nevznikol nárok na výplatu dávok dôchodkového poistenia a
žalobkynibyškodanevznikla.Niejemožnéuznaťzadôvodnúobranužalovaného,žepoberateľkedávok
nespôsobil škodu, a preto nie je nárok žalobkyne dôvodný, nakoľko takýto výklad ustanovenia § 238 ods.

1 zákona o sociálnom poistení nie je správny. Ak by zákonodarca mienil použitie uvedeného ustanovenia
obmedziť iba na prípady protiprávneho konania proti poistencovi žalobkyne, výslovne by to v ustanovení
upravil, čo však neurobil. Je tiež bezpredmetná tá obrana žalovaného, že žalovaný nezodpovedá za
škodu voči manželke nebohého, nakoľko predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody uplatnený
voči žalovanému zo strany žalobkyne, a nie zo strany vdovy po nebohom poškodenom. Uvedené

ustanovenie vytvára hmotnoprávny základ pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody vzniknutej
výplatou dávok dôchodkového poistenia, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia má Sociálna poisťovňa
voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného
zákonného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového poistenia,

ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Ak
bola poistencovi poskytnutá dávka, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným
protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle vyššie uvedeného
zákonnéhoustanoveniaregresnéprávonanáhradudávky(škody).Zuvedenéhovyplýva,žetretiaosobamá povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené
protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v
dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky

podieľali iné okolnosti, prípadne, v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poškodeného, tretia
osoba nezodpovedá.

5. Nárok podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je nárokom na náhradu
škody na zdraví poškodenému podľa Občianskeho zákonníka, ale je svojím charakterom samostatným

nárokom na náhradu škody. Ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia
vo vzťahu k všeobecným predpisom, t. j. k Občianskemu zákonníku, čo
znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú
ním upravené, riadi ustanoveniami všeobecných predpisov o náhrade škody. Keďže uvedené
ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení neobsahuje dôsledky vyplývajúce z prípadného
spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, je potrebné popri posudzovaní tejto otázky aplikovať

ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Mieru zavinenia tretej osoby teda musí súd skúmať
v každom prípade, nakoľko podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám. Zákonné ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, kedy
škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej

vzniku čiastočne, resp. celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť škodcu je
potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu
poškodeného. Podporne okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo
dňa 21.1.2009, podľa ktorého „pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady
dávok“resp.„náhradyškody“)vyplývajúcichzosobitnéhoobčianskoprávnehovzťahuupravenéhovyššie

uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v
nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa
na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu
do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho

zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné
predpisy (zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z. o sociálnom poistení)
otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo
všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441 Občianskeho zákonníka). Prichádza preto do úvahy napríklad aj
možnosť zbavenia sa zodpovednosti.“

6. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalobkyňa sa v predmetnej veci domáha náhrady škody podľa
§ 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, preto dôvodnosť tohto nároku závisela predovšetkým od
posúdenia, či na strane žalovaného ako tretej osoby je dané zavinené protiprávne konanie v príčinnej
súvislosti s vyplatením dávok dôchodkového poistenia žalobkyňou za konkrétne obdobie, teda či

žalovaný zodpovedá, prípadne v akom rozsahu za úmrtie T. M. pri dopravnej nehode dňa X.X.XXXX.
Zákon v ustanovení § 238 ods. 6 zákona o sociálnom poistení predpokladá, že žalobkyňa si právo na
náhradu škody podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uplatní v občianskom súdnom konaní,
preto nič nebráni tomu, aby sa žalovaný zodpovednosti zbavil, či už celkom alebo sčasti, práve v tomto
konaní.

7. Okresný súd dospel aj k záveru, že príčinou vzniku dopravnej nehody dňa X.X.XXXX, pri ktorej
došlo k usmrteniu poškodeného T. M., bolo porušenie dopravných predpisov zo strany žalovaného ako
vodiča, tak aj poškodeného T. M.. Žalovaný bol právoplatne uznaný vinným, že poškodenému T. M. z
nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví, z dôvodu, že ako vodič sa

nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, a že neprispôsobil rýchlosť
jazdy iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, keď nešiel takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť
vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Tým porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 15 ods. 1
zákona č.315/1996Z.z.opremávkenapozemnýchkomunikáciách.Zavinenéprotiprávne
konanie žalovaného (§ 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) je tak dané touto skutočnosťou, a

úplne zbavenie sa zodpovednosti z jeho strany nie je možné. Je však zároveň potrebné prihliadnuť na
to, že z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že za dopravnú nehodu, a teda aj za smrť
poškodeného, zodpovedá z časti aj sám poškodený. Pričom v tejto súvislosti okresný súd poukázal
na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/36/2008-278 zo dňa 9.9.2008, z ktoréhovyplýva, že otázku osvetlenia bicykla vyriešil trestný súd v prospech obžalovaného (tu žalovaného),
a síce, že bicykel osvetlený nebol (keď napriek tomu mal obžalovaný počítať s pohybom cyklistov na
vozovke jazdiacich v pravom jazdnom pruhu). Žalobkyňa pritom v tomto občianskoprávnom konaní opak

(asíce,žebicykelosvetlenýbol)nepreukázala.ProtiprávnekonaniepoškodenéhoT.M.potomspočívalo
v tom, že ako cyklista pri zníženej viditeľnosti jazdil bez osvetlenia bicykla, čím porušil ustanovenie § 56
ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Pričom podľa odôvodnenia
Krajského súdu v Trnave, poškodený tiež porušil závažným spôsobom pravidlá cestnej premávky, z
ktorého dôvodu trestný súd kvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 224 ods. 1, a nie podľa § 224

ods. 2 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, ako to urobil Okresný súd Trnava v zrušenom rozsudku
č. k. 7T 116/05-230 zo dňa 21.9.2006.

8. Zároveň okresný súd uzavrel, že žalovaný sa zodpovednosti čiastočne zbavil, nakoľko v konaní bolo
preukázané, že protiprávne konanie žalovaného nebolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody, ale
druhou príčinou bolo porušenie právnych predpisov poškodeným T. M., pričom bez žiadnej z týchto

príčin by k dopravnej nehode neprišlo. Keďže jednou z príčin úmrtia poškodeného v dôsledku dopravnej
nehody, a teda následne jednou z príčin vyplatenia dávok dôchodkového poistenia, bolo aj protiprávne
konanie poškodeného, znáša škodu pomerne (§ 441 Občianskeho zákonníka). Ohľadom vyhodnotenia
miery zodpovednosti žalovaného ako vodiča a miery zodpovednosti poškodeného cyklistu, okresný súd
poukázal na dôkaz predložený žalovaným, a síce Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 70/2004, kde sa

znalec z odboru cestnej dopravy konštatoval, že ak vodič vozidla mal predvídať, že vo vozovke v danom
úseku za daných podmienok sa bude pohybovať neosvetlený cyklista v rozpore s pravidlami cestnej
premávky, potom technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika
neosvetleného cyklistu pri jazde na vozovke a zároveň skutočná technika jazdy vodiča vozidla, ktorá
spočívala v tom, že sa po vozovke pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť zodpovedajúca

dohľadu na konkrétnu prekážku tvorenú neosvetleným cyklistom. V takomto prípade technika cyklistu
bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal vznik nebezpečenstva a technika jazdy vodiča vozidla
bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil zabrániť zrážke s cyklistom, pričom z technického
hľadiska nie je podľa znalca možné určiť mieru vplyvu týchto prvkov na vznik nehodového deja, a to
z toho dôvodu, že ak by len jeden z týchto prvkov nebol splnený, je z technického hľadiska dôvodné

predpokladať, že by nebolo došlo k zrážke vozidla s cyklistom. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je možné
určiť mieru vplyvu prvkov, u žalovaného ako vodiča a u poškodeného ako cyklistu, na vznik nehodového
deja (pretože ak by len jeden z nich nebol splnený, k zrážke vozidla s cyklistom by podľa znalca zrejme
nebolo prišlo), je potom správny záver ten, že na vzniku dopravnej nehody sa tieto prvky podieľali v
rovnakej miere.

9. Následne okresný súd vyhodnotil mieru zodpovednosti samotného poškodeného T. M. vo vzťahu k
jeho zavineniu oproti porušeniu povinností žalovaného ako vodiča, pričom dospel k miere zavinenia
žalovaného na vzniknutej dopravnej nehode v podiele 50 % a miere zavinenia poškodeného v podiele
50 %. Žalovaný ako vodič motorového vozidla sa dopustil zavineného protiprávneho konania, ktoré bolo

v priamej príčinnej súvislosti so vznikom úrazu poškodeného T. M., pričom zbaviť zodpovednosti sa
mu podarilo z časti, a to v rozsahu 50 %. Stanovená miera zodpovednosti žalovaného v rozsahu 50
%, zodpovedajúca 50 % miere zavinenia aj samotného poškodeného na vzniku úrazu, je podľa názoru
okresného súdu primeraná miere zistených porušení právnych predpisov. Nakoľko okresný súd ustálil
mieru zavinenia žalovaného pri vzniku škody v rozsahu 50 %, žalovaný zodpovedá za náhradu škody,

ktorá žalobkyni vznikla vyplatením dávok za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2015 v rozsahu 50 %, čo
zodpovedá sume 1.497,- Eur. Nad uvedenú sumu, ktorá zodpovedá 50 % miere zavinenia poškodeného,
bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko za vznik škody v tomto rozsahu žalovaný
nezodpovedá.

10. Vzhľadom k výške istiny, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, okresný súd určil žalovanému
na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 75 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá mu má slúžiť na
zabezpečenie istiny, napr. aj formou úveru, prípadne plnením jeho poisťovne.

11. Nad rámec okresný súd uviedol, že žalobkyňa si v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretej osoby, musí uplatniť voči tejto osobe, pričom žalovaný ako poistený si môže
svoje nároky z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatniť
voči poisťovni, s ktorou mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie (§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.).12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni bola zo sumy 2.994,- Eur priznaná suma 1.497,- Eur, z čoho

vyplýva, že úspech a neúspech strán sporu bol rovnaký, preto žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný výlučne voči vyhovujúcej časti (I. výrok) a náhrade
trov konania (III. výrok), navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu

zamietnuť, žalovanému priznať náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania s poukazom na
§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že s nárokom žalobkyne
nesúhlasí, keď žalobkyni nespôsobil škodu. Žalobkyňa má právo na náhradu škody, ktorá je následkom
zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi, ktorým je v danej veci vdova po
nebohom T. M., pričom protiprávneho konania proti vdove po nebohom sa žalovaný nedopustil a
žiadnu škodu jej nespôsobil. Základnú obranu žalovaného okresný súd v odôvodnení rozsudku vyvracia

stručným konštatovaním, že takýto výklad § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je správny bez
podrobnejšieho odôvodnenia takéhoto názoru (odsek 28 napadnutého rozsudku poznámka odvolacieho
súdu). Základným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa § 31 ods. 1 zákona č.
274/1994 Z. z. do 31.12.2003 a § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je, že poisťovňa uhradila
svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli

poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi.
Tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v
takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami,
na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. Aj pri nároku Sociálnej poisťovne na
náhraduposkytnutýchdávokodtretíchosôbpodľauvedenýchustanovení,trebaskúmaťmieruzavinenia

poberateľov dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku
na poskytnutie dávok nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky,
resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2003, sp.
zn. 4Cdo/21/2004, sp. zn. 3MCdo/19/2008).

14. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila a uviedla, že
s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a navrhuje ho potvrdiť. V prípade, ak by škoda bola
spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a. s. z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla
žalovaného uhradená, žalovaný by nenamietal, že za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou
nehodou nezodpovedá. Žalovaný v odvolaní zmenil znenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,

a tým mení aj jeho význam. Príčinná súvislosť medzi výplatou dôchodkových dávok a protiprávnym
konaním žalovaného je jednoznačne preukázaná, pretože v prípade ak by žalovaný protiprávnym
konaním nespôsobil dopravnú nehodu s následkom usmrtenia pozostalej po zomrelom, nevznikol by
nárok na výplatu dávok dôchodkového poistenia a Sociálnej poisťovni by nevznikla škoda. Žalovaný si
dobrovoľne nesplnil povinnosť na náhradu spôsobenej škody, hoci mal od doručenia výzvy na plnenie

dostatočný časový priestor na zabezpečenie jej náhrady.

15. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16.KrajskýsúdKrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015 Z.z.Civilnéhosporového
poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže
rozsudok súdu prvej inštancie (v napadnutom rozsahu) je voči nemu vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

17. II. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v sume 1.497,- Eur zamietnutá, nebol odvolaním
žalovaného (ani žalobkyne) napadnutý, preto je právoplatný.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobkyne (čiastočne) vyhovel
(suma 1.497,- Eur) s poukazom na odvolací dôvod, že voči nemu nie je daný regresný nárok žalobkyne.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (v napadnutom rozsahu), konania jemu
predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

20. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorí vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty

než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

21. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci
pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie

otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada
dodať iba nasledovné:

23. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
3To/36/2008-278 zo dňa 9.9.2008 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa X.X.XXXX ako vodič osobného
motorového vozidla narazil do zadného kolesa bicykla vedeného cyklistom T. M., ktorý následkom
nárazu utrpel smrteľné zranenia, ktorým na mieste podľahol. Žalobkyňa vyplatila pozostalej manželke po

T. M. dôchodkové dávky dôchodkového poistenia (vdovský dôchodok) od 1.1.2014 do 31.12.2015 sumu
vo výške 2.994,- Eur, na úhradu ktorých vyzvala žalovaného výzvou č. 9/0267/2012 zo dňa 16.1.2015
a výzvou č. 10/0267/2012 zo dňa 26.1.2016, ktorú však žalovaný neuhradil.

24. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov

predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

25. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 238 ods.
1 zákona o sociálnom poistení.

26. Žalobkyňa má expressis verbis podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (systematicky
zaradeného v piatej časti, druhej hlave s názvom Zodpovednosť v sociálnom poistení) voči tretím
osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. Nárok na výplatu dôchodkovej dávky zo starobného poistenia vo forme

vdovského dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. a/ bod 3 zákona o sociálnom poistení) je samostatným nárokom
pozostalej manželky po poškodenom T. M.. Odvolací súd má za to, že ak by nedošlo k zavinenému
porušeniu povinnosti žalovaného ako vodiča, žalobkyňa by vyplácala starobný dôchodok poškodenému,
ale nevyplácala by manželke poškodeného vdovský dôchodok, ktorého výška predstavuje škoduna strane žalobkyne. Teda regresný nárok žalobkyne prichádza do úvahy za splnenia zákonných
predpokladov vyplývajúcich práve z § 238 (ods. 1) zákona o sociálnom poistení, ktoré v danej veci aj
podľa odvolacieho súdu boli splnené (vyplatenie dávok žalobkyňou a zavineného protiprávne konanie

žalovaného v rozsahu 50 %).

27. S argumentom žalovaného, ktorý namietal, že okresný súd jeho obranu v odôvodnení rozsudku
vyvracia stručným konštatovaním, že výklad § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaným nie
je správny, sa odvolací súd sa nestotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje práve na odsek

28 napadnutého rozsudku, s obsahom ktorého sa odvolací súd stotožňuje a má za to, že súd prvej
inštancie náležite odôvodnil svoj záver o tom, že ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
predpokladá, že škoda žalobkyni vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania
tretej osoby a to žalovaného, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, keď zavinil dopravnú nehodu s
následkom usmrtenia poškodeného, čím pozostalej manželke po poškodenom vznikol nárok na výplatu
dávok dôchodkového poistenia od žalobkyne, ktoré predstavujú škodu žalobkyne.

28. Ďalej odvolací súd konštatuje, že pomer zavinenia žalovaného na vzniku škody v rozsahu 50
% a poškodeného T. M. v rozsahu 50 % ustálil okresný súd správne po starostlivom a citlivom
zvážení skutkových okolností dopravnej nehody zo dňa 1.4.2003 s poukazom na závery Doplnenia
č. 1 znaleckého posudku č. 70/2004 ako aj odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

3To/36/2008-278 zo dňa 9.9.2008, čím okresný súd skúmal mieru zavinenia aj na strane poškodeného
T. M. a rozsah spoluzavinenia zohľadnil vo svojom rozhodnutí tým, že žalobkyni priznal vyplatené dávky
za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2015 v rozsahu 50 % v sume 1.497,- Eur, ktorá predstavuje okresným
súdom ustálenú mieru zavinenia žalovaného pri vzniku škody (dopravná nehoda dňa X.X.XXXX),
rešpektujúc tak závery uznesenia NS SR sp. zn. 3MCdo/19/2008, na ktoré odkázal tak okresný súd

ako aj žalovaný.

29. Vzhľadom na to, že odvolaním žalovaný osobitne nenapadol výšku priznanej sumy, odvolací súd sa
uvedeným (bez predloženia osobitnej odvolacej argumentácie) nezaoberal.

30. S prihliadnutím na záver uvedený v odseku 26 tohto rozhodnutia, ďalej odvolací súd konštatuje, že
ak súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.497,- Eur, rozhodol vo veci vecne
správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania
(odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

31. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).