Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208694
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215208694.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného právnym zástupcom: Advocate, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. M., nar. XX. XX. XXXX, U. XXX/XX, P., o vymoženie
sumy 764,76 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.

8Er/776/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod
sp. zn. EX 23983/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 02. 06. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 8Er/776/2015-14 zo dňa 11. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 243d ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov na ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.

1, 2, 5 a § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 13803/09 zo dňa 26. 08. 2009.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok

rozhodcovského súdu, je povinný skúmať, či bola daná jeho právomoc konať a rozhodovať platnou
rozhodcovskou zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi zmluvnými stranami. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí tiež citoval znenie rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v
bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom skonštatoval.

5. Uviedol tiež, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.PodmienkoupreposudzovaniezmlúvakospotrebiteľskýchvzmysleObčianskehozákonníka
je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo
ich zmeny.6. Súd prvej inštancie zistil, že ustanovenia rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu
exekučného titulu v predmetnom konaní, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňujú spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia

prípadného sporu a ponechávajú ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako
aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

7. Skonštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka nebola medzi veriteľom a dlžníkom individuálne
dojednaná. Súčasťou doložky je zároveň konkrétny rozhodcovský súd, ktorý bude spor prejednávať
a ktorý bol teda už vopred vybratý veriteľom (t.j. oprávneným v tomto konaní). Vznik rozhodcovskej
doložky, a rovnako aj zmluvy, si vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne

vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné ustanovenia boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, čo bezpochyby je daný prípad. Táto
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Ak aj je v

rozhodcovskej doložke uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom
prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné
vzhľadom na to, že máloktorý spotrebiteľ je právne zdatný natoľko, aby sa ako prvý obrátil na súd,
zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný. Spotrebiteľ v
tejto situácii koná pod tlakom finančnej tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný, posúdiť následky

dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise zmluvy o úvere. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, pričom bola súčasťou zmluvy o úvere
vo forme obchodných podmienok. Predmetným spôsobom formulovaná doložka podľa súdu prvej
inštancie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v
zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal

vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

8. Záverom svojho rozhodnutia uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
doložky alebo rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský
rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože
nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené
rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený

rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje

rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené
vo výroku predmetného uznesenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

10. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 70/2003. Mal za

to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu
Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd
na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanieexekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje
exekučnýsúd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu(dovolenosť,možnosťasúlad

s dobrými mravmi), avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Splnenie podmienok na
zastavenie exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav
veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská

zmluva / rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a uviedol, že oprávnený s povinným
uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zdôraznil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný
oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, pričom povinnému

nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o
úvere na všeobecný súd, nakoľko zmluvné strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta), že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej

zmluvy.

11. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 11. 05. 2016 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne

správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 15. 03. 2015,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s. sp. zn. SR 13803/09 zo dňa 26. 08. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 09. 2009 a
vykonateľnosť dňa 24. 09 2009, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy o úvere
č. 4790035 zo dňa 31. 10. 2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 16. 03.
2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 07. 05. 2015) a opakovane v podaniach zo dňa 19. 10.
2015 a zo dňa 12. 04. 2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2015, resp. 25. 04. 2016)

požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté
uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súdny spis spoločne s podaným odvolaním bol súdom prvej inštancie postúpený odvolaciemu súdu,
ktorýhosúduprvejinštancievrátilstým,abypreveril,ktozastupovaloprávnenéhovčasepodanianávrhu

na vykonanie exekúcie a v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie
túto skutočnosť preveril, pripojil plnomocenstvo, v zmysle ktorého splnomocnil oprávnený advokátsku
kanceláriuAdvocate,s.r.o.najehozastupovanievpredmetnejexekučnejvecianáslednepredložilsúdny
spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

14. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 44 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný

titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn.
SR 13803/09 zo dňa 26. 08. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 09. 2009 a vykonateľnosť
dňa 24. 09 2009, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy o úvere č. 4790035 zo dňa
31. 10. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume

14.000,- Sk (464,71 eur), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v 12 mesačných splátkach po 2.280,-
Sk (75,68 eur). Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2008 sú tiež Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 17. obsahujú rozhodcovskú doložku v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,

Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“17. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV.
ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v

predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru štandardnej formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2008 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru štandardnej formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 31. 10.
2008bezohľadunajejformuazneniezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretoženebolaspotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto

plneniam.

18. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že

takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

19. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru štandardnej formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2008 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku

brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne
postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť
súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol

poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli
splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.