Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Hatalová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200188.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Obec Palota, 06801
Medzilaborce, právne zastúpený JUDr. Martinou Řeřichovou, PhD., advokátkou so sídlom Mierová
2529/87, Humenné, proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, Banská
Bystrica, vo veci odštepného závodu Vranov nad Topľou, Čemernianska 136, Vranov nad Topľou,
právne zastúpený: JUDr. Pavol Halaj, advokát so sídlom Námestie Slobody 2, Revúca, o preskúmanie

zákonnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov revíru Danova Palota zo dňa 11.
decembra 2015, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k.
2S/9/2016-37 zo dňa 22. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/9/2016-37 zo dňa 22.
septembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Na základe zvolania zhromaždenia žalovaným sa konalo dňa 11.12.2015 valné zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov revíru Danova Palota (ďalej len „zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov“), ktoré prijalo uznesenia o identických bodoch ako zhromaždenie konané už dňa 6.10.2015
overené notárskou zápisnicou N 322/2015 zo dňa 14.10.2015. Terajšie zhromaždenie, ktorého priebeh

bol zachytený v notárskej zápisnici JUDr. Y. T. N 492/2015, zrušilo všetky uznesenia prijaté na skoršom
zhromaždení a zároveň bol prijatý návrh podať Okresnému úradu Humenné, pozemkovému a lesnému
odboru návrh na nezaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru. Súčasne bolo prijaté rozhodnutie
o užívateľovi revíru a rozhodlo sa o postúpení užívania inému subjektu. Pritom bol za splnomocneného
zástupcu vlastníkov poľovných pozemkov zvolený žalovaný.

II.

2. Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 10.03.2016 domáhal určenia neplatnosti uznesení prijatých na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 99 písm.
b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) konanie o správnej žalobe
sťažovateľa zastavil z nasledujúcich dôvodov:

- sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania a žalobou nie je napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy.
- žiadne z ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o poľovníctve“) nezveruje takémuto zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov ani
právnu subjektivitu, ani ho nezriaďuje ako orgán verejnej správy s vymedzenými právomocami v oblasti

verejnej správy.- nejde ani o žiadny kolektívny orgán, ale o z povahy veci vyplývajúce zoskupenie, ktoré o veciach
týkajúcich sa vlastného majetku rozhoduje na zhromaždení.
- nemožno výsledok rozhodovania zhromaždenia považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy o

právach a právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale
oaktsdôsledkamivoblastisúkromnejsféryčlenovpoľovnýchpozemkovzačlenenýchvpoľovnomrevíri.
- takéto rozhodnutia správny súd v rámci správneho súdnictva nepreskúmava.
- žaloba smeruje proti Lesom Slovenskej republiky, pričom ide o štátny podnik, čo je subjekt, ktorý
v žiadnom prípade nie je orgánom verejnej správy, nekoná v administratívnom konaní, nevydáva

rozhodnutia vo vzťahu k právam a právom chráneným záujmom fyzických alebo právnických osôb, ani o
nich nekoná. Ide len o jedného z viacerých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru.

III.

A)
3. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu

uvedeného v § 440 ods. 1 písm. a) S.s.p., t. j. z dôvodu, že krajský súd porušil zákon tým, že na
rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve.

4.Sťažovateľvnasledujúcichsťažnostnýchbodochvsúlades§445ods.1písm.c)S.s.p.najmäuviedol,
že:

- podaním zo dňa 10.03.1016 označeným ako „Návrh na začatie súdneho konania“ sa domáhal, aby súd
rozsudkom vyslovil, že Uznesenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 11.12.2015
sú neplatné.
- ak správny súd dospel k záveru, že takéto rozhodnutia nepreskúmava a že ide o akt s dôsledkami v
oblasti súkromnej sféry členov poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri, správny súd mal

vec postúpiť vecne príslušnému súdu bez rozhodnutia.

5. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec bola postúpená
príslušnému súdu.

B)
6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu
považuje za správne a zákonné. Poukázal na § 250d ods. 3. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/34/2014, sp. zn. 3SžoKS 58/2006. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd kasačný preskúmal uznesenie
krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),

pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442
ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439
ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
dôvodná a preto v súlade s § 462 ods. 1 S.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 4 S.s.p., orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy,ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. d) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o
uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie

právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje
občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany
a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území
Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť
stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

8. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie
krajského súdu, ktorým správny súd zastavil konanie o správne žalobe sťažovateľa z dôvodu v zmysle
§ 99 písm. b) S.s.p., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z
toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia krajského súdu.

9. Sťažovateľ namietal, že zo strany krajského súdu došlo k porušeniu zákona tým, že na rozhodnutie

vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve. Tento kasačný dôvod vyhodnotil kasačný
súd ako dôvodný.

10. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z podania zo dňa 10.03.2016, označeného
ako "Návrh na začatie súdneho konania", je zrejmé, že sťažovateľ sa domáhal, aby súd rozsudkom

vyslovil, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 11.12.2015 sú neplatné.
V predmetnej právnej veci ide o rozhodnutia súkromnoprávneho združenia - združenia vlastníkov
poľovných pozemkov v zmysle § 5 zákona o poľovníctve.

11. Z ustanovenia § 6 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na

základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných
zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť
preskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej
v tomto ustanovení, čo však v prípade rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných

pozemkov v danom prípade nemožno konštatovať.

12. Podľa názoru kasačného súdu je nepochybné, že napadnuté rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov nemajú charakter individuálneho správneho aktu, ktorý svojím enunciátom
zásadne zasahuje do subjektívnych verejných práv a povinností. Ide o rozhodnutia súkromnoprávneho

združenia - združenia vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 5 zákona o poľovníctve, pričom je
potrebné poukázať na to, že toto združenie nemá právnu subjektivitu. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že po formálnej stránke nejde o výkon verejnej správy. Zároveň ani z materiálneho hľadiska nejde
o výkon verejnej správy. „Voľné“ združenie fyzických osôb v žiadnom prípade nerozhodlo o právacha povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Je nepochybné, že vlastníci
pozemkov, ktoré boli uznané za poľovný revír sú povinní strpieť množstvo obmedzení pri výkone svojho
vlastníckeho práva, to však neznamená, že všetky rozhodnutia prijaté v režime zákona o poľovníctve

spadajú automaticky pod správne súdnictvo.

13. Nakoľko v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod
ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú podľa Piatej časti O.s.p., kasačný

súd v súvislosti s vecnou príslušnosťou súdu na konanie vo veciach preskúmania rozhodnutí prijatých
zhromaždenímvlastníkovpoľovnýchpozemkov,poukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa 26.05.2016 a na rozhodnutie sp. zn. 3Nds/1/2016 zo dňa
04.02.2016, týkajúce sa uvedenej problematiky:

„Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia

právčlenovzdruženia,akojeprávorozhodovaťnazhromaždenívlastníkovpoľovnéhorevíru,jevzťahom
súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je treba považovať za právne konformné
v predmetnej právnej veci postupovať podľa prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku a
preskúmať napadnuté uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov na základe podanej
žaloby v klasickom občianskoprávnom konaní, s poukazom na, že v prejednávanej veci ide o občianske

konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku aplikovať
nemožno.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa 26.05.2016)

„Rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. po uznaní poľovného revíru prijaté na zhromaždení
vlastníkov nepodliehajú preskúmaniu súdom podľa § 244 O.s.p. v rámci správneho súdnictva, nakoľko

neboli vydané orgánom verejnej správy, teda subjektom, ktorý má zo zákona oprávnenie rozhodovať
o subjektívnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb vo vzťahoch vyplývajúcich z
verejnej správy...“ ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nds/1/2016 zo dňa
04.02.2016

14. Vo svetle uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že je treba považovať za právne konformné
v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a preskúmať
napadnutéuznesenianazákladepodanejžalobyvklasickomobčianskoprávnomkonaní,spoukazomna
to, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia S.s.p. aplikovať
nemožno, pretože sporné rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých

zrušenia sa sťažovateľ domáha, bezpochyby nemožno považovať za rozhodnutia v oblasti verejnej
správy aj vzhľadom na to, že neboli vydané orgánom verejnej správy a preto nepodliehajú preskúmaniu
súdom v rámci správneho súdnictva. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré
poukazoval žalovaný vo vyjadrení, nie je možné aplikovať na predmetnú vec, vzhľadom na to, že nejde
o obdobnú vec a predmetné ustanovenie § 250 ods. 3 O.s.p. už nie je platné ani účinné a jeho znenie

nebolo prebraté do S.s.p., ktorý tento právny predpis nahradil.

15. Najvyšší súd dodáva, že vzťahy vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri (rozhodovania
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach členov poľovného združenia a vlastníkov
poľovných pozemkov) je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní voči členom združenia,

kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu
štátu na ochrane práva poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný.

16. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p z dôvodu, že na rozhodnutie vo veci nebola daná

právomoc súdu v správnom súdnictve. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vec postúpiť vecne
a miestne príslušnému súdu. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.