Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214180
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817214180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu D. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. S. XXX/XX/XX, K., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

1. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, pod spisovou značkou SRSAspA01676/17 zo dňa 13.11.2017.

2. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa 08.12. 2017 domáhalzrušeniarozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2,
Bratislava, pod spisovou značkou SRSAspA01676/17 zo dňa 13.11.2017.

2. V žalobe sa žalobca vyjadril, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 11.
2015 sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky VÚB a.s. zo zmluvy zo dňa 12. 02. 2010. Pri
uzatváraní zmluvy o postúpení za VÚB a.s. konala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., ale
zmluvu uzatvorila VÚB a.s.. V rozhodcovskom konaní nebola predložená plná moc, na základe ktorej

by bola Consumer Finance Holding a.s. oprávnená v mene VÚB postúpiť pohľadávku na žalovaného.
Po postúpení pohľadávky bola medzi žalovaným a žalobcom uzavretá dohoda o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach. Za účelom vzniku prípadných sporov z uvedenej dohody došlo
k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Pre porušenie splátkového kalendára žalovaný
podal žalobunarozhodcovskýsúd.Dohodaouznanízáväzkujeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.
Žalovaný nepredložil žiadnu plnú moc, na základe ktorej by VÚB a.s. splnomocnila spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok. V predmetnej dohode

o splátkach a uznaní záväzku aj keď dlžník uvedie, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch, takáto dohoda je v praxi súdov považovaná za rozpornú s dobrými mravmi, pretože
sa spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou
klauzulou a ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby
dosiahol splátky svojho dlhu. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takisto na rozhodcovskom súde žalovaný
nepreukázal, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53

ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Takisto žalovaný v návrhu na začatie rozhodcovského konania
nepreukázal z čoho pozostávala výška pohľadávky v čase postúpenia, aká suma bola zo strany
žalobcuuhradená kudňupostúpenia.Zmluvamápodľatvrdeniažalobcu byťbezúročnáabezpoplatkov,
nakoľko neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, výšku a počet a termíny splátok istiny a úrokov, RPMN apriemernú RPMN. Istina podľa jeho vyjadrenia už bola preplatená. V konečnom dôsledku nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, a preto je potrebné dané rozhodnutie zrušiť.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril, že postúpenie predmetnej pohľadávky bolo zákonné, bolo relevantne
oznámené dlžníkovi a bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie
pohľadávky. Žalovaný má za to, že nemožno spájať ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
s jeho legitimáciou v rozhodcovskom konaní. S nedoručením výzvy na plnenie nemôže byť spojená
sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie ako zodpovednosť

banky podľa § 50 ZoB, pričom žalobca mal byť vyzvaný na zaplatenie dlhu podaním zo dňa 02. 11.
2012 a plniť dlh na jej základe v lehote 10 dní od jej doručenia. Žalobca neuhrádzal splátky riadne a
včas, preto sa dostal do omeškania. Žalobca mal vedomosť o uzavretej dohode, čiastočne dohodnuté
splátky uznaného dlhu uhradil, avšak dohodu rovnako ako aj pôvodnú porušil. V predmetnej dohode
ako aj rozhodcovskej zmluve svojím podpisom žalobca potvrdil uznanie záväzku a podrobenie sa
rozhodcovskému konaniu, pričom mal možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie. Uznaním začala

plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota, pričom zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania
vedomosť o premlčaní dlhu, čím nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán, dôkazmi ako žiadosť o vydanie
karty O2 č. 34655611, rozhodcovský rozsudok 01676/17, výzva zo 7.12.2015, oznámenie o tom, že

VÚB postúpila svoju pohľadávku, podací poštový hárok, vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného
zostatku, doručenka od Consummer Finance Holding, a.s. na adresáta D., príloha k zmluve o postúpení
pohľadávok, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14.12.2015, dotazník
k dohode o uznaní záväzku a úhrady pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve z 14.12.2015
spolu s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 12. 02. 2010 bola medzi žalobcom a Consumer finance Holding a.s. uzavretá úverová zmluva
č. 34655611. Dňa 23. 11. 2015 uzatvorila VÚB a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej
došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného voči žalobcovi vo výške 496,40 Eur. Po postúpení
predmetnej pohľadávky strany medzi sebou uzavreli dohodu, na základe ktorej žalobca uznal predmetný

záväzok a zaviazal sa ho uhradiť v splátkach. Súčasťou dohody pre prípad vzniku sporu bola uzavretá
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si neplnil svoje povinnosti
riadne a včas, tak žalovaný inicioval rozhodcovské konanie, v ktorom pod sp. zn. SRSAspA01676/17
rozhodcovský súd dňa 13. 11. 2017 zaviazal žalobcu na úhradu dlhu. Následne sa žalobca domáha
zrušenia predmetného rozsudku, pretože rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecnými

právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, výkon rozsudku je v rozpore s verejným poriadkom a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi

vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §
18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov zmluvných strán.

7. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/, b/ citovaného zákona spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a
meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa; označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv,
na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

8. Podľa § 45 ods. 1,3 citovaného zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa § 46 ods. 1,2 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať

v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok
nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba

o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 59 ods. 3 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

12. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.13. Súd zaoberal námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pričom žalobca opakovane tvrdil, že
v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalovaného VÚB a.s.
na žalovaného, nemohol žalovaný vstúpiť do práv veriteľa ako jeho právny nástupca, nemohol platne

uzavrieť dohodu o uznaní a splátkach a taktiež rozhodcovskú zmluvu. Po vykonanom dokazovaní
súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. Súd riešil ako predbežnú otázku, že uzavretá
rozhodcovská zmluva je platná a či mohla byť podkladom pre to, aby založila právomoc rozhodcovského
súdu. Súd mal v konaní preukázané, že v danom prípade bolo potrebné zrušiť predmetný rozhodcovský
rozsudok z nasledovných dôvodov. Súd mal za to, že v rozhodcovskom konaní žalovaný nebol aktívne

vecne legitimovaným. Súd má za to, že žalovaný nadobudol pohľadávku, na základe zmluvy o
postúpení, ktorá pre platné postúpenie vyžadovala predchádzajúcu výzvu na úhradu omeškaných
splátok, lehotu 90 dní od doručenia a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalovaný v konaní predložil ako
listinný dôkaz list zo dňa 02. 11. 2012 označený ako „vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“
spolu s doručenkou zo dňa 09. 11. 2012. V konaní tento listinný dôkaz žalovaný považoval za výzvu
a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu. Súd mal oboznámením sa predmetným listinným dôkazom

preukázané, že vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu nemožno považovať za výzvu a splnenie
podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd má za to, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti dlhu mal žalovaný postupovať v zmysle § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, čo by súd potom mohol
považovať splnenie podmienok na získanie aktívnej legitimácie v zmysle § 92 ods. 8 z. o bankách.
Súd v danom smere poukazuje aj na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 15Csr/1/2017

alebo rozhodnutie KS TN 6Co/405/2016, kde bolo ustálené, pokiaľ postúpenie nezohľadňuje splnenie
podmienok v zmysle zákona o bankách a žalobca nepreukáže doručenie výzvy banky dlžníkovi, nie
je možné platne založiť aktívnu legitimáciu v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na nesplnenie vyššie
opísaných skutočností a to neunesenie dôkazného bremena v tom smere, že banka pred postúpením
vyzývala žalobcu k zaplateniu pohľadávky, v akom rozsahu a či takáto výzva bola riadne doručená súd

mal za to, že žalovaný nebol v rozhodcovskom konaní aktívne vecne legitimovaným.

14. Súd má ďalej za to, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu nemôže uzavrieť hocikto, ale len
osoba dodávateľa, pričom žalovaný toto postavenie nemal a nenadobudol ho ani v dôsledku neplatného
postúpenia pohľadávky. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je preto neplatná. Okrem toho vzhľadom

na spôsob dojednania a uzatvorenia tejto dohody, je neplatná i preto, že nebola individuálne dojednaná.
Spôsob akým vopred pripravený formulár predkladá žalovaný na podpis spotrebiteľovi, keď súčasne
spotrebiteľovi podsúva podpis uznávacieho prejavu, dohodu o splátkach, je nekalou obchodnou
praktikou, pretože spotrebiteľ podpisuje dohodu o uznaní záväzku v nevedomosti, v stave naliehania
a tvrdenie, že má možnosť zmluvu nepodpísať je len formálne. V zmysle rozhodnutia KS TN sp. zn.

17Co/234/2013 súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým
ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o
splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Súd má za to, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu,
nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu.
15. Z uvedených dôvodov rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci, preto súd zrušil

rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho
čistého úspechu v konaní 100%.

17. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sarozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.