Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200902
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815200902.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne G.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., S. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá
45 proti žalovanej Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: XX XXX
XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Laurinská

3, o zaplatenie 2.554,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 6C 317/2015-122 zo dňa 20.septembra 2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 1498,40 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1498,40 Eur od 12.01.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a (II.).
III. Žiadna zo strán sporu, ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
IV. Súd z a v ä z u je žalovaného zaplatiť v zmysle pripojeného príkazu na úhradu súdny poplatok z

podanej žaloby vo výške 89,50 eur.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.498,40 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne od 12.1.2015 do zaplatenia, titulom
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia.

3. Podanú žalobu žalobkyňou odôvodňovala tým, že pri dopravnej nehode dňa 29.3.2013 o 13.45
hod., na štátnej ceste 1/50 Košická cesta, obec Včelára, utrpela závažné poranenia. Po roku od vzniku
dopravnej nehody bol vypracovaný znalecký posudok o sťažení jej spoločenského uplatnenia zo dňa
8.4.2014, vypracovaný MUDr. Kazimírom Kuklom, chirurgom z Nemocnice sv. Vincenta, s vyčíslením
škody na zdraví na 130 bodov, čo činí 2.142,40 eur, keďže v roku 2014 platná hodnota bodu bola
vo výške 16,48 eur. Žalobkyňa nároky súvisiace s dopravnou nehodou uplatnila v zdravotnej poisťovni

Generali poisťovňa a.s. listom zo dňa 12.1.2015, ktorá ale svojvoľne a nezákonne upravila znalecký
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, keďže krátila počet bodov v posudku zo 130 na 60 bodov
a rovnako nesprávne uviedla sadzbu za 1 bod, keďže pri sume, ktorú vyplatila za posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia uviedla hodnotu 1 bodu 16,48 x 40 = 644,-eur, čomu zodpovedá hodnota
jedného bodu vo výške 16,10 eur.4. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok MUDr. Stanislava Mlynárika zo dňa 1.11.2014, ktorý
žalobkyňa spochybňovala, keďže nespĺňa náležitosti lekárskeho posudku (viď rozhodnutie NS SR sp.zn.
7 Sžso 13/2010).

5. Na odstránenie spornosti predložených lekárskych posudkov strán sporu nariadil súd prvej inštancie
znalecké dokazovanie vo veci znalcom MUDr. Petrom Valdmanom na vypracovanie znaleckého
posudku (uznesenie 6C 317/2015-59 z 8.2.2016).

6. Žalobkyňa v dôsledku vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia znaleckým posudkom č.
008/16 MUDr. Petrom Valdmanom, znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia,
traumatológia, plastická chirurgia zo dňa 6.4.2016, ktorý stanovil hodnotu sťaženia spoločenského
uplatnenia na 195 bodov x 16,48, čo zodpovedá 3.212,60 eur, po odrátaní plnenia poskytnutého
žalovaným vo výške 659,20 eur, je vo výške 2.554,40 eur, pričom podaním zo dňa 15.2.2016 požiadala
o rozšírenie žaloby zo dňa 5.2.2015 o sumu 1.056, 40 eur s príslušenstvom.

7. Žalovaný so znaleckým posudkom MUDr.Petra Valdmana súhlasil a nemal voči nemu námietky, keďže
z neho vyplynulo, že lekársky posudok MUDr. Kazimíra Kuklu o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 8.4.2014 bol nesprávny z dôvodu použitia nesprávnej položky č. 405, ktorá sa používa výlučne
pre hodnotenie deformit po zlomeninách kostí predkolenia, pričom nesprávne bolo použité aj 100%

zvýšenie bodového hodnotenia. Uviedol, že skutkový stav na podklade ktorého bola žaloba podaná
tak vychádza z nesprávneho lekárskeho posudku a z nesprávneho bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Zmenou žaloby doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.5.2016 si žalobkyňa
v tomto konaní uplatnila nárok na základe iného skutkového stavu ako aj iné plnenie, t.j. vyššiu náhradu
škody oproti pôvodnej, v dôsledku čoho je navýšený nárok žalobkyne premlčaný. Žalovaný vzniesol

námietku premlčania voči nároku uplatnenému návrhom žalobkyne na zmenu žaloby podanou až dňa
11.5.2016, t.j. až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 8.4.2016.

8. Žalobkyňa nesúhlasila s námietkou premlčania, keďže o zmenenej výške bodového hodnotenia
svojho zranenia sa dozvedela až na základe lekárskeho vyšetrenia bodového hodnotenia, ktoré určil

lekár v lekárskom posudku vypracovaným MUDr. Petrom Valdmanom zo dňa 6.4.2016, v dôsledku
čoho došlo aj k zmene bodového hodnotenia, pričom skutkový právny stav ostal nezmenený. Preto
mala za to, že jej nárok je oprávnený, a nie je premlčaný, nakoľko si uplatňuje nárok na náhradu
škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia, titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia.

9. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 444 OZ, § 100 a § 106 ods. 1,2 OZ,
§ 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z., § 2 ods. 2, § 4 ods. 1-4, § 5 ods. 1-5 zák.č. 437/2004 Z.z..

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom tohto konania po úpravách žaloby je nárok žalobkyne
na doplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že G.. Q. K. zapríčinil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a boli u neho splnené všetky

predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, pretože príčinou dopravnej nehody bola jeho nesprávna
technika jazdy s ohľadom na stav vozovky, pričom u žalovaného je daná pasívna legitimácia v spore v
zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a/ zák.č. 381/2001 Z.z..

12. Konštatoval, že žalobkyňa si správne uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa bodového ohodnotenia vo výške 16,48 eur za 1 bod v zmysle § 5 ods. 2, 4 zák.č. 437/2004 Z.z.
a s odkazom na Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19.5.2014 č. SO 3594-
OL-2014, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2014 s tým, že výška jedného bodu pri náhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
medzi stranami sporu nebola sporná.

13. Uviedol, že žalobkyňa si pôvodnou žalobou uplatňovala sťaženie spoločenského uplatnenia za
130 bodov, tak ako to bolo určené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8.4.2014
vydanom MUDr. Kazimírom Kuklom a až následne podaním zo dňa 11.5.2016 rozšírila svoj žalobnýnávrh o sumu 1.056,40 eur a to v dôsledku vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 195
bodov, znaleckým posudkom zo dňa 6.4.2016 vyhotoveným MUDr. Petrom Valdmanom ako súdom
ustanoveným znalcom.

14. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná oprávnenosť nároku
žalobkyne voči žalovanému, keďže na základe posudku o sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa
12.1.2015 poskytol žalovaný žalobkyni náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 644,-
eur, spornou bola len výška plnenia. Súd pri rozhodovaní mal k dispozícii dva lekárske posudky a

jeden znalecký posudok vypracovaný v konaní, ktoré mali rozdielne závery o tej istej otázke a preto
musel zhodnotiť, ktorý z uvedených posudkov a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia.
Nakoľko strany sporu sa plne stotožnili so znaleckým posudkom MUDr. Petra Valdmana č. 008/16 zo
dňa 6.4.2016, ktorý však svojimi závermi úplne zmenil posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne,
posudzovaný doteraz oboma lekárskymi posudkami, keďže použil pri hodnotení zdravotného stavu
žalobkyne inú položku, ako pôvodne hodnotiaci lekári a určil výšku hodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia u žalobkyne na 195 bodov, sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného, že
„žaloba vychádza z nesprávne opísaného skutkového stavu v dôsledku použitia nesprávnej položky
pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne MUDr. Kazimírom Kuklom a preto je nedôvodná“ a keďže
sčasti žalovaný plnil na základe lekárskeho posudku MUDr. Kuklu, sčasti žalobe súd prvej inštancie
vyhovel, aj keď dodal, že zo znaleckého posudku MUDr. Valdmana vypracovaného v konaní vyplynuli

úplne rozdielne závery v porovnaní s predchádzajúcimi lekárskymi posudkami.

15. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
nakoľko mal za to, že žalobkyni pokiaľ ide o jej nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
začala dvojročná premlčacia lehota plynúť najneskoršie 08. apríla 2014 (t.j. v deň vyhotovenia posudku

o výške sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimírom Kuklom). Pri sťažení spoločenského
uplatnenia dvojročná premlčacia lehota uplynula 8. apríla 2016 a preto ak si žalobkyňa uplatňovala
nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej sumu 1.498,40 Eur návrhom na
zmenu žaloby zo dňa 11. mája 2016, ktorý bol aj v ten deň doručený súdu prvej inštancie, k uplatneniu
tohto nároku došlo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty a preto námietka premlčania vznesená

žalovaným je čiastočne dôvodná (§ 106 ods. 1 OZ), dôsledkom čoho súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

16. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výšky bodového hodnotenia stanoveného MUDr. Petrom
Valdmanom uzavrel, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody zranenia, ktoré majú

nepriaznivé trvalé následky pre jej ďalšie životného úkony, čo vyplynulo aj zo všetkých troch posudkov,
a preto priznal žalobkyni náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.498,40 eur, ktorá
zodpovedá 130 bodom stanovených znaleckým posudkom MUDr.Kuklu pri hodnote 1 bodu vo výške
16,48 eur, po odrátaní sumy 644,-eur, ktorú už žalovaný uhradil žalobkyni. Keďže nárok žalobkyňa
vo výške 1.498,40 eur uplatnila riadne a včas a hodnotiaci lekár len zrejme nesprávne ohodnotil jej

zdravotný stav, za čo ale žalobkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť a nemôže byť ani sankcionovaná
zamietnutím žaloby.

17. V zmysle § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1,2, § 563 OZ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni
patria úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania tým, že neuhradil žalobkyni nárok z

titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktorý žalobkyňa mala nárok od začiatku a žalovaný neplnil
ani po uplatnení a preukázaní tohto nároku v plnej výške s odkazom na ust. § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v platnom znení k prvému dňu omeškania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na článok 4 ods.

1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom v prejednávanej veci úspech žalobkyne a žalovaného bol v
približne rovnakej výške a preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

19. Výrok o trovách štátu analogicky aplikoval v zmysle článku 4 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 255
ods. 1, 2 CSP s tým, že súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie Znaleckým posudkom číslo 008/16

vypracovaným dňa 06.04.2016 MUDr. Petrom Valdmanom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
a uznesením č. k. 6C/317/2015 - 81 zo dňa 25.04.2016 znalcovi za predmetný znalecký posudok
priznal odmenu a náhradu paušálnych výdavkov celkom vo výške 291,66 Eur. V zmysle uznesenia
č. k. 6C/317/2015 - 81 zo dňa 25.04.2016 znalcovi bola vyplatená čiastočne odmena zo zálohyžalovaného vo výške 150,00 Eur a zostávajúca časť vo výške 141,66 Eur bola uhradená preddavkovo
z finančných prostriedkov štátu. Vychádzajúc ale z dikcie ustanovenia § 255 ods. 1,2 CSP súd prvej
inštancie nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu ani štátu a to vzhľadom na skutočnosť,

že žalobkyňa bola úspešná na 58,06 % v pomere k celku a žalovaný, ktorý na náklady znaleckého
dokazovania, vzniknuté napokon vo výške 291,66 Eur, zložil zálohu vo výške 150,00 Eur, bol úspešný na
41,34 % v pomere k celku, a so zreteľom na to, že žalobkyňa je v danom konaní oslobodená od súdnych
poplatkov, rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko trovy
štátu v časti, v ktorej by ich podľa výsledku konania mal povinnosť uhradiť žalovaný, boli kryté zálohou

zloženou žalovaným, a ohľadom časti trov štátu, na úhradu ktorých by mal súd podľa výsledku konania
zaviazať žalobkyňu, sú u žalobkyne dané predpoklady pre jej oslobodenie od súdnych poplatkov.

20. O povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok za podaný návrh súd prvej inštancie rozhodol
v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a keďže žalobkyňa bola v
konaní oslobodená od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. i), povinný uhradiť pomernú časť

súdneho poplatku je žalovaný, podľa výsledku konania. Výška súdneho poplatku bola určená na základe
sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1 písm. a) vo výške 89,50 Eur, vzhľadom k tomu, že v tejto časti
bol žalovaný neúspešný.

21. Proti výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a nepriznaní stranám sporu ani

štátu náhradu trov konania podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolací
dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky
rozhodnutia tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.554,40 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 2.55,40 eur od 12.1.2015 do zaplatenia a prizná jej nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.

22. Žalobkyňa s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom premlčania nároku vo výške 1.056,-eur
spríslušenstvomnesúhlasilaamalazato,ževskutočnostisaovýškeškodydozvedelaažoboznámením
sa so závermi znaleckého posudku MUDr.Petra Valdmana č. 008/16 zo dňa 6.4.2016 a z tohto dôvodu
až od tohto dátumu jej začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota (viď rozšírenie návrhu

učinené dňa 11.5.2016). Rovnako nesúhlasila ani s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania,
keďže mala za to, že v konaní mala plný úspech v zmysle § 255 CSP.

23. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, žiadnej zo strán sporu ani štátu nepriznal
nárok na náhradu trov konania a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby, podal

v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/,
pričom z obsahu odvolania vyplýva aj § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Poukazoval na podané vyjadrenie
zo dňa 8.8.2016 a na vypracovaný znalecký posudok znalca MUDr. Petra Valdmana v priebehu
konania, z ktorého vyplynulo ale iné ohodnotenie zranení žalobkyne, ako aj nesprávnosť lekárskeho
posudku MUDr. Kuklu, na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia. Poukazoval na zmenu žaloby a jej posudzovanie z hľadiska kvalitatívnej a kvantitatívnej
stránky a mal za to, že zmenou žaloby doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.5.2016 si žalobkyňa
v tomto konaní uplatnila nárok na základe iného skutkového stavu (vychádzajúceho zo znaleckého
posudku MUDr. Valdmana č. 008/16 zo dňa 4.6.2016) ako aj iné plnenie (vyššiu náhradu škody na
zdraví oproti pôvodnej, nedôvodne podanej žalobe) s tým, že z uvedených dôvodov žalovaný aj dôvodne

vzniesol námietku premlčania voči celému nároku uplatnenému touto žalobou s poukazom na ust. § 100
ods. 1 a § 106 ods. 1 OZ, čo súd nezohľadnil. Preto nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie
spočíva v tom, že uznal námietku premlčania len voči nároku prevyšujúcemu pôvodne uplatnenú sumu a
neuznalcelýuplatnenýnárokzaneopodstatnenýzdôvodu,žepôvodnážalobavychádzalazúplneiného
skutkového stavu, ako bol napokon zistený podľa posudku MUDr. Valdmana, pričom k zmene žaloby na

podklade takto zisteného skutkového stavu došlo až po uplynutí premlčacej doby. Konkrétne poukazoval
na body 38 a 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku a ich rozporné konštatovania, čo má za
následok nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. Súhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie,
žežalobkyňaakopacientkanenesiezodpovednosťzanesprávneohodnoteniesvojhozdravotnéhostavu
posudzovaným lekárom, avšak rovnako takúto zodpovednosť nemôže niesť ani žalovaný, ktorému to

nemôže byť na ujmu, keďže prípadnú zodpovednosť za nesprávne ohodnotenie zdravotného stavu
žalobkyne si môže žalobkyňa uplatniť voči posudzujúcemu lekárovi. Nakoľko od počiatku, s poukazom
na znalecký posudok vypracovaný v konaní je nárok žalobkyne vecne neopodstatnený, nemohol
súd priznanému nároku žalobkyne vyhovieť a pri správnom právnom posúdení veci mal námietkepremlčania v celom rozsahu vyhovieť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Navrhoval, aby súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na
náhradu trov konania a rovnako zrušil výrok rozsudku, ktorým bol žalovaným zaviazaný zaplatiť súdny

poplatok z podanej žaloby vo výške 89,50 eur.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne trval na podanom odvolaní, v zmysle ktorého sa
premlčanie týka celého nároku uplatneného žalobkyňou v tomto konaní s poukazom aj na rozhodnutie
NS ČR z 29.11.2006 sp.zn. 25Cdo 721/2005, keďže podľa ustálenej judikatúry sa poškodený v zmysle

ust. § 106 ods. 1 OZ dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu
škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Tieto podmienky boli podľa
žalovaného naplnené u žalobkyne už po ustálení zdravotného stavu a vyhotovení prvého lekárskeho
posudku MUDr. Kuklom na vyšetrení dňa 8.4.2014. Zdravotný stav žalobkyne sa neskôr už nemenil
a nevyšli najavo ani žiadne ďalšie následky na zdraví žalobkyne, ktoré by v čase vyhotovenia tohto

posudku neboli známe. Z uvedeného teda vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia doba začala
plynúť práve od 8.4.2014.

25. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že až v rámci dokazovania na súde prvej
inštancie bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Petra Valdmana dňa 6.4.2016, ktorý vyčíslil hodnotu

spoločenského uplatnenia sumou 3.212,50 eur a preto ihneď po oboznámení s výsledkom znaleckého
dokazovania, rozšírila svoj žalobný návrh o sumu 1.056,-eur oproti pôvodnej žalovanej sumy, čím v
zákonnejlehotepodalažalobnýnávrh(rozšíreniežalobnéhonávrhu) vzmysle§106ods.1OZt.j.potom,
čo jej bolo doručené rozdielne ohodnotenie výšky škody a úpravou výšky škody znaleckým posudkom
zo dňa 6.4.2016, kedy jej začala plynúť nová subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie

nároku na náhradu škody.

26. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukazoval na skutočnosti ním uvádzané už v
predchádzajúcom vyjadrení, pričom apeloval na to, že dodatočné spresnenie resp. zmena výšky škody
vyplývajúca z iného bodového ohodnotenia toho istého nezmeneného zdravotného stavu nespôsobuje

začiatok plynutia novej premlčacej doby (viď rozsudok NS SR sp.zn. MCdo 37/2000, R 68/2003),
keďže za deň zistenia bolestí nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti
poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale deň ustálenia zdravotného stavu
poškodeného. Mal za to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v danom prípade nepochybne
došlo najskôr v čase podania prvého lekárskeho posudku MUDr. Kuklu dňa 8.4.2014.

27. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, h/ CSP t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,ažerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

29. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je spôsobené čiastočnou nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia (viď v tomto smere Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).31. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, predovšetkým vychádzajúc z
nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobujúceho zmätočnosť vo vyhodnotení

vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v dôsledku čoho súd prvej inštancie vec predčasne právne posúdil.

32. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie už vo veci rozhodol v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rovnako aj v čase účinnosti CSP boli

podané proti napadnutého rozsudku odvolania strán sporu.

33. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP,

pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť úplné v zmysle, že sa súd
vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

36. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje sporné odôvodnenie konkrétne

bodov č. 38 a 39, na ktoré dôvodne poukazoval žalovaný v podanom odvolaní a to čo sa týka vyhovenia
žaloby v časti uplatneného nároku žalobkyne titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
vyčísleného na základe nesprávneho lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Kazimírom Kuklom
dňa 8.4.2014. Z dôvodu spornosti lekárskych posudkov predložených stranámi sporu, bol v konaní
vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Petrom Valdmanom č. 008/16 zo dňa 6.4.2016, z

ktorého závermi sa strany sporu úplne stotožnili, ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania, keďže
súd konštatoval premlčanie uplatneného nároku v časti jeho rozšírenia podaním žalobkyne zo dňa
11.5.2016, navýšenú výšku uplatnenú titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, vychádzajúceho z
nesporného skutkového základu žalobkyne, súd žalobkyni nepriznal v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ,
nakoľko zdravotný stav žalobkyne bol už ustálený v deň 8.4.2014 t.j. v deň vyhotovenia posudku o

výške sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimírom Kuklom, aj keď vypracovaným na základe
nesprávne určenej položky, čo následne vyplynulo v konaní zo znaleckého posudku MUDr. Petra
Valdmana zo dňa 6.4.2016 s tým, že časť uplatneného nároku na základe tohto nesprávneho lekárskeho
posudku, ale súd žalobkyni priznal vychádzajúc z jeho dôvodnosti, nakoľko za uplatnenie nároku na
základe nesprávneho lekárskeho posudku, žalobkyňa nemôže byť v konaní sankcionovaná.

37. Odvolací súd ale v tomto smere konštatuje nepreskúmateľnosť napadnutého odôvodnenia
rozsudku v bodoch 38 a 39, čo sa týka dôvodnosti priznania časti uplatneného nároku na základe
nesprávne vyhotoveného znaleckého posudku MUDr. Kuklom, v kontexte správneho znaleckého
posudku vypracovaného v konaní MUDr. Petrom Valdmanom zo dňa 6.4.2016, ktorý svojimi závermi

zmenil posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne a použil pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne
inúpoložku,akopoložku,ktorábolauplatnenážalobkyňouvzmyslevypracovanéholekárskehoposudku
MUDr. Kazimírom Kuklom zo dňa 8.4.2014, pričom určil výšku hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobkyne na 195 bodov.38. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie v bodoch 38 a 39 tak odvolaciemu súdu nie sú zrejmé
jednoznačné úvahy súdu, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe v časti sumy 1.498,40 eur s

prísl., a následne k zamietnutiu žaloby v časti navýšenia pôvodnej výšky uplatneného nároku o čom súd
rozhodol uznesením, keďže pripustil na pojednávaní zmenu žaloby, pričom nárok uplatnený žalobkyňou
vychádzaznespornezistenéhoskutkovéhostavuveci,alenazákladenesprávneurčenejpoložky MUDr.
Kazimírom Kuklom a ním vypracovaného znaleckého posudku, so zreteľom na nesprávne lekárske
posudky predložené v danom spore stranám sporu.

39. Odvolací súd čo sa týka rozhodovania súdu o zmene žaloby poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR č.k. 5Obo 96/2011 z 30.11.2011 a čo sa týka právneho posúdenia veci, apeluje na to, že
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 1.7.2008 č. III.ÚS 341/07-38 vyslovil,
že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych

noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.

40. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne

súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii a to aj v kontexte ust. § 106 ods.
1 OZ a plynutia premlčacej lehoty.

41. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam , odvolací súd rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

42. V zmysle ust. § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní eliminovať
vytknuté nedostatky a vysporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami strán sporu a o nároku

žalobkyne rozhodnúť rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a to tak,
aby rozsudok súdu bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý, vychádzajúci z
vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a jeho podriadenia pod správne právne závery so zreteľom
predovšetkým naprávnydôvodpodanejžalobyvychádzajúcizjednoznačnezistenéhoskutkovéhostavu
veci a uplatneného nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne,

pričom nemožno dať strane sporu za vinu, ak uplatnený nárok vychádza len z nesprávneho určenia
položky stanovenej na základe lekárskeho posudku v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania
v konaní súdom ustanovený znalec určí iné ohodnotenie položky prameniace z nezmeneného, prípadne
zmeneného skutkového stavu veci, čo ale treba aby súd jednoznačne vyhodnotil a odôvodnil v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP s odkazom aj na prípadnú aplikáciu v danom spore ust. § 3 ods. 1 OZ a na čl. 3

Základných princípov Civilného sporového konania.

43. Odvolací súd apeluje na to, že ust. § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že
tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokial' ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo

právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch.
1.
1. 44. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdiel'ané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám

zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakol'ko inštitút
premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použitel'ným vo
vzťahu k akémukol'vek právu, ktoré sa podl'a zákona premlčuje.45. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatial' čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného
právnou normou by zostalo vedl'ajšie a z hl'adiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa

tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto
subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v
rozpore s dobrými mravmi.

46. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné

uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by
pritom museli byť naplnené v natol'ko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do
princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003).

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods.
3 CSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).